Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B.K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9306-2/2022-BA zo dňa 18. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 16.05.2021 doručenou prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom požiadala žalobkyňa o dávku v nezamestnanosti, nakoľko odo dňa 16.05.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. K žiadosti žalobkyňa predložila dňa 02.06.2021 „Vyhlásenie na účely posúdenia zachovania centra záujmov“ podľa čl. 65 ods. 2, 3 a 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „Základné nariadenie“) a čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zároveň predložila vypísané tlačivo „Skutočnosti vo vzťahu k výkonu zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie“, pracovné zmluvy uzavreté so zamestnávateľom v Nemecku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj len orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021 rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) a podľa čl. 61 Základného nariadenia.

3. Uplatnená dávka v nezamestnanosti nebola žalobkyni priznaná z dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané, že za štát jej bydliska na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62. Základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobkyne. Vychádzal zo všetkých dostupných a preukázaných údajov vyplývajúcich z informačného systému Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, z pokladov od zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA, z potvrdenia kompetentnej inštitúcie príslušného štátu EÚ - Nemecká

spolková republika, z údajov uvedených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska. Mal za preukázané, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie (od 16.05.2017 do 15.05.2021) na území Slovenskej republiky žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa Občianske združenie TÚLAVÁ LABKA od 01.11.2017 do 31.03.2018 (151 dní) a na území Nemecka od 15.08.2018 do 14.05.2019 (273 dní) a od 15.05.2019 do 14.05.2019 (731 dní). Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že v období zamestnania na území Nemecka mala žalobkyňa centrum záujmov na jeho území, kde sa zdržiavala od apríla 2018 do mája 2021. Posledný pracovný pomer trval od 15.05.2019 do 14.05.2021, uzatvorený bol na dobu určitú a ukončený zo strany zamestnávateľa. Konštatoval, že pracovná história na území Slovenskej republiky bola kratšia v porovnaní s pracovnou históriou v Nemecku. Členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA nemožno považovať za významnejšie ako skutočnosť, že celková doba pobytu na území iného členského štátu EÚ-Nemecko bola viac ako 3 roky, medzi obdobiami zamestnaní sa zdržiavala na území Nemecka a prioritne bola orientovaná na pracovný trh v inom členskom štáte EÚ.

4. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Základného nariadenia.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňové orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala najmä nesprávne právne posúdenie veci a tvrdila, že podľa v čl. 65 Základného nariadenia nie je vylúčené sčítanie dôb poistenia kvôli miestu bydliska. Podľa jej názoru sú dva roky poistenia na území Nemecka postačujúce na podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. V Základnom nariadení sa neuvádza nič o jej návratoch na Slovensko počas dovolenky iba dvakrát ročne, o neexistencii manžela, detí a nehnuteľností, ako hlavných dôvodoch nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. Trvalé bydlisko má stále na Slovensku a jej návrat na Slovensko je jasným dôkazom o zachovaní jej väzieb na Slovensko aj napriek práci v zahraničí.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaná“) rozhodnutím č. 9306-2/2022- BA zo dňa 18.02.2022 odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021.

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že príslušná nemecká inštitúcia osvedčila žalobkyni vo formulári U002 obdobie poistenia od 15.08.2018 do 14.05.2019 a od 15.05.2019 do 14.05.2021. Nakoľko v prvostupňovom konaní bola preukázaná v posudzovanom období doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ, bola Sociálna poisťovňa povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu EÚ, zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1, písm. j) Základného nariadenia a čl. 11 Vykonávacieho nariadenia).

8. Keďže žiadateľka o dávku bezprostredne pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo by možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného

zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žiadateľkou uvedených v žiadosti a vo vyhlásení na účely posúdenia zachovania centra záujmov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že vykonala test za účelom určenia centra záujmov a bydliska dotknutej osoby v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (strana 3 a 4 odôvodnenia rozhodnutia žalovanej). V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia), z ktorého vyplýva záver, že za prijateľné možno považovať prenesenie zodpovednosti za platbu týchto dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov, t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú, pričom by bolo už viac neprijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 Základného nariadenia aj na osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. V súlade s uvedeným rozhodnutím Správnej komisie, boli celková dĺžka pobytu cca 3 roky, stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť teraz už bývalého priateľa na území Nemecka, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Nemecka, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (deklarované návraty na Slovensko dvakrát ročne, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA), ktoré žiadateľka uviedla ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku sa žalobkyňa v tom čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľky počas posledného zamestnania na území Nemecka.

9. Žalovaná konštatovala, že so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

10. Žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v inom štáte ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na túto dávku si má nezamestná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a medzi inštitúciami následne vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

11. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na túto dávku, má dotknutá osoba možnosť v zmysle čl. 64 Základného nariadenia požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Žalobkyňa neuviedla dôvod, prečo si neuplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte svojho posledného zamestnania. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije túto možnosť a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť, čo možno len podľa čl. 65 Základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Je povinná vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní.

12. Žalovaná k pojmu „bydlisko“ uviedla, že v zmysle koordinačných Nariadení je potrebné bydlisko chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Žalovaná k pojmu bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) Zákonného nariadenia uviedla, že bydliskom je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2018, v ktorom Najvyšší súd SR v bode 26 jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.

13. K odvolacej námietke neuznania sčítania dôb poistenia na Slovensku a v Nemecku bez udania dôvodu, žalovaná poukázala na skutočnosť, že v zmysle čl. 61 a čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na Slovensku. Výnimočne je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu, ktorá je poslednou, a to v prípade, ak si počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu žiadateľ zachová centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Preto otázka bydliska je aj v prípade žiadateľky zásadná, keď bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnania nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej Slovenskej legislatívy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas výkonu zamestnania v Nemecku si navrhovateľka nezachovala bydlisko na Slovensku, a preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú dosiahla v Nemecku nebolo možné zohľadniť.

14. K odvolacej námietke, že v Základnom nariadení sa nič neuvádza o návratoch na Slovensko počas dovolenky dvakrát ročne, o neexistencii manžela, detí a nehnuteľností ako hlavných dôvodoch nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, žalovaná poukázala na to, že centrum záujmov bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktorý stanovuje postup vykonávania Základného nariadenia a určuje sa na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami.

15. Uzavrel, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie - čl.11 ods. 1 písm. a) Vykonávacieho nariadenia cca 3 roky), aj situácia navrhovateľky - čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť teraz už bývalého priateľa na území Nemecka, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, daňová povinnosť na území Nemecka, deklarované návraty na Slovensko, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA) preukazujú, že žiadateľka si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku, nezachovala.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne.

16. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 9306-2/2022-BA zo dňa 18.02.2022 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar na Hronom č. 6701/2021-ZH-DvN zo dňa 02.12.2021, ktoré rozhodnutia ako nespravodlivé navrhla zrušiť s tým, aby jej peňažné dávky boli priznané a vyplatené.

17. Žalobkyňa v žalobe poukázala na rozhodné skutočnosti, ktoré podľa nej preukazujú, že jej centrum záujmov a bydlisko bolo a aj naďalej je na Slovensku, a to poukazom na pravidelné návraty za rodinou, na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA. Hlavným dôkazom zachovania pevných väzieb so Slovenskom je podľa žalobkyne samotný návrat na Slovensko.

18. Žalobkyňa namietala subjektívne vyhodnotenie jej väzieb k Slovensku iba na základe neexistencie manžela, detí a nehnuteľnosti. Uviedla, že s odôvodnením rozhodnutia žalovanej nesúhlasí a nepociťuje férový a individuálny prístup, aký si vyžaduje každá žiadosť. Zároveň uviedla, že individuálny prístup

posudzovania, ktorý jej bol zdôrazňovaný vytvára možnosti ohýbania právnych noriem pracovníkmi, ktorí rozhodujú o iných ľuďoch.

19. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovanej, podľa ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uvádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v zmysle platnej Slovenskej legislatívy, pretože nemecká inštitúcia jej osvedčila celkovú dobu poistenia v rozsahu až 1004 dní.

20. Napokon žalobkyňa čestne prehlásila, že pracovníčka nemeckého Úradu práce ju informovala o nutnosti požiadať o dávku v nezamestnanosti na Slovensku a zároveň poukázala na nevedomosť ohľadne možnosti požiadať si o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

21. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhla zamietnuť podľa . Zotrvala na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že stredisko životných záujmov žalobkyne bolo v danom čase na území Nemecka - v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas výkonu zamestnania v Nemecku sa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimo pracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas posledného zamestnania práve na území Nemecka. Nakoľko žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle Slovenských právnych predpisov a bydlisko si v danom období na Slovensku nezachovala, nebolo možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia.

22. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozhodné skutočnosti, ktoré podľa nej preukazujú, že jej centrum záujmov a bydlisko bolo a aj naďalej je na Slovensku, žalovaná uviedla, že na pravidelné návraty žalobkyne na územie Slovenska (dvakrát ročne/v lete a počas Vianočných sviatkov a Silvestra/v trvaní dvoch týždňov až jedného mesiaca) bolo pri posudzovaní miesta jej bydliska prihliadnuté. Návšteva rodinných príslušníkov na Slovensku a strávenie s nimi voľného času alebo dovolenky neznamená bez ďalšieho, že nemajú osoby usadené v zahraničí záujem po uplynutí týchto kratších časových úsekov naďalej pracovať v zahraničí. Uvedené preto nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku počas jej prítomnosti v zahraničí, kde sa zdržiavala s teraz už bývalým priateľom. K zachovanému trvalému pobytu žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“ v zmysle čl. 1 písm. j) Základného nariadenia, podľa ktorého bydliskom je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Opakovane poukázala na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V konaní bolo prihliadnuté aj na členstvo žalobkyne v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA. Uvedené však bolo potrebné porovnať s ostatnými preukázanými skutočnosťami, najmä s celkovou dĺžkou pobytu cca 3 roky, stabilnou pracovnou situáciou v Nemecku, prioritnou orientáciou na nemecký pracovný trh, prítomnosťou teraz už bývalého priateľa na území Nemecka, primeranou bytovou situáciou v zahraničí, krátkodobou pracovnou históriou na Slovensku, daňovou povinnosťou na území Nemecka, ktoré jednoznačným spôsobom nepreukazujú zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku. Žalovaná odmietala tvrdené subjektívne posúdenie väzieb žalobkyne k Slovensku iba na základe neexistencie manžela, detí a nehnuteľnosti. Zdôraznila, že posúdenie zachovania väzieb bolo uskutočnené na základe všetkých zistených skutočností, ktoré boli následne vyhodnotené komplexne vo vzájomnej súvislosti. Rozhodujúce skutočnosti svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby sú bez pochybností stanovené v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. V zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia rodinná situácia a bytová situácia sú skutočnosťami svedčiacimi o celkovej situácii dotknutej osoby. Práve celková situácia osoby, dĺžka a trvalosť jej prítomnosti na území členských štátov EÚ sú rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých je možné posúdiť bydlisko dotknutej osoby. Nakoľko sa žalobkyňa zdržiavala v zahraničí s teraz už bývalým priateľom, bolo usúdené, že pracovná situácia žalobkyne svedčí o vytvorení centra jej záujmov mimo územia Slovenska. Pri posúdení rodinnej situácie žalobkyne nebolo podstatnou skutočnosťou existencia manželského zväzku, resp. bezdetnosť. Žalovaná zdôraznila, že pri posudzovaní bydliska žalobkyne bolo na jej bytovú situáciu prihliadnuté v celkovom kontexte s ďalšími skutočnosťami preukázanými v konaní o jej nároku na dávku

v nezamestnanosti, t. j. dĺžku pobytu v zahraničí, pracovnú situáciu, rodinnú situáciu a štát bydliska na daňové účely.

23. K namietanému neuznaniu celkovej doby poistenia v rozsahu 1004 dní potvrdenej nemeckou inštitúciou žalovaná uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah v zmysle slovenskej legislatívy, t. j. , a teda nebola povinne poistená v nezamestnanosti z titulu zamestnanca na území Slovenska. Posledný pracovnoprávny vzťah pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázala žalobkyňa na území Nemecka. Preto zhodnotenie doby poistenia dosiahnutej žalobkyňou na území Nemecka podliehalo posúdeniu, či je možné takúto dobu zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade so Základným nariadením, ktorú si žalobkyňa uplatnila na Slovensku. Žalovaná mala za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Nemecku si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku. Preto dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú dosiahla na území Nemecka nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Na účely vzniku tohto nároku žalobkyňa preukázala podľa Zákona o sociálnom poistení dobu poistenia v nezamestnanosti v počte 151 dní u zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA od 01.11.2017 do 31.03.2018. Podľa zákona sa však vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní, preto žalobkyňa nesplnila základnú podmienku vzniku tohto nároku.

24. K námietke žalobkyne, že nemala vedomosť ohľadom možnosti požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka žalovaná uviedla, že žalobkyňa si mala pred odchodom na Slovensko zistiť podrobné informácie a zásady vo veci uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti, napríklad mailom, telefonicky alebo osobne. Informácie týkajúce sa podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenska, postupu pri návrate zo štátu Európskej únie, vrátanie možnosti exportu priznanej dávky v nezamestnanosti, je možné získať aj z webstránky Sociálnej poisťovne, kde je upozornenie, že občania pracujúci v zahraničí pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, by mali pamätať na to, že v oblasti sociálneho zabezpečenia podliehajú právnym predpisom tej krajiny, v ktorej pracujú. To znamená, že vo svojich povinnostiach, ale aj pri svojich nárokoch podliehajú krajine, kde si platia/ platili poistné na sociálne poistenie. Preto o dávku v nezamestnanosti by mali požiadať v krajine, kde pôsobili. Žalobkyňa preukázala platenie poistenia v nezamestnanosti naposledy na území Nemecka, preto si mala požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla ukončiť v danom čase jej pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na jeho území, a teda si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho konania, z čoho žalovaná vyvodzuje jej uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania. Žalobkyňa nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachovala isté väzby. Pokiaľ by bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku (zo slovenského sociálneho systému), predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Na priznanie dávky v nezamestnanosti, uplatnenej na území Slovenska, je dôležité splnenie podmienok v zmysle Zákona o sociálnom poistením spojení so Základným nariadením a Vykonávacím nariadením.

25. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa - (ďalej len „“) na návrh žalobkyne, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.09.2022, za účasti oboch účastníkov konania.

26. Na pojednávaní sa žalobkyňa a poverená zástupkyňa žalovanej vyjadrovali v zhode s obsahom ich písomných podaní. Žalobkyňa sa dovolávala vydania spravodlivého rozhodnutia. Uviedla, že do Nemecka išla pracovať najmä kvôli bývalému priateľovi, avšak väzby na Slovensku si zachovala a dôkazom toho je skutočnosť, že sa na Slovensko aj vrátila. Nikto ju neinformoval, že si má nárok uplatniť v Nemecku. Poverená zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že aj na web stránke Sociálnej poisťovne je uvedený postup, ako majú postupovať nezamestnaní, vracajúci sa z členských štátov EÚ, kde boli naposledy poistení pre prípad nezamestnanosti. Žalovaná posudzovala miesto bydliska v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia a nie podľa ods. 2, keďže nemecká inštitúcia nemala dôvod posudzovať miesto bydliska, kde nebol nárok uplatnený a v podstate nebol spor medzi inštitúciami.

Dôvody odchodu a pohnútky návratu na Slovensko sú v danom prípade právne irelevantné. Z právnej úpravy je zrejmé, že otázku miesta bydliska prislúcha posúdiť príslušnej inštitúcii (Sociálnej poisťovni) toho štátu, kde je uplatnená dávka. Žalovaná zo všetkých dostupných informácií a údajov vyvodila záver, že žalobkyňa si centrum záujmov a bydlisko počas doby posledného poistenia platného v Nemecku nezachovala na Slovensku, ale v Nemecku.

Posúdenie veci správnym súdom

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol.

28. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

31. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

32. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

34. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 9306-2/2022- BA zo dňa 18.02.2022, ktorým táto postupom podľa odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové administratívne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 6701/2021-ZH-DVN zo dňa 02.12.2021, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa a podľa článku 61 Základného nariadenia, pretože v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (16.05.2017-15.05.2021) nepreukázala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti (najmenej dva roky), ktorú by bolo možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

35. Podľa , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty

Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 36. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

37. Podľa čl. 1 písm. f/ Základného nariadenia; „cezhraničný pracovník“ znamená každú osobu, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň.

38. Podľa čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia; „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

39. Podľa čl. 1 písm. k/ Základného nariadenia; „pobyt" znamená prechodné bydlisko.

40. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia; toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

41. Podľa , v znení platnom v rozhodnom období; z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

42. Podľa ; poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

43. Podľa čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia; príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

44. Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia; s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

45. Podľa čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia; úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

46. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia; nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

47. Podľa čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia; ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

48. Podľa čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia; ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

49. V súlade s čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia.

50. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa po tom, čo jej skončil pracovný pomer v Nemecku dňa 15.05.2021 na základe žiadosti bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce dňa 16.05.2021, podala žiadosť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica o dávku v nezamestnanosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom dňa 25.05.2021. V posudzovanom období (počas posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16.05.2017 do 15.05.2021) žalobkyňa preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR u zamestnávateľa TÚLAVÁ LABKA od 01.11.2017 do 31.03.2018, v počte 151 dní. V rozhodnom období bola preukázaná tiež doba poistenia v súvislosti so zamestnaním v členskom štáte EÚ Nemecko u zamestnávateľa Adecco Personaldienstleistungen GmbH, Erfurt v období od 13.08.2018 do 14.05.2019 (273 dní) a u zamestnávateľa MODIS IT Outsourcing GmbH, Dűsseldorf v období od 15.05.2019 do 15.05.2021 (731 dní), spolu 1004 dní.

51. Medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporné, že žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyššie uvedenú dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú jednak na území Slovenska a jednak na území iného členského štátu Európskej únie Nemecka. Právna úprava Slovenskej republiky - ustanovenie § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyžaduje splniť podmienku pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti byť poistený najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Je zrejmé, že žalobkyňa nebola poistená najmenej dva roky u zamestnávateľa v Slovenskej republike. Pre to, aby bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v inom členskom štáte, bolo potrebné posúdiť nárok uplatnenej dávky v zmysle príslušných ustanovení Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia. Nebolo spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania, že posledný pracovnoprávny vzťah pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa preukázala na území Nemecka. Otázka možného zohľadnenia dosiahnutej doby poistenia v Nemecku záviselo od posúdenia toho, či si žalobkyňa zachovala alebo nezachovala bydlisko na Slovensku v dobe trvania posledného poistenia v nezamestnanosti. V konaní je spornou práve táto skutková otázka, či žalovaná zo zistení v prejednávanej veci správne ustálila pojem „bydlisko“ žalobkyne.

52. Podľa žalobkyne žalovaná nepostupovala správne, ak jej neboli zohľadnené doby postenia v nezamestnanosti dosiahnuté v Nemecku, pretože bydlisko a centrum záujmov mala a má stále na Slovensku, naopak žalovaná zastávala názor, že žalobkyňa si v danom období na Slovensku bydlisko a centrum záujmov nezachovala.

53. Koordinačné nariadenia všeobecne určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti si nezamestnaná osoba má uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte, v ktorom

práve skončila zamestnanie. Následne, v prípade jej priznania má možnosť v zmysle čl. 64 Základného nariadenia požiadať o export dávky v nezamestnanosti na územie SR, ktorý povoľuje inštitúcia členského štátu príslušná na výplatu dávky. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom členskom štáte nezakladá pritom nárok na automatické priznanie dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte.

54. Zo všeobecného pravidla príslušnosti členského štátu posledného zamestnania existuje výnimka, kedy môže byť na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušný iný členský štát ako členský štát posledného zamestnania, a to členský štát bydliska. V takom prípade sa prísne skúma zachovanie centra záujmov osoby v tomto inom členskom štáte počas obdobia posledného zamestnania v členskom štáte zamestnania podľa kritérií uvedených v čl. 11 Vykonávacieho nariadenia. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

55. Žalovaná posudzovala uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyne v súlade s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, keď vykonala posúdenie zachovania väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky, a to v zmysle kritérií uvedených v predmetnom článku Vykonávacieho nariadenia. Test vykonaný v zmysle týchto kritérií, teda vyhodnotenie uvedených skutočností bol žalovanou podrobne uvedený v odôvodnení rozhodnutia (strana 3 posledný odsek a strana 4 rozhodnutia žalovanej). Z obsahu odôvodnenia týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké skutočnosti vzala Sociálna poisťovňa do úvahy pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov) žalobkyne sa nachádzalo v inom členskom štáte - Nemecku, prečo si žalobkyňa bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnankyne na území Nemecka v rozhodnom období nezachovala.

56. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej bydlisko bolo a aj naďalej je na Slovensku, dôkazom čoho boli jej pravidelné návraty za rodinou, zachovanie si trvalého pobytu na Slovensku, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA a samotný návrat na Slovensku, správny súd nepovažuje túto argumentáciu za relevantnú prelomiť záver žalovanej, že v posudzovanom období centrum záujmov a bydliska u žalobkyne bol v Nemecku. Zachovanie si trvalého pobytu neznamená, že je zachované aj bydlisko. Aj v takomto prípade môže dôjsť, v danom prípade aj došlo, k zmene bydliska pre účely posudzovania nároku na dávku v zmysle Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia.

57. Správny súd k pojmu „bydlisko“ uvádza, že ho nie je možné stotožňovať s pojmom „trvalý pobyt“. V zmysle č1. 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.11.2018 konštatoval (v bode 26), že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. V bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku NS SR uviedol, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva. „Bydlisko“ predstavuje v zmysle článku 1 písm. j) Základného nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenie autonómny pojem vlastný právu Únie (rozsudok C - 90/97 Swaddling, body 28 a 29), na čo poukázal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2021.

58. Rozhodujúcimi skutočnosťami svedčiacimi o mieste bydliska dotknutej osoby sú stanovené v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa namietala nesprávne zohľadnenie jej rodinnej situácie. V zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia je rodinná situácia a bytová situácia jednou zo skutočností svedčiacich o celkovej situácii dotknutej osoby. V predmetnej veci bolo preukázané bydlisko žalobkyne v Nemecku v tom čase s blízkou osobou, bývalým priateľom, bola preukázaná stabilná bytová situácia (v zásade neodlišujúca sa od bytovej situácie mladých ľudí bývajúcich na Slovensku), Žalobkyňa deklarovala návraty na Slovensko dvakrát ročne počas dovolenky, v lete a počas Vianočných sviatkov. Aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí navštívia dvakrát ročne svojich rodinných príslušníkov na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí

týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem (v tom čase) v zahraničí zotrvať. Táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobkyne na Slovensku.

59. Žalovaná správne poukázala na to, že úmysel žalobkyne a pohnútka vrátiť sa na Slovensko nie sú relevantnými skutočnosťami, keďže tento sa posudzuje len v zmysle čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, keď sa považuje za rozhodujúci v prípade, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, čo ale nie je prípad žalobkyne. Skutočnosti - ako prítomnosť rodičov na Slovensku, trvalý pobyt na Slovensku, členstvo v občianskom združení TÚLAVÁ LABKA nie sú silnejšie na vyvrátenie záveru o ustálení centra záujmov žalobkyne v relevantnom období v Nemecku podľa vyhodnotenia kritérií podľa čl. 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia.

60. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dôkazom toho, že jej väzby zostali zachované so Slovenskom je skutočnosť, že sa na Slovensko vrátila, nepovažuje správny súd za rozhodujúce. Keby táto skutočnosť mala byť sama o sebe rozhodujúcou, potom by koordinačné nariadenia boli obsolétnymi. Ani úmysel, ani dôvody odchodu zo zahraničia nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami svedčiacimi o bydlisku dotknutej osoby, napokon v zásade vo väčšine obdobných prípadov účastníci konania vždy tvrdia, že ich úmyslom bolo raz sa vrátiť na Slovensko. Rozhodujúcim je zistenie skutočností, a to z objektívnych okolností v zmysle vyhodnotenia skutočností uvedených v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, či tieto okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobkyne práve v rozhodnom období bývať v Nemecku. Keďže nešlo o spor inštitúcií v zmysle článku 11 Vykonávacieho nariadenia, posúdenie bydliska bolo výlučnou právomocou Sociálnej poisťovne Slovenska, teda tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá potom postupovala správne, ak pristúpila k aplikácii kritérií plynúcich z čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (porovnaj napr. závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2018 a rozsudok sp. zn. zo dňa 13.12.2017, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.02.2022).

61. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené so záverom, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, uplatňovaná pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu EÚ, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ (v predmetnej veci na území Nemecka) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda zásadná aj v prípade žalobkyne, pričom správny súd má za to, že žalovaná riadne a dostatočne preukázala, že počas výkonu zamestnania v Nemecku si žalobkyňa bydlisko na Slovensku nezachovala.

62. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že pociťuje neférový prístup pri posudzovaní jej žiadosti, že zamietavé stanovisko je postavené na subjektívnom pohľade, pričom individuálny prístup posudzovania, ktorý jej bol zdôrazňovaný vytvára možnosti ohýbania právnych noriem. Rozhodnutie preto považuje za nespravodlivé.

63. Garanciou pred vydávaním arbitrárnych rozhodnutí, teda na základe svojvôle rozhodujúcich štátnych orgánov je riadne odôvodnenie rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle Z odôvodnenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne je zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri aplikovaní právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Je preskúmateľná úvaha pri posudzovaní kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Bolo dostatočne zrozumiteľným spôsobom ozrejmené, ktoré skutočnosti boli vyhodnotené ako relevantné pre záver o centre záujmov a bydlisku žalobkyne v relevantnom období v čase posledného poistenia v nezamestnanosti. Rozhodnutia spĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. To, že odôvodnenie rozhodnutia je obšírne nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť. Je

pravdou, že každá žiadosť žiadateľa o dávku v nezamestnanosti musí byť posúdená s prihliadnutím na konkrétne údaje a informácie týkajúce sa žiadateľa, teda u každého sa posudzujú skutočnosti v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Výsledok takéhoto posúdenia musí byť zrozumiteľne odôvodnený, preskúmateľným spôsobom, čím má byť práve vylúčená arbitrárnosť rozhodnutí, či možnosť ohýbania právnych noriem ako uvádza žalobkyňa. V predmetnej veci žalovaná uviedla čo bolo podkladom rozhodnutia, k akým zisteniam dospela a aký vyvodila záver. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobkyne, že primárne bolo zohľadnené to, že nemá manžela, deti, resp. nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, zo zhromaždených dôkazov a podkladov rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa posudzovala všetky skutočnosti v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Až vyhodnotením všetkých dospela k záveru, s ktorým sa stotožnil správny súd, o bydlisku žalobkyne v Nemecku, o tom, že žalobkyňa si v tom čase nezachovala centrum záujmov na Slovensku. Nešlo pritom len o miesto výkonu práce, ale zohľadnené boli všetky posudzované informácie. Samotné rodinné väzby a intenzita návštev boli tiež posúdené vo vzájomnej súvislosti s ostatnými hodnotenými skutočnosťami, pričom im bol priznaný nižší význam oproti hodnotným údajom ako stabilná pracovná situácia v Nemecku, prioritná orientácia na nemecký pracovný trh, prítomnosť blízkej osoby v tom čase priateľa na území Nemecka, spoločné bývanie, spoločné trávenie mimopracovného času, primeraná bytová situácia v zahraničí, daňová a odvodová povinnosť na území Nemecka. Správny súd nespochybňuje dôležitosť väzieb k rodine, k miestu odkiaľ pochádza, avšak pre účely vyhodnotenia bydliska v zmysle čl. 1 písm. j) Základného nariadenia v spojení s čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia sú tieto nie jedinými skutočnosťami majúcimi význam pre záver o bydlisku žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. Pokiaľ by sa mali stať významné len tie skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodňovala zachovanie centra záujmov na Slovensku a zachovanie bydliska na Slovensku (pričom zachovanie trvalého pobytu nie je relevantné), potom by celá právna úprava - čl. 11 Vykonávacieho nariadenia vyznievala obsolétne. V danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala objektívne, ak hodnotila všetky skutočnosti v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.

64. Výkladové pravidlá ako aplikovať relevantné články Základného nariadenia a Vykonávacieho nariadenia vyplývajú z rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 zo dňa 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 Základného nariadenia), z ktorého vyplýva záver, že za prijateľné možno považovať prenesenie zodpovednosti za platbu dávky z nezamestnanosti z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov, t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú, pričom by bolo už viac neprijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozširovať oblasť uplatnenia článku 65 Základného nariadenia aj na osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

65. Správny súd má za to, že žalovaná postupovala aj v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov Sociálneho zabezpečenia pri ustaľovaní záveru o zachovaní alebo nezachovaní bydliska a centra záujmov na území iného členského štátu. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Nemecku zachované bydlisko/centrum záujmov na území Slovenska, bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, žalovaná dospela k správnemu právnemu záveru, že nebolo možné žalobkyni zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Nemecka pri posudzovaní nároku na uplatnenú dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Keďže túto dobu získanú v Nemecku nebolo možné započítať, žalobkyňa nesplnila zákonom stanovenú podmienku v zmysle , teda dobu poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď zohľadnená mohla byť iba doba poistenia v nezamestnanosti v trvaní 151 dní u slovenského zamestnávateľa. Preto bolo rozhodnutie žalovanej napadnuté žalobou vydané v súlade s v spojení s čl. 61 Základného nariadenia, ak žalobkyni nárok na uplatnenú dávku v nezamestnanosti nepriznala, keďže pre priznanie takéhoto nároku žalobkyňa neplnila zákonom stanovené požiadavky.

66. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poznamenáva, že nebolo možné z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne, že nevedela ako má postupovať, že bola uvedená do omylu pracovníčkou inštitúcie v Nemecku. Súd pritom poukazuje na zásady rímskeho práva, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“ a zároveň „práva patria bdelým“. Napokon, tak ako poukázala poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní, na verejne prístupnej webstránke Sociálnej

poisťovne je uvedený postup, ako majú postupovať nezamestnaní, vracajúci sa z členských štátov, kde boli naposledy poistení pre prípad nezamestnanosti. Je pritom užitočné oboznámiť sa s týmito informáciami už pred vycestovaním do zahraničia. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe konštatovala, že žalobkyňa sa slobodne rozhodla ukončiť v danom čase jej pobyt v Nemecku bez uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na území Nemecka, a teda si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho konania, z čoho žalovaná vyvodila jej uzrozumenie s prípadným následným nezabezpečením po strate zamestnania. S predmetným záverom žalovanej sa správny súd stotožňuje, ako aj s tým, že žalobkyňa nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj v takom, kde si zachovala isté väzby. Priznanie dávky v nezamestnanosti za danej situácie by nezodpovedalo účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, ktorým je rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky.

67. Žalobkyňa sa dožadovala zrušenia „nespravodlivého“ rozhodnutia, čo indikuje záver, že v zásade uznáva zákonnosť rozhodnutia, ktoré však voči nej vyznieva nespravodlivo. Správny súd k uvedenému konštatuje, že dávky v nezamestnanosti sú dávkami z verejného systému sociálneho poistenia, pričom celá filozofia právnej úpravy tohto systému vychádza z kombinácie princípu zásluhovosti, z princípu individuálnej zodpovednosti a z princípu osobnej participácie poistenca na tvorbe zdrojov a primeranej miery solidarity. Pokiaľ by správny súd akceptoval stanovisko žalobkyne, došlo by k porušeniu predmetných princípov. Preto vo vzťahu k všetkých zúčastneným na tomto verejnom systéme sociálneho poistenia predmetné rozhodnutie nevyznieva nespravodlivo, ale predovšetkým ide o rozhodnutie zákonné.

68. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech právo na náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).