Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-21-2016.pdf
PDF · 71.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/21/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza proti povinnému LEBAS spol. s r.o., IČO: 36 334 235, naposledy so sídlom Prievidza, K. Novackého 37, t.č. vymazaného z Obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 666,60 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2015 č.k. 16Er/1055/2011 - 15, v senáte jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ku dňu 21.01.2015 vymazaný ex offo z Obchodného registra. Vo výroku II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,27 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že dôvodom výmazu povinného z Obchodného registra bolo to, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/11/2013 - 28 zo dňa 12. novembra 2014 zrušený bez likvidácie. Vzhľadom k tomu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a jeho zániku predchádzalo zrušenie bez likvidácie pre nedostatok majetku, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení spolu vo výške 44,27 € vrátane 20 % DPH (6,64 €), ktoré predstavujú paušálnu minimálnu odmenu 33,19 € za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) a náhradu hotových výdavkov vo výške 4,44 € (§ 22 cit. vyhl. - 4,08 € za poštovné a 0,36 € za kancelárske náklady - obálky), t.j. spolu 44,27 €.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v spojení s výrokom o zastavení exekúcie. Dôvodil, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a nie dôvod nemajetnosti povinného. Uviedol, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/08 - 13 zo dňa 05. novembra 2008, či sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. januára 2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej uviedol, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra. Podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák.č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04.04.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 666,60 €, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1010018711-GC04/11 zo dňa 24. januára 2011, právoplatné a vykonateľné dňa 03.03.2011.
Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2015, súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra má súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/11/2013 - 28 zo dňa 12. novembra 2014, právoplatným dňa 16.12.2014 súd zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie. Povinný tak bol dňa 21.01.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Krajský súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. októbra 2012 dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V súlade s ust. § 68 Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu, v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k právnemu nástupníctvu, z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38CbR/11/2013 - 28 zo dňa 12. novembra 2014 zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V predmetnej veci je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto aj keď oprávnený v posudzovanom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre nemajetnosť povinného.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdua potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .