Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-50-2015.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd K. I samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v K., takto
rozhodol:
Z. P., nar. XX.X.XXXX v T. B., trvale bytom A. XX, K., invalidná dôchodkyňa
uznáva sa vinnou, že
1/ ako zodpovedný zástupca spoločnosti V., s.r.o., A. XX, K., J.: XX XXX XXX, v období od X/XXXX do X/XXXX neodviedla B. republike v zastúpení B. poisťovňou, pobočkou K., so sídlom na H. námestí 1, K., poistné na sociálne poistenie za zamestnancov, ktoré vykonala zrážkou z vymeriavacieho základu svojich zamestnancov v rozsahu X.XXX,XX Z.,
2/ ako zodpovedný zástupca spoločnosti V., s.r.o., A. XX, K., J.: XX XXX XXX v období od X/XXXX do X/XXXX nezaplatila poistné na sociálne poistenie ako zamestnávateľ B. republike, v zastúpení B. poisťovňou, pobočkou K., so sídlom na H. námestí 1, K. v rozsahu X.XXX,XX Z. ,
teda
1/ v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazila podľa zákona,
2/ vo väčšom rozsahu nezaplatila poistné na sociálne poistenie,
tým spáchala
1/ prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. X Tr. zákona
2/ prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. X Tr. zákona
z a t o s a o d s u d z u j e
W. § 277 ods.X Tr. zák., § 56 ods. X Tr. zák., § 4X ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výške XXX,- (osemsto) Z.. W. § 57 ods. X Tr. zák. jej súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere X (štyroch) mesiacov.
W. § 288 ods. X tr. por. súd poškodenú stranu, B. poisťovňu, pobočka K., H. námestie 1, K., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
W. Y. prokuratúry K. I podal na súd obžalobu na obvinenú Z. P. pre prečin neodvedenia dane a poistného a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 277 ods. X a § 278 ods. X C. zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
B. za splnenia podmienok podľa § 25X ods. 2 Tr. poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila až deň po konaní hlavného pojednávania.
Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že odmieta vo veci vypovedať.
B. V.. P. Z., zástupkyňa poškodenej, na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na výpovedi z prípravného konania, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť V., s.r.o. je evidovaná ako zamestnávateľ a platiteľ poistného od XX.X.XXXX do súčasnosti. L. spoločnosť predložila mesačné výkazy za obdobie máj XXXX až apríl XXXX, pričom od mája XXXX mesačné výkazy nepredkladá a neplatí poistné. B. V., s. r.o. od jej zaregistrovania v B. poisťovni nezaplatila poistné ani raz. B. poisťovňa sa pokúsila v uvedenej spoločnosti vykonať kontrolu, a to niekoľkonásobne, avšak pre nespoluprácu zo strany zástupcov spoločnosti sa jej to nepodarilo. W. si zároveň uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla vo výške X.XXX,XX Z..
Zo znaleckého posudku z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, vypracovaného znalkyňou J.. P. A., prečítaného na hlavnom pojednávaní vyplýva záver, že spoločnosť V., s.r.o. mala v dňoch splatnosti poistného za zamestnávateľa dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu predmetného poistného pre B. poisťovňu za všetky sledované mesiace XX/XXXX - XX/XXXX v celkovej výške neuhradeného poistného X.XXX,XX Z. a rovnako mala dostatok finančných prostriedkov aj na plnú úhradu poistného za časť zrazenú z miezd zamestnancov za všetky sledované mesiace XX/XXXX
- XX/XXXX v dňoch splatnosti v celkovej výške X.XXX,XX Z., a to aj po zohľadnení úhrad poistného za zamestnávateľa.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracovaného znalcami Q.. V.. Q. L. a V.. K. P., prečítaného na hlavnom pojednávaní vyplýva záver, že duševná choroba alebo porucha v zmysle psychózy sa u obvinenej nezistili a bola schopná rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pres spoločnosť a bola schopná ovládať svoje konanie. Y. je schopná chápať zmysel trestného konania a jej pobyt na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný.
Zo správy V. časti K. - sídlisko O. je obžalovaná hodnotená všeobecne, neevidujú žiadne správy o jej negatívnom správaní.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola raz súdne trestaná, trestným rozkazom XT/XX/ XXXX jej bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na X mesiace so skúšobnou dobou v trvaní X roka, do XX.XX.XXXX.
B. ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy: zápisnicu o vydaní veci, o vrátení veci, z ktorej zistil, že obžalovaná odovzdala svoje účtovníctvo, na základe ktorého bol vypracovaný znalecký posudok, žiadosť o výpisy z účtu, záznam sociálnej poisťovne o kontrole + vyčíslenie pohľadávky + výkazy poistného, výpis z Y. registra a vyjadrenie F. úradu K., ktorého súčasťou sú daňové priznania obžalovanej, z ktorých súd zistil, že napríklad v novembri XXXX si obžalovaná uplatnila nadmerný odpočet F. vo výške X.XXX,XX Z..
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX C. poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovanej, ktorá je plne trestne zodpovedný subjekt.
Y. poprela spáchanie skutkov, tak ako sú uvedené v obžalobe. Vo svojom odpore proti trestnému rozkazu to odôvodnila tým, že na spáchanie tohto skutku sa vyžaduje úmysel, ako jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu. Q. úmysel neodviesť poistenie za zamestnancov však absentuje, nakoľko rozhodnom čase bola zamestnancom vyplácaná čistá mzda v hotovosti, z ktorej nevykonávala žiadne zrážky. V tom čase sa totiž spoločnosť nachádzala v platovej neschopnosti a prednosť malo vyplatenie čistej mzdy zamestnancom bez uskutočnenia akýchkoľvek zrážok. C. skutočnosť mala veľký vplyv na naplnenie samotnej skutkovej podstaty trestného činu, nakoľko tú by naplnila, keby zrážala z mzdy zamestnancov odvody a tieto by do B. poisťovne nevyplatila s úmyslom obohatiť sa. K prečinu nezaplatenia dane a poistného uviedla, že samotné nevyplatenie poistného ešte nezakladá trestnoprávnu rovinu. Je presvedčená, že len samotné neuhradenie povinnosti, teda vyplatenie poistného, nie je a v právnom poriadku B. republiky ani nikdy nebolo trestným činom, pretože trestnoprávna zodpovednosť nie je konštruovaná ako zodpovednosť objektívna, teda ako zodpovednosť za výsledok, ale ako zodpovednosť individuálna, ktorá vychádza zo zodpovednosti za konanie, a to za konanie zavinené.
F. podmienkou pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenie dane a poistného je, aby v prípade akejkoľvek dane, ktorá môže byť objektom tohto trestného činu, išlo o zákonom predpokladaný stav, že platiteľ dane je subjektom odlišným od daňovníka, a teda o stav, že jeden subjekt odvádza určenému príjemcovi daň, ktorú vyberá, resp. zráža od iného subjektu. D. je teda v danom prípade daňovníkom, ktorého príjem (mzda) je predmetom dane zo závislej činnosti. D. je platiteľom dane, ktorý zamestnancovi daň z príjmu vypočíta a odvádza do štátneho rozpočtu. D. v danom prípade disponuje daňou, ktorú neplatí zo svojich príjmov (teda za seba), ale ju odvádza štátu za svojho zamestnanca z jeho príjmu (mzdy). Ak zamestnávateľ túto svoju povinnosť úmyselne nesplní a daň zamestnancovi síce zrazí, ale si ju ponechá (zadrží) a štátu neodvedie, dopúšťa sa trestného činu neodvedenia dane a poistného. W. trestnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že povinný subjekt (teda v danom prípade zamestnávateľ) mal dostatok peňažných prostriedkov na výplatu hrubých miezd (teda miezd vrátane odvodov). Y. stránka trestného činu nezaplatenia dane a poistného spočíva v tom, že páchateľ nezaplatí daň alebo poistné na sociálne poistenie v lehote splatnosti, ktorá je určená zákonom. Na rozdiel o iných daňových trestných činov, pri tomto trestnom čine páchateľ nič nepredstiera, nekoná podvodným spôsobom, nezatajuje určité príjmy a ani nechce vylákať od štátu určitú daňovú výhodu. W. v danom prípade iba neplní svoju zákonnú povinnosť zaplatiť splatnú daň alebo poistné. T. pre posúdenie trestnej zodpovednosti bude určenie splatnosti dane, resp. poistného a rozsah následku tohto trestného činu, nakoľko musí ísť o nezaplatenie dane alebo poistného vo väčšom rozsahu, teda minimálne v rozsahu X.XXX Z.. V prípade obžalovanej išlo o sumu X.XXX,XX Z..
Y. neodviedla a nezaplatila splatné poistné B. poisťovni za zamestnancov spoločnosti ako aj úhradu za zamestnávateľa, hoci disponovala dostatkom finančných prostriedkov, aby vykonala tieto úhrady. J. neodvedením zvýhodnila spoločnosť, ktorej bola zástupcom v tom, že navýšila príjmy v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. L. skutočnosti boli preukázané znaleckým posudkom z odboru ekonomika, výpoveďou zástupcu poškodenej strany a ďalšími listinnými dôkazmi. Zo znaleckého posudku z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo - daňovníctvo a personalistika, konkrétne na č.l. X vyplýva, že v tabuľke č. X - prehľad neuhradeného poistného spoločnosti V. / č.l. X znal. posudku / znalkyňa hodnotila schopnosť spoločnosti V. s.r.o. uhrádzať neuhradené poistné za zamestnávateľa pre sociálnu poisťovňu za sledované mesiace XX/XXXX - XX/ XXXX v dňoch jeho splatnosti. V tejto tabuľke znalkyňa uvádza výšku neuhradeného poistného jednotlivo podľa sledovaných mesiacoch tak, ako je to uvedené v tabuľke č. X znal. posudku, denné disponibilné finančné prostriedky spoločnosti v dňoch splatnosti predmetného poistného, zistené z prílohy č. X a ich rozdiel. W. denných disponibilných zostatkov finančných prostriedkov spoločnosti v sledovaných dátumoch splatnosti poistného znalkyňa zistila, že od XX.X.XXXX boli denné zostatky v sledovaných dňoch splatnosti poistného totožné, keďže ako vyššie uviedla, zostatok pokladnice bol nemenný a zostatky na bankovom účte boli mínusové, resp. účet bol blokovaný v prospech exekúcií. W. objektívne posúdenie schopnosti spoločnosti V. s.r.o. uhrádzať sledované poistné je tak potrebné v sledovaných dňoch splatnosti predmetného poistného upraviť celkové disponibilné zostatky finančných prostriedkov
spoločnosti a teda ponížiť o výšku poistného za mesiac splatného pred dátumom splatnosti poistného za daný mesiac, kedy sú denné zostatky totožné. To znamená, že keďže v dňoch splatnosti poistného za mesiace XX - XX/XXXX je disponibilný zostatok totožný a to vo výške XX.XXX,XX.-Eur, tento zostatok bol reálne disponibilný iba k dátumu splatnosti poistného za prvý z týchto troch mesiacov, t. j. za mesiac XX/XXXX, kedy neuhradené poistné za zamestnávateľa bolo vo výške XXX,XX.-Eur. V deň splatnosti poistného za nasledujúci mesiac XX/XXXX vo výške XX,XX.-Eur, tak disponibilný zostatok finančných prostriedkov nebol vo výške XX.XXX,XX.- Eur, ale ponížený o výšku poistného, ktoré malo byť uhradené v predchádzajúci dátum splatnosti, t.j. vo výške XX.XXX,XX.-Eur (XX.XXX,XX - XXX,XX.-Eur ). Y. znalkyňa postupuje pri úprave disponibilného zostatku ku dňu splatnosti za posledný z uvedených mesiacov XX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňa zohľadnila tú skutočnosť, že pokiaľ by obžalovaný poistné v daný mesiac splatnosti uhradila, disponibilný zostatok peňažných prostriedkov by sa znížil a aj napriek tejto skutočnosti by spoločnosť V. - obžalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného za ďalší mesiac v deň jej splatnosti.
Y. naplnila svojím konaním všetky pojmové znaky skutkových podstát prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. X Tr. zák. a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. X Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že v malom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazila podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a vo väčšom rozsahu nezaplatila poistné na sociálne poistenie a po stránke subjektívnej sa konania dopustila formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože vedela, že svojím konaním môže také porušenie zákona spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.
B. u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona a zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ a m/ Tr. zákona.
Y. má v registri trestov jeden záznam. W. prejednávaný skutok spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá trvala až do XX.XX.XXXX. Y. je stíhaná za dva trestné činy, pričom obidva sú prečinmi s hornou hranicou trestnej sadzby do päť rokov. D. pri obidvoch týchto prečinoch zároveň umožňuje aj uloženie alternatívneho peňažného trestu, nakoľko sa jedná o trestné činy, ktorými páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. W. posúdení všetkých okolností prípadu má súd za to, že na naplnenie účelu trestu, postačuje obžalovanej uložiť peňažný trest. B. preto uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere XXX,- Z., a pre prípad jeho zmarenia náhradný trest odňatia slobody vo výmere X (štyroch) mesiacov. H. peňažného trestu je v podstate odčerpanie majetkové prospechu páchateľa, ktorý získal trestnou činnosťou. M. uvedený trest považoval pre účely C. zákona, a to individuálnu ako aj generálnu prevenciu za zákonný, primeraný a spravodlivý.
W. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. K. obžalovanej však nevznikla škoda podľa C. poriadku, pretože pri hradení poistného ide o odvádzanie povinných pravidelných platieb, ktoré nevznikajú na základe zmluvných záväzkov, ale ide o povinnosť stanovenú priamo zákonom, bez možnosti strán zmluvne sa inak dohodnúť. W. neodvedení poistného nejde teda o nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej trestným činom, ale ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona. W. v zmysle ust. § 46 ods. X Tr. por. sú príslušné poisťovne, ktorým má zamestnávateľ poukazovať príslušné čiastky na poistné. M. na vyššie uvedené, o nároku poškodenej na náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd rozhodol v zmysle ust. § 288 ods. X Tr. por. a poškodenú odkázal s jej nárokom na občianske súdne konanie, aj keď súd má za to, že nejde o škodu spôsobenú trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do15 dní odo dňa jeho oznámenia. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.