Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-76-2015.pdf
PDF · 119.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/76/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka Mgr. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, S., zastúpená JUDr. Michalom Brožom, advokátom, so sídlom N., A. U. X a otec J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, T., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/42/2015-137 zo dňa 08. októbra 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/42/2015-137 zo dňa 08. októbra 2015 m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. počnúc dňom 08.07.2015 zvýšeným výživným v sume 200,00 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/54/2013-31 zo dňa 12.08.2013 vo výroku o výživnom na maloletého J..
Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 08.07.2015 do 08.10.2015 vo výške 121,28 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach po 10,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi podľa § 78 ods. 1, § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť prispievať na výživu maloletého J. počnúc dňom 08.07.2015 zvýšeným výživným mesačne v sume 220,00 Eur ako bežné výživné, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a sumu 75,00 Eur na tvorbu úspor vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého J. U., nar. XX.XX.XXXX v banke, ktorý je matka povinná zriadiť do troch dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého J. U., nar. 31.12.2010 v banke je potrebný súhlas súdu. Zameškané zvýšené bežné výživné, ktoré vzniklo otcovi od 08.07.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 166,45 Eur povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,00 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia nedoplatku pod sankciou straty výhody splátok. Zameškané výživné na tvorbu úspor, ktoré vzniklo otcovi od 08.07.2015 do vyhlásenia
rozsudku vo výške 208,06 Eur povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,00 Eur spolu s výživným na tvorbu úspor, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku až do úplného zaplatenia nedoplatku pod sankciou straty výhody splátok. Okresný súd konštatoval, že týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 9P/54/2013-31 zo dňa 12.08.2013 vo výroku o výživnom na maloletého J.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie výživného doručený okresnému súdu dňa 08.07.2015, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného a to na sumu 250,00 Eur mesačne, pričom v priebehu konania svoj návrh upravila v tom smere, že žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť zvýšené bežné výživné na sumu 250,00 Eur mesačne a sumu 100,00 Eur mesačne na tvorbu úspor. Matka odôvodnila požadovaný nárast výživného tou skutočnosťou, že výkonom osobnej starostlivosti o maloletého pre nepriaznivý zdravotný stav jej príjmy z uvedeného dôvodu pozostávajú z výživného na maloletého J., rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Ďalej poukázala na zvýšené výdavky maloletého v súvislosti s návštevou materskej školy a v súvislosti zo zhoršeným zdravotným stavom maloletého, ktorý trpí alergiou BKM a opakujúcimi sa infekciami horných a dolných dýchacích ciest. Taktiež matka poukázala na skutočnosť, že otec uhrádza množstvo splátok úverov, keď jedná sa o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť resp. vzal na seba neprimerané majetkové riziká a taktiež poukázala na predaj rodinného domu vo vlastníctve otca, keď peňažné prostriedky získané kúpou nepoužil ani len čiastočne na výživu maloletého. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a citované zákonné ustanovenia súd zvýšil výživné otca na maloletého syna od podania návrhu t. j. od 08.07.2015 zo sumy 160,00 Eur na sumu 220,00 Eur mesačne ako bežné výživné a 75,00 Eur mesačne ako tvorbu úspor. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa (v roku 2013) došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to jednak u maloletého a tiež u otca. Predovšetkým súd poukázal na to, že maloletý je vekovo starší o približne 2 roky, od 09/2013 nastúpil do materskej školy a matka uhrádza výdavky s tým spojené t. j. poplatok pre materskú školu a tiež stravné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa mal súd preukázané z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 02.12.2013, podľa ktorého zdravotný stav dieťaťa vyžaduje osobitnú starostlivosť, konkrétne jedná sa o bronchitídy a zápaly dolných dýchacích ciest a alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Z potvrdenia pediatra maloletého J. MUDr. H. Q. vyplynulo, že starostlivosť o maloletého si vyžaduje zvýšené finančné nároky, a to jednak čo sa týka zakupovania vitamínov, liekov pri infekciách a samozrejme tiež pri zabezpečovaní stravy pre maloletého. Matka teda v tejto situácii, keď približne polovicu mesiaca je maloletý chorý a nemôže navštevovať kolektívne zariadenie, musí byť maloletému k dispozícií a nemá možnosť sa zamestnať a zvýšiť si svoj príjem. Matka sa o dieťa stará v plnej miere, otec výchovu dieťaťa nezabezpečuje, nakoľko sa s ním takmer vôbec nestretáva a ani takýmto spôsobom sa nepodieľa na jeho výžive. Keďže otec si riadne neuhrádzal súdom určené výživné na maloleté dieťa, matka podala návrh na uskutočnenie exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad N. pod sp. zn. EX 614/15). Ďalej súd z čestného prehlásenia starého otca maloletého zo strany matky mal preukázané, že matka spolu s maloletým býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a dvomi dospelými súrodencami, pričom na náklady domácnosti neprispieva, nakoľko jej to nedovoľuje jej príjem, ktorý celý ide na náklady maloletého, z čoho je zrejmá výpomoc starých rodičov zo strany matky. Matka zabezpečila pre maloletého úrazové poistenie od 06/2015 kde predstavuje poistné mesačne sumu 11,34 Eur a taktiež zabezpečila pre maloletého stavebné sporenie, kde mesačná suma sporenia predstavuje čiastku 60,00 Eur od 02/2015. Z uvedeného je zrejmé, že matka sa snaží, aby maloletý J. bol do budúcnosti zabezpečený na rozdiel od otca, u ktorého súd nezistil, že by na meno maloletého uzatvoril či už poistku alebo akékoľvek sporenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že pomery u maloletého sa zmenili do tej miery, že odôvodňujú zvýšenie výživného. Čo sa týka pomerov na strane otca, tento naďalej je profesionálnym vojakom a jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 06/2015 predstavoval sumu vo výške 1.152,63 Eur. Zo spisu sp. zn. 9P/54/2013 súd mal preukázaný príjem otca zo zamestnania 1.050,00 Eur mesačne v čistom, z čoho je zrejmý nárast príjmu otca priemerne mesačne v čistom o približne 100,00 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme vyplynulo, že v období od 01/2015 do 06/2015 sú z jeho príjmu vykonávané zrážky vo výške cca 550,00 Eur mesačne na základe dohody o zrážkach z platu a to zo spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava. Na základe doloženej dokumentácie mal súd preukázané, že otec uzavrel päť zmlúv, na zabezpečenie ktorých boli uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy, keď práve z dôvodu neplnenia záväzkov z týchto zmlúv dochádza k výkonu zrážok zo mzdy a to prevažne od mesiaca 08/2013 resp. 10/2014 t. j. po rozvode manželstva. Listinnými dôkazmi otec preukazoval
svoju nepriaznivú finančnú situáciu a neschopnosť prispievať na výživu maloletého vyšším výživným (väčšinou ide o spotrebiteľské úvery, ale aj dlh voči mobilným operátorom, dodávateľovi plynu, elektriny, v neposlednom rade výživné na maloletého J.), pričom aktuálne buď prebiehajú vymáhania týchto dlhov v rámci mimosúdneho konania, prípadne veci sú v štádiu súdnych konaní. Súd nemohol zohľadniť výdavky otca na úhradu týchto svojich dlhov, pretože bolo zistené, že tieto dlhy sú dôsledkom nezodpovedného prístupu otca v minulosti k plneniu si svojich zákonných resp. zmluvných povinností. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že nie je možné skutočnosť dlhov otca v konaní o zvýšenie výživného zohľadniť v neprospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o množstvo prevzatých spotrebiteľských úverov súd bol toho názoru, že otec prevzal na seba neprimerané majetkové riziká, a preto s poukazom na ust. § 62 ods. 5 resp. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine nemohol zohľadniť uvedené výdavky otca, ktoré má v súvislosti so svojimi dlhmi. Naviac otec súdu žiadnym spôsobom nepreukázal na aký účel tieto spotrebiteľské úvery boli použité. Okrem toho bol zistený príjem otca vo výške 54.000,00 Eur titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti v jeho vlastníctve v k. ú. S., ako to vyplynulo z kúpnej zmluvy, ktorú otec súdu predložil. Opätovne bolo zistené, že tieto peňažné prostriedky otec minul podľa jeho vyjadrenia s výnimkou provízie pre realitnú kanceláriu v celom rozsahu na splatenie svojich dlhov a na účel výživy maloletého dieťaťa otec nepoužil žiadnu sumu, keďže stále argumentuje množstvom nesplatených dlhov, na ktoré poukázal v konaní. Míňanie peňazí otcom v uvedenom rozsahu charakterizuje životnú úroveň otca, ktorá vzhľadom na rozsah týchto požičaných peňazí je vysoká, a je právom maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, súd konštatoval, že boli u otca zistené zmenené pomery, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. Súd zvýšil bežné výživné zo sumy 160,00 Eur na sumu 220,00 Eur, ktorá suma zodpovedá zvýšeným výdavkom na výživu maloletého dieťaťa, keď matka je nútená uhrádzať poplatky v materskej škole a tiež výdavky súvisiace so zabezpečovaním špeciálnej stravy v nadväznosti na alergiu na bielkovinu kravského mlieka a tiež výdavky na lieky v prípade infekcií, keďže matka nemá možnosť z vlastných prostriedkov tieto zvýšené výdavky uhrádzať, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Ďalej súd uložil otcovi povinnosť prispievať aj na tvorbu úspor a to v sume 75,00 Eur mesačne s prihliadnutím k výdavkom, ktoré otec uhrádza na splátky dlhov spotrebiteľských úverov, ktoré prevzal, ako aj ďalších dlhov vzniknutých na základe neplnenia zmluvných, či zákonných povinností, ktoré si nedokázal vyrovnať ani predajom svojich nehnuteľností. Osobitne súd zdôraznil, že matka vo svojej neľahkej situácií z vlastných prostriedkov zabezpečila sporenie pre maloletého, a preto je na mieste, aby bola zabezpečená budúcnosť maloletého aj zo strany otca, nakoľko jeho zárobkové a majetkové pomery mu to dovoľujú. Vyčíslené dlžné výživné, ktoré predstavuje rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal, že súd objektívne neskúmal a neposúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pretože v opačnom prípade by musel konštatovať, že na jeho strane nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 160,00 Eur na sumu 295,00 Eur. Ďalej namietal, že okresný súd v rozpore so zásadou primeranosti určil neprimerane vysoké výživné na dieťa, ktoré nezodpovedá jeho pomerom a ani potrebám maloletého. Súd neprihliadal na jeho nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré predstavujú mesačne cestovné vo výške 144,24 Eur (4 x mesačne T. - Sereď a späť á 36,06 Eur) ubytovanie v ubytovni kasárenského typu denne vo výške 5,85 Eur, čo mesačne predstavuje priemerne 156,00 Eur, stravné - stravný lístok na obed á 1,10 Eur, mesačne približne 25,00 Eur, raňajky a večere si hradí z vlastného v priemere mesačne 100,00 Eur, drogéria približne 10,00 Eur, telefón mesačne 18,00 Eur, náklady na bývanie v rodičovskom dome kde prispieva na energie 150,00 Eur, televízia 10,00 Eur, pevná linka, telefón 10,00 Eur. Do výdavkov nezhŕňal náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti so stykom s maloletým dieťaťom. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že ako profesionálny vojak má minimálne náklady spojené so stravovaním, bývaním a ošatením. Celková výška nevyhnutných výdavkov je približne 435,00 Eur, pričom jeho príjem predstavuje 1.127,00 Eur. Z tohto príjmu jeho výdavky teda predstavujú čiastku 435,00 Eur, výživné určené okresným súdom 295,00 Eur + 20,00 Eur dlžné výživné v splátkach, zrážky zo mzdy na dlžné výživné v exekučnom konaní 31,38 + 68,94 Eur, zostatok na mzde dosahuje čiastku 276,68 Eur od čoho je potrebné odpočítať zrážky zo mzdy na spotrebné úvery vo výške 450,00 Eur a tým sa dostáva do záporného výsledku vo výške -174,00 Eur. Okresný súd iba stroho konštatoval, že berie na seba neprimerané majetkové riziká, pričom vôbec sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré sa zadĺžil. Dal do pozornosti, že zobral na seba všetky dlhy z manželstva a nezaťažuje tým matku maloletého, pričom výška týchto dlhov je približne 13.000,00 Eur, čo tvoria prevažne úroky z nesplácania a ďalej sa zvyšujú. Svojim rozhodnutím okresný súd výrazne zasiahne do jeho budúcnosti, a to tak, že
nebude môcť splácať ani čiastočne dlhy. V ďalšej časti odvolania otec poukázal na matkou prezentované výdavky maloletého, pričom súd neskúmal ako matka nakladala s výživným, ktorý poberala doposiaľ. Pokiaľ súd poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav maloletého a vychádzal pritom z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 02.12.2013, tak tento posudok je dva roky starý, neaktuálny a nemôže sa posudzovať podľa neho súčasný stav maloletého. Okresný súd zjavne zvýhodňoval matku maloletého dieťaťa a tým došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov v konaní. V nadväznosti na uvedené uviedol, že je schopný prispievať na výživu maloletého v sume 135,00 Eur a na nevyhnuté výdavky súvisiace s materskou školou v sume 24,00 Eur mesačne, mesačný poplatok v materskej škôlke vo výške 7,00 Eur, ročný poplatok v škôlke 20,00 Eur, úrazové poistenie maloletého vo výške 11,34 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 178,00 Eur, ktorú bude platiť k rukám matky.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem otca predstavuje priemerne mesačne sumu takmer 1.200,00 Eur. Na druhej strane matka dieťaťa má mesačný príjem 226,72 Eur bez zohľadnenia výživného, z ktorého úhradou je otec v omeškaní. Mala za to, že v konaní dostatočným spôsobom preukázala dôvody na zvýšenie bežného výživného a taktiež je presvedčená, že v konaní boli preukázané relevantné skutočnosti na strane otca umožňujúce zaviazať ho platením výživného aj formou tvorby úspor. Otec vynakladá viac ako 50% zo svojho príjmu na splátky rôznych pôžičiek a úverov, pričom nie je zrejmé, na aký účel poskytnuté peňažné prostriedky použil. Namietala, že pokiaľ aj otec čerpal úvery, nejedná sa o úhrady úverov (pohľadávok), ktoré vznikli za trvania manželstva. Takéto konanie otca, ktoré okresný súd považoval za nezodpovedné, by nemalo mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Maloletý J. je od poslednej úpravy výživného starší o dva roky, navštevuje materskú škôlku, kde mu matka uhrádza poplatok za pobyt v škôlke a stravné. Podľa vyjadrenia detskej lekárky má tiež dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na zakupovanie liekov, vitamínov a aj stravy. Tieto zvýšené výdavky preto odôvodňujú návrh matky na zvýšenie výživného. Okrem výživného otec na dieťa ničím iným neprispieva, jeho zárobok dosahuje výšku 1.152,00 Eur, čo je nárast o 100,00 Eur oproti roku 2013, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom. Súd nemohol zohľadniť výdavky otca, ktoré má v súvislosti svojimi dlhmi, a taktiež bol preukázaný príjem z predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve, pričom na maloleté dieťa nepoužil žiadnu sumu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a v zmysle ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Návrhom na začatie konania sa domáhala matka zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 160,00 Eur mesačne na sumu 250,00 Eur a sumu 100,00 Eur mesačne žiadala na tvorbu úspor. Poukázala na to, že od doby posledného rozhodovania uplynuli takmer dva roky, za uvedené obdobie došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Z dôvodu starostlivosti o maloletého J. nikde nepracuje, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur. Maloletý toho času navštevuje materskú škôlku.
Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa bolo zistené, že naposledy o výživnom bolo rozhodované v súvislosti s rozvodovým konaním rodičov, keď rozsudkom č. k. 9P/54/2013-31 zo dňa 12.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.08.2013 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude zastupovať a spravovať jeho majetok výlučne matka. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 160,00 Eur mesačne a to vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým v neobmedzenom rozsahu. V čase posledného rozhodovania príjem otca predstavoval čiastku 1.050,00 Eur, matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Výdavky v súvislosti s maloletým dieťaťom predstavovali iba bežné výdavky spojené s nákupom stravy, obutia, ošatenia, plienok.
Maloleté dieťa od 09/2013 navštevuje materskú školu, je vekovo staršie približne o dva roky. Z potvrdenia Materskej škôlky Lúčky bolo preukázané, že matka uhrádza výdavky spojené s návštevou materskej školy a to poplatok vo výške 7,00 Eur a stravné, ktoré predstavuje v priemere 14,50 Eur. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Ružomberok zo dňa 02.12.2013 vyplynulo, že maloleté dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia (choroby dýchacej sústavy), ktorý si vyžaduje podávanie liekov nielen pri infekte a prípadne aj inhalačnú a celkovú liečbu, je potvrdená odkázanosť na riadne, osobitné opatrovanie, potrebuje starostlivosť matky v danom veku dieťaťa, ktoré je potrebné chrániť pred infekciou. Z vyjadrenia MUDr. H. Q. pediatra maloletého dieťaťa zo dňa 25.06.2015 vyplynulo, že maloletý J. trpí recidivujúcimi infekciami horných aj dolných dýchacích ciest, polinózy, doporučené je sledovanie v alergologickej ambulancii, starostlivosť o dieťa si vyžaduje zvýšené finančné nároky.
Matka maloletého dieťaťa naďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa v roku 2015 vo výške 23,52 Eur, nebola a nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a náhradného výživného za posledných šesť mesiacov - správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 21.07.2015 vyplynulo, že matka nepoberá dôchodok, nemocenské dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Poistné platí za ňu štát od 31.12.2010, keďže je občanom, ktorý sa stará o dieťa do šiesteho roku veku. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a dvoma dospelými súrodencami, pričom na náklady domácnosti neprispieva, nakoľko jej to nedovoľuje jej príjem.
Otec maloletého dieťaťa je naďalej profesionálnym vojakom a je zaradený vo vojenskom útvare 1049 Sereď. Čistý mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 06/2015 predstavoval sumu vo výške 1.152,63 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme vyplynulo, že v uvedenom období sú vykonávané zrážky vo výške cca 550,00 Eur mesačne na základe dohody o zrážkach z platu so spoločnosťou PROFI CREDT Slovakia s.r.o., Bratislava. Jedná sa o splátky spotrebiteľských úverov, dlhy voči mobilným operátorom, dodávateľovi plynu, elektriny, v neposlednom rade dlžné výživné na maloletého J. tak, ako to súd špecifikoval podrobne v dôvodoch napadnutého rozsudku a na ktoré dôvody v tomto smere odkazuje aj odvolací súd - str. 7 ods. 1 dôvodovej časti rozsudku okresného súdu. Dňa 10.02.014 otec ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - rodinného domu s pozemkom, vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie S. odpredal uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 54.000,00 Eur, z ktorej suma 35.400,00 Eur bola zložená na účet zadaný záložným veriteľom Tatra bankou a.s. pre splatenie pohľadávky záložného veriteľa, zvyšok kúpnej ceny otec použil na úhradu svojich nesplatených dlhov. Bežné mesačné výdavky v súvislosti s cestovaním, ubytovaním, stravovaním otec vyčíslil na sumu 435,00 Eur tak, ako je to špecifikované vyššie. Býva na služobnej ubytovni, domov dochádza štyrikrát mesačne, zakupuje si stravné lístky v hodnote 1,10 Eur za obed, raňajky a večere si hradí z vlastných prostriedkov. Býva v rodičovskom dome spolu s matkou a bratom, ktorý je nezamestnaný, ktorým prispieva na energie.
Po preskúmaní veci vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaných v napadnutom rozhodnutí) dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak nepostupoval pri určovaní výšky výživného správne, neriadil sa dôsledne uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine, v dôsledku čoho bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie postupom podľa § 220 O.s.p. zmeniť vo výrokoch o zvýšení výživného a zameškanom výživnom.
Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v
konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.
Naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti na maloletého J. rozhodované v auguste v roku 2013. Od toho času došlo k podstatnej zmene pomerov iba u maloletého dieťaťa, ktoré v 09/2013 začalo navštevovať materskú školu. Došlo tiež k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého, čo bolo v konaní preukázané potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 02.12.2013, ako aj z aktuálneho potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. H. Q. zo dňa 25.06.2015. Z uvedených potvrdení vyplynulo, že starostlivosť o maloleté dieťa si vyžaduje zvýšené finančné nároky, a to jednak čo sa týka zakupovania vitamínov, liekov pri infekciách a samozrejme tiež pri zabezpečovaní stravy pre maloletého. Dieťa prekonáva časté bronchitídy, zápaly dolných dýchacích ciest a má diagnostikovanú alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Z predložených potvrdení však nevyplynulo, že by dieťa bolo vylúčené z kolektívu a aktuálne môže navštevovať kolektívne zariadenie, materskú škôlku. Matka v konaní netvrdila, že vzhľadom na diagnostikovanú alergiu musí dieťaťu pripravovať domácu stravu na čas pobytu v škôlke, čo by bolo určite finančné náročné. Dieťa sa stravuje v materskej škole, keďže matka platí stravné tak, ako to v konaní dokladovala. Z uvedeného je teda možné konštatovať, že na strane maloletého dieťaťa bolo preukázané zvýšenie výdavkov na jeho výživu, a to najmä s prihliadnutím na opakujúce sa ochorenia ciest dýchacích a diagnostikovanú alergiu, tiež náklady spojené s návštevou materskej školy. Matka naďalej plní si svoju vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti, a teda súd prihliadal na to, že sa o maloletého osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Vo vzťahu k príjmom a výdavkom na strane otca je potrebné poznamenať, že nakoľko otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, musí svoje úverové zaťaženie korigovať s ohľadom na túto skutočnosť, keďže výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktoré je nutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Úvery, ktoré si otec vzal a spláca, teda nie je možné zohľadniť bez ďalšieho ako okolnosť, ktorá znižuje jeho príjem pri zvažovaní výšky výživného na maloletého J.. Pokiaľ ide o príjmovú situáciu táto sa oproti času posledného rozhodovania na strane otca zmenila iba minimálne, keď mu príjem stúpol o temer 100,00 Eur. Vyčíslený príjem otca, bez ohľadu na realizované zrážky zo mzdy z titulu splácania úverov, bol základom pre výpočet sumy výživného, ktorú je otec schopný na výživu maloletého J. plniť.
Základnou podmienkou správneho určenia výšky vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa teda predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady s tým súvisiace, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Avšak ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery (možnosti, schopnosti a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Toto výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Toto výživné nesmie sa použiť na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy
z neho, pretože je osobitným majetkom maloletého, oddeleným od majetku spravovaného podľa § 32 Zákona o rodine.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, v nadväznosti na preukázaný skutkový stav, preukázané mesačné výdavky spojené s výživou maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru, že celková suma výživného, ktorú by mal otec platiť maloletému dieťaťu podľa rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá skutočným a preukázaným nákladom na výživu dieťaťa. Vzhľadom na preukázaný príjem otca je takto zvýšené výživné neprimerané a predstavuje neúmernú záťaž pre otca. Je pravdou, že otec má prioritne poskytovať získané financie v prospech maloletého dieťaťa, nemožno však od neho žiadať, aby nadmieru primeranú pomerom obmedzil uspokojovanie svojich základných potrieb (bývanie, stravovanie) za účelom plnenia výživného nad rozsah reálnej spotreby v rámci mesačných nákladov na výživu dieťaťa. Krajský súd preto zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom, pričom považoval za primerané výživné vo výške 200,00 Eur na maloletého J. a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zamietol, keďže matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého J.. Zdravotný stav dieťaťa nie je natoľko vážny, že by odôvodňoval zvýšenie výživného tak, ako ho požadovala matka vo svojom návrhu, čomu nasvedčuje skutočnosť, že dieťa môže navštevovať kolektívne zariadenie. Podstatnou zmenou pomerov, ktorá odôvodnila zmenu napadnutého rozsudku bola tá skutočnosť, že dieťa má zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom, avšak môže navštevovať materskú školu, s čím sú tiež nepochybne zvýšené náklady. Všetky tieto náklady však nemožno presunúť len na otca maloletého dieťaťa, ich časť musí znášať aj matka maloletého dieťaťa. Pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa dovolí, matke nič nebráni zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok, by aj touto formou zlepšila si svoju finančnú situáciu. Súčasné osobné a majetkové pomery otca nedovoľujú pristúpiť k plneniu výživného formou tvorby úspor, a preto bol aj v tejto časti aj návrh matky zamietnutý.
O zameškanom výživnom (predstavujúcom rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným a sumou zvýšeného výživného) za obdobie od 08.07.2015 do 08.10.2015 rozhodol krajský súd tak, že toto umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p..
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.