Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/16/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. R. P. L. K. Y. M. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXX/XX, A., zastúpená JUDr. Vierou Klíčovou, bytom Bratislava, Budovateľská 27, proti odporcovi: Q.. V. K. Y. M. Á. Č. J. K. , narodený XX.XX.XXXX, bytom A., N. XX, o určenie právneho vzťahu, s príslušenstvom, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22. júna 2015, č.k. -16, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 22. júna 2015, č.k. -16, vo výroku, ktorým súd predbežné opatrenie nariadil, m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľke pokojné užívanie a zároveň zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by rušil pokojné užívanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na X. L., M. Č.. XX, súp. č. XXXXX, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1753/1000000 na spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, zapísaného na LV č. XXXX; vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že odporca ako vlastník predmetného bytu ju obmedzuje v nerušenom užívaní bytu, robí úkony smerujúce k jej vysťahovaniu, napriek uzavretej nájomnej zmluve, ktorú zákonným spôsobom nevypovedal, sústavnými telefonátmi a návštevami bytu s tretími osobami, pri ktorých žiada, aby sa vysťahovala; vymenil zámku na dverách dňa 01.04.2015, čím jej znemožnil prístup do bytu, v ktorom má všetky svoje osobné veci, odhlásil ju z trvalého pobytu na adrese predmetného bytu. Nariadením predbežného opatrenia nenastane nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov konania, len sa dočasne upravia pomery, ktoré existovali do marca 2015. Zároveň nariadením predbežného opatrenia nevznikne odporcovi neprimeraná ujma a navrhovateľke neprimeraná výhoda.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné čiastočne vyhovieť, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľke pokojné užívanie bytu a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by rušil pokojné užívanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. L.. XX M. A.. Navrhovateľka súdu predložila potvrdenie Mestskej časti A. - W. A. zo dňa 02.04.2015, podľa ktorého bola navrhovateľka prihlásená k trvalému pobytu na ul. X. Č..XX M. A. od 06.03.1991 do 31.03.2015. Od 31.03.2015 má navrhovateľka hlásený pobyt v mestskej časti A. - W. A.. Navrhovateľka ďalej súdu predložila doklady preukazujúce, že je platiteľkou platieb za zemný plyn, elektrinu, SIPO vzťahujúcich sa k bytu na X. L.. XX M. A., ktorý obýva. Odporca je podľa výpisu z LV č. XXXX vlastníkom bytu č. XX na X. L.. Č.. XX v A. od 14.04.2011; z predložených listín možno vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania

vznikol právny vzťah, na základe ktorého odporca dočasne prenechal navrhovateľke predmetný byt do užívania, a to aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka súdu nepredložila nájomnú zmluvu k bytu, keďže príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka nepredpisujú obligatórnu písomnú formu zmluvy, predmetom ktorej je nájom bytu. Tento záver súdu prvého stupňa podporuje aj skutočnosť, že odporca je vlastníkom bytu od 14.04.2011 (pričom navrhovateľka v byte bývala od roku 1991), ale konaní opísaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa dopustil až v roku 2015 (napríklad odhlásenie navrhovateľky z trvalého pobytu dňa 31.03.2015), t.j. cca štyri roky po tom, ako byt nadobudol do vlastníctva. Navrhovateľka tak podľa názoru súdu prvého stupňa osvedčila pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko správanie odporcu môže vyvolať konanie (faktické a právne úkony), pre ktoré je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Nariadením predbežného opatrenia sa právny vzťah odporcu k predmetnému bytu nezmení a odporcovi nevznikne žiadna vážna ujma. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. f/, § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca dňa 25.08.2015 odvolanie doplnené dňa 25.08.2015 a dňa 11.09.2015 z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe nepravdivých a nepodložených dôkazov (absencia nájomnej zmluvy), a tým súd prvého stupňa umožnil navrhovateľke naďalej bývať v jeho byte bez akéhokoľvek právneho vzťahu a bez úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka už neuhrádza ani 92,-- € správcovi za služby spojené s užívaním bytu, pričom platí iba elektrinu a plyn, nakoľko sa odmietla odhlásiť z odberu. S navrhovateľkou uzavrel dňa 15.12.2014 dohodu o užívaní bytu, o splatení preddavku na kúpu bytu a o zaplatení celej kúpnej ceny za byt. Z nej odvolací súd zistil, že prevádzajúci (odporca) prenecháva nadobúdateľovi (navrhovateľke) predmetný byt na dočasné užívanie do 09.01.2015. Súčasne nadobúdateľ (navrhovateľka) do 09.01.2015 mal zložiť k rukám prevádzajúceho finančnú čiastku vo výške 50.000,-- € ako preddavok na kúpu predmetného bytu. Účastníci dohody sa dohodli na kúpnej cene 123.000,-- €, pričom zostatok kúpnej ceny vo výške 73.000,-- € mal doplatiť nadobúdateľ (navrhovateľka) do 31.03.2015. Medzi účastníkmi bolo ďalej dohodnuté, že ak nadobúdateľ (navrhovateľka) nezaplatí prevádzajúcemu preddavok 50.000,-- € do 09.01.2015, tak dňa 09.01.2015 uvoľní predmetný byt, vyprace ho a na svoje náklady si vynesie a odvezie všetky hnuteľné veci, ktorých je vlastníkom a ktoré sa nachádzajú v byte. V opačnom prípade to zabezpečí prevádzajúci (odporca) s tým, že všetky hnuteľné veci nadobúdateľa (navrhovateľky), ktoré sa nachádzajú v byte, vynesie pred garáž nadobúdateľa (navrhovateľky), ktorá sa nachádza pred predmetným bytom, a to na náklady nadobúdateľa (navrhovateľky). Súčasne bolo dohodnuté, že ak nadobúdateľ (navrhovateľka) po zložení preddavku 50.000,-- € v termíne do 31.03.2015 nedoplatí zostatok kúpnej ceny vo výške 73.000,-- €, tak následne platia tie isté podmienky, ako sú uvedené v bode 1 tohto článku.

V rámci doplneného odvolania odporca súčasne poukázal na to, že navrhovateľka bývala v byte na X. L. Č.. XX, M. A. so súhlasom majiteľa bytu - odporcu, od 07.06.2010, pričom tento súhlas dal odporca potom, čo sa stal nájomcom predmetného bytu a neskôr aj keď sa stal vlastníkom predmetného bytu, pričom dôvodom súhlasu z jeho strany bola skutočnosť, že navrhovateľka mala úmysel predmetný byt odkúpiť. Na jeho odkúpenie vykonala viaceré pokusy napríklad priviedla odporcovi dvoch kupcov, ktorí mali za navrhovateľku zaplatiť kúpnu cenu, ktorí však neskôr od uzavretia zmluvy odstúpili a navrhovateľka získala ďalší čas. Navrhovateľka mu nahovorila, že potrebuje 10.000,-- €, ktoré jej chýbajú k tomu, aby si v Rakúsku, kde údajne pracuje, vybavila pôžičku, na čo jej odporca tieto finančné prostriedky požičal. Termín vrátenia pôžičky bol najskôr dňa 28.02.2013 a neskôr predĺžený do 28.02.2014, avšak do dnešného dňa mu navrhovateľka peniaze nevrátila; konanie navrhovateľky preto považuje za podvod. Dohodou o vyprataní bytu zo dňa 19.09.2013 sa dohodol s navrhovateľkou, že predmetný byt navrhovateľka uvoľní do 28.02.2014, avšak táto presvedčila odporcu, že si zoženie potrebné peniaze na kúpu bytu, a súhlasil následne s dohodou uzavretou dňa 15.12.2014 s tým, že navrhovateľka do 31.03.2015 splní všetky podmienky dohody a zaplatí dohodnuté finančné prostriedky. Zdôraznil, že navrhovateľka sa zaviazala, že v prípade, ak dohodnuté podmienky nesplní do uvedeného termínu, byt vyprace; od 01.04.2015 navrhovateľka býva v predmetnom byte bez právneho dôvodu, bez súhlasu odporcu ako vlastníka bytu, bez prispievania na úhradu služieb spojených s užívaním bytu. Navrhovateľke nedal nikdy žiaden návrh na uzavretie nájomnej zmluvy a už vôbec neuzavrel nájomnú zmluvu ústne, pričom je nepochybné, že v predmetnom byte navrhovateľka do 31.03.2015 bývala na základe jeho súhlasu (bezodplatne), a nie na základe nájomnej zmluvy. Uviedol, že nájomná zmluva má podľa zákona určité kritéria, pričom prvé je to, aby nájomca platil dohodnutý nájom, čo sa však v tomto prípade nestalo (navrhovateľka platila iba za služby spojené s

užívaním bytu) a z týchto dôvodov neboli naplnené podstatné znaky pre uzavretie nájomnej zmluvy. Dňa 25.08.2015 vyzval navrhovateľku, aby vypratala a opustila byt, pričom navrhovateľka mu ukázala uznesenie súdu prvého stupňa o nariadenom predbežnom opatrení.

Odporca v rámci odvolania ďalej uviedol, že pokiaľ ide o včasnosť podaného odvolania toto uznesenie mu bolo doručované v mesiaci júl 2015, t.j. v čase letných prázdnin. Má dve maloleté deti, s ktorými celý mesiac júl strávil na chalupe spolu s partnerkou a matkou detí (mimo Bratislavy - v okrese Myjava). Má za to, že navrhovateľka vedela, že celý mesiac júl 2015 je na chalupe a nebude schopný si prevziať zásielku. Keď sa dostavil na poštu, oznámili mu, že zásielka bola vrátená odosielateľovi - súdu; na druhý deň vycestoval do zahraničia aj s rodinou, odkiaľ sa vrátil dňa 22.08.2015 - v pondelok a v ten istý deň sa dozvedel od navrhovateľky, že existuje predbežné opatrenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť s tým, že navrhovateľka si bude bývať v byte dokedy chce a bez platenia za služby spojené s užívaním bytu. V čase doručovania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia sa teda zdržiaval mimo svojho bydliska, pričom zabezpečoval výchovu a starostlivosť o maloleté deti a nemal vedomosť o tom, že mu bude doručený list, respektíve uznesenie o nariadenom predbežnom opatrení, ktoré mu obmedzí jeho vlastnícke práva k bytu; odvolanie teda podáva v zákonnej lehote. Odvolaciemu súdu navrhol súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) odvolanie odporcu smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým predbežné opatrenie nariadil.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu nie je vecne správne a odvolaniu odporcu je potrebné priznať úspech. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, po jeho začatí, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej. Pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácii s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Vlastnícke a užívacie právo, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania, a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami - právami.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Súd by mal pred nariadením predbežného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Nenakladanie s vecami alebo právami má totiž svoje ústavné a zákonné limity.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal včasnosťou podaného odvolania. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo odporcovi doručované postupom podľa ustanovenia § 47 O.s.p. na adresu jeho bydliska N. XX, A., pričom pre včasnosť podaného odvolania bolo potrebné zistiť, či sa odporca na adrese N. XX, A., zdržiaval denne v mieste a čase doručovania zásielky (uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 22.06.2015, č.k. -16). Prípisom doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.01.2016 odporca uviedol, že od 27.06.2015 do 23.08.2015 sa zdržiaval mimo adresy trvalého bydliska; od 27.06.2015 do 06.08.2015 sa zdržiaval na adrese K. Č.. XX Y. V., kde trávil prázdniny so svojimi dvoma maloletými dcérami. Dňa 06.08.2015 v popoludňajších hodinách (cca o 16.00 hod.) sa odporca dostavil do Bratislavy a následne dňa 07.08.2015 v skorých ranných hodinách odcestoval z Bratislavy spolu s celou rodinou aj rodinnými priateľmi do Chorvátska, kde mal naplánovanú dovolenku. Z Chorvátska sa odporca vrátil do Bratislavy vo večerných hodinách dňa 23.08.2015. Tieto skutočnosti osvedčili odporcovi aj svedkovia podpísaní v rámci vyjadrenia odporcu (K. V., P. V., A. S., A. A., W. K., V. K., D. K., Q. K.). Z uvedeného teda vyplýva, že odporca sa v čase doručovania uznesenia súdu prvého stupňa (zásielka sa súdu vrátila 22.07.2015) nezdržiaval na adrese svojho bydliska N. XX A., a preto odvolací súd účinné doručenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vyhodnotil až dňom 25.08.2015, tak ako to vyplýva z doručenky na č.l. 21 spisu. Odvolací súd zastáva názor, že za daného stavu je potrebné prisvedčiť argumentácii odporcu, že odvolanie podal v zákonnej lehote. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (ktoré možno v primeranom rozsahu použiť aj na daný prípad), v zmysle ktorého v prípade, ak záver o nedodržaní zákonom ustanovenej

procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku nie je preukázaný mimo rozumných pochybností, musí súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok bol podaný v zákonnej lehote.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v návrhu na začatie konania vo veci samej, ako aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neuviedla všetky súvislosti, na základe ktorých by súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, mohol posúdiť právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi a z toho vyvodiť podmienky potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia, konkrétne dôvodnosť nároku vo veci samej. O potrebe predbežného opatrenia teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má navrhovateľka. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nielen faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, a tiež osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí teda dôjsť k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu účastníkov, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne môže dôjsť k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech navrhovateľky. Predbežné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení navrhovateľky, nakoľko zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že dôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľka si nesplnila už základnú povinnosť tvrdenia, neosvedčila základné skutočnosti, ani len v základe, aký vzťah, na základe čoho vznikol, existoval, za akých podmienok.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že navrhovateľka súdu prvého stupňa poskytla informácie nedostatočné pre získanie obrazu o právnom vzťahu, ktorý mal medzi účastníkmi vzniknúť. Odporca v rámci svojho odvolania listinnými dôkazmi preukázal, že medzi navrhovateľkou a odporcom je pochybnosť o vzniku nájomného vzťahu, a to už len z toho dôvodu, že neboli naplnené základné znaky uzavretia nájomnej zmluvy (absentuje odplatnosť), pričom je potrebné uviesť, že nájomný vzťah nie je vzťahom bezodplatným, a jeho posúdenie sa zatiaľ javí nanajvýš ako výpožička, pri ktorej platí, že vypožičaná individuálna vec sa musí vrátiť po uplynutí dohodnutej doby požičiavateľovi. Charakteristickým znakom zmluvy o výpožičke je jej bezodplatnosť. Odporca v rámci odvolania uviedol, že s navrhovateľkou uzavrel zmluvu označenú ako dohoda o užívaní bytu, o splatení preddavku na kúpu bytu a o zaplatení celej kúpnej ceny za byt dňa 15.12.2014, z ktorej odvolací súd, tak ako bolo vyššie uvedené, zistil, že účastníci sa dohodli, že prevádzajúci (odporca) prenecháva nadobúdateľovi (navrhovateľke) predmetný byt na dočasné užívanie do 09.01.2015. Súčasne nadobúdateľ (navrhovateľka) do 09.01.2015 mal zložiť k rukám prevádzajúceho finančnú čiastku vo výške 50.000,-- € ako preddavok na kúpu predmetného bytu. Účastníci dohody sa dohodli na kúpnej cene 123.000,-- €, pričom zostatok kúpnej ceny vo výške 73.000,-- € mal doplatiť nadobúdateľ (navrhovateľka) do 31.03.2015. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že ak nadobúdateľ (navrhovateľka) nezaplatí prevádzajúcemu (odporcovi) preddavok 50.000,-- € do 09.01.2015, tak dňa 09.01.2015 uvoľní predmetný byt, vyprace ho, na svoje náklady si vynesie a odvezie všetky hnuteľné veci, ktorých je vlastníkom a ktoré sa nachádzajú v byte. V opačnom prípade to zabezpečí prevádzajúci (odporca) s tým, že všetky hnuteľné veci nadobúdateľa (navrhovateľky), ktoré sa nachádzajú v byte, vynesie pred garáž nadobúdateľa (navrhovateľky), ktorá sa nachádza pred predmetným bytom, na náklady nadobúdateľa (navrhovateľky). Súčasne bolo dohodnuté, že ak nadobúdateľ (navrhovateľka) po zložení preddavku 50.000,-- € v termíne do 31.03.2015 nedoplatí zostatok kúpnej ceny vo výške 73.000,-- €, tak následne platia tie isté podmienky, ako sú uvedené v bode 1 tohto článku. Inak povedené z uvedenej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka užívala predmetnú nehnuteľnosť na základe súhlasu odporcu a bez úhrady vo forme nájmu, pričom mala záujem predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva.

Odvolací súd poukazuje na to, že nariadené predbežné opatrenie, ktoré umožňuje navrhovateľke bezodplatné neobmedzené užívanie bytu vo vlastníctve odporcu, neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva odporcu a takéto nevyvážené dočasné usporiadanie vzťahov môže zakladať bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľky. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu, vyjadrení účastníkov, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne nepreukázala v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom (vyhovenom) znení, a to potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania obmedzením výkonu vlastníckeho práva odporcu z dôvodu absencie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Zo všetkých uvedených dôvodov, keďže v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým predbežné opatrenie nariadil, podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov predbežného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.