Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 326 923, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 395,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 176,85 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.09.2012 do zaplatenia s tým, že súd odporkyni povoľuje dlh splácať v splátkach vždy po 20,- eur mesačne, prvá splátka splatná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka vo výške 20,- eur splatná vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že ak odporkyňa neuhradí čo i len jednu splátku stáva sa zročným celý dlh.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 10.2.2014 žiadal súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 395,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby vo výške 184,14 eur a z nároku na zaplatenie škody vo výške 211 eur. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou Zmluvu č. C č. C a č. C ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv vypožičal navrhovateľ odporkyni 3 ks SIM kariet, ktoré umožnili odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa domáhal nároku vo výške škody voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón Nokia 6600i slide silver vo výške 211 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.z. škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa tiež riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 184,14 eur vyfakturovaných v

období 2012/05-2012/07. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 6.9.2012 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami v článku 11, v bode 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 21.9.2012.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporkyňa sa k návrhu vo veci samej vyjadrila na pojednávaní tak, že po tom, čo jej u navrhovateľa skončila doba viazanosti, jej navrhovateľ túto predĺžil o pol roka z dôvodu, že mala neuhradený predchádzajúci dlh zo zmluvy o pripojení, ktorej doba viazanosti skončila.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k návrhu vyjadril tak, že navrhovateľ porušil zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 veta tretia z. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Podľa neho navrhovateľ vytára len zdanie predávania mobilného telefónu samostatne, aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Podľa neho navrhovateľ tvrdí, že si uplatnil náhradu škody, avšak v skutočnosti požaduje zmluvnú pokutu, ktorú len modifikoval. Žiadal, aby súd návrh zamietol v časti uplatnenej náhrady škody a zvyšok nároku, aby súd vylúčil na samostatné konanie, pretože vo zvyšnej časti nenašil porušenie spotrebiteľských práv.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky, dané v § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol bez účasti navrhovateľa a vedľajšieho účastníka a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvami o pripojení, Dodatkom k Zmluve o pripojení, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o pripojení č. C zo dňa 8.3.2004 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni účastnícky program Paušál 30maxi/034 k typu telefónu Siemens A55.

K zmluve o pripojení č. C zo dňa 8.3.2004 bol predložený Dodatok zo dňa 18.12.2009, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Volania všetkým 50+Večer a víkend- Nonstop zdarma a o predaji mobilného zariadenia Nokia 6600i slide silver za kúpnu cenu 9 eur. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa odporkyňa zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V článku 2 v bode 2.1 dodatku je uvedené, že účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 a poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5, ďalej je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní od vystavenia faktúry. V prípade, že podnik o to

účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu telefónu s DPH alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste.

Zmluvou o pripojení č. C zo dňa 18.12.2009 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni účastnícky program Majster paušál za 1 euro.

Zmluvou o pripojení č. C zo dňa 9.3.2009 mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytne odporkyni účastnícky program Mobilný Orange Internet Klasik k typu telefónu Samsung SGH-Z810.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.6.2012-3.7.2012 sumu 18,98 eur, faktúra bola splatná dňa 22.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.5.2012-3.6.2012 sumu 58,44 eur, faktúra bola splatná dňa 22.5.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni poplatok za odpojenie 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 22.7.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.6.2012-3.7.2012 sumu 13,75 eur, faktúra bola splatná dňa 22.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni poplatok za odpojenie 3,98 eur a za služby sumu 2,99 eur, faktúra bola splatná dňa 22.7.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.5.2012-3.6.2012 sumu 18,98 eur, faktúra bola splatná dňa 22.5.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.6.2012-3.7.2012 sumu 37,21 eur, faktúra bola splatná dňa 22.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni poplatok za upomienku 1,33 eur, faktúra bola splatná dňa 22.7.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni poplatok za odpojenie 3,98 eur a za služby sumu 12,75 eur, faktúra bola splatná dňa 22.7.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 súd zistil, že ňou navrhovateľ fakturoval odporkyni za poskytnuté služby za obdobie 4.5.2012-3.6.2012 sumu 13,75 eur, faktúra bola splatná dňa 22.5.2012.

Vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinných od 1.1.2012 sa v článku 17, bod 17.4 sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré nie sú upravené v zmluve alebo všeobecných podmienkach, sa riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách, a ak v ňom nie sú upravené, riadia sa ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z listu navrhovateľa zo dňa 6.9.2012 označeného ako pokus o pokonávku doručeného odporkyni dňa 10.9.2012, mal súd preukázané, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 184,14 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby a sumy 211 eur za zmluvnú pokutu/náhradu škody.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že zmluvy aj dodatky k zmluvám s navrhovateľom uzatvorila. Cenu zariadení zaplatila pri podpise zmlúv na predajni navrhovateľa. Zmluvnú pokutu nedohadovala, cenník poplatkov obdržala pri podpise zmlúv. Pokus o zmier jej bol doručený. Žiadala povoliť splácať dlh v splátkach po 20 eur mesačne, vzhľadom na svoje finančné pomery, keď ako invalidná dôchodkyňa poberá invalidný dôchodok 181 eur, má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, na obe poberá rodinné prídavky v celkovej výške 47 eur, otec výživné neplatí, spláca mesačne hypotéku na byt 169 eur, správcovi bytu platí 60 eur mesačne, za elektrinu 43 eur.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.3.2006 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka platného v znení do 30.4.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvami o pripojení spolu s dodatkom k zmluve preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že navrhovateľ je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretých zmlúv a dodatku má navrhovateľ ako veriteľ voči odporkyni ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporkyne plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporkyni elektronické komunikačné služby, za ktoré sa odporkyňa zaviazala v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zo zmluvy o pripojení a k nej patriaceho dodatku navrhovateľ plnil, poskytol odporkyni 3 ks SIM kariet a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné služby.

Súd sa najskôr zaoberal nárokom navrhovateľa uplatneným v sume 211 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil navrhovateľ v návrhu ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že navrhovateľ má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu navrhovateľ vypočítal tak, že pri zariadení/telefóne Nokia 6600i slide silver od predajnej ceny 220 eur odpočítal akciovú cenu 9 eur a tak si uplatnil vznik škody vo výške 211 eur. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa porušila záväzok vyplývajúci zo zmlúv a z Dodatku a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Navrhovateľ bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností odporkyňa porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby resp. oboje. Sám navrhovateľ stanovil vo VP do čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva s odporkyňou bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 VP, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla. Odpojenie odporkyne z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 VP. Súd z týchto zistení vyvodil, že odporkyňa neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Čo sa týka skutkového tvrdenia navrhovateľa, že okrem doby viazanosti mala odporkyňa porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom porušenia povinností účastníka (odporkyne) tam uvedeným spôsobom má navrhovateľovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa § 544 zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mala spôsobiť odporkyňa, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti odporcu platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení navrhovateľa ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou

cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie vo výške 211 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.

Navrhovateľ spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku navrhovateľ odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi zariadenie/telefón so zľavou. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za následok porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale len ako následok vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia/telefónu nemôže byť následkom navrhovateľom tvrdeného, ale navrhovateľom nepreukázaného protiprávneho úkonu odporkyne, ale je výsledkom dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie/mobilné zariadenie, išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (navrhovateľovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (odporkyni) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Odporkyňa nadobudla telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (odporkyne), že si je vedomá bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok odporkyne v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov s navrhovateľom uhradiť navrhovateľovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo VP vyplývala povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny zariadenia/telefónu. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jej slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti sumy 211 eur zamietol. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd návrh zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.

V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 184,14 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 3,98 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 3,98 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 3,98 eur, ktorými si navrhovateľ fakturoval voči odporkyni poplatky za odpojenie z dôvodu, že vykonať takúto službu je síce právom navrhovateľa podľa zákona platného v čase uzavretia zmluvy a to zákona o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, žeby za túto službu mala plniť odporkyňa, navyše nárok na túto sumu navrhovateľovi z ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, teda navrhovateľ okrem poukazu na faktúry neuniesol dôkazné bremeno, ani inak nezdôvodnil tento nárok, tento nárok nie je zdôvodnený ani v návrhu, ani v zmluve, či v Dodatku k zmluve, preto ho súd navrhovateľovi nepriznal. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 poplatok za upomienku 1,33 eur, pri ktorom navrhovateľ taktiež nepreukázal nárok na poplatok, nárok na túto sumu nevyplýva z predložených listinných dôkazov, poplatok za upomienku je spojený s vymáhaním pohľadávok navrhovateľa, v zmluve nie je takýto poplatok ako služba uvedený a preto súd nárok navrhovateľa na tieto poplatky zamietol.

Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že odporkyňa neplnila riadne a včas navrhovateľovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr a to z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 sumu 18,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 sumu 58,44 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 sumu 13,75 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 2,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 sumu 18,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2012 sumu 37,21 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2012 sumu 12,75 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.5.2012 sumu 13,75 eur, pričom v konaní nebolo namietané, žeby odporkyni telekomunikačné služby neboli dodané, ani to, že by odporkyňa svoj dlh za uvedené služby už splatila a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo výške 176,85 eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 176,85 eur a zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21.09.2012 do zaplatenia tak ako žiadal navrhovateľ, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo navrhovateľovi priznané plnenie, boli už splatné.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume 20 eur mesačne, prvá splátka splatná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka vo výške 20,- eur splatná vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že ak odporkyňa neuhradí čo i len jednu splátku stáva sa zročným celý dlh. Súd povolil odporkyni splátky s ohľadom na jej finančné pomery, ako invalidná dôchodkyňa poberá invalidný dôchodok 181 eur, má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, správcovi bytu platí 60 eur mesačne, za elektrinu 43 eur. Uvedená priznaná výška splátok by mala byť v súlade so súdnou praxou, ktorá vyžaduje, aby bol dlh, povolený splácať v splátkach rozložený tak, aby pri riadnom plnení po splátkach, zanikol najneskôr do 36 mesiacov od právoplatného rozhodnutia súdu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa bola v konaní úspešnejšou účastníčkou, súd vypočítal jej pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Miera úspechu odporkyne predstavuje 55,24 % a u navrhovateľa 44,76 %, čistý úspech odporkyne je vo výške 10,48 %. Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tá výslovne náhradu trov konania nežiadala priznať.

Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Podaním zo dňa 30.12.2015 sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a súčasne si uplatnil náhradu trov konania, konkrétne trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, v tom úkon za prevzatie a prípravu zastúpenia, za úkon vyjadrenia sa k veci a režijný paušál. Celkom si uplatnil trovy konania vo výške 56,62 eur, pričom za tarifnú hodnotu veci považoval iba výšku uplatnenej náhrady škody. Súd zastáva názor, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

Aj keď v zásade je vo veci naplnený stav, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný, čo sa týka náhrady škody, v súdenej veci účastníkov dospel súd k záveru, že trovy vynaložené vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách, taktiež bol súd v tomto konaní povinný skúmať zákonné podmienky nároku navrhovateľa na náhradu škody. Súd zastáva názor, že konanie vedľajšieho účastníka nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku na náhradu škody. Združenie ako vedľajší účastník v súdnom spore malo právo na zastúpenie advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že konanie vedľajšieho účastníka nebolo účelným bránením práva odporkyne, na podporu ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, trovy, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti z dôvodu právneho zastúpenia vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto navrhovateľovi nevznikla povinnosť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje a bez kontaktovania sa s odporcami, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 160 ods. 2 O.s.p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.