Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/179/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 27. januára 2016 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž. Q. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný Q. X., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom F., Q. XXXX/X,

je vinný, že

dňa 13.7.2013 okolo 14.30 hod. pri rodinnom dome č. XX v obci P., okres X. S.,držiac v ruke drevený kolík presne nezistených rozmerov, sa vyhrážal zabitím F.. D. F., načo menovaný poškodený z obavy o svoj život utiekol na parkovisko vedľa svojho rodinného domu, kde sa mu obžalovaný opätovne vyhrážal zabitím, čo u poškodeného vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, a následne obžalovaný uvedeným dreveným kolíkom na osobnom motorovom vozidle zn. Nissan X-Trail, ev. čísla SL 191AU, patriacom poškodenému, ktoré bolo zaparkované vedľa autobusovej zastávky, rozbil zadné ľavé svetlo, spôsobil preliačinu na ľavom zadnom blatníku o rozmeroch približne 15 cm x 10 cm a poškodil lak na zadnom ľavom blatníku, čím F.. D. F. spôsobil škodu v sume 559,09 eur vynaloženej za opravu vozidla,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona,

- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- eur /tisíc eur/.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá aby nahradil poškodenému F.. D. F., nar. XX.X.XXXX v X. S., bytom C. XXX, okres X. S., škodu vo výške 559,09 eur predstavujúcu náklady poškodeného za práce a použitý materiál v súvislosti s opravou motorového vozidla.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného F.. D. F., nar. XX.X.XXXX v X. S., bytom C. XXX, okres X. S., so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 11.12.2014 obžalobu na Q. X. pre skutok, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť tak, že dňa 13.7.2013 okolo 14.30 hod. na neohradenom dvore rodinného domu v obci P. XX okr. X. S. s dreveným kolíkom v ruke o rozmeroch 7cm x 5cm x 300cm sa F.. D. F. vyhrážal zabitím, načo poškodený z obavy o svoj život utiekol na parkovisko vedľa svojho rodinného domu, kde obvinený opätovne sa mu vyhrážal zabitím, čo vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a následne týmto dreveným kolíkom na osobnom motorovom vozidle zn. Nissan X- Trail ev. čísla SL 191AU, ktoré bolo zaparkované vedľa autobusovej zastávky, rozbil zadné ľavé svetlo, spôsobil preliačinu na ľavom zadnom blatníku o rozmeroch 15cm x 10 cm a poškodil lak na zadnom ľavom blatníku, čím majiteľovi F.. D. F. spôsobil škodu v sume 559,09 eur. Konanie uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby prokurátorka kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák..

Na hlavnom pojednávaní prokurátorka a obžalovaný nechceli uzavrieť dohodu o vine a treste, obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorkou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného F.. D. F., prečítaním znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Popadiča č. 21/2013 zo dňa 15.9.2013 z č.l. 92-106 spisu a zápisnice o výsluchu znalca Ing. Jozefa Popadiča z č.l. 86-87 spisu, výsluchom znalca Ing. Jozefa Popadiča, výsluchom svedkov F. O. a P. O., prečítaním zápisníc o výsluchu svedka P. X. z č.l. 85 spisu, z č.l. 85a-85c spisu a zápisnice o konfrontácii z č.l. 58a-58d spisu čo sa týka tam učinenej výpovede svedka P. X., prečítaním zápisnice o obhliadke miesta činu z č.l. 112-113 spisu, náčrtku z č.l. 116 spisu, fotodokumentácie z č.l. 117-122 spisu, fotodokumentácie z č.l. 123-127 spisu, osvedčenia o evidencii vozidla z č.l. 130 spisu, faktúry č. 13082012 z č.l. 131 spisu, kalkulácie opravy č. 20130716 z č.l. 132-135 spisu, správy z č.l. 178 spisu, správy z č.l. 178a spisu, záznamu o príjme vozidla do servisu z č.l. 248 spisu, prehľadu priemerných cien PHM z č.l. 251, prehľadu priemerných cien PHM z č.l. 252, informatívneho výpisu z LV č. XXX k.ú. P. z č.l. XXX spisu, zápisu z ohliadky a prejednania škody z č.l. 256-257 spisu, podania spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. z č.l. 258 spisu, podania spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. z č.l. 260 spisu, podania poškodeného z č.l. 306 spisu, kópie dokladu o platbe z č.l. 307 spisu, osvedčenia o evidencii vozidla z č.l. 309 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 373 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 374 spisu, odpisu RT z č.l. 375 spisu, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 356-357 spisu.

Obžalovaný popieral, že by spáchal skutok kladený mu obžalobou za vinu. Poukazoval na to, že v dotknutý deň prišli s jeho otcom do P. ráno, jeho otec sedel na terase pred chyžkou, on robil nejaké úpravy, sekal trávnik. Na to prišiel na ich dvor zo zadnej časti od prístreška nejaký pán, ktorého dovtedy ani nepoznal, nevedel kto to je, neprišiel spredu cez bránu, ale od toho prístrešku zozadu, ani nepozdravil a začal nadávať, načo otec vstal a šiel k nemu, začali do seba akoby skákať, hádať sa ohľadne pozemku, konkrétne že je to neprávom kúpené, že je to podvodne získaný pozemok (č. 155/3), ten pán strčil otca do hrude, na čo obžalovaný vyskočil kričiac čo to robí, či chce otca zabiť, že je od otca o polovicu mladší a kričal mu, aby vypadol z pozemku, on išiel späť popod ten prístrešok a začal kričať, že prečo mu posadil stromy pod okno pod jeho strechu, načo mu obžalovaný povedal, že jeho strecha zasahuje 93,5 cm do pozemku, on kričal, že to nie je pravda, že mu má obžalovaný ukázať, ktorá strecha presahuje na pozemok obžalovaného, načo obžalovaný vzal spod striešky kde majú drevo taký kolíček, presnejšie palicu na opekanie, a buchol po streche a povedal mu, že teraz to videl a nech vypadne. Na to ten pán ustupoval dozadu k svojmu pozemku a obžalovaný palicu odhodil pri jeho prístavbe, ktorú má na pozemku obžalovaného. Uviedol, že nevidel či zašiel za dom alebo išiel do vnútra domu. Keby ho

nevyzval aby mu ukázal tú strechu, nikdy by nevzal palicu do ruky, nemal žiadny motív niekoho zabíjať, ani úmysel niekomu ubližovať. Je pravda, že majú s poškodeným spory, predtým mu párkrát volal, písali si výzvy, ale s ním dohoda nie je možná. Uviedol, že potom odišiel k otcovi, sadli si pod prístrešok, zasa robil svoju robotu a asi tak o hodinu prišli policajti s tým, či si je vedomý, že rozbil auto; pýtal sa komu rozbil a čím rozbil auto, na čo mu povedali, že údajne kolíkom, on si tam však žiadneho auta nebol vedomý. Jeden z policajtov vyšiel tam, kde majú drevo a doniesol kolík s tým, aby ho vzal a aby ukázal ako udrel po streche, na čo on povedal, že to nie je ten kolík, načo mu povedal policajt aby ho vzal a názorne ukázal ako udrel po streche. Toto urobil a on mu povedal, že teraz majú doličný predmet a na ňom jeho odtlačky, kde spanikáril, zobral kolík a utekal do chalupy a zadným vchodom von do lesa a tam ho vyhodil. Uviedol, že auto cez roh domu poškodeného ani nemohol vidieť, poukazoval na to, že na fotografiách ukazovaných na polícii vidno asi tri úlomky skla, pričom nevie či z týchto sa dá poskladať to poškodené svetlo, nie je na nich vidno žiadny úlomok z dreva; tiež, že si premeral výšku zábradlia, ktoré je pri mostíku pri zastávke autobusu pri dome poškodeného, a výšku, v ktorej je svetlo, ktoré by malo byť poškodené na vozidle poškodeného, a z toho mu vyplýva, či sa pán F. nesnažil cez ten mostík nacúvať k domu a nenarazil do toho zábradlia. Uviedol, že kým ukazoval na strechu, .jeho otec ich videl, lebo stál pri dreve pod prístreškom; palicu, ktorou mal na strechu ukazovať popísal v priemere plus - mínus asi 2cm a dĺžka asi 2m, palicu, s ktorou utekal do lesa ako kolík asi o priemere 5cm a dĺžke od 1,5m do 2m.

Poškodený uviedol, že 13.7.2013 prišiel na P. svojím autom Nissan Xtrail s tým, že niečo porobí pri dome, bolo to asi po 14.00 hod., odparkoval na parcele XXX a vtedy si všimol, že na mostíku, ktorý vedie k jeho domu, kde sú dve drevené madlá, je na týchto klincami pribitá drevená zábrana, na ktorej je tabuľka „zákaz vstupu, súkromný pozemok, objekt monitorovaný kamerami“. V ten deň chcel do domu odložiť nejaké veci, nejaké veci z neho vybrať, tak išiel k domu, podliezol tú zábranu, po chodníku išiel na verandu, kde si všimol, že po celej dĺžke sú vysadené kry a stromčeky zasahujúce do jeho vlastníckych práv, všimol si prevŕtanú kladku na vŕtanej studni i na hospodárskej budove. Vošiel do rodinného domu a zavolal políciu s tým, že oznámil vlámanie a pokus o vlámanie - presne o ktorej volal nevie. Telefonoval potom aj obžalovanému, hovor sa však neuskutočnil, pretože telefón nedvíhal. Jeho číslo mal, lebo toto uvádzal v listoch, ktoré mu predtým poslal. Následne počul, že niekto chodí po verande, tak otvoril dvere, kde videl jemu neznámu osobu, teraz už vie, že je to obžalovaný, ktorý sprejom robil značky, načo ho upozornil, že neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckych práv. Táto osoba išla potom k ich domu, odkiaľ sa vrátila s vedrom s vodou a oblieval steny jeho domu a dvere, akože polieva dreviny. Upozornil ho opätovne, že poškodzuje jeho majetok a že už aj volal políciu, načo odišiel nazad k ich domu a odtiaľ sa vrátil s kolíkom dlhým asi 3m. Keďže pochádza z dediny, tak sa mu zdalo, že je to časť dreveného voza, a s týmto kolíkom začal búchať po strešnej krytine prístavby a garáže spojenej s domom. Po tom čo dvakrát udrel, kolík sa zlomil, on vzal jednu časť do ruky a kričal poškodenému, že ho zabije, na čo poškodený utekal na verandu a chcel ísť do domu, ale dvere už boli zabuchnuté, tak utekal smerom k mostíku, podliezol zábranu a utekal k svojmu vozidlu; uvedomil si, že ho nestihne otvoriť a naštartovať, obehol ho a obžalovaný keď zistil, že ho nedobehne, tak tým dreveným kolíkom udrel raz po ľavom zadnom svetle a potom ešte dvakrát po ľavom zadnom blatníku. Poškodený vtedy stál asi 6m od neho. Obžalovaný potom odišiel smerom k ich rodinnému domu a on opätovne zavolal políciu s tým, že už volal a došlo už aj k napadnutiu a poškodeniu jeho majetku. Bolo mu povedané, aby čakal, že hliadka už je na ceste. Tak ostal na tom parkovisku. Potom prišli dvaja policajti, ktorým podal vysvetlenie. Oni fotoaparátom ofotili auto, ukázal im poškodenú strešnú krytinu aj kladky, povedal, že ten kolík sa zlomil na dve časti a že s jednou časťou kolíka odišiel obžalovaný cez parcelu XXX/X na parcelu XXX. Potom išiel s nimi k danému miestu medzi týmito parcelami, kde bol i otec obžalovaného, a asi nadporučík Keda sa ho spýtal, že prečo ste pánovi F. porozbíjali auto, na čo on povedal doslova „vidzel som jak mu porozbíjal krytinu s kolíkom a jak ho naháňal, ale nevidzel som jak mu rozbil auto“. Poškodený stál asi 3m od nich, na čo prišiel druhý policajt z parcely XXX, priniesol so sebou drevený kolík a pýtal sa, či je to ten, ktorý mal obžalovaný použiť, a poškodený povedal, že s veľkou pravdepodobnosťou je to on, ale iba jedna časť, na čo sa policajt vrátil nazad na parcelu XXX. Poškodený počul ako pán O. vyzval obžalovaného, aby predložil drevený kolík, na čo zahliadol, že obžalovaný stojí na ich verande a pýtal sa pána O. či má povolenie na domovú prehliadku a následne obžalovaný odišiel. Potom prišli policajti na parcelu XXX/X s tým, že obžalovaný s druhou časťou kolíka utiekol do lesa; opýtali sa či chce podať trestné oznámenie, na čo povedal, že áno; vyzvali ho, aby ich nasledoval. On zamkol rodinný dom a išiel za nimi, podal trestné oznámenie a ešte v ten deň bol vypočutý v predmetnej veci. Tiež uviedol, že obžalovaný držal kolík v obidvoch rukách aj keď ho naháňal, aj keď rozbíjal auto, pričom pochopil, že je to jeho auto, pretože poškodený sa snažil dostať k dverám vodiča, že

nastúpi, ale si uvedomil, že sa to nedá stihnúť. Rovnako poukázal na to, že škodu na strešnej krytine si uplatnil prostredníctvom poistenia u spoločnosti Allianz a táto škoda už bola aj nahradená z jej strany. presné rozmery kolíka, ktorý mal obžalovaný, nevedel uviesť s tým, že on sám ho v rukách nemal.

Vyhodnotením vyššie uvedených výpovedí vo vzťahu k skutočnostiam zisteným z ďalších vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že obžaloba bola v zásade podaná dôvodne a obžalovaný sa skutku, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu, dopustil.

Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa prípadnému potrestaniu. V tomto smere súd poukazuje na to, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje nielen poškodený, ktorý v zásade na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako i v prípravnom konaní (uvádzanie odlišných časov príchodu poškodeného do P., kde odchýlky sú v určitých minútach, nie sú takými rozpormi, ktoré by zásadným spôsobom výpoveď poškodeného spochybňovali, bolo by scestné požadovať od kohokoľvek, aby si kontroloval a memoroval konkrétny čas každej udalosti, ktorú v ten-ktorý deň prežije, kde kedy prišiel, presne kde a kam volal a pod.), ale obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe usvedčuje z pohľadu súdu v zásade i výpoveď jeho otca, P. X. zo dňa 17.9.2013, t.j. po vznesení obvinenia obžalovanému, na OO PZ Prešov - Sever, kde výslovne uviedol, že po tom, ako do neho strčil poškodený, vzal obžalovaný spod prístreška kde majú drevo drevený kolík a s ním sa rozbehol k p. F., ktorý utiekol smerom na parkovisko, kde mal odstavené auto, pričom jeho syn, teda obžalovaný, dreveným kolíkom raz buchol po streche prístavby p. F. (svedok nevedel či pritom niečo kričal) a potom začal s kolíkom utekať za poškodeným, pričom svedok uviedol, že videl ako poškodený keď videl, že sa na neho „rúti“ obžalovaný, utekal smerom na parkovisko a za ním utekal syn svedka, teda obžalovaný, ale či ho dobehol nevedel uviesť, lebo to už nevidel. Či sa obžalovaný poškodenému vyhrážal nevedel uviesť ale hádali sa, kričali po sebe, ale slová nerozumel; či obžalovaný udrel po nejakom aute svedok nevidel. V danom prípade išlo zo strany svedka v zásade o zhodnú výpoveď s jeho výpoveďou, ktorú učinil ešte dňa 24.7.2013, kde bol tiež vypočutý príslušníkom OO PZ Prešov Sever. Následne menovaný svedok bol vypočúvaný 14.3.2014 (na OO PZ Ľubotín, povereným príslušníkom PZ - Igorom Varcholom), kde uviedol, že pre odstup času si už nič nepamätá, preto si nemôže vyjadriť konkrétne k skutočnostiam, ktoré sa udiali v ten deň v obci P.. Napriek tomu, o 10 minút po skončení tohto „výsluchu“, svedok P. X. už vypovedal pri konfrontácii s obžalovaným, kde už uvádzal, že obžalovaný vzal z kopy dreva palicu na opekanie (už nie kolík), že keď ho p. F. strkol, tak obžalovaný išiel za ním ale či mal palicu si nepamätá, pričom nebežal a neutekal za ním, ďalej uviedol, že nevidel, aby obžalovaný udrel po streche domu poškodeného, iba počul nejaké buchnutie, ako aj že nevidel aby obžalovaný udrel po vozidle poškodeného a ani nevedel, že poškodený tam má nejaké vozidlo. Menovaný svedok teda bezprostredne po tom, ako uviedol, že si už na odstup času na nič nepamätá, v rámci konfrontácie už vypovedal a na rozdiel od výpovede učinenej s podstatne menším časovým odstupom od príslušnej udalosti už podstatne odlišne od svojej pôvodnej výpovede, čím ale podporoval tvrdenia obžalovaného. Súd výpoveď svedka P. X. zo dňa 14.3.2014 učinenú v rámci konfrontácie s obžalovaným vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za účelovú, osobitne vzhľadom na blízky príbuzenský pomer medzi svedkom a obžalovaným, v snahe napomôcť obžalovanému.

Svedok P. O. potvrdil, že pri výkone služby 13.7.2013 bolo operačným dôstojníkom oznámené, že došlo k poškodeniu vozidla Nissan majiteľa D. F. - čo sa zhoduje s výpoveďou poškodeného a ako je uvedené vyššie svedok P. X. vo výpovedi 17.9.2013 tiež uviedol, že obžalovaný utekal za poškodeným na parkovisko kde mal poškodený svoje auto; ďalej že D. F. sa mal obžalovaný vyhrážať - čo sa zhoduje s výpoveďou poškodeného; a že poškodený bol napadnutý aj fyzicky, pričom po príchode na miesto poškodený uviedol že obžalovaný sa po ňom ohnal dreveným kolíkom pri parkovisku vedľa rodinného domu poškodeného pri motorovom vozidle - tu však treba poukázať na to, že poškodený uvádzal iba, že obžalovaný ho naháňal, pričom neuviedol nič v tom smere, že by sa obžalovaný ohnal i po ňom samom. Ďalej svedok uviedol, že na poukladanom dreve pod dreveným prístreškom, ktorý sa nachádzal naproti chaty pána X., sa nachádzal zlomený kolík, teda jeho dve časti, že obžalovaný bol upozornený, aby s týmto nemanipuloval, že to bude zaistené pre účely konania a následne si všimol, že obžalovaný zobral kolík a utekal s ním do lesného porastu, konkrétne vzal tú časť, na ktorej bola farba, bol vyzývaný, aby od tohto svojho konania upustil, napriek tomu na výzvu nereagoval, z lesného porastu sa vrátil asi po pol hodine a kolík, ktorý tam vzal, nechcel vydať, pričom s kolegom porast prešli, vec nedohľadali a vrátili sa na miesto a zaistili tú druhú časť kolíka, tú menšiu. Ďalej, že obžalovaný povedal, že poškodený slovne napádal jeho otca, a že to bolo dôvodom, že on napadol poškodeného (vzhľadom na odstup času si nepamätal prečo pri pôvodnom výsluchu spomenul aj fyzické napádanie).

Svedok F. O. uviedol, že 13.7.2013 bol velený do stálej služby s P. O., že prijal oznámenie od operačného dôstojníka že volal poškodený, že do jeho stodoly došlo k vlámaniu a tiež k poškodeniu studne, potom oznámenie, že sa mu obžalovaný vyhrážal zabitím a poškodil jeho motorové vozidlo Nissan - uvedené skutočnosti v zásade súhlasia s výpoveďou poškodeného. Ďalej svedok uviedol, že na mieste samom si všimol pod dreveným prístreškom drevený kolík rozlomený na väčšiu a kratšiu časť, kde na tej dlhšej časti bolo zjavne vidieť úlomky čiernej a hnedej farby, na čo obžalovaného upozornil, že tieto veci budú zaistené, aby s nimi nemanipuloval. Následne šli k motorovému vozidlu, počas toho si všimol, že obžalovaný vzal väčšiu časť toho kolíka a utekal s ňou do lesného porastu, začal za ním utekať a vyzýval ho, aby od tohto konania upustil a vec nechal na mieste, ten však výzvy neuposlúchol a s tou časťou kolíka ušiel do lesného porastu, pričom sa vrátil asi po hodine, ale bez tej veci, na čo ho vyzval aby doniesol ten kolík, čo však odmietol. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu povedal, že poškodený slovne napádal jeho otca. Menšiu časť kolíka svedok vzal do motorového vozidla. Uviedol, že na dohľadanie veci, s ktorou mal obžalovaný ujsť do lesného porastu vykonali ohliadku za rodinným domom, ale vec sa nepodarilo nájsť. Taktiež, že opomenul do zápisnice o ohliadke miesta činu uviesť menšiu časť kolíka; ďalej, že obžalovaný mal dreveným kolíkom udierať na rodinnom dome po streche poškodeného, ktorá časť sa dokumentovala ako priestupok. Poukázal na to, že on dokumentoval a fotil poškodenie motorového vozidla.

Znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Popadiča, č. 21/2013 zo dňa 15.9.2013 bola určená výška škody na motorovom vozidle poškodeného v sume 559,09 eur (str. 11 posudku) - po zaokrúhlení 559,- eur (str. 13 posudku) - pričom znalec poukázal na to, že suma zistenej výšky škody 559,09 eur súhlasí s faktúrovanou sumou za opravu uvedeného vozidla v spoločnosti EUROLANDS, spol. s r.o.. Znalec konštatoval, že zistené poškodenie vozidla mohli spôsobiť údery kolíka do poškodených častí vozidla.

Na pojednávaní znalec opätovne, vzhľadom na námietky obžalovaného, že k škode mohlo dôjsť nacúvaním poškodeného do dreveného zábradlia na mostíku k jeho domu, potvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou k poškodeniu došlo úderom dreveného kolíka, pričom uviedol, že ak by došlo k nacúvaniu k zábrane, bol by tam oveľa väčší rozsah poškodenia, že poškodenie by bolo väčšie, vozidlo by bolo v tej časti poškodené zdola nahor. Tiež poukázal na to, že došlo k vzniku poškodenia údermi, teda podľa fotografií aj dvoma, pričom to mohol byť aj iný predmet ako kolík, ale jednoznačne vylučuje vznik tohto poškodenia namietaným nacúvaním do zábradlia. Poukázal, že k poškodeniu vozidla mohlo dôjsť kolíkom pripojeným k spisu ako jeho príloha.

Ďalej súd poukazuje na to, že bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že dňa 13.7.2013 bola tiež poškodená strecha rodinného domu poškodeného, ktoré poškodenie, resp. ním vzniknutá škoda, bola likvidovaná prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., čo v zásade tiež potvrdzuje priebeh udalostí ako ich vo výpovedi popísal poškodený.

Na základe súhrnu všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol obžalobou obžalovanému kladený za vinu sa stal, pričom ho spáchal obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný a trestnosť uvedeného skutku nezanikla, a na základe výsledkov dokazovania súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania uvedeného skutku.

Súd však samotný skutok s ohľadom na výsledky dokazovania upravil oproti podanej obžalobe tak, že obžalovaný sa skutku dopustil držiac v ruke drevený kolík presne nezistených rozmerov - na mieste samom nebol kolík, resp. obe jeho časti riadne zdokumentované a nedošlo ani k zaisteniu časti, ktorá je pripojená k spisu ako jeho príloha, spôsobom zodpovedajúcim príslušnej zákonnej úprave, preto na následne zistené rozmery a samotnú časť k spisu pripojeného kolíka súd neprihliadal. Zároveň súd zo skutkovej vety oproti obžalobe vypustil, že by k skutku došlo na dvore rodinného domu poškodeného (rodinný dom súp. č. 37), pretože toto bez pochýb nemožno konštatovať, nakoľko aj zo samotného geometrického náčrtu predloženého obžalovaným pri jeho výsluchu (v podstate ide o časť kópie katastrálnej mapy - založené na č.l. 300 spisu) je zrejmé, že o nejakom dvore rodinného domu XX v obci P. nemožno hovoriť, nepochybné však je, že k skutku, resp. k začiatku jeho spáchania, došlo „pri“ danom rodinnom dome.

Čo sa týka toho, akého trestného činu sa obžalovaný svojim konaním dopustil, teda právnej kvalifikácie skutku, má súd za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona (súd má za preukázané, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal zabitím, a to so zbraňou - dreveným kolíkom, a to vzhľadom na skutočnosť, že poškodeného súčasne naháňal, teda takým spôsobom, že to u poškodeného nepochybne vzbudilo dôvodnú obavu) a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (súd má za preukázané, že obžalovaný poškodil motorové vozidlo poškodeného a uvedeným poškodením spôsobil malú škodu na tomto majetku poškodeného).

Čo sa týka kvalifikácie skutku aj ako prečinu výtržníctva, ako bolo uvádzané v obžalobe, naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu nemal súd preukázané (z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný vyhrážajúc sa poškodenému zabitím .začal naháňať poškodeného ešte zo svojho vlastného pozemku, ktorý v zásade nemožno považovať za miesto verejnosti prístupné, pričom na parkovisku poškodil auto poškodeného a ani z výpovede poškodeného ako priameho svedka udalosti nevyplynulo, že by tam nejako konkrétne ho obžalovaný napadol a teda nebolo potvrdené ani to, čo uviedol svedok O., že by sa tam obžalovaný na poškodeného čo i len zahnal). Teda nebolo preukázané, že by obžalovaný „napadol“ poškodeného na mieste verejnosti prístupnom.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, vykonaním dokazovania dospel súd k záveru, že vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného, povahu skutku a jeho následok, je v danom prípade na dosiahnutie účelu trestu postačujúce uloženie úhrnného peňažného trestu, ktorý súd obžalovanému uložil vo výške 1.000,- eur, ktorú považuje za primeranú a dostatočnú na zabezpečenie výchovného účinku trestu na obžalovaného, taktiež na zabezpečenie generálnej prevencie, i na vyjadrenie morálneho odsúdenia konania obžalovaného zo strany spoločnosti, a zároveň má súd za to, že tento trest je v možnostiach a schopnostiach obžalovaného (hoci aj v splátkach) vykonať, a to s poukazom na jeho príjmové a majetkové pomery zistené pri jeho výsluchu, pričom má súd za to, že týmto trestom nebude ani zmarený nárok poškodeného na náhradu škody. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody na osem mesiacov, ktorá výška tohto trestu je pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ak by v danom prípade súd ukladal obžalovanému hoci len podmienečný trest odňatia slobody.

Poškodený v prípravnom konaní v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. riadne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 559,09 eur z titulu nákladov na opravu vozidla, na ktorú náhradu súd vzhľadom na výsledok konania obžalovaného zaviazal. Na ďalšie po podaní obžaloby požadované náhrady zo strany poškodeného (náklady s odvozom vozidla do opravy, jeho privezením späť atď.) súd neprihliadal, nakoľko tieto boli uplatňované až po podaní obžaloby (neboli uplatnené do skončenia vyšetrovania) a poškodený nijako nepreukázal ani nenavrhoval dokazovanie, že skutočne niekto s ním išiel svojím vozidlom, potom ho priviezol späť, následne s ním išiel to vozidlo vyzdvihnúť atď., ani neuviedol objektívne dôvody z akého titulu tam išla iná osoba, z akých dôvodov nemohol ísť domov po odvezení vozidla do opravy, resp. za účelom jeho vyzdvihnutia po oprave, napr. prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a pod.. V tejto časti preto súd poškodeného odkázal na občianske súdne konanie.

K tvrdeniu obhajcu obžalovaného v záverečnej reči, že poškodený prípadne s „takto poškodeným vozidlom na dané miesto už prišiel“ uvádza súd, že je úplne scestné prijať záver, že poškodený sa vybral do P. s takto už poškodeným vozidlom a viezol so sebou ešte aj úlomky zo zadného svetla s tým, že napr. ak tam budú X. tak si to tam rozsypem okolo auta a zvalím na niekoho z nich. Vyššie uvedenú argumentáciu obhajoby v žiadnom prípade nemožno prijať.

Taktiež pre úplnosť súd k vyjadreniu obhajcu k podanej obžalobe na pojednávaní dňa 15.5.2015 po jej prečítaní prokurátorkou dodáva (navyše toho, čo k príslušným námietkam uviedol súd už priamo na danom pojednávaní), že i výsluchom svedka Pavla Kedu, ktorý bol v tejto veci pôvodne činný ako poverený príslušník PZ, bolo preukázané, že tento, resp. na jeho strane v skutočnosti nebol daný žiaden relevantný zákonný dôvod na to aby rozhodol o tom, že je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci, ale naopak, svedok poukázal na to, že nie je v blízkom vzťahu s poškodeným a nestretáva sa s ním, že nie je ani v žiadnom vzťahu s obžalovaným, že o svojom vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v tejto rozhodol, lebo jedného dňa prišiel na OO PZ v Ľubotíne obžalovaný a uvádzal, že sú skorumpovaní, že prokuratúra je skorumpovaná, „proste bludy začal kričať, že sa poznáme s poškodeným lebo je

prednosta obvodného či okresného úradu“, tak sa vo veci vylúčil, pretože pán X. si to neželal a namietal zaujatosť celého OO PZ, ako aj, že zákonný dôvod na jeho vylúčenie v zmysle Trestného poriadku nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.