Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-45-2022.pdf
PDF · 105.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/45/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu W. s.r.o. so sídlom S. XX, S., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO: 34 056 777 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100679509/2022 zo dňa 1. apríla 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 100679509/2022 zo dňa 1. apríla 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101858869/2021 zo dňa 4. októbra 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 06.09.2016 Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 19.09.2016. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 14.09.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101958907/2017 zo dňa 13.09.2017 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 21 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel v sume 10 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016. Následne, rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 101858869/2021 zo dňa 4. októbra 2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume 10 000 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet v sume 2 725,26 Eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená daň v sume 7 274,74 Eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom vo výške 10 000 Eur od dodávateľa KM X. S. s.r.o. z dodávateľskej faktúry č. 20160611, predmet fakturácie „reklamné služby v dňoch 17.06.-18.06.2016“, základ dane 50 000 Eur, 20 % DPH 10 000 Eur s odôvodnením, že v uvedenom fakturovanom prípade nešlo o poskytovanie reklamných služieb, ktoré by zakladalo právo na odpočet DPH, ale o sponzorstvo.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100679509/2022 zo dňa 1. apríla 2022 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie
správcu dane č. 101858869/2021 zo dňa 4. októbra 2021 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný dal žalobcovi za pravdu v tom, že prezentáciou jeho loga na automobilových pretekoch mohol byť vo verejnosti vytvorený určitý vnem o existencii žalobcu, čo mohol byť jeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň dodal, že uvedené však pre priznanie práva na odpočet DPH z prijatej služby samo o sebe nestačí. Rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú žalobcovi poskytol dodávateľ uvedený na faktúre a či túto službu žalobca použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, teda či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že deklarovaný dodávateľ KM X. S. s.r.o. predmetné reklamné a propagačné služby pre žalobcu reálne nevykonal.
II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného 3. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 100679509/2022 zo dňa 1. apríla 2022 s odôvodnením, že žalobca jednoznačne preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH zo spornej faktúry. Zo žalobcom predložených dôkazov je podľa žalobcu zrejmé, že deklarované služby dodal žalobcovi práve dodávateľ uvedený na spornej faktúre. Ďalej je toho názoru, že v posudzovanom prípade ide jednoznačne o reklamu a nie o sponzoring, ako tvrdí správca dane, pričom žalobca odmieta polemiku žalovaného o účinnosti a efektívnosti posudzovaného typu prezentácie. Na podporu svojich názorov žalobca uviedol viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, vrátane uznesenia zo dňa 03.09.2020 vo veci C 610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. Zároveň žalobca namietal, že správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam poukázal na to, že ide o rovnaké námietky ako námietky uvedené v odvolaní a s týmito sa podrobne zaoberal v napadnutom rozhodnutí. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalobca v replike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 S.s.p.). 7. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 8. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 9. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 10. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 11. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
17. Správny súd na úvod uvádza, že v posudzovanom prípade žalovaný, ani správca dane nespochybnili, že žalobcovi boli dodané služby deklarované na spornej faktúre. V rámci rozhodnutia žalovaného a správcu dane teda nebola dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH neexistencia zdaniteľného plnenia, ale dôvodom nepriznania odpočtu DPH zo spornej dodávateľskej faktúry bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že predmetnú službu dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na spornej faktúre. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane ako dôvod nepriznania vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že nešlo o dodávku reklamných služieb, ale išlo o sponzoring.
18. Vychádzajúc z predchádzajúceho bodu 17 tohto rozsudku ďalej správny súd konštatuje, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať závery uznesenia Súdneho dvora EÚ z 03.09.2020 vo veci C 610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft., podľa ktorého Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
19. Obdobný záver bol prijatý i Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30. júna 2022, podľa ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.
20. V prejednávanej veci tak správny súd musel dospieť k jednoznačnému záveru, že správna žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti nielen Najvyššieho správneho súdu SR, ale i Súdneho dvora EÚ platí, že „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie deklarovaného dodávateľa, alebo subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktorí nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybneného dodávateľa alebo spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“ Daňové orgány sa teda pri svojom rozhodovaní uberali nesprávnym smerom a úvahami, keď považovali za dostatočné pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu DPH spochybnenie dodania reklamných služieb deklarovaným dodávateľom bez toho, aby sa zaoberali otázkou, či sa žalobca podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Bez zisťovania tejto skutočnosti a jej vyhodnotenia je rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie správcu dane predčasné. Preto správnemu súdu nezostávalo iné, len rozhodnutia daňových orgánov zrušiť s tým, že v ďalšom konaní je potrebné sa zaoberať otázkou, či v posudzovanom prípade došlo k podvodu, či sa žalobca podieľal na tomto daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.
21. Pre úplnosť správny súd k otázke sponzorského odkazu uvádza, že v minulosti sa správny súd síce opakovane stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného ohľadne posudzovania sponzorského odkazu, ako predmetu plnenia, ktorý nemôže byť zaťažený odpočtom DPH, v dôsledku vývoja judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (viď napr. rozsudok sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, resp. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022) však prehodnotil právny názor na predmet plnenia sponzoringu, ako predmetu, ktorý nepodlieha DPH. Správny súd v dôsledku vývoja judikatúry musí s ohľadom na uvedené konštatovať, že záver správcu dane o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo spornej faktúry je založený na nesprávnom právnom základe, nakoľko správca dane vychádzal zo zistenia, že žalobca bol prezentovaný na podujatiach ako reklamný partner formou loga, pričom uzavrel, že išlo o sponzoring, ktorý nie je v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane. Takýto záver podľa správneho súdu, s poukazom na najnovšiu aplikačnú prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nemá oporu v zákone č. 222/2004 Z.z. Naopak, z citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že predmetom DPH je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, pričom v posudzovanom prípade sa javí, že medzi účastníkmi nie je sporné, že atribúty služby naplnené boli (propagácia loga je službou), rovnako ako atribút protihodnoty (finančné vyjadrenie protihodnoty vyplýva z predmetnej faktúry) a dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Vychádzajúc z uvedeného je potom jednoznačné, že záver správcu dane o nesplnení podmienok zo strany žalobcu pre odpočet DPH zo spornej faktúry je založený na nesprávnej interpretácii príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. Správny súd konštatuje, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022 dospel k záveru: „že na účely právneho posúdenia,
či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za dodanie služby aj umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na pretekárskych vozidlách, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH).“ Ako aj vyjadril, „že pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe“. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022 vyslovil právny názor: „zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/ b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu. “
22. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p., ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
24. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
25. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na súčasnú judikatúru a jej vývoj bolo právne posúdenie otázky nesplnenia podmienok uplatnenia odpočtu DPH pre spochybnenie deklarovaného dodávateľa ako i otázky sponzoringu, ako predmetu plnenia, kde nemožno uplatniť DPH nesprávne, a teda v rozpore so zákonom. Žalovaný a správca dane teda vo veci rozhodli na základe nesprávnej interpretácie zákona, keď žalovaný záver o nesplnení podmienok odpočtu DPH založil na spochybnení deklarovaného dodávateľa a správca dane na tom, že v posudzovanom prípade nešlo o reklamné služby, ale o sponzoring. Takéto právne závery nemajú oporu v zákone. Takýmto postupom zaťažil žalovaný a aj správca dane svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci.
26. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie
žalovaného a rovnako na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, ktoré taktiež trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 S.s.p. správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.
27. Pokiaľ ide o vyhodnotenie ostatných žalobných bodov, toto by presahovalo rámec potreby pre rozhodnutie vo veci, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, ale hlavne by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
28. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného a správneho orgánu I. stupňa opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný a správca dane v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne rozhodnú a svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnia.
29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).