Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cb/193/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v právnej veci navrhovateľa: BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 44 079 583, zast.: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava proti odporcovi: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, zast. JUDr. Anna Polonyová, advokátka, Chorvátska 12, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.000.000,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 16.071,27 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2007 domáhal, aby súd odporcu zaviazal nahradiť mu majetkovú ujmu za obdobie od 01.05.2004 do 18.11.2007 spolu s úrokmi z omeškania. Podaním zo dňa 03.02.2010 navrhovateľ spresnil a súčasne rozšíril pôvodný návrh a žiadal od odporcu uhradiť mu majetkovú ujmu za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 vo výške 1.000.000,00 Eur spolu s príslušenstvom, o čom súd rozhodol uznesením č. k. -94 zo dňa 24.06.2010.

Rozhodnutím bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. PLVH - X/XXXX/XX-X zo dňa 22.05.1985 ako príslušného vodohospodárskeho orgánu v zmysle ustanovení § 19 zákona č. 138/1973 Zb., na základe žiadosti Západoslovenských vodární a kanalizácií v Bratislave a záväzného posudku vydaného ONV - okresným hygienikom v Galante, boli určené a vymedzené na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja V. ochranné pásma vodného zdroja a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených ochranných pásmach. Navrhovateľ bol oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra M. pre katastrálne územia N. pri X. a N. pri M., na ktorých boli Rozhodnutím vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Navrhovateľ bol teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Odporca využíval od 01.05.2004 do 30.06.2004 vodárenský zdroj v ochranných pásmach vodárenského zdroja vyhlásených na základe Rozhodnutia, a to na plnenie svojich úloh, tak ako to má na mysli Starý vodný zákon. Zároveň od 01.07.2004 (teda od účinnosti Nového vodného zákona) odoberal vodu, resp. žiadal o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja v ochranných pásmach vodárenského zdroja vyhlásených na základe Rozhodnutia, tak ako to má na mysli Nový vodný zákon. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenského zdroja dochádzalo k obmedzenému hospodáreniu navrhovateľa, a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených Rozhodnutím ako i zákonných a iných

obmedzení obhospodarovania. Navrhovateľ obhospodaroval pôdu, na ktorej nebolo možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemohol plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení, navrhovateľ každoročne vykazoval znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. Taktiež z dôvodu hospodárenia s obmedzenými možnosťami na trvalých trávnych porastoch navrhovateľ znižoval produkciu na týchto pozemkoch. Pre navrhovateľa vyhlásenie ochranných pásiem vodárenského zdroja na ním obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročné viac náklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila tak v rastlinnej ako aj živočíšnej výrobe. Na základe uvedených skutočnosti navrhovateľ uvádza, že mu vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Majetková ujma predstavovala zníženie hospodárskeho výsledku a majetku navrhovateľa ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Navrhovateľovi vznikla v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetková ujma, teda škoda a skutočné náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil zo svojho na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z Rozhodnutia, ale aj ďalšie náklady, ktoré musel navrhovateľ vynaložiť v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných pásiem vodárenského zdroja dodržiavaný, a aby hospodársky výsledok navrhovateľa bol porovnateľný s inými subjektmi, ktoré tento režim nemusia dodržiavať. Na základe vyššie uvedených skutočností si navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu majetkovej ujmy.

Dňa 11.01.2012 doručil odporca súdu podanie, v ktorom sa vyjadruje k návrhu na začatie konanie nasledovne. Pôvodný navrhovateľ Poľnohospodárske družstvo N. pri M. oznámil odporcovi dňa 13.05.2008, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2008, postúpil predmetnú neurčitú pohľadávku OOS, spol. s r.o., Tulipánová 17, Malá Ida a zároveň ho vyzval, aby postúpenú pohľadávku uhradil postupníkovi. Nasledujúci deň, 14.05.2008 spoločnosť OOS, spol. s r.o., oznámila odporcovi, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2008 postúpila nadobudnutú pohľadávku spoločnosti Z. s.r.o., B. 4, N. a vyzvala odporcu, aby postúpenú pohľadávku uhradil tomuto novému postupníkovi. Navrhovateľ dňa 03.08.2010 doručil odporcovi len oznámenie o postúpení tejto pohľadávky na Z. s.r.o., bez uvedenia jej výšky, ktorá mu mala vzniknúť z titulu majetkovej ujmy za obdobie od 19.11.2007 do 12.05.2010, z dôvodu obmedzenia užívania všetkých postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle vodného zákona na základe cit. rozhodnutia Západoslovenského KNV zo dňa 22.05.1985 a ostatných „súvisiacich rozhodnutí“. Rovnako vyzval odporcu, aby túto nevyčíslenú a nepreukázanú pohľadávku uhradil postupcovi, Z. s.r.o. Až dňa XX.XX.XXXX z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre č. zo dňa 23.03.2011, ktorý rozhodoval o miestnej príslušnosti súdov v tejto veci zistil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi majetkovú ujmu od 01.05.2044 do 12.05.2010 vo výške 1.000.000 Eur spolu s 14,25% úrokom z omeškania ročne. Podľa navrhovateľom citovaného § 28 ods.6 a ods.7 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách účinným od 01.06.2002 do 01.07.2004, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis. Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Osobitným predpisom, ktorý stanovuje postup úhrady majetkovej ujmy je podľa zákonného odkazu napríklad § 6 ods.4 až 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane PPF“). Podľa § 6 ods.4 Zákona o ochrane PPF, platného a účinného do 01.05.2004, „Ten, v záujme koho sa vyhlási osobitná s obhospodarovania, zaplatí vlastníkovi vzniknutú majetkovú ujmu. Ak sa osobitná s obhospodarovania vyhlási vo verejnom záujme, uhradí túto ujmu štát“. Pre ochranné pásmo tohto vodárenského zdroja V. nebola v zmysle zákona č. 307/1992 Zb., vyhlásená osobitná s obhospodarovania, preto nie je splnená zákonná podmienka na priznanie majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 0107.2004, ktorú si navrhovateľ uplatňuje. Z ustanovení vodného zákona, ktorý sa vzťahuje na priznanie majetkovej ujmy od 01.07.2004, náhrada majetkovej ujmy patrí vlastníkovi pozemkov za preukázané obmedzenie obhospodarovania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov nariadeného rozhodnutím o určení ochranných pásiem, v primeranom a preukázateľnom rozsahu.

Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil prvý predpoklad priznania nároku na majetkovú ujmu a to preukázanie vlastníckeho alebo iného právneho vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa v I., II. vonkajšom alebo II. vnútornom ochrannom pásme vodárenského zdroja. Od preukázania tohto vzťahu k

pozemkom v ochranných pásmach vodárenského zdroja V., sa odvíja aktívna legitimácia navrhovateľa. Navrhovateľ v žalobe bez akýchkoľvek dôkazov a dokladov len konštatuje, že je „oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Z., M. katastra M. pre katastrálne územie N. pri X. a N. pri M., na ktorých boli cit. rozhodnutím určené ochranné pásma vodárenského zdroja“. Nezdokladoval aké pozemky - parcelné číslo, výmery, spoluvlastnícke podiely - vlastní, resp. užíva ako nájomca, nepreukázal geodetickými podkladmi, že sa nachádzajú v ochranných pásmach vodárenského zdroja a v akej výmere (v ktorom ochrannom pásme a akou výmerou), nepreukázal dokladmi právny vzťah k týmto pozemkom - listami vlastníctva, nájomnými zmluvami, prídelovými listinami, nepreukázal ani, že ich obhospodaroval. Tvrdenie navrhovateľa, že je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Z., Správou katastra M., je pre daný spor indiferentná informácia, vzhľadom k tomu, že vodný zdroj V. aj jeho ochranné pásma sú evidované Katastrálnym úradom v G., Správa katastra Q.. Navrhovateľ taktiež nepreukázal aktívnu legitimáciu, ktorá by ho oprávňovala domáhať sa majetkovej ujmy, tým, že súdu nedoložil dôkazy o tom, že je vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov alebo lesných pozemkov o ochranných pásmach vodárenského zdroja V., tým neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako nepreukázal, že vodu z vodárenského zdroja V. odoberá odporca, ani to, že žiada o povolenie na odber vody z tohto vodárenského zdroja.

Obchodná spoločnosť BLUECUBE s.r.o., zastúpená tým istým právnym zástupcom Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom, ktorá sa v tomto konaní chová ako účastník konania vystupujúci na strane navrhovateľa za pôvodného navrhovateľa, vedie proti odporcovi ďalšie dva súdne spory o zaplatenia majetkovej ujmy z titulu obmedzenia užívania pozemkov v ochrannom pásme toho istého vodárenského zdroja V., ktoré mal získať tiež na základe zmlúv o postúpení pohľadávky od iných pôvodných navrhovateľov. V obidvoch sporoch nepreukázal v návrhu svoje tvrdenia a navrhoval, tak ako aj v tomto súdnom spore, aby majetkovú ujmu za neho preukázal a zistil súd na základe znaleckého posudku, ktorý si mal zabezpečiť v konaní. Jeden súdny spor je vedený na Okresnom súde v Galante, pod spis. značkou , druhý je vedený na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spis. značkou . Obidva návrhy prvostupňové súdy zamietli z dôvodu nepreukázania odporcovho nároku. Odvolacie súdy síce rozsudky prvostupňových súdoch zrušili, ale len z dôvodov, že prvostupňové súdy nevyzvali navrhovateľa na doplnenie žaloby v určenej lehote. Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd uznesením -227 zo dňa 09.11.2010 rozsudok o zamietnutí žaloby zrušil len z dôvodu, že prvostupňový súd nevyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu v zmysle § 79 OSP. Tento odvolací súd však vyslovil právny názor, podľa ktorého navrhovateľ je povinný preukázať svoje tvrdenia, tzv. povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, tzv. dôkaznú povinnosť tak, aby súd mohol vyvodiť o čom má rozhodovať, akú právnu normu má použiť pri rozhodovaní. Odvolací súd vyslovil právny názor, že bez splnenia týchto povinností navrhovateľa, t.j. bez lokalizovania a konkretizovania pozemkov, o ktorých navrhovateľ uvádza, že ich má v prenájme, t.j. listami vlastníctva, katastrálnym územím, výmerou, druhom pozemku, bonitou pôdy a hlavne či spadajú pod vodný zdroj V.. Vytkol prvostupňovému súdu, že nepožadoval od navrhovateľa predložiť dôkazné prostriedky na preukázanie oprávnenosti jeho žaloby a to listy vlastníctva, identifikáciu parciel, doklady o vlastníctve k predmetným pozemkom na strane navrhovateľa alebo jeho právnych predchodcov, nájomné zmluvy, ak tvrdí, že je nájomca, ako aj dôkazy, z ktorých by bolo preukázané, že navrhovateľ skutočne pozemky obhospodaruje a že sú tieto konkrétne pozemky zaradené v ochranných pásmach vodárenského zdroja V.. K rovnakému právnemu záveru dospeli aj dva senáty Okresného súdu v Banskej Bystrici a dva odvolacie senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici, u ktorých sa navrhovateľ BLUECUBE s.r.o., z titulu postúpenia pohľadávok od iných poľnohospodárskych podnikov, obdobnými nepodloženými žalobami domáhal priznania majetkovej ujmy.

Odporca ďalej uvádza, že navrhovateľ po podaní tejto neurčitej žaloby v novembri 2007, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2008 postúpil predmetnú neurčitú pohľadávku postupníkovi OOS, spol. s r.o., G. XX, W. R. a zároveň odporcu vyzval, aby postúpenú nevyčíslenú pohľadávku uhradil postupníkovi. O dva dni neskôr dňa 09.05.2008 spoločnosť OOS, spol. s r.o., zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila nadobudnutú pohľadávku spoločnosti BLUECUBE s.r.o., Pražská 4, Košice a vyzvala odporcu, aby postúpenú nevyčíslenú pohľadávku uhradil tomuto novému postupníkovi. Spoločnosť OOS s.r.o. nedala súhlas na to, aby vystupovala ako účastník konania na miesto pôvodného navrhovateľa a súd nerozhodol o tom, že sa táto spoločnosť stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nemohla spoločnosť BLUECUBE s.r.o., ktorá mala zmluvne nadobudnúť žalovanú pohľadávku od OOS s.r.o. a nie od pôvodného navrhovateľa, vstúpiť do konania na strane navrhovateľa, za Poľnohospodárske družstvo N. pri M.. Spoločnosť BLUECUBE s.r.o., sa preto

procesne nestala účastníkom konania na strane navrhovateľa, pretože nenastali právne skutočnosti, na základe ktorých by prešli práva z pôvodného navrhovateľa na túto spoločnosť. Novela vodného zákona schválená pod č. 134/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2010 zrušila vlastníkom a užívateľom poľnohospodárskych pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov možnosť prevádzať pohľadávky z titulu majetkovej ujmy na tretie osoby. Zároveň uzákonila od 01.06.2010 povinnosť vlastníka pozemkov, ktorému vznikla majetková ujma, podať podľa cit. nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a spôsobe výpočtu majetkovej ujmy, zdokladovanú žiadosť s predpísaným výpočtom o úhradu majetkovej ujmy tomu, kto odoberá vodu z vodného zdroja. Len ak sa dohoda o výške majetkovej ujmy nedosiahne, výška sa určí na základe znaleckého posudku.

Navrhovateľ sa písomne ani ústne doteraz neobrátil na odporcu so žiadosťou o úhradu majetkovej ujmy, tak ako mu to ukladá vodný zákon v ustanovení § 32 ods.6. Tri dni pred účinnosťou tejto novely využil poslednú možnosť, dokedy mu to zákon umožňoval a postúpil neurčitú pohľadávku postupníkovi BLUECUBE s.r.o., ktorá mu mala vzniknúť voči odporcovi za ďalšie obdobie, od 11.09.2007 do 12.05.2010 bez toho, aby ju predtým uplatnil voči odporcovi. Postupník BLUECUBE s.r.o. s odvolaním sa na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2010, vystupujúc ako navrhovateľ v pôvodnom konaní, predložil súdu dňa 02.06.2010 návrh na zmenu žaloby, ktorého predmetom bolo rozšírenie podania o priznanie majetkovej ujmy od 19.11.2008 do 12.05.2010, pričom požaduje priznať majetkovú ujmu kumulatívne za obdobie od 12.05.2004 do 12.05.2010 v jednej sume 1.000.000,- Eur bez toho, aby uviedol ako dospel k jej výpočtu. Pritom v zmluve o postúpení pohľadávky nebola určená žiadna výška tejto pohľadávky. V nadväznosti na dané skutočnosti odporca tvrdí, že spoločnosť BLUECUBE s.r.o. sa nestala účastníkom konania na strane navrhovateľa, nemala aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na zmenu žaloby podanej navrhovateľom, Poľnohospodárskym družstvom Kráľová pri Senci v novembri 2007. Ak by aj mala táto spoločnosť aktívnu legitimáciu na zmenu žaloby, tento návrh na priznanie majetkovej ujmy za obdobie od 19.11.2009 do 12.05.2010 podala už za účinnosti novely § 32 vodného zákona, dňa 02.06.2010 bez toho, aby odporcovi navrhovateľ pred podaním žaloby doručil predpísanú žiadosť o zaplatenie majetkovej ujmy, obsahujúcu náležitosti, dôkazy a jej výpočet v zmysle cit. nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. Odporca považuje za potrebné uviesť, že majetková ujmu sa v zmysle vodného zákona určuje za ročné obdobie. Podľa citovaného nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania a spôsobe výpočtu majetkovej ujmy, výšku majetkovej ujmy je možné logicky určiť až po ukončení hospodárskeho roku a po zverejnení štatistických výsledkov priemernej produkcie v danej výrobnej oblasti, porovnaním ktorej sa vyčísli. V priebehu bežného roku, v máji 2010, obhospodarovateľ poľnohospodárskych pozemkov nemohol mať preto vedomosť o tom, či mu vôbec vznikla majetková ujma a už vôbec nie v akej výške. Všetko nasvedčuje tomu, že neidentifikovanú a nezdokladovanú pohľadávku postúpil navrhovateľ len z toho dôvodu, aby „stihol pohľadávku postúpiť“, dokedy mu to zákon umožňoval, t.j. do konca mája 2010. Tým však, že sa spoločnosť BLUECUBE s.r.o. nestala účastníkom konania na strane navrhovateľa, nebola aktívne legitimovaná ani dňa 02.06.2010 podať návrh ako navrhovateľ na zmenu žaloby, rozšírenie žalobného návrhu.

Na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013 navrhovateľ uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a podania zo dňa 24.06.2011, trvá na podanej žalobe v znení jej rozšírenia a uplatňuje si od odporcu náhradu majetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla v dôsledku vyhlásenia ochranného pásma na nehnuteľnostiach vlastnených resp. užívaných pôvodným navrhovateľom. Predmetné rozhodnutie o vyhlásení ochranných pásiem bolo priložené k návrhu a vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ochranné pásma boli špecifikované len popisným spôsobom terénneho označenia, navrhovateľ si dal vypracovať odborný posudok u Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, na základe ktorého je špecifikovaná konkrétna výmera obhospodarovaná pôvodným navrhovateľom v predmetných ochranných pásmach a to za jednotlivé kalendárne roky počas celého žalovaného obdobia. Na preukázanie aktívnej legitimácie predložil navrhovateľ súdu čestné vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľa, platobné výmery na daň z nehnuteľnosti, žiadosti na pôdohospodársku platobnú agentúru, ako aj špecifikácie obhospodarovaných nehnuteľností právnym predchodcom navrhovateľa a napokon aj nájomné zmluvy spolu so špecifikáciou prenajímateľa a priložením príslušného listu vlastníctva. Ohľadne pasívnej legitimácie odporcu, doložil navrhovateľ súdu potvrdenie Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktoré potvrdzuje, že odporca je odberateľom vody z vodných zdrojov chránených ochrannými pásmami a potvrdenie Obvodného úradu životného prostredia Galanta, v zmysle ktorého má povolenie na užívanie vôd z

predmetných vodných zdrojov odporca. Navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, že odporca pri obdobných nárokoch odmieta znalecké posudky a napáda znalcov, ktorých v niektorých prípadoch sám navrhoval, nepovažoval za účelné vypracovávať znalecké posudky, keďže tieto by sa pre účely vedeného konania považovali len za listinný dôkaz a nie za znalecký posudok. Na záver navrhovateľ uviedol, že považuje za preukázané, že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu vo vedenom konaní, odporca je vzhľadom na platné povolenie a odbery z vodných zdrojov pasívne legitimovaný. Pričom je toho názoru, že k majetkovej ujme došlo už vydaním samotného správneho rozhodnutia, v ktorom sa exaktne uvádza, že dotknutým poľnohospodárskym subjektom jeho vydaním majetková ujma vznikne a túto bude potrebné nahradiť.

Odporca na pojednávaní dňa 04.12.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 11.01.2012. Ohľadne žaloby podanej dňa 22.11.2007 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal majetkovej ujmy od 01.05.2004 do 18.11.2007 bez určenia jej výšky, len s určením úrokov z omeškania. Podľa vtedy platného znenia §32 Vodného zákona č. 364/2004 z. z. ods. 6 „za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach, patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorý je povinný poskytnúť na jeho žiadosť, ten kto odoberá vodu alebo kto žiada na odber vody povolenie“. Dané vyvracia tvrdenie navrhovateľa, že majetková ujma vyplýva pre navrhovateľa už vydaním tohto rozhodnutia. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie majetkovej ujmy je podanie žiadosti. Navrhovateľ nesplnil túto zákonnú povinnosť a nepožiadal odporcu o majetkovú ujmu. Ako toto ustanovenie ďalej uvádza „ majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za rok príp. dlhšie obdobie, ak sa dohoda nedosiahne výška sa určí na základe znaleckého posudku.“ Odporca sa až doručením žaloby dňa 25.08.2008 dozvedel o tom, že si navrhovateľ uplatňuje od neho majetkovú ujmu. Súčasný navrhovateľ dňa 02.06.2010 doručil súdu rozšírenie žaloby, kde požaduje majetkovú ujmu za ďalšie obdobie od 19.11.2007-12.05.2010 a tu už určil kumulovanú výšku majetkovej ujmy za celé obdobie vo výške 1.000.000,- Eur. Právny predchodca navrhovateľa dňa 03.06.2010 doručil odporcovi oznámenie o postúpení pohľadávky a to majetkovej ujmy za obdobie od 19.11.2007-12.05.2010. Až vtedy sa odporca dozvedel o tom, že navrhovateľ si uplatňuje majetkovú ujmu za ďalšie obdobie, t. j. opätovne ho nepožiadal o poskytnutie náhrady za majetkovú ujmu. Odporca ďalej nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa, že v iných konaniach odmieta znalecké posudky a považuje ich za účelovú obranu navrhovateľa, ktorý sa ani nepokúšal pred podaním žaloby splniť túto hmotnoprávnu podmienku a požiadať odporcu o majetkovú ujmu. Taktiež odporca tvrdí, že navrhovateľ si nesplnil hmotnoprávnu podmienku tým, že nepodal žiadosť pred podaním žaloby, z čoho vyplýva, že žaloba je podaná neoprávnene. Odporca uviedol aj, že od 01.06.2010 bol novelizovaný § 32 Vodného zákona, ktorý predpisuje aké náležitosti má mať predmetná žiadosť. Odvoláva sa na §1 Nariadenia vlády č. 438/2005 Zb. z.. Tým, že navrhovateľ podal doplnenie žaloby až z 02.06.2010 vzťahovala sa na neho povinnosť predložiť žiadosť o majetkovú ujmu odporcovi s presne určenými náležitosťami a dokladmi. Z daného vyplýva, že jednoznačne nepostačuje odborný posudok, ktorý predložil navrhovateľ. Súčasne uviedol, že ochranné pásmo vodárenského zdroja V. má rozhodnutím bývalého Západoslovenského KNV v BA zo dňa 22.05.1985 určené ochranné pásma I. stupňa vodárenského zdroja a ochranné pásmo II. stupňa vnútorné a vonkajšie. Hranice týchto ochranných pásiem okrem toho, že sú popísané, sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu aj s legendou. Navrhovateľ neuvádza, v ktorom druhom ochrannom pásme by mal obhospodarovať poľnohospodárske pozemky. Predmetný vodný zdroj má také rozsiahle ochranné pásmo II. stupňa vonkajšie, že v súčasnosti si majetkovú ujmu uplatňujú aj iné právne subjekty. Navrhovateľ si takisto uplatňujú ujmu za pozemky v katastrálnom území N. pri M. aj v súdnych sporoch vedených na OS Galanta , na OS Nové Zámky . Odporca dodal, že ak by navrhovateľ skutočne mal obmedzenia, resp. rešpektoval obmedzenia ochranných pásiem a preukázateľne mu tým vznikla majetková ujma, mal povinnosť viesť presnú evidenciu pozemkov, ktoré môže obhospodarovať len obmedzene a to za každý jeden rok uplatnenia majetkovej ujmy. Predložený odborný posudok, zrejme zachytáva situáciu honov pozemkov v čase jeho vypracovania a nie spätne za každý rok 2004 až 2010, preto odporca neuznáva predložený odborný posudok aj napriek tomu, že sa s ním neoboznámil a ani ho nevidel. Na záver odporca uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepožiadal odporcu o náhradu majetkovej ujmy, tým nesplnil hmotnoprávnu podmienku, preto odporca navrhuje žalobu zamietnuť s poukazom na to, že od podania žaloby v roku 2007 ma priznanie majetkovej ujmy od 01.05.2004 uplynula taká doba, počas ktorej navrhovateľ nesplnil v predchádzajúcej výzve súdu na doplnenie žaloby, urobil len tak, že paušálnou sumou 1.000.000,- Eur žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej ujmy bez toho, aby preukázal na akých pozemkoch obhospodaroval, že ich skutočne obhospodaroval, v každom roku uplatnenia majetkovej ujmy, na akej výmere a aká ujma mu bola skutočne spôsobená.

Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 navrhovateľ trval na podanej žalobe v zmysle petitu. V tomto konaní si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 1.5.2004 do 12.5.2010. Na preukázanie aktívnej legitimácie navrhovateľ predložil zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenia o postúpení pohľadávky, nájomné zmluvy, ktoré preukazujú, že pôvodný navrhovateľ pozemky užíval a taktiež odborný posudok Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Ohľadne pasívnej legitimácie odporcu sa navrhovateľ vyjadril, že táto v konaní spochybnená nebola. Navrhovateľ taktiež predložil viacero čestných vyhlásení, ktorými preukazuje, že pôvodný žalobca nepoberal žiadne dotácie na pokrytie majetkovej ujmy. Na vyčíslenie výšky nároku, trvá na vykonaní znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom, z tohto dôvodu si nenechal vypracovať znalecký posudok, ktorý by v konaní mohol byť použitý len ako listinný dôkaz. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniam odporcu, že zo žiadneho predpisu nevyplýva, že podmienkou uplatnenia nároku navrhovateľa na súde, je podanie žiadosti pôvodným navrhovateľom. Čo sa týka odporcovej námietky procesného rozhodovania súdu o zmene účastníka konania, podľa ustanovenej judikatúry pri viacnásobnom postúpení pohľadávky nie je potrebné rozhodovať o jednotlivých postúpeniach, postačuje rozhodnúť o zámene posledného majiteľa pohľadávky po vstupe do konania. Zároveň odporca namietal, že návrhu na zámenu účastníka podal len terajší navrhovateľ, pričom tu navrhovateľ uvádza, že návrh na zámenu účastníka bol podpísaný aj pôvodným navrhovateľom a toto je už nad rámec náležitostí vyžadovaných zákonom, nakoľko návrh na zámenu účastníka môže podať ktorýkoľvek z týchto subjektov, či už pôvodný navrhovateľ alebo zamieňaný subjekt. Ohľadne novely vodného zákona, ktorú spomínal odporca účinnú od 1.6.2010 tak podľa názoru navrhovateľa, sa táto novela na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko jeho nárok vznikol pred účinnosťou tejto novely. Navrhovateľ sa ďalej vyjadril, že odporca poukazuje na rozhodnutia iných súdov, v ktorých nebol účastníkom konania a nevie čo bolo obsahom spisového materiálu a jednotlivé vety sú vytrhnuté z kontextu. Samotné rozhodnutie, ktorým bolo vyhlásené ochranné pásmo neobsahovalo označenie parciel, ale len teritoriálne alebo topografické ohraničenie. Ak by sa v súčasnosti vyhlasovalo ochranné pásmo, bolo by práve povinnosťou odporcu vykonať geometrický plán s identifikáciou parciel. Poľnohospodárske družstvá evidujú pôdu na základe tzv. kultúrnych dielov, napr. podľa druhu obilnín. Navrhovateľ tvrdí, že o výške ujmy by mal rozhodovať znalec. Súčasne navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, že opatrenia nespôsobili majetkovú ujmu.

Odporca sa v plnom rozsahu na pojednávaní dňa 27.01.2016 pridržiaval svojho vyjadrenia a uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal jednak výmery pozemkov, ktoré mal pôvodný navrhovateľ užívať, v ktorom ochrannom pásme, a takisto nepreukázal, či mu vôbec majetková ujma vznikla a na základe akých opatrení. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, tieto skutočnosti nevyplývajú. V tomto ochrannom pásme sú 4 právnické subjekty, ktoré si uplatňujú majetkovú ujmu voči odporcovi. V týchto územiach sú veľké výmery bez identifikácie vlastníkov a výpočet majetkovej ujmy je bez presných výmerov nemožný. Podľa odporcu navrhovateľ musí v tomto konaní preukázať aká majetková ujma mu vznikla a nemôže túto dôkaznú povinnosť prenášať na súd formou znaleckého dokazovania. Nie každé rozhodnutie alebo opatrenie musí mať dôsledok vznik majetkovej ujmy a preto je na navrhovateľovi, aby preukázal ktoré opatrenie mu ujmu spôsobilo, ako aj to akú ujmu spôsobilo. Keďže do dnešného dňa nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok a svoj nárok ani riadne nešpecifikoval, žiadal odporca, aby súd návrh zamietol. Taktiež poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ predložil do spisu listinné dôkazy a to odborný posudok, v ktorých sú uvedené rôzne výmery pozemkov, ktoré mal užívať predchodca v jednotlivých rokoch. A ešte dodal, že zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy hovorí presne o tom ako musia poľnohospodárske družstvá pozemky evidovať. Pričom trvá na to, aby navrhovateľ v tomto konaní jednoznačne identifikoval parcely podľa stavu užívania.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z. z. za obmedzenia hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup náhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. vodný zákon, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Podľa § 1 nariadenia vlády č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu: 1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby, 2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby, 3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti.

(2) Prílohu žiadosti tvorí

a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo, e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie, f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov 3) do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred podaním žiadosti, i) výpočet náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, j) doklad o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na poľnohospodárske a lesné pozemky.

(3) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 môžu byť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to 1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 2. obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len „dotknutý pozemok“), v členení podľa osobitného predpisu a ich výmeru, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti.

(2) Prílohu žiadosti tvorí

a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán, e) plochová tabuľka lesného hospodárskeho plánu vyhotovená oprávnenou osobou v prípade, ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplýva, g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov, h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie, j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným predpisom,

m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, za obdobie, na ktoré si uplatňuje náhradu ujmy, n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3.

(3) Žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

Po vyhodnotení jednotlivých dôkazov a súvislostí mal súd za preukázané, že navrhovateľ resp. jeho právni predchodcovia si neuplatnili pohľadávku voči odporcovi tým, že nesplnil riadne povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z., t. z. neuplatnil si svoj nárok kvalifikovanou žiadosťou. Podľa § 32 ods. 6 vodného zákona vyplýva, že náhrada majetkovej ujmy bola viazaná na podanie žiadosti bez toho, aby bolo bližšie špecifikované, aké náležitosti má žiadosť obsahovať, keďže až s účinnosťou od 01.06.2010 poznámka odkazovala na nariadenie vlády č. 438/2005 Z.z. a náhrada majetkovej ujmy sa poskytuje na základe žiadosti podľa § 1 ods. 1,2 cit. nariadenia, teda kvalifikovanej žiadosti ako hmotno-právnej podmienky spĺňajúcej všetky náležitosti v nariadení vymedzené. Nakoľko vodný zákon č. 364/2004 v znení platnom do 31.05.2010 nemal výslovný odkaz na ustanovenie vlády upravujúci podrobnosti obsahu žiadosti, žiadateľ nebol povinný mať žiadosť so všetkými náležitosťami, ale bol povinný podať žiadosť. Súčasne napriek doplneniu niektorých príloh a dokladov neboli preukázané všetky skutočnosti potrebné pre to, aby súd návrhu vyhovel. Neboli dostatočne špecifikované a vymedzené konkrétne výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá patrí do ochranného pásma vodného zdroja. Mechanické rozpočítanie majetkovej ujmy za obmedzenie poľnohospodárskeho užívania pozemkov nie je dostatočným a jasným uplatnením náhrady škody za obdobie jednotlivých rokov. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal súdu zákonným spôsobom, za ktoré pozemky a v akej výmere si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy, ani to, že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach vodných zdrojov, a že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia tieto pozemky aj skutočne v rozhodnom období užívali, resp. na nich hospodárili.

Vzhľadom na to, že si navrhovateľ uplatňuje nárok ako právny nástupca viacerých subjektov, je potrebné preukázať splnenie podmienok pre náhradu majetkovej ujmy a predložiť príslušné podklady, prílohy a dôkazy ( § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z.) osobitne vo vzťahu ku každému jednému právnemu predchodcovi. Je vylúčené, aby s prihliadnutím na výmeru, kvalitu, druh a spôsob využívania pozemku, jednotlivými právnymi predchodcami navrhovateľa vznikla rovnaká majetková ujma na jeden hektár, tak ako to navrhovateľ vyčíslil.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok, keďže nepredložil listiny a doklady v zmysle ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005Z.z., a to najmä geometrický plán, prípadne nezávislým geodetom a katastrálnym úradom verifikovanú grafickú identifikáciu pozemkov, ktorá by preukazovala aj presnú výmeru pozemkov v ochranných pásmach. Navrhovateľ nepreukázal akých konkrétnych pozemkov (parciel) súčasne spĺňajúcich podmienku, že sa nachádzajú v ochrannom pásme a boli skutočne obhospodarované pôvodnými navrhovateľmi sa nároky týkajú, akú činnosť na nich konkrétne vykonávali počas rozhodného obdobia jednotliví pôvodní navrhovatelia a či im vôbec nejaká ujma vznikla a na základe čoho boli vyčíslené nároky jednotlivých pôvodných navrhovateľov za navrhovateľom žalované obdobie. V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. § 120 ods. 1 O.s.p. zakotvuje povinnosť účastníkov označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (t.j. v rozhodnutí vo veci samej) lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná (§ 120 ods.1 O.s.p.). V sporovom konaní je teda navrhovateľ povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo, pričom ide o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska veci samej.

Ohľadne znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 súd dodáva, že účelom znaleckého dokazovania (§ 270 O.s.p.) je posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Je nepochybné, že na posúdenie vzniknutej ujmy sú odborné znalosti potrebné, avšak znalecké dokazovanie nemá opodstatnenie tam, kde neboli predložené dôkazy preukazujúce skutočnosti, ktoré majú byť východiskom pre vypracovanie posudku (t.j. ktorých pozemkov a v akej výmere sa uplatnený nárok týka, aká činnosť na nich bola vykonávaná, či a v akej výmere sa nachádzajú v ochranných pásmach). Na základe toho súd znalecké dokazovanie nenariadil, nakoľko by to v danej procesnej situácii nebolo efektívne.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich odporcovi v sume 16.071,27 Eur vrátane 20% DPH, ktorý mal vo veci plný úspech. Právnemu zástupcovi odporcu, ktorý si v lehote vyčíslil a uplatnil náhradu trov konania, priznal trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 2.425,17 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 10.01.2012, 2x účasť na pojednávaní dňa 04.12.2013 a 27.01.2016) spolu vo výške 2654,84 Eur, za 3 úkony právnej pomoci po 1.212,58 Eur (2x odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu zo dňa 10.09.2012 a 09.04.2014, 1x návrh zo dňa 23.10.2013 na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov a návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavky na trovy konania) spolu vo výške 3.637,74 Eur, 1x režijný paušál po 7,41 Eur, 3x režijný paušál po 7,63 Eur, 2x režijný paušál po 7,81 Eur a 1x režijný paušál po 8,39 Eur a DPH.

Pri určovaní náhrady trov konania postupoval súd v súlade s jednotlivými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t.j. predovšetkým podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), d). ods. 2 písm. b), ods. 5 a § 18 ods. 3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.