Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: 31 635 237, práv. zast. Mgr. Richardom Karkóm, advokátom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporcovi PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 8.844,00 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -156, zo dňa 9.12.2014 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. -156, zo dňa 9.12.2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 314,80 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.844,00 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.8.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 530,- EUR, ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 3.286,29 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že účastníci konania dňa 10.9.2012 uzatvorili Zmluvu o dielo, pričom zostávajúcu časť ceny diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrou, ktorú odporca neuhradil, nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa 10.9.2013 - Oznámenie o jednostrannom zápočte, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Aj keď sa na uvedenej písomnosti nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“ neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Odporca nenamietal výšku zostatku ceny diela. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky odporcom, a to či už listom, resp. v rámci konania kompenzačnou námietkou, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa. Súd ďalej uviedol, že odporca nepreukázal, že príslušnými štátnymi orgánmi bolo konštatované porušenie predpisov a z uvedeného dôvodu mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a taktiež v konaní nepreukázal, že vady diela riadne reklamoval. Preposlanie oznámenia vád diela jeho objednávateľa prostredníctvom elektronickej pošty nemožno považovať za riadne uplatnenie vád diela, preto ani v tomto prípade odporcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Započítanie pohľadávky odporcu tak súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky navrhovateľa tak nedošlo. Na základe uvedených skutočností bol nárok navrhovateľa dôvodný. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, avšak až od 14.8.2013 (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti, ktorý

nastal dňom 13.8.2013, t.j. 60 dní po doručení faktúry), a to vo výške 8,5 % ročne (8 percentuálnych bodov + 0,5). Vzhľadom na uvedené bol návrh v časti úroku z omeškania za obdobie od 10.8.2013 do 13.8.2013 zamietnutý. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akých úvah súd vychádzal, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo vyššej sadzbe ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, a to vo výške 0,02% denne z dlžnej sumy. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ nespochybňoval dôvody a výšku vystavenej faktúry, spochybňoval moment splatnosti faktúry a rovnako skutočnosť, že proti vystavenej faktúre si uplatnil nároky na uhradenie zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že odporca písomne reklamoval u navrhovateľa vadu na diele, ktoré realizoval navrhovateľ. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že odporca preposlal oznámenia vád diela prostredníctvom elektronickej pošty, a že to nie je možné považovať za riadne uplatnenie vád diela. Odporca 5 krát reklamoval vadu, pričom navrhovateľ vadu odstránil až v marci 2014.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti, na ktoré sa písomne zaviazal podpísaním Zmluvy o dielo, teda že porušil príslušné ustanovenia právnych predpisov a VOP upravujúce ochranu životného prostredia a nakladania s odpadmi, že neodstránil reklamovanú vadu a to ani v dodatočne určenej lehote, čím došlo k podstatnému porušeniu Zmluvy o dielo. Rovnako s poukazom na zmätočné závery prvostupňového súdu má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu ako správne potvrdiť. Uviedol, že § 369 Obch. zák. je kogentným ustanovením, od ktorého sa subjekty obch. záväzkových vzťahov nemôžu odchýliť a to ani v prípade, že bol v rámci zmluvy dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,02%, a preto je takého dojednanie absolútne neplatné. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť odovzdať dielo riadne, včas, bez vád a nedorobkov, čo vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí realizovaných dodávok z 10.6.2013, pričom odporca bol povinný uhradiť zostávajúcu časť ceny diela, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 18.01.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko navrhovateľ preukázal, na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok, že dielo odovzdal riadne, včas, bez vád a nedorobkov. Odvolací súd k námietke odporcu, ohľadom výšky úrokov z omeškania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil výšku úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka a nároky odporcu na zmluvné pokuty z titulu vád diela a porušenia právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi sú neopodstatnené, keďže žiadny príslušný orgán štátnej správy nerozhodol o porušení právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi zo strany navrhovateľa. Zmluvná pokuta uplatnená odporcom vo forme obrany je teda podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. V prípade, že odporca mal námietky k vykonaniu diela, mohol tieto na preberacom protokole vyznačiť v súlade s ustálenou obchodnou praxou. Odvolací súd je taktiež názorovej zhode so súdom prvého, že prípadné námietky ohľadom zhotovenia diela, či existenciu vád diela žalovaný mal voči navrhovateľovi uplatniť v zmysle zákonných ustanovení o zodpovednosti za vady diela, nakoľko na takéto tvrdenie súd pre nedostatok dôkazov nemôže prihliadnuť. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že súd rozhoduje na základe

zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom (teda aj v tomto) konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil, čo je v tomto prípade odporca. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, preto odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny ku dňu vystavenia faktúry a tiež úrokov z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporca v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo neplnil navrhovateľovi riadne a včas.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil, a to v sume 314,80 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.3.2015 v sume 253,94 EUR, spolu režijným paušálom 8,39 EUR + DPH vo výške 20% podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.