Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1429-2009.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1429/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: D & D preziosi, s.r.o., so sídlom Dvojkrížna 47, 821 06 Bratislava, IČO: 35 835 605, zastúpený splnomocnencom: AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, proti povinnému: KLENOTNÍCTVO FOSEN s.r.o., so sídlom Pelíškova 34, 909 01 Skalica, IČO: 36 248 738, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Alena Bohovičová, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie 285,99 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 90,74 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 010282 zo dňa 17.12.2009, v spojení s opravnými uznesenia č.k. 1Er/1429/2009 - 13 zo dňa 19.02.2010 a č.k. 1Er/1429/2009 - 17 zo dňa 04.03.2010, bola súdna exekútorka JUDr. Alena Bohovičová, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Skalica č.k. 5Rob/107/2009 - 16 zo dňa 24.09.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 01.12.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Dňa 11.05.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej sume 188,16 eur, na úhradu ktorých žiadala zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 13416/T zistil, že povinný bol dňa 23.11.2010 zrušený a dňa 14.01.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Súd zistil, že dňa 13.07.2010 bolo v Obchodnom vestníku č. OV 133A/2010 zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava podľa § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb. o skutočnosti, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie pod sp. zn. 15CbR/5/2010.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom výmazu predchádzalo rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 84,88 eur, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne: 1) v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za 16 úkonov exekučnej činnosti vo výške 53,12 eur (16 x 3,32 eur), a to za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie (poverenie + 2x opravné uznesenie) 3 úkony, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 úkony, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 2 úkony, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.) 1 úkon, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.) 3 úkony, zisťovanie majetku povinného (ODI, DÚ, kataster, SLSP, a.s., SP - ústredie) 5 úkonov. Súd nepriznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za 2 úkony „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“, za 2 úkony „doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke“ a za 3 úkony „doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.)“, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. c), d) a e) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko upovedomení o začatí exekúcie, koľko upovedomení o spôsobe exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnej exekútorke za jeden úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, jeden úkon doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za jeden úkon doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.). Z obdobného dôvodu súd nepriznal súdnej exekútorke ani odmenu za 3 úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže v zmysle vyhlášky má súdny exekútor výslovne nárok na odmenu len za úkon, ktorým je získanie poverenia na vykonanie
exekúcie a nie aj za získanie prípadných opravných uznesení k tomuto povereniu. Súd tak priznal súdnej exekútorke odmenu za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.) 1 úkon, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (SLSP, a.s.) 1 úkon, zisťovanie majetku povinného (ODI, DÚ, kataster, SLSP, a.s., SP - ústredie) 5 úkonov, t.j. spolu odmenu za 10 úkonov exekučnej činnosti v celkovej sume 33,20 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 103,68 eur, a to za poštovné vo výške 33,65 eur, telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eur a za ostatné hotové výdavky (výdavky za kopírovanie a overovanie listín, náklady vynaložené na faktúry za poskytnuté súčinnosti a náklady spojené s vedením a vyúčtovaním exekučného spisu) vo výške 66,71 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli súdu dostatočne preukázané, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 33,65 eur, ale len vo výške 16,80 eur, nakoľko vynaloženie poštovného len v tejto sume bolo v spise súdnej exekútorky riadne preukázané (v spise sa nachádzalo celkovo osem doručeniek, t.j. 8 x 1,60 eur + 4,- eurá za zaslanie exekučného spisu na súd). Súd súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, keďže sa v predloženom exekučnom spise žiadne ďalšie doručenky ani iné doklady preukazujúce vynaloženie poštovného a jeho skutočnú výšku nenachádzali, a preto ho súd považoval za nepreukázané a za nepreskúmateľné. Súd upozorňuje na skutočnosť, že nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli (poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, vyúčtovanie, poštovné spojené s ukončením spisu...). Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď uvedené výdavky na poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Súd ďalej priznal súdnej exekútorke náhradu za bankové služby - GKU vo výške 4,- eurá a za bankové služby - SLSP, a.s. vo výške 21,62 eur, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov bolo súdu riadne preukázané priloženými faktúrami. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky vo výške 3,32 eur, vyúčtovanie spisu vo výške 9,96 eur a za ostatné hotové výdavky (spisový obal, pákový zakladač, obálky, euroobaly, archivácia spisu, archívna krabica...) vo výške 31,13 eur, nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná pripojenými dôkazmi (faktúrami, dokladmi) a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Z ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, vyplýva, že všetky písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci, tvoria exekučný spis. Platí to rovnako pre listiny zachytávajúce priebeh vykonávanej exekúcie ale aj pre všetky doklady o výdavkov, ktorých náhradu si súdny exekútor mieni uplatňovať. Tieto listiny a doklady o výdavkoch by sa do spisu mali zakladať neodkladne po ich vzniku, inak exekučný spis nemôže poskytnúť reálny prehľad o exekúcii. Súd má za to, že súdna exekútorka ako osoba znalá práva si mala byť vedomá tejto skutočnosti s poukazom aj na to, že v kontradiktórnom procese má účastník (v danom prípade v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku poverená súdna exekútorka, keďže sa rozhodovalo o trovách exekúcie) okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno), teda účastník konania musí oprávnený nárok aj preukázať. Bolo preto povinnosťou súdnej exekútorky nielen uplatnené hotové výdavky špecifikovať, ale aj ich zdokladovať tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj nespochybniteľnú výšku. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súd tak priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 42,42 eur.
3) súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnej exekútorke priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z priznanej odmeny a náhrad v sume 15,12 eur. Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 90,74 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).