Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-660-2013.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/660/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát so sídlom Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava, IČO: 17 331 927, proti povinnému: MEKONG, s.r.o., naposledy so sídlom Bobrovec 508, IČO: 36 436 950, pre vymoženie pohľadávky 420,- eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom, so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi, Mariánska 35, pod sp. zn. EX 522/13, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi trovy exekúcie vo výške 52,13 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom sa dňa 23.05.2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 522/13 pre vymoženie pohľadávky vo výške 420,- eur. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodnutím číslo: P/0359/05/2012 zo dňa 10.12.2012, vydaným Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 045517 zo dňa 05.06.2013, ktoré tunajší súd v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 420,- eur a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 22.12.2014, postúpil súdny exekútor súdu podanie oprávneného zo dňa 09.12.2014. Oprávnený v uvedenom podaní žiadal zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti, keďže povinný je nemajetný, bez možnosti dobrovoľne alebo núteným spôsobom uhradiť svoje záväzky, nevlastní žiadny nehnuteľný alebo hnuteľný majetok ani finančné prostriedky v peňažných ústavoch, v mieste podnikania nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 101,99 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Z úradnej činnosti je súdu známe, že obchodná spoločnosť MEKONG, s.r.o., IČO: 36 436 950, bola vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/148/2013-109 zo dňa 10.02.2014 bola obchodná spoločnosť MEKONG, s.r.o., Bobrovec 508, IČO: 36 436 950, zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra dňa 23.04.2014.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie neprichádza do úvahy, keďže povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu po zrušení bez likvidácie. Zánik povinného a zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom konania je v takom prípade dôsledkom jeho nemajetnosti.
Nakoľko bol povinný zrušený bez likvidácie a zanikol bez zanechania majetku a bez právneho nástupcu, súd s prihliadnutím na podanie oprávneného a v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov, pozostávajúca z účelne vynaloženého poštovného v sume 10,25 eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 2,80 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk, 2 x 1,40 eura), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš, odboru živnostenského podnikania - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka), príkazu na začatie exekúcie jednej banke - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk), exekučného príkazu jednej banke a povinnému - 2,80 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk, 2 x 1,40 eura) a predloženie podania oprávneného s vyčíslením trov exekúcie a so spisom - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z doručeniek založených v exekútorskom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Jednotlivé písomnosti boli oprávnenému doručované osobne, preto exekútorovi náhrada poštovného v takomto prípade nepatrí. Súdny exekútor síce preukázal doručenie príkazu na začatie exekúcie deviatim peňažným ústavom a tiež doručenie exekučného príkazu rovnakému počtu bánk, z vynaložených poštových výdavkov súd priznal exekútorovi iba poštovné za doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie a jedného exekučného príkazu. Súdny exekútor má v rámci núteného výkonu rozhodnutia postupovať účelne a hospodárne tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predražovaniu exekúcie. Ak si uvedeným spôsobom nepočína, takéto výdavky nemožno považovať za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a nemožno považovať za spravodlivé zaviazať na ich náhradu jedného z účastníkov (v tomto prípade oprávneného). Hromadné rozposielanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov rôznym bankám bez toho, aby mal exekútor osvedčené (prostredníctvom príslušného daňového úradu, príp. Sociálnej poisťovne), že v nich povinný má vedené účty, nemá charakter účelného a hospodárneho vymáhania pohľadávky oprávneného, preto mu náhrada poštovného za doručenie spolu šestnástich týchto príkazov nepatrí.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 43,44 eura o 20 % DPH, t. j. o 8,69 eura. Exekútorovi priznané trovy exekúcie potom predstavujú 52,13 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.