Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-447-2015.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/447/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, zastúpený D.. R. P., H.., J. J. R. T., E. XX, proti žalovanej: W. S., F.. XX.XX.XXXX, T. G., R. XXX/X, Š. Z. J., o zaplatenie 1267,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2013 domáhal voči žalovanej vydania platobného rozkazu na zaplatenie 1267,01 eur s 19 % úrokmi ročne od 01.10.2009 a s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 01.10.2009 do zaplatenia, zaplatenia sumy 169,02 eur, t.j. vyčíslený úrok ku dňu 30.09.2009 a zaplatenia sumy 28,97 eur, t. j. vyčíslený úrok z omeškania ku dňu 30.09.2009, ako aj náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere právnym predchodcom žalovanej.
Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 18.01.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: obchodné podmienky, fotokópia doručenky, aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010, predsporová výzva zo dňa 02.10.2013, upresnenie zmluvného úroku v zmysle podania zo dňa 26.01.2015, stanovisko žalobcu zo dňa 17.08.2015, písomné vyjadrenia žalobcu ohľadne mimosúdnych jednaní a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 27.03.2007 bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXPB medzi veriteľom H. T. I..J.. T. a dlžníkom právnym predchodcom žalovanej D.Á. S., v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1992 eur (60 000 Sk), ktorý bol povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 61,31 eur (1847 Sk), po dobu 50 mesiacov, vždy k 27 dňu v mesiaci, s dohodnutou RPMN 20,74 % a úrokmi vo výške 19 %. Celkový výška nákladov na poskytnutý úver 908,38 eur (27366,79 Sk). Dlžník svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami a súhlasil s ich obsahom. Dňa 17.07.2009 bola dlžníkovi zaslaná výzva v zmysle ktorej mu bolo oznámené, že porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodné podmienky a úver sa stal predčasne splatným dňa 17.07.2009 s tým, že dlžná istina predstavovala sumu 1392,10 eur. Dlžník bol vyzvaný na zaplatenie tejto sumy v lehote 10
dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva dlžníkovi doručená nebola, tak, ako to má súd preukázané z fotokópie doručenky /č. l. 8/, na ktorej je vyznačené, že adresát zomrel.
Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, C. XXX/XXXX-XX W. C. XX.XX.XXXX, P. F. H. XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že dlžník právny predchodca žalovanej zomrel dňa XX.XX.XXXX, v zmysle osvedčenia ako dedička prichádza do úvahy žalovaná v 1. dedičskej skupine, ktorá nadobudla aktíva i pasíva majetku poručiteľa. Do pasív dedičstva nebola nahlásená žalovaná pohľadávka.
Dňa 15.12.2010 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX medzi veriteľom ako postupcom a postupníkom, v zmysle ktorej podľa čl. II došlo k postúpeniu pohľadávok v zmysle príloh pod č. 1 až 5, v prílohe na č. l. 15 pod porad. č. XXXXX, je postúpená pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalovanej.
Dňa 15.02.2011 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX s postupníkom ako žalobcom a z prílohy zmluvy mal súd preukázané, že pod porad. č. XXXXX bola postúpená pohľadávka právneho predchodcu žalovanej. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2015 (č. l. 51) poukázal na to, že prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dlhy prechádzajú na dedičov v tom prípade, ak neboli výslovne viazané na osobu poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, prípadne i po skončení dedičského konania. Dlh vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX I. W. W. Z. Ú. Č.. XXXXXXXXXX, ktorú podpísal poručiteľ, čiže dlh vznikol za života poručiteľa. Rozhodujúcimi kritériami pre bližšie určenie zmlúv, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvných je odplatnosť a zároveň skutočnosť, že tieto iné zmluvy musia byť upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka. Sám zákonodarca vylúčil zmluvy upravené normami obchodného práva a tieto zmluvy majú povahu takzvaných absolútnych obchodov, ktoré sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu ich účastníkov. Predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 01.01.2008 a z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008, keďže v zmysle prechodných ustanovení k novele Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred januárom 2008 posudzujú podľa doterajších predpisov. Z týchto dôvodov nie je možné zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009 premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. Povinný subjekt môže námietku premlčania uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Poukázal na to, že je potrebné sa dôsledne zaoberať dikciou § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Výklad ustanovenia zákona spôsobom, že sa aplikuje tá premlčacia doba, ktorá je kratšia, lebo takýto postup je pre spotrebiteľa výhodnejší je čistým gramatickým výkladom právnej normy bez použitia systematického a logického výkladu. Právna úprava premlčania nie je zmluvnou podmienkou ale zákonom predpokladaným spôsobom nástupu určitých právnych účinkov v dôsledku plynutia času a účastníci nijakým spôsobom zmluvnými podmienkami jej trvanie nemodifikovali. Účastníci uzavreli platnú zmluvu o úvere (aj pri účasti spotrebiteľa ako účastníka takejto zmluvy) podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k právnemu záveru, že na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka, aj v časti premlčania jednotlivých nárokov a bude potrebné postupovať podľa § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov má za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
Žalovaná vo svojej výpovedi upresnila, že po informovaní sa u známych dospela k záveru, že má za to, že uplatňovaná pohľadávka žalobcom je premlčaná a vzniesla námietku premlčania. D. Z. W. R. S. XXXX. Nadobudla dedičstvo po ňom, v zmysle osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť
XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Zároveň poukázala na to, že táto pohľadávka nebola uplatnená v dedičskom konaní. Z týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.
Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré
bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.
Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia. Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že právny predchodca žalovanej uzatvoril s predchodcom žalobcu H. T., I..J.. T. zmluvu o úvere dňa 27.03.2007, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1992 eur. Dlžník porušil zmluvné povinnosti tým, že nesplácal riadne a včas dohodnuté splátky, následkom čoho došlo k zosplatneniu úveru dňa 17.07.2009. Dlžník zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe univerzálnej sukcesie, ako zákonná dedička, ktorá v zmysle uzatvorenej dedičskej dohody nadobudla aktíva a pasíva z dedičstva, t.j. žalovaná dňa 07.04.2010. Žalovaná vzniesla námietku premlčania vzhľadom na to, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudla dňa 07.04.2010. Je si vedomá toho, že zodpovedá za dlhy poručiteľa v zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka, avšak žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky bola doručená súdu až dňa 29.11.2013. Súd má za to, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej dňa 08.04.2010 a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 08.04.2013. Žaloba bola na súd podaná až dňa 29.11.2013. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, i vzhľadom na premlčaciu lehotu, pretože zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a v žiadnom prípade nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že je nesporné, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na účastníkov konania súd má za to, že na uvedenú zmluvu s poukazom na ustálenú judikatúru a ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie pre spotrebiteľa, t.j. Občianskeho zákonníka. Súd však poznamenáva, že v danom prípade do práv poručiteľa vstúpila fyzická osoba, t. j. žalovaná, ktorá zodpovedá za dlhy poručiteľa, avšak v tomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a preto je premlčacia lehota trojročná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t. j. žalovanej trovy konania nepriznal, pretože vyslovene uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.