Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. O., B.. XX.X.XXXX, H. J., B.. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky T. O., B.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej P. W. B. D. U. Č.. XX, t.č. bývajúcej P. W. B. D. L. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o. so sídlom Fibichova 11, Košice, za účasti otca Q. O., B.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho B. D. U. Č.. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským, Advokátska kancelárie so sídlom na ulici Nerudovej č. 6, Košice, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 1.4.2014 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.11.2014 tak, že zveruje maloleté deti O. O.H., B.. XX.X.XXXX H. J., B.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti sa osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých detí od 1.12.2015 do budúcna a to na výživu maloletého O. výživným vo výške po 150 € mesačne a na výživu maloletej J. výživným vo výške po 80 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15.tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.2.2015 do 31.1.2016 voči maloletému O. vo výške 1.800 € a voči maloletej J. vo výške 920,61 €, zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh matky na určenie výšky výživného na maloletú J. v prevyšujúcej časti zamieta.

Návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi vylučuje na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka dňa 11.2.2015 cestou svojho právneho zástupcu doručila súdu návrh, ktorým žiadala o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, tie požiadala zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého O. sumou 125 € mesačne a na výživu maloletej J. sumou 100 € mesačne a zároveň upraviť styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňovala tým, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené

rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 1.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2014, pričom na čas po rozvode manželstva účastníkov deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí sa v tejto starostlivosti striedali v týždňových intervaloch, otec bol zároveň zaviazaný prispievať na výživu O. sumou 30 € mesačne a J. sumou 20 € mesačne, s uvedenou formou starostlivosti rodičov o maloleté deti matka súhlasila aj napriek tomu, že otec ju pred uvedeným rozhodnutím súdu podľa jej tvrdení fyzicky napádal, nikdy však nezaútočil na maloleté deti; podľa matky došlo následne k podstatnej zmene pomerov v decembri 2014, kedy otec bezdôvodne fyzicky napadol maloletého O., k tomuto sa správal agresívne a násilne, preto následne maloletý O. už mal z otca strach, odmietal sa s ním stretnúť z obavy, že by násilné správanie otca voči nemu zopakovalo, uvedené spôsobilo u maloletého problémy s koncentrovaním sa na školské povinnosti, výrazné zhoršenie správania sa maloletého v škole, ako aj opakované porušovanie školskej disciplíny, prečo maloletému bolo vedením školy v decembri 2014 udelené i pokarhanie; vzhľadom na uvedené ani maloletá J. sa už s otcom nechcela dobrovoľne stretávať; poukázala na to, že počas pobytov detí u otca tento odmietal matke poskytovať informácie, bránil jej i v telefonickom kontakte s maloletými, v prítomnosti detí sa voči matke správal agresívne, slovne na ňu opakovane útočil, zastrašoval ju aj deti, že deti nevráti späť do jej starostlivosti a vyhrážal sa matke detí fyzickými útokmi nielen voči nej, ale aj voči jej partnerovi, následne malo dôjsť zo strany otca aj k fyzickému napadnutiu priateľa matky v decembri 2014 za prítomnosti maloletej J.; vzťahy medzi oboma rodičmi sú vážne narušené, otec bráni matke riadne zabezpečovať starostlivosť o deti, marí výkon jej starostlivosti o deti, stalo sa, že v januári 2015 v čase, keď deti boli v starostlivosti matky, otec odmietol vydať školskú tašku maloletej J. a túto nevydal ani za asistencie príslušníkov policajného zboru, preto matka musela maloletej zakúpiť novú tašku a učebné pomôcky; zdôraznila, že maloletý O. stratil záujem o kontakty s otcom, týmto sa vyhýba od polovice decembra do podania predmetného návrhu, odmieta ísť k otcovi z obavy opätovného fyzického napadnutia otcom, trvá na tom aby zostal v starostlivosti matky; rovnako maloletá J. začala odmietať dobrovoľne ísť do starostlivosti otca. Otec v januári 2015 napriek výslovnému nesúhlasu J. túto vyzdvihol zo školy a odviedol do svojej domácnosti, počas pobytu maloletej u otca došlo k tomu, že otec maloletú udrel po hlave; matka namietala, že deti u otca nemajú vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj, keďže sú uňho opakovane vystavované stresovým situáciám vyvolaným aj agresívnym a násilným správaním sa otca detí a to aj pod vplyvom alkoholu, ktoré jeho prejavy majú nepriaznivý vplyv na deti, vedú k odmietavému postoju detí k otcovi a následne aj k zhoršeniu ich správania sa a prospechu v škole; ďalej matka poukázala na to, že striedavá osobná starostlivosť fungovala s menšími nedostatkami od novembra 2013, od kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom, postupom času sa nedostatky striedavej starostlivosti prehlbovali, od decembra 2014 už striedavú starostlivosť v zmysle úpravy súdom nebolo možné vôbec realizovať z dôvodu vyššie uvedených konfliktov otca a detí, ako i podstatne narušenej komunikácie medzi rodičmi detí, ktorí nedokážu spolupracovať ani len v nevyhnutnej miere na zaistenie potrieb maloletých, z toho vyvodila, že striedavá osobná starostlivosť o deti v danom období už nie je v záujme maloletých detí, pobyt detí v starostlivosti otca ohrozuje tieto na psychickom zdraví a vzhľadom na sklony otca k fyzickému násiliu im hrozí aj ujma na fyzickom zdraví. Matka uviedla ako svojho zamestnávateľa V. D. Ď. W. prevádzkovaný O. L. - O. a zamestnávateľa otca U. U. U..G..C.. W., k pomerom detí uviedla, že O. v tom čase navštevoval 7. ročník základnej školy, kde bol hradený poplatok ZRPŠ 16 €, jednorazový poplatok za pol rok 8 € na začiatku školského roka a potreba úhrady nákupu školských pomôcok v hodnote cca 40 €, maloletému sú hradené náklady na mestskú dopravu vo výške 6 € mesačne, na jeho mobil a vreckové 10 € mesačne, ináč má maloletý potreby primerané veku dieťaťa, maloletá J. v tom čase bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, jej bol v škole hradený ročný poplatok ZRPŠ 16 € a na začiatku školského roka jej boli taktiež zakupované školské pomôcky spolu v hodnote cca 40 €, maloletej je hradený poplatok za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, za obedy v školskej jedálni cca 20 € mesačne, ináč má maloletá potreby primerané veku dieťaťa. Vzhľadom na popísané skutočnosti matka v uvedenom návrhu zároveň žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala deti predbežne zveriť do jej starostlivosti. K návrhu pripojila rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2014 vo veci rozvodu manželstva rodičov detí, listinné dôkazy, ktoré sa však vzťahovali k obdobiu pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva účastníkov, opisy sms správ, z ktorých ale nie je zrejmé kým a komu boli zasielané, záznam o podaní vysvetlenia priateľom matky na OR PZ dňa 17.12.2014 a taktiež kópiu pracovnej zmluvy, ktorú uzavrela so zamestnávateľom O. L. - O. dňa 1.2.2013, z ktorej vyplýva, že pracovný pomer uzavrela na dobu neurčitú.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 13.5.2015, bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 28.5.2015.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej v čase rozhodovania Krajského súdu v Košiciach o odvolaní voči zamietnutiu návrhu matky a nariadenie predbežného opatrenia dňa 12.5.2015, vyplýva, že kolízny opatrovník na základe šetrení pomerov doporučil návrhu matky na zverenie detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu vyhovieť rešpektujúc vôľu maloletých detí, ktorú vôľu zistil na základe vykonaných šetrení vrátane rozhovorov s maloletými deťmi.

Otec detí vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu cestou jeho právneho zástupcu dňa 25.6.2015 namietal, že skutočnosti popisované matkou nie sú relevantné pre súčasné konanie z dôvodu, že sa stali počas konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov a po zverení detí do striedavej starostlivosti s deťmi neboli žiadne výchovné problémy, k obom rodičom deti mali dobrý vzťah, k výraznému zhoršeniu správania O. v škole a jeho opakované porušenie školskej disciplíny nastali po tom, ako v decembri 2014 začal odmietať navštevovať otca potom, čo mu otec vytýkal zle správanie, za dôvod výrazného zhoršenia správania maloletého O. otec považoval nedostatok otcovského vplyvu a lásky a zároveň mužskej autority, ktorú dieťa potrebuje, konštatoval, že maloletá J. otca navštevuje a udržiava s ním kontakt; v čase pobytov v rámci striedavej starostlivosti u otca deti majú iný režim, otec chodí do práce, O. vyzdvihuje sestru zo školy a aj v tejto súvislosti maloletý O. otca nechce navštevovať, pretože má povinnosti, vyjadrili názor, že deti by mali byť vedené k zodpovednosti, ku ktorej plnenie si povinnosti jednoznačne vedie, pričom v čase, ktorý deti trávia u matky, sú deti samé doma, prípadne sa J. nachádza u susedov, matka spolu s novým priateľom a maloletými deťmi žije v jednoizbovom byte a uvedené skutočnosti otec vyhodnotil ako nesvedčiace o vhodných výchovných ani životných podmienkach na výchovu maloletých detí, s možnosťou negatívneho ovplyvňovania ich duševného rastu a vývoja. Vzhľadom na uvedené otec trval na striedavej osobnej starostlivosti a zároveň žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť z jeho strany voči deťom vzhľadom na jeho finančné pomery a fakt, že o deti sa riadne stará a zabezpečuje všetko, čo potrebujú, nielen v čase, keď sú u neho. Upresnil svojho zamestnávateľa - U. W.. P.. T. T. U..G..C... K vyjadreniu pripojil kópiu pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel so spoločnosťou W.. P.. T. T. U.. G.. C.., ktorú uzavrel dňa 4.8.2014 na dobu určitú do 31.12.2015, s dohodnutým miestom výkonu práce T., potvrdenie tohto zamestnávateľa o trvaní pracovného pomeru a zamestnávateľom vystavený opis jeho mzdových listov za obdobie od augusta 2014 do mája 2015, z ktorého vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca 326,30 € za uvedené obdobie.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Výkon rodičovských práv a povinností voči týmto dvom maloletým deťom bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 1.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.11.2014, ktoré vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nadobudli právoplatnosť dňa 16.12.2014, ktorými maloleté deti O. H. J. na čas po rozvode manželstva rodičov boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním po týždni a otec bol zároveň zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. sumou 30 € a na výživu maloletej J. sumou 20 € mesačne, pričom pri stanovení uvedenej výšky výživného po zohľadnení striedavej starostlivosti rodičov o deti súd vychádzal zo zistení, že matka bola zamestnaná v spoločnosti O., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 144 € a otec bol zamestnancom spoločnosti U., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 500 až 600 €, maloletý O. bol žiakom 6. ročníka základnej školy, maloletá J. navštevovala materskú škôlku, deti mali potreby primerané ich veku, rodičia mali v bezpodielovom spoluvlastníctve dvojizbový byt, okrem ktorého žiaden z nich nevlastnil žiaden iný majetok.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.1.2016 otec už netrval na svojom stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení k návrhu matky a súhlasil so zrušením striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, súhlasil so zverením deti do starostlivosti matky, nesúhlasil ale s matkou navrhovanou výškou výživného tvrdiac, že v tom čase bol nezamestnaným a navrhoval určiť z jeho strany na každé z detí minimálne výživné. Zároveň žiadal jeho styk s deťmi neupravovať, keďže mal za to, že medzi nimi funguje dohoda.

Matka žiadala upraviť styk otca s deťmi rozhodnutím súdu. Na uvedenom pojednávaní matka zotrvala na ňou podanom návrhu a v ňom uvedených skutočnostiach, zopakovala, že striedavá osobná starostlivosť fungovala do decembra 2014, odkedy O. k otcovi v podstate nechodieva, u tohto neprespáva, následne nastala zmena aj v tom, že ani maloletá J. k otcovi nechodieva na týždenné pobytu, k tomuto chodieva len cez víkendy a to každý párny víkend, kedy u otca prespáva; ďalej matka vo svojej výpovedi pokiaľ ide o výšku ňou dosahovaných príjmov uviedla, že pracuje stále v spoločnosti O., kde má uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ale pracuje tam na skrátený pracovný úväzok, snaží sa nájsť si aj iné vhodnejšie zamestnanie, ale zatiaľ bezvýsledne. Z výpovede otca na uvedenom pojednávaní vyplýva, že otec s matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, poukazoval na to, že má výdavok na pôžičku 142 € mesačne, ktorý vznikol prekrytím predchádzajúcej pôžičky, ktorú ešte v čase trvania manželstva účastníkov rodičia použili na bežné výdavky, ďalej uhrádza ďalší dlh v splátkach po 20 € mesačne, hradí si poplatok za internet 42 € mesačne, za Digi TV 15,90 € mesačne, do minulého roka si kupoval lístok MHD po 20 € mesačne, keďže bol zamestnaným, uviedol svoje výdavky na hygienu a stravu cca 200 € mesačne, k čomu upresnil, že ak mu finančné prostriedky nevychádzajú „dopláca“ mu jeho mama a to poskytovaním mu sumy od 300 € vyššie mesačne, pričom uviedol, že od 11.1.2016 nie je nikde zamestnaným, dovtedy pracoval v spoločnosti W.. P.. T. T. U.. G..C.. s čistým príjmom 380 až 385 € mesačne, s miestom výkonu práce P. D.. U.. U. W., tento zamestnávateľ mu pôvodne predlžoval jednotlivé pracovné pomery podľa potrieb. Pred zamestnaním sa u zamestnávateľa v spoločnosti W.. P.. T. U..G..C.., pracoval tak ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, v spoločnosti U. W., kde pracovný pomer skončil dohodou a uzavretie tejto dohody otec vysvetľoval tvrdením, že do firmy prišiel nový vedúci, ktorý „prepúšťal chlapcov, ktorí tam boli krátko“, keďže on tam pracoval krátko, „tak od zamestnávateľa dostal výpoveď“, následne pripustil, že tento pracovný pomer skončil dohodou, čo zdôvodňoval tým, že „spoločnosť naňho robila nátlak“, ktorý sa prejavil tým, že „prišiel popoludní do práce na zmenu, prezliekol sa, prišiel za ním majster s dohodou o výpovedi a on túto dohodu podpísal“, čo zdôvodňoval následne tým, že mu „povedali, že ak nepodpíše dohodu dajú mu § 52 a to je porušenie disciplíny“, následne ale konštatoval, že z jeho strany k porušeniu pracovnej disciplíny u tohto zamestnávateľa nikdy nedošlo. K skončeniu pracovného pomeru v spoločnosti W.. P.. T. U..G..C.. ako dôvod uviedol to, že pre túto spoločnosť pracoval v mesiaci november 2015 po dobu 8 dní v obci G. L. X., následne údajne zamestnávateľ chcel, aby v tomto mieste výkonu práce preňho pracoval v turnusoch, kde by 10 dní odpracoval a následne by mal 4 dni voľna, s čím nesúhlasil, pretože cesta do práce a z práce by mu trvala po 9 hodín a s týmto nesúhlasil taktiež kvôli dcére, „keďže to vychádzalo tak, že by dcéru nemohol mať v piatok, sobotu, nedeľu“.

Matka rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je zamestnankyňou spoločnosti O. L. - O. W. a z opisov jej mzdových listov vystavených týmto zamestnávateľom vyplýva, že v roku 2014 u tohto zamestnávateľa dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 156,60 € a od 1.1.2015 doposiaľ 171,85 €. Okrem tohto príjmu matka uviedla, že iný príjem nemá.

Zo správy spoločnosti U. U. U..G..C.. W. vyplýva, že otec v tejto spoločnosti obdobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval od 4.11.2013 do 11.7.2014, kedy pracovný pomer bol ukončený po dohode, dohodou zo dňa 11.7.2014, počas trvania pracovného pomeru v roku 2014 u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 688 € a v prípade zotrvania v pracovnom pomere by bol mohol naďalej dosahovať príjem v uvedenej výške.

Od 5.8.2014, ako už bolo uvedené, sa otec zamestnal u zamestnávateľa W.. P.. T. T. U..G..C.., s miestom výkonu práce T., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 289,12 €. Zo správy tohto zamestnávateľa otca zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že v období od 8.7.2015 do 2.10.2015 bol otec práceneschopným a nemal žiaden príjem. Ako je uvedené vyššie, otec vo svojej výpovedi uviedol, že u tohto zamestnávateľa skončil pracovný pomer 11.1.2016.

Z otcom predloženej fotokópie oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.1.2016 súd zistil, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 11.1.2016. K uvedenému otec tvrdil, že toho času od zaevidovania sa na úrade práce nemá žiaden príjem.

Matka býva v jednoizbovom byte v podnájme, kde okrem nej a detí žije aj priateľ matky, ktorý je zamestnaný a dosahuje príjem v rozpätí od 600 do 700 € mesačne, spoločne hradia náklady na bývanie v sume 290 € mesačne.

Otec býva v dvojizbovom byte, ktorý je naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletých detí, v súvislosti s ktorým hradí mesačné náklady 207 €. Na cigarety si otec mesačne vynakladá v priemere 40 €.

Okrem uvedeného dvojizbového bytu žiaden z rodičov iný majetok nevlastní.

Okrem týchto dvoch maloletých detí žiaden z rodičov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Na pojednávaní konanom vo veci otec predložil pokladničné doklady o kúpe obuvi a oblečenia, ako i kúpe vstupeniek do kina, v spornom období v prospech maloletej J., ku ktorým nákupom následne uviedol, že takto ním zakúpené veci pre toto dieťa sa nachádzajú v jeho domácnosti, k týmto nákupom sa matka nevedela vyjadriť. Predložil taktiež poštové ústrižky z ktorých vyplynulo, že 21.2.2015 uhradil poplatok v školskej jedálni v prospech maloletej J. v hodnote 22,22 € a 27.3.2015 v hodnote 17,17 € čo matka dieťaťa potvrdila a rodičia zhodne uviedli, že okrem uvedeného otec v spornom období na úhradu potrieb detí ďalšími formami neprispel, čo otec zdôvodňoval tým, že matka od neho výživné nepýtala.

V priebehu pojednávania otec žiadal súd o vykonaní dôkazu vypočutím ním navrhovaných svedkov, jeho matky a jeho brata, ktorých navrhoval vypočuť na okolnosť ohľadne výživného o ktorom matka detí mala v minulosti uviesť, že ho od otca detí nepožaduje. Tento návrh otca na vykonanie dôkazu vypočutím navrhovaných svedkov súd zamietol z dôvodu, ktorý bol vysvetlený účastníkom i na pojednávaní, keďže zo zákona o rodine priamo vyplýva vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom a tohto nároku sa ani rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti, v mene detí vzdať nemôže, keďže nejde o výživné na jeho osobu, ale na úhradu potrieb maloletých detí.

Maloletý O. je toho času žiakom 7. ročníka základnej školy, matka mu za učebnice a pomôcky v tomto školskom roku uhradila spolu okolo 40 €, poplatok ZRPŠ mu uhradila v sume 16 € na rok, za obedy v školskej družine mu uhrádza v priemere 20 € mesačne, maloletý má ináč potreby primerané veku dieťaťa, zdravotné problémy nemá.

Maloletá J. navštevuje 2. ročník základnej školy, kde jej matka hradí poplatok ZRPŠ 16 € ročne, príspevok do triedneho fondu taktiež 16 € ročne, za obedy v školskej jedálni jej uhrádza v priemere 20 € mesačne a za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, aj maloletá J. má potreby primerané veku dieťaťa. Maloletá má veľký záujem o návštevu gymnastiky, ktorej činnosti sa zatiaľ z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nevenuje.

Kolízny opatrovník v ním doručenej správe i následne vo svojej výpovedi na pojednávaní konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť v zmysle rozhodnutia súdu sa spočiatku realizovala pri striedaní po jednom týždni, potom, čo sa ale otec detí dozvedel, že sa do domácnosti matky nasťahoval jej terajší priateľ, začali sa vyskytovať problémy, od decembra 2014 striedavá osobná starostlivosť sa prestala realizovať, deti sa nachádzajú od vtedy v osobnej starostlivosti matky a počas šetrení pomerov obe deti vyjadrili vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti matky, O. vo svojom vyjadrení u kolízneho opatrovníka jednoznačne predniesol, že k otcovi žiť už nepôjde a ak by nemusel, tak sa s ním nechce ani stretávať, keďže došlo k tomu, že otec ho udieral a nadával mu počas jeho pobytu u otca, počas pobytov u ktorého museli deti upratovať, O. musel i variť, pripravovať sestre i sebe desiatu, umývať riady a ak niečo neurobil podľa predstáv otca, dostal za to krik, alebo i údery do chrbta a potom, čo sa otec dozvedel, že mama má priateľa, sa situácia, aj podľa prednesu maloletých detí, zhoršila, otec túto informáciu znášal ťažko a to sa odrazilo aj na jeho správaní sa k deťom, už v máji 2015 kolízny opatrovník šetrením zistil, že maloletý sa s otcom nestretával; stretnutia otca s maloletou J. sa realizovali tak, že otec si ju vyzdvihoval každý druhý víkend a maloletá uňho trávila čas od piatku do nedele, pričom maloletá J. k tejto úprave styku uviedla, že na celý víkend už k otcovi chodiť nechce, ale musí, pripustila, že s otcom je rada, iba ak je počas víkendu prítomná aj stará matka zo strany otca, inak víkendy u otca iba pretrpí. Pripustila, že otca má rada, ale na to, aby sa s ním stretávala, by jej stačilo byť s ním iba od rána do večera, prespávať

u otca sa bála. Uviedla, že otec aj na ňu často kričí, vulgárne sa vyjadruje na adresu partnera matky aj za jej prítomnosti, počas pobytov u otca tento s ňou často navštevuje pohostinstvá a do domácnosti u otca za ňou nechodia kamarátky z dôvodu jeho správania, keďže zväčša je mrzutý, pri rozprávaní o víkendoch u otca sa maloletá rozplakala a uviedla aj ďalšie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že otec vo svojej rodičovskej role zlyháva. Deti v tom čase žili s matkou v jednoizbovom byte v podnájme, kde neboli zistené žiadne nedostatky.

Po podaní uvedenej správy kolízny opatrovník opätovne prešetril pomery a opakovane zisťoval vôľu maloletých detí, ktoré zotrvávali na vyššie uvedených stanoviskách, naďalej chceli byť v starostlivosti matky, preto doporučoval návrhu matky na zverenie detí do jej starostlivosti vyhovieť, doporučil vyhovieť i návrhu matky pokiaľ ide o návrh výšky výživného, keďže schopnosti, možnosti a doterajšia prax otca umožňujú otcovi prispievať takýmto primeraným výživným na potreby detí. V otázke úpravy styku otca s deťmi kolízny opatrovník apeloval na rodičov a žiadal ich, aby dospeli k dohode a aby nežiadali styk otca s deťmi upravovať rozhodnutím súdu, keďže takéto striktné určenie tejto úpravy by mohlo viesť predovšetkým na strane maloletého O. aj na strane maloletej J. k problémom, ak by deti odmietli sa v takto striktne určenom čase s otcom skontaktovať, čo by následne mohlo viesť k vynucovaniu týchto stretnutí; napriek uvedenému oboznámeniu odporúčania kolízneho opatrovníka matka naďalej trvala na jednoznačnej úprave styku otca s deťmi rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil predchádzajúce rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a deti zveril do výhradnej osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej sa reálne nachádzajú od decembra 2014, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto zmena je jednoznačne v záujme maloletých detí, takúto zmenu doporučoval na základe zistených stanovísk a vôle maloletých detí i kolízny opatrovník detí a napokon so zverením detí do starostlivosti matky a ukončením striedavej osobnej starostlivosti rodičov o deti súhlasil i samotný otec, pričom bolo preukázané, že matka starostlivosť o deti zabezpečuje po všetkých stránkach riadne.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, bývaním, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, zároveň súd zohľadnil pri stanovení výšky výživného i pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o deti formou osobnej starostlivosti o ne, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb detí a ktoré sú vyplácané k rukám matky, zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov, to, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem týchto dvoch detí, to, že obaja sú spoluvlastníkmi bytu, ktorý ale užíva otec sám a toto spoluvlastníctvo rodičov k tejto nehnuteľnosti doposiaľ vysporiadané nebolo, zohľadnil ďalej to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý je povinný primerane za svoju osobu sa podieľať na týchto nákladoch na domácnosť, čím sa výdavky matky na túto pomerne znižujú a na strane otca súd jednoznačne vychádzal z jeho možností a schopností, keďže princíp potencionality príjmov má jednoznačnú prednosť pred princípom fakticity príjmov (§ 75 Zákona o rodine), čo v danom prípade znamená, že súd nemohol v žiadnom prípade prihliadnuť na pokles príjmov otca po jeho ukončení pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom spoločnosťou U. W. (a to ani na pokles jeho príjmov v čase trvania pracovného pomeru v spoločnosti W.. P.. T. T. U..G..C..), keďže pracovný pomer v spoločnosti U. otec ukončil bez vážneho dôvodu, z pohľadu výživného povinného rodiča voči maloletým deťom svojvoľne, čo vyplýva zo správy spoločnosti U., aj z jeho výpovede, kedy uviedol, že pracovný pomer s týmto zamestnávateľom ukončil dohodou; z pohľadu výživného sa javia ako nepodstatné a navyše otcom nijako súdu nepreukázané jeho tvrdenia, že by k skončeniu pracovného pomeru bol nejako donútený svojim zamestnávateľom, ktorý, naopak, súdu vo svojich písomných správach jednoznačne uviedol, že pracovný pomer bol skončený dohodou, uvedené znamená, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine) spočívajúceho v jeho pravidelnom mesačnom príjme vo výške 688 €, čo je ešte o 88 € viac, než bola maximálna hranica jeho príjmu z ktorého súd vychádzal pri predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností a ako vyplýva zo správy tohto jeho zamestnávateľa v tomto pracovnom pomere, ak by v pracovnom pomere bol zotrval, mohol takýto príjem dosahovať i naďalej. Nezodpovedný prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti voči jeho maloletým deťom vyplýva aj z toho, že otec aj následne ukončil pracovný pomer so zatiaľ posledným zamestnávateľom - spoločnosťou W.. P.. T. T. U..G..C.. v januári 2016, z čoho jednoznačne vyplýva, že otec ukončil opakovane už dva pracovné pomery napriek tomu, že si musí a má byť vedomý existencie svojej vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, ktoré svojou výživou sú jednoznačne odkázané na svojich rodičov a takéto skončenia pracovného pomeru na strane povinného rodiča bez vážneho dôvodu nemôžu byť vyhodnocované v neprospech maloletých detí, ktoré ako už bolo uvedené, svojou výživou sú odkázané na svojich rodičov a otec sa nemôže spoliehať len na to, že matka bude uhrádzať potreby maloletých detí výlučne sama. Ako nedôvodné súd vyhodnotil tvrdenie otca, že matka sa v minulosti mala zrieknuť nároku na výživné z jeho strany na maloleté deti z tohto dôvodu zamietol súd i návrh otca na vykonanie dôkazu formou vypočutia svedkov, ktorí takéto stanovisko matky mali potvrdiť, keďže, ako už bolo uvedené, vyživovacia povinnosť povinného rodiča vyplýva priamo zo zákona, je to navyše jeho morálna povinnosť, výživné je nárokom maloletých detí, má slúžiť na úhradu ich potrieb a bez ďalšieho teda povinný rodič je povinný na výživu svojich detí prispievať.

Súd určil výživné zo strany otca na obe maloleté deti od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka doručila súdu návrh vo veci, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takáto úprava je v záujme maloletých detí a neprieči sa zákonu, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že deti sú vo výhradnej starostlivosti matky už od decembra 2014 a otec s výnimkou úhrady poplatkov za obedy v školskej

družine u maloletej J. v mesiacoch február 2015 a marec 2015 ďalšími formami na úhradu týchto potrieb neprispel. Súd nemohol zohľadniť na stane otca jeho plnenia v prospech maloletej J. spočívajúce v nákupe obuvi a oblečenia v prospech maloletej v spornom období keďže, ako otec sám uviedol vo svojej výpovedi, takto ním zakúpené veci sa nachádzajú v jeho domácnosti, pričom, ako už bolo opakovane uvedené, maloletá žije v domácnosti matky a teda aj podľa ustálenej súdnej praxe, takéto plnenia na strane povinného rodiča nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.2.2015 do 31.1.2016 k vzniku dlžného výživného voči maloletému O. vo výške 1.800 € (t.j. súdom určené výživné 150 € za 12 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a voči maloletej J. za rovnaké obdobie vo výške 920,61 € (t.j. súdom stanovené výživné 80 € za 12 mesiacov sporného obdobia čo je spolu 960 €, po odpočítaní úhrady poplatkov za obedy v školskej jedálni otcom maloletej vo februári 2015 v sume 22,22 € a v marci 2015 v sume 17,17 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh matky na stanovenie výšky výživného zo strany otca voči deťom zamietol.

Keďže doposiaľ vykonané dokazovanie neumožňovalo rozhodnúť o návrhu matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, v tejto časti bol návrh matky vylúčený na samostatné konanie v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).