Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-125-2015.pdf
PDF · 114.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/125/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Adriana Sojčáková - AT TOUR, IČO: 41236483, miesto podnikania: Pod Žiarcom 277/16, 027 44 Tvrdošín, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Cíbik, W. X, XXX XX U., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/02343-2.1 S-39/2014 zo dňa 17.06.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. S/2014/02343-2.1 S-39/2014 zo dňa 17.06.2015, ktorým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k.: 148/2014- IZA-2.3/pok/R zo dňa 12.06.2014 a to tak, že inšpektorát práce ukladá pokutu vo výške 5.000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní s tým, že zamestnávateľ G. Y. - AT TOUR, Tvrdošín dňa 09.01.2014 v čase kontroly o 12:00 hod. do 12:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - M. H., ktorá pre neho vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov - na pracovisku fyzickej osoby RETRO Café, Nábrežie Oravy 1160, Námestovo a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonník práce, M. H. pre neho vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov - predaj inšpektorom práce čaj a viedenská káva - na pracovisku fyzickej osoby v RRETRO Café Námestovo a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonník práce. V žalobe poukázal na to, že Krajský súd v Žiline predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušil v konaní pod 21S/187/2014 s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, žalovaný opätovne v podstate rozhodol rovnako, len kozmeticky zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.06.2014 s tým, že vypustil slová fyzická osoba G. Y. - AT TOUR Tvrdošín, inak rozhodol podľa rovnakých namietaných ustanovení zákona a navyše sa ani len nepokúsil odstrániť nezákonnosť už prvostupňového rozhodnutia, teda rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V pôvodnom rozhodnutí bol žalobca označený ako fyzická osoba G. Y. - AT TOUR, Tvrdošín a v novom rozhodnutí žalovaný ustálil, že bola zamestnávateľom. Žalobca je toho názoru, že správny orgán opätovne nesprávne právne posúdil vec a použil nesprávne právne ustanovenie zákona. Poukázal na § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Žalovaný v odôvodnení nového rozhodnutia na strane 3 posledný odsek uvádza, že k uvedenému poukazuje odvolací orgán na skutočnosť, že postavenie účastníka konania ako zamestnávateľa je nesporné, pretože ak by aj nemal uzatvorený
pracovnoprávny vzťah s fyzickými osobami M. H. a M. H., v kontrolovanom období zamestnával podľa registra Sociálnej poisťovne aj iné fyzické osoby napr. Z. A., J. T., J. X.. Žalobca zdôraznil, že on ako kontrolovaný subjekt vo vzťahu k osobám M. H. a M. H. nebol a nie je zamestnávateľom, to, že voči iným osobám je zamestnávateľom, nemôže zakladať jeho postavenie zamestnávateľa voči osobám, s ktorým nie je v pracovno-právnom pomere. Ak by teda odvolací správny orgán aj vec skutkovo právne ustálil, správne mal použiť ust. § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z., podľa ktorého Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1.000 Eur do 200.000 Eur, nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 Eur do 100.000 Eur. Napokon uvedené pojmy a to zamestnávateľ, fyzická osoba a fyzická osoba podnikateľ dôsledne rozlišuje ust. § 2 a § 2a zákona č. 82/2005 Z.z.. Žalobca je zapísaný v živnostenskom registri ako podnikateľ - teda ide o fyzickú osobu podnikateľa. Uvedené zákonné definície však nie je možné zamieňať. Teda kontrolovanému subjektu bola uložená pokuta podľa nesprávneho ustanovenia zákona, kontrolovaný subjekt nebol ani zamestnávateľom, ani fyzická osoba, ale fyzická osoba podnikateľ, čím došlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k aplikovaniu nesprávneho ustanovenia zákona. Ak by už chcel správny orgán postupovať správne, mal uložiť pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z., nemohol ukladať pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Je nevyhnutné zdôrazniť, že osoby M. H. a M. H. boli zamestnankyňami spoločnosti SLOVMATIC spol. s.r.o., spoločnosti, ktorá má v nájme priestory, kde má žalobca prevádzku. Túto skutočnosť si mohol jednoducho overiť odvolací orgán rovnako ako v prípade jeho zamestnancov. Inšpektorátu práce boli predložené príkazné zmluvy podpísané oboma zmluvnými stranami, ktoré jasne a zrozumiteľne upravujú vzájomné práva a povinnosti. Nie je pravdou tvrdenie uvedené v odôvodnení nového rozhodnutia na strane 4 piaty odsek. Sám prvostupňový správny orgán ho požiadal, aby zaslal e-mailom vzor zmlúv. Tvrdenie správneho orgánu je bez opory vo vykonanom dokazovaní. Nebolo preukázané zo strany inšpektorátu práce, ani riadne preverené dodatočným vypočutím fyzických osôb kontrolovaného subjektu, ako aj prevádzkara prevádzok, ktorý bol uvedený pri začiatku kontrol ako osoba, ktorá sa o všetko stará a zabezpečuje chod prevádzok. Do dnešného dňa jeho vyjadrenie nebolo správnym orgánom vyžiadané, najmä keď vzhľadom, že ide o osobu prevádzkara, jeho výpoveď alebo vyjadrenie je potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie. Podľa príkaznej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, nešlo medzi zmluvnými stranami o závislú prácu a tým nemohol medzi kontrolovaným subjektom a fyzickou osobou podnikateľom a osobami M. H. a M. H. vzniknúť vôbec pracovnoprávny alebo obdobný vzťah. V danom prípade pri obidvoch fyzických osobách ide o to, že obe fyzické osoby sú zamestnancami obchodnej spoločnosti SLOVMATIC spol. s.r.o., kde pracovný čas je určený týmto zamestnávateľom a nie kontrolovaným subjektom. Taktiež fyzické osoby neplnia príkazy kontrolovaného subjektu, ale svojho zamestnávateľa SLOVMATIC spol. s.r.o.. Zdôraznil, že kontrolované fyzické osoby iba náhodne podľa potreby zastupovali čašníčku u kontrolovaného subjektu na základe príkaznej zmluvy spísanej dobrovoľnou dohodou oboch strán bezodplatne. Kontrolované osoby nevykonávajú činnosť obsluhy baru osobne podľa pokynov príkazcu, ale iba ako občasné zastupovanie v bare počas riadnej pracovnej doby v prevádzke ich zamestnávateľa firmy SLOVMATIC spol. s.r.o., t.j. maximálne 30 minút počas pracovnej zmeny. Počas práce nie je určovaný v žiadnom prípade príkazcom, ale firmou SLOVMATIC spol. s.r.o., ktorej sú fyzické osoby riadnymi zamestnancami a len počas tejto doby fyzické osoby zastupujú v bare. Ďalej poukázal tiež na ust. § 23 zákona č. 125/2006 Z.z. a s ním korešpondujúce ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán v danom prípade nevykonal následne po zrušení druhostupňového rozhodnutia žiadne doplňujúce dokazovania a nepreveril sporné skutočnosti pre riadne zistenie skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 16.11.2015. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym posúdením veci. Z týchto dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Vo veci bol dňa 27.1.2016 vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná, vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali právne predpisy a to zákon č. 125/2006 Z.z., zákon č. 82/2005 Z.z. a aj zákon č. 71/1967 Zb. a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánov verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonností rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe, v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu (§ 37 zákona č. 462/2004 Z.z.).
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur do 200.000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 Eur.
Podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1.000 Eur do 200.000 Eur, nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 Eur do 100.000 Eur.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
Podľa § 19 ods. 6 predmetného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje aj preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobu alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosti podľa osobitného predpisu, alebo (zákon č. 311/2011 - Zákonník práce, § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.), štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (zákon, resp. § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.
Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.
Podľa §1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t) ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. 148/2014-IZA-2.3/pok/R zo dňa 12.06.2014 mal súd zistené, že vo vzťahu k zamestnávateľovi - G. Y. - AT TOUR, Tvrdošín bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur na základe oprávnenia daného § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinnosti vyplývajúcej v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. u zamestnávateľa G. Y. - AT TOUR, Tvrdošín tým, že fyzická osoba G. Y. - AT TOUR, Pod Žiarcom, Tvrdošín porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 09.01.2014 v čase kontroly od 12:00 do 12:30 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ktorá pre fyzickú osobu vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov - na pracovisku fyzickej osoby RETRO Café, Námestovo a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z.z., dňa 09.01.2014 v čase kontroly od 12:30 do 13:00 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby M. H., bytom R., ktorá pre fyzickú osobu vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov (predaj inšpektorom práce čaj a viedenská káva) - na pracovisku fyzickej osoby RETRO Café, OC Kliniec, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z.z..
Proti tomuto rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. Poukazoval najmä na to, že kontrolovaný subjekt G. Y. AT - TOUR, Tvrdošín vo vzťahu k osobám M. H. a M. H. nie je
zamestnávateľom. Rovnako nie je možné hovoriť ani ako o fyzickej osobe. U účastníka konania ide o fyzickú osobu podnikateľa. Uvedené zákonné definície nie je možné zamieňať.
O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 21.08.2014, ktorým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline pod č.k. 21S/187/2014-42 zo dňa 25.03.2015, právoplatný dňa 06.05.2015. Rozhodnutie žalovaného bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Tým, že krajský súd v predmetnej veci poukázal na to, že ide v predmetnom prípade o postih za iný správny delikt, ktorý musí byť riadne špecifikovaný jeho výrokovou časťou, najmä s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Uviedol, že je nezrozumiteľná výroková časť rozhodnutia, keď na jednej strane prvostupňový správny orgán hovorí o žalobcovi ako o zamestnávateľovi a tiež ako o fyzickej osobe (s poukazom na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 225/2006 Z.z.) je potrebné z hľadiska trestania a ukladania sankcií, resp. pokút jednoznačne uviesť a identifikovať žalobcu ako porušovateľa povinností, či teda išlo o porušenie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby tak, ako je to uvedené v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 225/2006 Z.z., resp. uviesť, či v danom prípade nešlo o porušenie povinnosti zo strany fyzickej osoby ako podnikateľa tak, ako to tvrdí žalobca.
Následne žalovaný správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 17.06.2015, podľa ktorého zmenil rozhodnutie Inšpektorátu práce č.k. 148/2014-IZA-2.3/pok/R zo dňa 12.06.2014 v časti výroku rozhodnutia tak, že inšpektorát práce ukladá pokutu vo výške 5.000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že zamestnávateľ G. Y. - AT TOUR, Tvrdošín dňa 09.01.2014 v čase kontroly o 12:00 hod. do 12:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - M. H., ktorá pre neho vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov
- na pracovisku fyzickej osoby RETRO Café, Námestovo a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) a M. H., ktorá pre neho vykonávala prácu - predaj nápojov za pultom a obsluha zákazníkov (predaj inšpektorom práce čaj a viedenská káva) - na pracovisku fyzickej osoby RETRO Café Námestovo a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce). V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že postavenie účastníka konania ako zamestnávateľa je nesporné, pretože ak by aj žalobca nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah s fyzickými osobami M. H. a M. H., v kontrolovanom období zamestnával podľa registra Sociálnej poisťovne aj iné fyzické osoby ako napr. Z. A., J. T., J. X.. Z výsledkov inšpekcie práce nepochybne vyplýva, že účastník konania bol v čase jej výkonu nepochybne zamestnávateľom a preto mu bola pokuta uložená ako zamestnávateľovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Uvedená námietka účastníka konania tak nie je relevantná. Z podkladov rozhodnutia je zrejmé, že účastník konania využíval závislú prácu fyzických osôb M. H. a M. H., pričom nemal s týmito fyzickými osobami, ktoré vykonávali pre neho prácu, spočívajúcu v predaji nápojov za pultom a obsluha zákazníkov na pracovisku účastníka konania založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonníka práce. Účastník konania v odvolaní namietal, že kontrolované fyzické osoby vykonávali prácu na základe príkazných zmlúv, kedy nejde o vykonávanie závislej práce. V príkazných zmluvách, ktoré boli inšpektorovi práce predložené e-mailom 06.04.2014 bola dohodnutá odmena za vykonanú prácu v sume 2 Eur za hodinu, neboli však podpísané. Ďalšie príkazné zmluvy už podpísané predložil účastník spolu s vyjadrením k protokolu a v týchto sa mal príkazník zaviazať, že prácu vykonáva bezodplatne. V zápisnici o poskytnutí informácií však príkazník M. H. uviedla, že prácu čašníčky vykonáva pre účastníka konania za odmenu na základe dohody o pracovnej činnosti a o príkaznej zmluve nemala žiadnu vedomosť. Účastník konania trval na tom, že menované fyzické osoby v čase výkonu inšpekcie práce pracovali na základe príkazných zmlúv, preto nejde o výkon závislej práce. Účastník konania menil svoje vyjadrenia aj predkladané dôkazy. Žalovaný dospel k záveru, že predložené príkazné zmluvy sú účelové a nevieryhodné. Jednoznačne bolo preukázané, že zamestnankyne účastníka konania M. H. a M. H. vykonávali v čase inšpekcie práce pracovnú činnosť, ktorá je závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože práce vykonávané menovanými zamestnankyňami vykazujú všetky atribúty závislej práce. Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní výšky inšpektorát práce zohľadňuje jej preventívne pôsobenie, prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 Právneho predpisu v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
Žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný následne svojím rozhodnutím zo dňa 17.6.2015 odstránil nedostatky vytýkané v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/187/2014
zo dňa 25.03.2015, pričom uložil pokutu vo vzťahu k žalobcovi vo výške 5.000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu I za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnávateľovi podľa správneho ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z.. Je síce nesporné, že kontrolovaný subjekt - žalobca vystupuje ako fyzická osoba podnikateľ, ale zároveň ako správne žalovaný konštatoval je aj zamestnávateľ, preto pokuta bola uložená podľa správneho ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce ako zamestnávateľovi, pretože inšpekciou práce bolo zistené nelegálne zamestnávanie s tým, že kontrolované osoby M. H. a M. H. vykonávali pre žalobcu závislú prácu (využíval závislú prácu menovaných) a to predaj nápojov za pultom, obsluha zákazníkov, na základe čoho je logicky považovaný za ich zamestnávateľa. Zároveň súd poukazuje na správny záver žalovaného, že ide o zamestnávateľa na strane žalobcu, ktorý je uvedený aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, že v kontrolovanom období žalobca zamestnával podľa registra Sociálnej poisťovne aj iné fyzické osoby. Tieto skutočnosti potom je potrebné vykladať v celom kontexte ustanovaní zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z.z.
Z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi je zrejmé, že žalobca využíval v čase výkonu inšpekcie práce vykonanej dňa 09.01.2014 v čase od 12.00 hod. do 12:30 hod. závislú prácu fyzických osôb M. H. a M. H., avšak nemal s nimi uzatvorenú pracovnú zmluvu, resp. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, s uvedenými teda nebol založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Takéto konanie je podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní považované za nelegálne zamestnávanie, preto argumentácia žalobcu je zo strany súdu považovaná za nedôvodnú a nepodloženú. Uvedené skutočnosti počas výkonu inšpekcie potvrdili samotná M. H. a M. H., keď uviedli, že vykonávali pre žalobcu pracovnú činnosť spočívajúcu v obsluhe v bare, resp. v herni a uviedli, že pracujú na základe dohôd o pracovnej činnosti, čo však žalobca nevedel preukázať. Obidve toto svoje vyjadrenie potvrdili vlastnoručným podpisom v priebežnom protokole o výkone kontroly zo dňa 9.1.2014. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby prácu pre neho vykonávali práce iba osoby, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce.
Pokiaľ sa týka argumentácie, že žalobca s nimi uzavrel príkazné zmluvy, inšpekciou práce bolo jednoznačne preukázané, že zamestnankyne žalobcu vykonávali v čase inšpekcie práce pracovnú činnosť, ktorá je závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko práce vykonávané uvedenými vykazujú všetky atribúty závislej práce. Podľa ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Preto mal byť s kontrolovanými zamestnankyňami uzatvorený pracovnoprávny vzťah v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce skôr, než tieto začali vykonávať dohodnutú prácu. Tým, že žalobca neuzatvoril so zamestnankyňami zákonným spôsobom pracovnoprávny vzťah, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálne zamestnávanie považuje predovšetkým zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu - Zákonník práce.
Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátov Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku alebo Občianskom zákonníku. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania.
Pri posúdení znakov závislej práce v Slovenskej republike sa teda zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku,
brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu (JUDr. ed. Mgr. Jozef Toman, PhD. - individuálne pracovné právo, vydavateľ: Fridrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR; Bratislava 2014 ISBN 978-80-89149-42-1 brožované.
Zákaz nelegálneho zamestnávania je ustanovený v § 3 ods. 2 o nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Na posúdenie veci nemohli mať zásadný vplyv ani predložené dohody o hmotnej zodpovednosti, ktoré žalobca uzatvoril s obidvoma menovanými dňa 01.01.2014 a ktoré sa týkali finančnej hotovosti a tovaru v bare prevádzkovanom žalobcom, pretože nešlo o dohody, ktorými by bol uzatvorený pracovnoprávny vzťah s menovanými. Naviac, ak žalobca tvrdí, že uzatvoril s kontrolovanými osobami príkazné zmluvy, dohody o hmotnej zodpovednosti sú potom logickým nezmyslom. Námietky žalobcu súd považuje za neopodstatnené a nepreukázané, pretože pre posúdenie bola podstatná skutočnosť, že menované osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu v rozpore so zákonom o nelegálnom zamestnávaní a teda žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Podľa názoru súdu vo svojom odôvodnení sa žalovaný správny orgán argumentačne dostatočne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Ako účelovú vyhodnotil súd námietku, že kontrolované fyzické osoby iba náhodne podľa potreby zastupovali čašníčku u kontrolovaného subjektu žalobcu na základe príkaznej zmluvy.
Príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka sa uzatvára v prípadoch, kedy ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie činnosti pre príkazcu. Upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať zákonom ustanoveným podmienkam. V plnomocenstve musí byť okrem iného uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. Predmet príkaznej zmluvy je určený slovami, že príkazník má obstarať určitú vec alebo vykonať inú činnosť. Obstaraním veci nemožno chápať obstaranie veci ako samotného predmetu, tu mal zákonodarca pod pojmom vec skôr na mysli vec ako nejakú záležitosť, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu. Ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej alebo právnej činnosti, môže ísť o obstaranie nejakých dokladov (napr. výpisov z katastra nehnuteľností na príslušnej správe katastra o uzavretie nejakej zmluvy o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi alebo úradmi a podobne) v zmysle uvedeného nie je možné uzatvoriť príkaznú zmluvu na činnosti ako je montážna práca na linke a podobne. Vzhľadom na charakter vykonávanej práce súd mal za to, že inšpekciou práce bolo jednoznačne preukázané, že účastníčky, resp. že zamestnankyne M. H. a M. H. vykonávali v čase výkonu inšpekcie práce pracovnú činnosť, ktorá je závislou prácou v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Ako právne irelevantnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že menované - M. H. a M. H. mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou Slovmatic spol. s r.o., čo ani v rámci konania nebolo sporné, pričom podľa vyjadrenia spoločnosti Slovmatic spol. s r.o. zo dňa 14.3.2014, je zrejmé, že tento sa vyjadroval, že podľa ich informácií majú menované uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti aj so žalobcom. Správne orgány oboch stupňov vo veci dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z..
Z týchto dôvodov súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a preto bola zamietnutá pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.