Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/21/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza proti povinnému LEBAS spol. s r.o., IČO: 36 334 235, naposledy so sídlom Prievidza, K. Novackého 37, t.č. vymazaného z Obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 666,60 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2015 č.k. - 15, v senáte jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ku dňu 21.01.2015 vymazaný ex offo z Obchodného registra. Vo výroku II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,27 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že dôvodom výmazu povinného z Obchodného registra bolo to, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. - 28 zo dňa 12. novembra 2014 zrušený bez likvidácie. Vzhľadom k tomu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a jeho zániku predchádzalo zrušenie bez likvidácie pre nedostatok majetku, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení spolu vo výške 44,27 € vrátane 20 % DPH (6,64 €), ktoré predstavujú paušálnu minimálnu odmenu 33,19 € za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) a náhradu hotových výdavkov vo výške 4,44 € (§ 22 cit. vyhl. - 4,08 € za poštovné a 0,36 € za kancelárske náklady - obálky), t.j. spolu 44,27 €.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v spojení s výrokom o zastavení exekúcie. Dôvodil, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a nie dôvod nemajetnosti povinného. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. - 13 zo dňa 05. novembra 2008, či sp.zn. zo dňa 24. januára 2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej uviedol, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky

exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra. Podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák.č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.04.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 666,60 €, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1010018711-GC04/11 zo dňa 24. januára 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 03.03.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2015, súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra má súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. - 28 zo dňa 12. novembra 2014, právoplatným dňa 16.12.2014 súd zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie. Povinný tak bol dňa 21.01.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Krajský súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 11. októbra 2012 dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V súlade s ust. § 68 Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu, v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č.k. - 28 zo dňa 12. novembra 2014 zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto aj keď oprávnený v posudzovanom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre nemajetnosť povinného.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdua potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .