Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-432-2014.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/432/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., Bratislava, Metodova 8, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanej: X. U., C.. X.X.XXXX, S. A. XX, o zaplatenie 614,95 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 134,95 EUR spolu s 5,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 23.8.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,
určuje, že, že zmluvná podmienka uvedená čl. 2, bod 2.13., písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV - č. zmluvy : A 6895170 uzavretej medzi účastníkmi dňa 27.3.2013 ktorý znie: “ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúce vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služby). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi“ je n e p l a t n á .
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 9.12.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 614,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu neuhradenia ceny za poskytnuté služby, náhrady škody a zmluvnej pokuty.
Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 23.2.2015 doposiaľ nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor. Nakoľko v prejednávanej predmet konania nepresiahol sumu 1000 EUR, jedná sa o drobný spor a súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd z predložených listinných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy č. A6895170, A6895083, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 ks Sim kariet, ktoré umožňovali žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. V zmysle dodatku k zmluve č. A6895083 žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón Samsung Galaxy Tab 2 7.0 v hodnote 329 EUR za 19 EUR. V zmysle dodatku k zmluve č. A6895170 žalobca aktivoval žalovanej v prístupe službu TV Extra, Mobilná TV a dohodol sa so žalovanou, že počas doby platnosti dodatku k zmluve má žalovaná nárok na poskytnutie cenového zvýhodnenia na služby „LITE TV“ využívané prostredníctvom zriadeného prístupu. Žalovaná sa zaviazala, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl. II bod 2.9, v opačnom prípade je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 170 EUR. Tým, že žalovaná nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb vo výške 134,95 EUR za obdobie od 04/2013 do 05/2013 porušila zmluvné povinnosti a v zmysle dodatkov k zmluvám o poskytovaní služieb je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu za LITE TV vo výške 170 EUR a škodu vo výške 310 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Podľa čl. 2, bod 2.13., písm. b) dodatku k zmluve č. A6895170, ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom prístupu, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto dodatku, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 170 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúce vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služby). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa čl. 2, bod 2.3., písm. a) dodatku k zmluve č.A6895083, účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom
prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie o zmluvy z dôvodov stanovených zákonom, č. 351/2011 Z.z. v platnom znení.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Nakoľko žalovaná nesplnila zmluvné podmienky a nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od 04/2013 do 05/2013 vo výške 134,95 EUR, súd vyhovel žalobnému návrhu v tejto časti, keďže nemal preukázané, aby žalovaná tento svoj dlh voči žalobcovi uhradila. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 23.8.2013, avšak čiastočne zamietol žalobu v časti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania, keďže zmluvný vzťah vznikol medzi účastníkmi po 1.2.2013, konkrétne 27.3.2013 a v takomto prípade je výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, čo v danom prípade predstavuje 5,5 % ročne, a nie 8,5 % ročne, ako si to uplatnil žalobca.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie právnej povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu. Môže súvisieť aj s porušením zmluvy. Žalovaná nepochybne porušila zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti platiť cenu služieb. Podľa žalobcu mu škoda vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. Rozdiel medzi, podľa žalobcu, skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. Z týchto dôvodov nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu neobstojí, a preto súd v tejto časti uplatnený nárok na náhradu škody v sume 310 EUR považoval za neopodstatnený a žalobu zamietol.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170 EUR súd žalobu taktiež zamietol s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, nakoľko o obsahom zhodnej zmluvnej podmienke, ktorou bola dojednaná zmluvná pokuta už bolo súdmi právoplatne rozhodnuté tak, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozhodnutia OS Prešov 14 C 223/2011, 17C 23/2010). Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe uviedol, že zohľadnil aj časovú aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomuto prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty, teda odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom uvedená skutočnosť je síce pravdivá, ale vzťahuje sa iba na obdobie posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, teda v danom prípade od 19 do 24 mesiaca viazanosti (žalobca toto obdobie navyše, podľa názoru súdu zavádzajúco, nazýva „druhá časť doby viazanosti“, aj keď sa vlastne nejedná napr. polovicu, ale až o poslednú 1-tinu viazanosti). Pokiaľ teda súdy v právoplatných rozhodnutiach konštatovali, že dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku práve z dôvodu, že nie je zohľadnený časový aspekt skutočnosti, kedy klient žalobcu prestane uhrádzať jednotlivé mesačné platby, tak ani toto „nové“ dojednanie zmluvnej
pokuty túto požiadavku nenapĺňa a je namieste aplikácia už citovaného ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by žalobca dojednal zníženie zmluvnej pokuty v závislosti od počtu mesiacov, avšak od začiatku zmluvného obdobia t.j. hneď od prvého mesiaca až po posledný mesiac, tak v takomto prípade by bolo pravdou to, čo uviedol v samotnej žalobe, t.j., že odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, avšak v danom prípade, ako už bolo uvedené, zohľadnil znižovanie zmluvnej pokuty iba v období posledných 6 mesiacov viazanosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170 EUR zamietol. Žiada sa zároveň poukázať na to, že podľa názoru súdu je nepochopiteľné, aj vzhľadom na množstvo súdnych rozhodnutí, čo bráni žalobcovi odstupňovať výšku zmluvnej pokuty na celé obdobie viazanosti, keďže ako už bolo konštatované, práve tieto dôvody viedli súdy k vyhláseniu zmluvných pokút ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené, preto súd zároveň z opatrnosti, s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p., vyslovil aj neplatnosť zmluvnej podmienky konkretizovanej vo výroku tohto rozsudku, aj keď má za to, že o obsahovo zhodnej zmluvnej podmienke už bolo právoplatne rozhodnuté ako o neprijateľnej, teda neplatnej zmluvnej podmienke.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách konania súd rozhodol na základe § 142 ods. 2 O.s.p., pričom pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšia žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.