Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/251/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., IČO: 57279667, Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom 023 34 Kysucký Lieskovec č. 165, v konaní o zaplatenie 258,82 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 49,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49,44 Eur od 13.02.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 30.4.2015 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 258,82 Eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,42 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 258,82 Eur od 1.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, pri podpise zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Úverové zmluvné podmienky, žalovaný ako dlžník prevzal aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov, podpisom zmluvy dlžník potvrdil, že sa oboznámil s Úverovými zmluvnými podmienkami, ako aj s metodickou príručkou, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo, že veriteľ poskytol dlžníkovi revolvingový úver vo výške 320,- Eur prostredníctvom úverovej karty. Žalobca poukazuje na povahu revolvingového úveru a na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 27.1.2011, podľa obsahu ktorého keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov. Dlžník úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, ako vyplýva z príloh žaloby. Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí : istina 233,13 Eur, úrok 23,48 Eur, poplatok za výpis z účtu 2,21 Eur, vyčíslený je úrok z omeškania 8,05 % ročne za obdobie od 13.2.2015 do 30.4.2015.

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Súd vo veci dňa 27.1.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane

podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

Predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2012, podľa obsahu ktorej veriteľ mal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške kreditného limitu - úverového rámca 320,- Eur, ktorý sa dlžník mal zaviazať splatiť v splátkach jednotlivo vo výške 4% „z dlžnej čiastky“. Zmluva obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe 26,28%, tiež 11,88% (s odkazom na drobný text o predpokladoch údaja a Sadzobník), ako aj informácie o priemernej RPMN 26,7 %. Podľa drobného textu na podpisovanej listine zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, ktorých oboznámenie a zrozumiteľnosť mal dlžník svojím podpisom potvrdiť. Tieto (na 6 husto písaných stranách textu - pozn. súdu) obsahovali bližšiu úpravu zmluvných vzťahov, najmä v hlave 3, 4 - čerpanie revolvingového úveru používaním platobnej karty a v hlave 5

- podmienky splácania úveru, a to v mesačných splátkach dohodnutých v úverovej zmluve, s úrokom dohodnutým v úverovej zmluve. Dlžníkovi tiež podľa priložených výtlačkov boli dané informácie (č.l. 26

- 27 spisu) o poistení úveru a o kreditnej karte.

Podľa listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 35 spisu) dlžník čerpal úver prostredníctvom používania platobnej karty spolu vo výške 316,82 Eur, dlžník zaplatil spolu 267,38 Eur. Pri omeškaní so splátkami č. 29 až 34 veriteľ vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 26.1.2015.

Listom zo dňa 8.4.2015, ktorého prílohou mali byť kópia plnej moci a oznámenie postúpenia pohľadávky od postupcu, právny zástupca žalobcu oznámil dlžníkovi (zároveň) udelenie plnomocenstva od pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., a oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky voči tunajšiemu žalovanému na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 na súčasného žalobcu AB 2 B. V., Holandské kráľovstvo a vyzval ho na úhradu pohľadávky vo výške 262,16 Eur.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. 1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. 2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za

kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. 3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 4) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 5) Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

Podľa § 39 v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 524

1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a pri procesnej pasivite žalovanej bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu, podľa ktorého dlžník čerpal úver prostredníctvom používania platobnej karty spolu vo výške 316,82 Eur, dlžník zaplatil spolu 267,38 Eur, tu čiastočne aj bez dôkazného bremena žalobcu o čiastočnom splnení dlhu. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená s dlžníkom smerovala k poskytnutiu spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd však považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu je neplatnú podľa cit. ust. § 39 pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď ďalšie zmluvné ustanovenia boli uvedené s odkazom na Úverové podmienky na osobitnej listine.

Systematicky nezávisle súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie úveru s jasným dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov) podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne písm. l) tohto ustanovenia účinného v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani potenciálna interpretovateľnosť dojednania o povinnosti dlžníka platiť úver v splátkach jednotlivo vo výške 4% „z dlžnej čiastky“, lebo by išlo o údaj závislý od príliš premenlivej skutočnosti, akou je podľa skutkovej koncepcie tejto zmluvy opakované čerpanie peňazí do výšky úverového rámca. Napríklad ak by výsledkom interpretácie malo byť dojednanie o splátkach počítaných percentuálnou sadzbou z úverového rámca, tak pri nedojednaní ich počtu (napr. 25 x 4% = 100%) by trvala neistota o rozsahu úhrady v splátkach aj nákladov úveru, s ktorými predkladateľ zmluvy počíta v ďalších zmluvných ustanoveniach.

Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti vývoju predovšetkým práve činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo nebankových subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko,

Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne podľa kontextu o formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno: Bankovníctvo, vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch. Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.

Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť, spravidla v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver dojednanou v splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Aj to podľa názoru súdu podporne ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného spotrebiteľovi, na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. je zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru aj iba z predpokladaných údajov.

Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľ uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.

Je tiež pravdou, že zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Lenže ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by právne aprobovala zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo naopak podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi bola podľa tejto koncepcie fakticky uzatvorená na dobu neurčitú.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd osobitné neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.

Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 49,44 Eur ako rozdielu skutočne čerpaných peňazí vo výške 316,82 Eur a vrátených vo výške 267,38 Eur. V podrobnostiach súd vychádzal z oznámenia žalobcu, lebo východiskový prejav vôle bol formálne preukázaný, poskytnutie úveru formou používania platobnej karty bolo vierohodné a žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena inú úhradu tohto úveru ani len netvrdil. Vo zvyšnej časti podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd žalobu zamietol.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, v sadzbe 5,50 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa skutkového odôvodnenia žaloby (k časti úroku z omeškania vyčísleného konečnou sumou) od 13.2.2015, keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná, pričom sadzba a základ úroku z omeškania zodpovedajú právnemu názoru súdu.

Súd priznal žalované plnenie žalobcovi ako postupníkovi podľa cit. ust. § 524 OZ, keď sa priklonil aj k tomu, že oznámenie o postúpení listom 8.4.2015, ktorého prílohou mali byť kópia plnej moci a oznámenie postúpenia pohľadávky od postupcu, je relevantné ako oznámenie právneho zástupcu (zároveň) pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., ktorého si dlžník mohol byť vedomý, keď tento obsah listu s prílohami nebol dlžníkom spochybnený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v tomto konaní bola v prevažnom rozsahu úspešná žalovaná, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).