Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: EUROPE INDUSTRIAL GROUP s. r. o., so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 690 023, právne zastúpeného: MAREK PARTNERS s. r. o., so sídlom Mudroňova 51, 811 03 Bratislava, IČO: 47 960 264, proti žalovanému: EDTMAYER Systemtechnik GmbH, so sídlom Guntramsdorfer Strasse 103, A-2340 Modling, Rakúsko, právne zastúpenému: BOHUNICKÝ & Co. s. r. o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, v spore o zaplatenie 15.536,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -425 zo dňa 19. júna 2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -519 zo dňa 30. marca 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. -425 zo dňa 19. júna 2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -519 zo dňa 30. marca 2021 v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 15 536 Eur s príslušenstvom uplatneného titulom odplaty za naloženie a prepravu mliekarenskej technológie a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 54 020,50 Eur z titulu nároku na náhradu škody tak, že výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.536,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.536,- Eur od 12.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Z dokazovania vykonaného výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom svedka T. F., svedkyne Y. J., svedka B. F., svedka O. A., svedka A. S., M. S. oboznámením ponúk č. JPO/121105/01,č. , č. , bankového príkazu zo dňa 21.11.2012 na sumu 12.000,- Eur, faktúry č. 51200114 zo dňa 27.12.2012, výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 28.06.2013, výpisov z Obchodného registra žalobcu a žalovaného, faktúry č. D12/02/06 zo dňa 28.12.2012, faktúry č. D12/02/07 zo dňa 28.12.2012, harmonogramu zo dňa 21.11.2012, výpisu z účtu X. N. a.s. zo dňa 31.01.2013, faktúry č. 201216700 zo dňa 17.12.2012, kópie záznamu

o prevádzke vozidla - mechanizmu č. 360672 zo dňa 10.12.2012, kópie záznamu o prevádzke vozidla - mechanizmu č. 360673 zo dňa 11.12.2012, kópie záznamu o prevádzke vozidla - zo dňa 10.12.2012 a 11.12.2012, faktúry č. 5120014 zo dňa 27.12.2012 na sumu 24.460,- Eur, mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného zo dňa 21.11.2012 až 27.12.2012, prehlásenia zo dňa 02.11.2015, faktúry č. 13040 zo dňa 02.04.2013, faktúry č. 2012/338 zo dňa 20.12.2012, faktúry č. 2013/110 zo dňa 13.05.2013, faktúry č. 2012/386 zo dňa 20.12.2012, faktúry č. 2013/076 zo dňa 03.04.2013, faktúry č. 2013/077 zo dňa 03.04.2013, faktúry č. 2013/029 zo dňa 07.02.2013, faktúry č. 2013/052 zo dňa 06.03.2013, faktúry č. 2013/051 zo dňa 06.03.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zasielateľská zmluva v zmysle Obch. zák., dojednania ktorej bolo potrebné s poukazom na ustanovenie Obch. v platnom znení - Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo pochybností o úmysle strán sporu uzatvoriť zmluvu obsahujúcu záväzok žalobcu vykonať demontáž, naloženie a prepravu mliekarenskej technológie z Nového Mesta nad Váhom do Hartbergu v Rakúsku, čomu nasvedčoval obsah viacerých ponúk adresovaných žalobcom žalovanému dňa 05.11.2012, a to ponuka č. , ponuka č. a ponuka č. , pričom dve ponuky (č. JPO/121105/01 a č. ) obsahovali ako predmet plnenia okrem prepravy aj demontáž zariadenia v Novom Meste nad Váhom. Tomu, že rozsah predmetu zmluvy, termín realizácie a cena sa postupne menili, nasvedčuje nielen obsah samotných ponúk, ale aj predložená mailová komunikácia a výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov. Ponuka č. JPO/121105/03 - v poradí tretia a zároveň posledná ponuka adresovaná žalobcom žalovanému, nepochybne obsahovala okrem demontáže, naloženia a prepravy mliekarenskej technológie z Nového Mesta nad Váhom aj jej montáž v Hartbergu. Túto ponuku podľa názoru prvoinštančného súdu bolo potrebné posúdiť len ako návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle ustanovenia § 43 a ods. 1 Obč. zák. Predmetnú ponuku však žalovaný prijal s výhradou, keď na túto ponuku pracovníčka žalovaného Y. J., v konaní vypočutá ako svedkyňa, rukou dopísala poznámku, že cena uvedená v ponuke je cenou vrátane ubytovania plus osobnej dopravy. Túto poslednú ponuku č. zo dňa 05.11.2012 zaslanú zo strany žalovaného žalobcovi, obsahujúcu rukou písané dodatky a výhrady, súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle ustanovenia § 43 a ods. 1 Obč. zák., keď vychádzal z toho že Y. J. mala oprávnenie konať v mene žalovaného v predmetnej veci, čo vyplynulo z vyhlásenia samotného konateľa žalovaného. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Obč. zák., takúto ponuku obsahujúcu dodatky adresovanú žalovaným žalobcovi posúdil ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Keďže žalobca tento návrh na uzatvorenie zmluvy neprijal, zmluva na základe ponuky č. zo dňa 05.11.2012, kde boli rukou písané dodatky a výhrady, nebola medzi stranami sporu uzatvorená.

1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko v konečnom dôsledku došlo k preprave mliekarenskej technológie z Nového Mesta nad Váhom do Hartbergu žalobcom, a aj keď pôvodne obe strany mali úmysel a záujem na uzatvorení takej zmluvy, predmetom, ktorej bude okrem prepravy zariadenia jeho demontáž a montáž, tak napokon žalobca aj žalovaný akceptovali len vykonanie samotnej prepravy, ku ktorej žalovaný nemal žiadne výhrady. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalovaný až do doručenia predmetnej žaloby na vyjadrenie nemal žiadne výhrady voči tomu, že došlo len k preprave zariadenia. Žalovaný nepreukázal zaslanie výhrady, reklamácie či námietok, a len z výpovede svedka L.. O. J., ktorý tvrdil, že zo strany žalovaného bolo viac reklamácií, a to veľa telefonických hovorov medzi T. F. a žalobcom, o ktorých sa on dozvedel tak, že sa o tomto u nich veľa hovorilo a tiež sa hovorilo o tejto situácii na poradách, nemal za preukázanú existenciu reklamácie žalobcom poskytnutého plnenia.

1.5. S argumentáciou žalovaného o tom, že Y. J. doplnená poznámka do v poradí tretej ponuky č. zo dňa 05.11.2012 adresovanej mu žalobcom predstavovala len nepatrnú výhradu, a teda že akceptácia tejto ponuky s nepatrnou výhradou založila právne účinky podľa § 43c ods. 1 Obč. zák. pri zohľadnení potreby uprednostnenia zachovania platnosti zmluvného dojednania pred jeho neplatnosťou, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Podľa názoru prvoinštančného súdu skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k dopísaniu slov „vrátane ubytovania + osobnej dopravy“ do v poradí tretej ponuky žalobcu, nie je možné považovať ako celkom bezvýznamnú zmenu zmluvy bez toho, aby sa takto doplnená ponuka

považovala za nový návrh. Pri počte viacerých pracovníkov a zrejme aj väčšom počte dní, počas ktorých sa montáž zariadenia mala vykonávať, cena za dopravu ako i ubytovanie by predstavovala vôbec nie zanedbateľnú čiastku, i vzhľadom na to, že išlo o ubytovanie v zahraničí. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod, prečo by tieto náklady mal znášať žalobca, keď ich platba nebola súčasťou ceny uvedenej na ponuke. Dokonca sa v ponuke výslovne uvádzalo, že náklady na ubytovanie a dopravu pracovníkov nie sú zarátané v cene. Žalobca nemal záujem tieto náklady znášať v jeho réžii a je zrejmé, že za takých podmienok, aby boli tieto náklady na jeho ťarchu, nemal záujem na uzatvorení zmluvy. Podľa názoru prvoinštančného súdu zmenu ponuky dopísanú rukou zo strany pracovníčky žalovaného nebolo možné považovať za nepatrnú zmenu, neovplyvňujúcu podstatne predmet zmluvy. Podľa názoru prvoinštančného súdu hlavným dôvodom neuzatvorenia zmluvy, ktorej predmetom by bola okrem prepravy zariadenia i jeho demontáž v Novom Meste nad Váhom a montáž v Hartbergu bola skutočnosť, že žalovaný zmenil podmienky zmluvy navrhnuté žalobcom tým, že požadoval v rámci celkovej ceny i zabezpečenie dopravy a ubytovania pracovníkov na montáž a demontáž vrátane úhrady nákladov na túto dopravu a ubytovanie zo strany žalobcu. V prípade, ak by žalovaný akceptoval ponuku žalobcu č. bez dodatkov a výhrad, zrejme by k realizácii prepravy vrátane demontáže zariadenia a následnej montáže v Hartbergu došlo, pokiaľ nie, to by už bolo na ťarchu žalobcu, keď by si žalovaný mohol voči nemu uplatňovať nároky, avšak je otázne, či z titulu náhrady škody alebo z titulu vadného plnenia. Takýmto záverom nasvedčuje i výpoveď svedka S., konateľa spoločnosti H. s.r.o. (táto spoločnosť mala byť podľa predzmluvných rokovaní subdodávateľom žalobcu), z ktorej vyplynulo, že dôvodom nesúhlasu s realizáciou montáže a demontáže predmetného zariadenia z ich strany bola požiadavka na vykonaní určitých prác naviac, hlavne však nesúhlas žalovaného s úhradou ceny za ubytovanie a dopravu pracovníkov. Svedok sa jasne pri výpovedi vyjadril, že za takého stavu nemal záujem o zrealizovanie predmetných prác. Toto už išlo mimo samotného žalobcu, keď práve žalovaný chcel zmeniť ponuku č. a spoločnosť H., s.r.o. s takýmito zmenenými podmienkami nesúhlasila (čo vyplýva z výpovede svedka S., ktorý uviedol, že za zmenených podmienok, keď nemala byť zaplatená doprava pracovníkov a ich ubytovanie, záujem o uzatvorenie zmluvy nemal). I keď táto spoločnosť nebola účastníkom zmluvného vzťahu, resp. rokovaní o uzatvorení zmluvy a bola len potenciálnym zmluvným partnerom žalobcu, je potrebné zdôrazniť, že žalobca musel vychádzať v ponuke v časti demontáže a montáže zariadenia z podmienok stanovených spoločnosťou H. s.r.o., vrátane ceny, pokiaľ by z týchto podmienok nevychádzal, každé ďalšie náklady spojené s montážou a demontážou zariadenia by išli na jeho účet, čo by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať.

1.6. Prvoinštančný súd dospel k záveru že nakoľko odplata za vykonanie prepravy nebola medzi stranami dohodnutá, žalovaný je podľa § 607 ods. 1 Obch. zák. povinný zaplatiť žalobcovi odplatu obvyklú v čase dojednania zmluvy pri obstarní obdobnej prepravy. Za účelom zistenia obvyklej odplaty bolo vykonané znalecké dokazovanie. Žalobca za predmetnú prepravu (vrátane naloženia zariadenia) požaduje od žalovaného zaplatenie odplaty vo výške 27.536,- Eur, ktorá pozostáva zo sumy 10.026,- Eur za zabezpečené žeriavy na naloženie zariadenia, zo sumy 6.350,- Eur a sumy 4.400,- Eur za vykonanie nadrozmernej prepravy s povolením, sumy 1.760,- Eur - a sumy 4 x 1250,- Eur za zabezpečenie štyroch nákladných áut, čo po odpočítaní zálohy 12.000,- Eur predstavuje žalovanú sumu 15.536,- Eur. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že na základe cien dodaných od špecializovaných spoločností nadmernej a nadrozmernej dopravy je odplata vo výške 27.536,- Eur za predmetnú zrealizovanú prepravu obvyklá a v rámci intervalov cien, ktoré dodali na predmetné prepravy, i veľmi dobrá cena, s poukazom na zváženie dĺžky prípravy, trasovania a štúdium technickej dokumentácie. Pokiaľ ide o nutnosť a hospodárnosť znaleckého dokazovania, tu je potrebné uviesť, že žalovaný od začiatku konania namietal výšku uplatnenej sumy, neskôr súhlasil s uplatnenou výškou ceny v časti, týkajúcej sa ceny žeriavov, žalovaný rozporoval i cenu v časti zabezpečenia áut na prepravu, v ďalšom vyjadrení uviedol, že voči takejto cene nemá námietky. Prvoinštančný súd mal za to, že v rámci znaleckého dokazovania bolo potrebné posúdiť cenu za prepravu ako odplatu obvyklú a to komplexne. Znalecké dokazovanie bolo vykonané hospodárne a v súlade s návrhom žalobcu potrebné pre rozhodnutie vo veci. Vyjadrenia žalovaného ohľadne uplatnenej ceny za prepravu boli podľa názoru súdu menené počas celého konania účelovo, keď v konečnom dôsledku tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy s ním tvrdeným obsahom a teda i k dohode o cene (ktorej výšku v priebehu konania namietal). Pre úplnosť uviedol, že v prípade, ak by nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy konkludentne, žalobcovi

by patril nárok uplatnený žalobou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 451 Obč. zák., pretože je nepochybné, že žalobca predmetnú prepravu zariadenia vykonal.

1.7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 536 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15 536 Eur od 12.03.2013 do zaplatenia, keď pri nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vychádzal z toho, strany nemali dohodnutý deň splatnosti odmeny, pričom s poukazom na ustanovenie § 607 ods. 3 Obch. zák. bolo z vykonaného dokazovania zrejmé, že dňa 12.01.2013 bola predmetná preprava už vykonaná, o čom mal žalovaný vedomosť.

1.8. K nároku žalovaného na náhradu škody vo výške 54 020,50 Eur uplatnenému vzájomnou žalobou súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 373 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že možno ho aplikovať len za predpokladu porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu účastníkov resp. s poukazom na mimozmluvný záväzkový vzťah. Podľa názoru prvoinštančného súdu však danom prípade žalovaný takúto skutočnosť nepreukázal, keď nepreukázal tvrdené skutočnosti o uzatvorení zmluvy o dielo podľa § 536 Obch. zák., predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu vykonať demontáž predmetného zariadenia a jeho montáž v Hartbergu. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy došlo na základe prvej ponuky, keď bola následne zo strany žalovaného zaplatená záloha. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie poukázal na to, že ohľadne tejto prvej ponuky sa následne rokovalo a menil sa jej obsah. Žalovaný tiež ďalej tvrdil, že poslednú tretiu ponuku, na ktorej boli rukou jeho pracovníčky urobené dodatky a zmeny, je potrebné považovať za akceptovanie tejto ponuky zaslanej mu žalobcom a ďalej uvádzal, že túto zmenenú ponuku je potrebné považovať za nový návrh, ktorý žalobca konkludentne akceptoval. Tieto tvrdenia žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové s poukazom na skutočnosť, že pôvodne strany rokovali o uzatvorení zmluvy, predmetom, ktorej by bolo aj zabezpečenie montáže a demontáže zariadenia zo strany žalobcu, čo potvrdzovala nielen mailová komunikácia strán, ale aj výpovede svedkov, avšak v konečnom dôsledku uzatvorenie zmluvy, obsahom ktorej by bola aj demontáž a montáž zariadenia, žalovaný nepreukázal. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že žalobcovi nevznikol žiadny záväzok voči žalovanému (samozrejme okrem záväzku prepravy predmetného zariadenia, ktorý bol z jeho strany splnený), na základe ktorého by mal žalobca nejaké povinnosti voči žalovanému, resp. by mu nejaké povinnosti voči žalovanému vznikli a to v spojení s montážou predmetného zariadenia v Novom Meste nad Váhom a demontážou zariadenia v Hartbergu. Ustanovenie § 373 Obch. zák. upravuje záväzkovú zodpovednosť, ktorá vzniká v dôsledku porušenia povinností zo záväzkového vzťahu, a to tak zmluvného, alebo mimozmluvného, predpokladom jej vzniku je preto existencia obchodného záväzkového vzťahu medzi tým, kto tvrdí, že je poškodený a tým, o kom tvrdí, že je škodcom. Pokiaľ takáto zmluva nebola uzatvorená, resp. neexistuje mimozmluvný záväzkový vzťah medzi účastníkmi, neexistuje tak záväzkový vzťah medzi účastníkmi, a nemôžeme preto v predmetnej veci hovoriť o žiadnej zodpovednosť za škodu. V danom prípade tak zo strany žalovaného neboli preukázané všeobecné predpoklady zodpovednosti zo škodu podľa § 373 Obch. zák. s tým, že nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu strán sporu, keď ako už je uvedené vyššie, nevyhnutnou podmienkou porušenia takejto povinnosti je existencia platnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi, resp. existencia mimozmluvného záväzkového vzťahu strán sporu za existencie inej právnej skutočnosti, ktorá má rovnaký účinok. Z týchto dôvodov súd vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol.

1.9. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že vyhodnotil len dôkazy relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu, pričom poukázal na nález Ústavného súdu , podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky stranami sporu nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu nevyhodnotil vykonané dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku nemali vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Rozhodnutie o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením . Štátu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu že nakoľko žalovaný je rakúskou obchodnou spoločnosťou a konal pred súdom v nemeckom jazyku, trovy s tým vzniknuté znáša v zmysle ustanovenia , štát.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v ust. ods. písm. d), e), f), h), s tým, že rozsudok napadol vo výrokoch I., II., a IV. Poukázal na to, že primárnou premisou, z ktorej prvoinštančný súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal, bolo upriamenie jeho pozornosti na jedinú skutočnosť, a síce, že p. Y. J., ktorá v relevantnom čase vykonávala u žalovaného pozíciu asistentky, do ponuky žalobcu na uzatvorenie zmluvy o vykonaní demontáže, prepravy a následnej montáže mliekarenského zariadenia č. (ďalej aj ako „ponuka č. “) zapísala poznámku v znení „incl. accom + personal transport“ (vrátane ubytovania a osobnej prepravy, pozn. prekl.), čo malo podľa názoru prvoinštančného súdu založiť právne účinky nového návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle ust. Obč. zák. Podľa názoru súdu prvej inštancie následne žalobca vraj takýto nový návrh na uzatvorenie zmluvy nemal nikdy prijať, z dôvodu čoho vraj nemalo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ale iba zasielateľskej zmluvy, ktorej predmetom mala byť iba preprava mliekarenského zariadenia. Súd prvej inštancie pritom mal za preukázané, že ponuku č. JPO/121105/03 vyhotovenú a zaslanú žalobcom je potrebné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy (ofertu) v zmysle ust. Obč. zák., ako aj to, že predmetom tejto oferty bol záväzok žalobcu vykonať spolu s prepravou mliekarenského zariadenia aj jeho montáž a demontáž. Súd prvej inštancie sa rovnako stotožnil so skutočnosťou, že služby žalobcu spočívajúce v preprave spolu s jeho demontážou pred prepravou a následnou montážou po preprave boli predmetom rokovania strán sporu o obsahu zmluvy. Závery súdu opísané v tomto odseku vyplývajú inter alia z odseku 43. odôvodnenia rozsudku a žalovaný sa s nimi plne stotožnil. Žalovaný sa však nestotožnil s následnou konštrukciou súdu prvej inštancie o uzatvorení zasielateľskej zmluvy, pretože nie je pravdou, že poznámky p. Y. J. v ponuke č. JPO/121105/03 predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Ak by aj tieto poznámky nový návrh na uzatvorenie zmluvy predstavovali, tak súd prvej inštancie opomenul viaceré skutkové okolnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca takýto nový návrh na uzatvorenie zmluvy akceptoval. Nie je pravdou, že poznámky p. Y. J. v ponuke č. JPO/121105/03 predstavovali nový návrh na uzatvorenie zmluvy, pretože p. Y. J. do ponuky č. JPO/121105/03 nedopísala nič, čo by už nebolo obsahom tejto samotnej ponuky alebo by bolo s ňou v nezhode. Pri náležitom preskúmaní ponuky č. JPO/121105/03 podpísanej p. Y. J. je možné jednoznačne zistiť, že p. Y. J. dopísala poznámku o zahrnutí ubytovania a osobnej prepravy iba vo vzťahu k demontáži zariadenia. Toto doplnenie nie je v žiadnom protiklade so samotným znením ponuky č. JPO/121105/03 vyhotoveným žalobcom, pretože pri bližšom preskúmaní je zrejmé, že podľa pôvodnej ponuky č. JPO/121105/03 nemali byť v cene diela zahrnuté náklady na ubytovanie a dopravu iba v prípade montáže. Ako vyplýva z bodu 3. ponuky č. , žalobca vyňal náklady na ubytovanie a dopravu z ceny diela iba v prípade montáže, čo je uvedené v závere tohto bodu. Nakoľko rovnaká poznámka absentuje v prípade demontáže zariadenia, možno argumentom a contrario dospieť k jednoznačnému záveru, že sám žalobca počítal s tým, že v cene demontáže je započítané aj ubytovanie a osobná preprava. Ak by si žalobca neželal zahrnúť do ceny diela náklady na ubytovanie a dopravu aj v prípade demontáže, tak by to bol zahrnul do ponuky č. tak, ako to urobil v prípade montáže. Skutočnosť, že žalobca, ktorý vyhotovil ponuku č. a z ceny diela vyňal náklady na ubytovanie a dopravu iba v prípade montáže, ale nie aj v prípade demontáže jasne potvrdzuje, že žalobca bol so zahrnutím nákladov na ubytovanie a dopravu v prípade demontáže uzrozumený. Pravdepodobne tomu bolo tak práve preto, lebo demontáž sa vykonávala v Novom Meste nad Váhom, kde zásadné náklady na ubytovanie a dopravu oproti montáži v Rakúsku ani nebolo možné očakávať. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 44. odôvodnenia rozsudku o tom, že „cena za dopravu ako i ubytovanie by predstavovala vôbec nie nezanedbateľnú čiastku, i vzhľadom na to, že išlo o ubytovanie v zahraničí“ ako aj o tom, že „dokonca sa v ponuke výslovne uvádzalo, že náklady na ubytovanie a dopravu pracovníkov nie sú zarátané v cene“ len svedčí o tom, že súd prvej inštancie si bod 3. ponuky č. JPO/121105/03 neprečítal dôsledne, pretože inak by prišiel na to, že zmeny vykonané p. Y. J. nijako nezasahovali do otázky úhrady ubytovania a dopravy v Rakúsku a tiež by prišiel na to, že „náklady na ubytovanie a dopravu pracovníkov“ síce nie sú zarátané v cene, ale iba v časti týkajúcej sa montáže zariadenia v Rakúsku. Otázka týchto nákladov pritom nebola zo strany p. Y. J. nijako zmenená a žalovaný nevidí právny dôvod pre to, aby sa kvôli tomuto mali zmeny vykonané p. Y. J. považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. . Pokiaľ už aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný mal prostredníctvom p. Y. J. založiť nový návrh na uzatvorenie zmluvy, tak súd prvej inštancie doslova odignoroval viaceré skutočnosti, ktoré jasne

preukazujú, že aj takýto nový návrh na uzatvorenie zmluvy žalobca akceptoval. Na tieto skutočnosti pritom žalovaný viackrát poukazoval už v konaní na súde prvej inštancie a sú nimi: - skutočnosť, že žalobca po doručení ponuky č. JPO/121105/03 už doplnenej p. Y. J. vyhotovil zálohovú faktúru v doslovnom súlade s jej znením a na sumu presne sa zhodujúcu so znením tejto ponuky, úhradu tejto zálohovej faktúry bez výhrad prijal a nikdy ju nerozporovoval ani žalovanému nevrátil. Už z logiky veci by bolo nepochopiteľné, prečo by akceptant konal v doslovnej zhode s obsahom oferty, ak by takú ofertu nechcel akceptovať. Z konania žalobcu, ktorým bolo vystavenie zálohovej faktúry bezprostredne po obdržaní ponuky pozmenenej p. Y. J. a v doslovnej zhode s touto ponukou je zrejmé, že žalobca ponuku konkludentne akceptoval; - skutočnosť, že dňa 01.12.2013, teda po obdržaní zmenenej ponuky č. JPO/121105/03 ústne akceptoval nový návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy v rámci rozhovoru s p. B. F.. Skutočnosť, že v tomto čase p. A. ústne komunikoval s p. F. aj o montáži a demontáži zariadenia, vyplýva zo výsluchu svedkov; a tiež - skutočnosť, že dňa 03.12.2013, teda nielen po obdržaní už upravenej ponuky č. , po vystavení zálohovej faktúry a prijatí platby z nej, po telefonickom rozhovore s p. B. F. o tom, že vykoná demontáž a montáž zariadenia a v presnom súlade s harmonogramom ponuky, teda v zhode s termínom a miestom prác uvedenom v tejto ponuke sa skutočne dostavil a pristavil svojich pracovníkov a techniku na miesto plnenia za účelom splnenia svojho záväzku. Pritom súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení rozsudku nevysporiadal vôbec. V odôvodnení rozsudku je uvedené iba strohé konštatovanie o tom, že zmenenú ponuku žalobca nemal nikdy akceptovať, avšak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku strany sporu vôbec neoboznámil s tým, ako posúdil horeuvedené konania žalobcu a či ich vôbec posúdil; a z akého dôvodu toto konanie považuje alebo nepovažuje za akceptáciu zmluvy o dielo. Žalovaný je pritom názoru, že horeuvedené otázky sú natoľko relevantné pre meritum veci, že súd prvej inštancie mal na ne dať v odôvodnení rozsudku odpoveď. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou, že žalovaný nikdy nemal záujem a ani hospodársky dôvod na uzavretie výlučne zasielateľskej zmluvy. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný potreboval celé mliekarenské zariadenie nielen prepraviť, ale aj demontovať a namontovať, a uzatvorenie výlučne zasielateľskej zmluvy, na základe ktorej by zabezpečil iba prepravu zariadenia, bez toho, aby toto zariadenie mal kto demontovať a namontovať, nemá racionálne opodstatnenie. Súd prvej inštancie sa tiež nikdy nevysporiadal so skutočnosťou, že sám žalobca vo svojej žalobe priznal, že uzatváral okrem prepravnej zmluvy aj iný typ zmluvy, ktorým bola demontáž a montáž zariadenia, keď uviedol, cit. „žalobca so žalovaným uzatvorili zmiešanú zmluvu, ktorá pozostávala z dvoch zmlúv, a to prepravnej zmluvy a zmluvy o poskytnutí služby.“ To znamená, že aj žalobca si po celý čas bol vedomý a otvorenie priznal, že strany sporu medzi sebou uzatvorili aj zmluvu, ktorej predmetom bolo iné plnenie, ako preprava. Napriek tomu, že žalovaný na túto skutočnosť upozorňoval, súd prvej inštancie sa jej, rovnako ako aj mnohým iným, v odôvodnení rozsudku vôbec nevenoval. Pokiaľ súd odkazuje na neskorší nesúhlas spoločnosti H., s.r.o. s realizáciou prác, je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah vznikol výlučne medzi spoločnosťou H.., s.r.o. a žalobcom a s týmto právnym vzťahom nemal žalovaný nič spoločné. Ako aj bolo preukázané, spoločnosť H., s.r.o. bola subdodávateľom žalobcu a žalovaný s touto spoločnosťou nikdy nekomunikoval. Ak aj spoločnosť H., s.r.o. neskôr odstúpila od svojho zámeru vykonať dohodnuté práce, to musí ísť na ťarchu žalobcu ako jedinej osoby, ktorá s touto spoločnosťou komunikovala a ktorá si dané práce od nej objednávala. Pokiaľ sa súd prvej inštancie snaží žalobcu liberovať tým, že od neho nemalo byť spravodlivé požadovať vykonanie daných prác po odstúpení zo strany spoločnosti H., s.r.o., tak sa súd prvej inštancie mýli, pretože zazmluvnenie spoločnosti H., s.r.o. išlo výlučne na zodpovednosť žalobcu. Ak mal žalobca problém s tým, že spoločnosť H., s.r.o. nehodlá za danú cenu vykonať požadované práce, tak mal ako profesionál v danej oblasti túto skutočnosť tlmočiť žalovanému, na základe čoho bolo možné spoločne hľadať riešenie, a nie mlčať až do termínu realizácie prác, kedy vlastne prvýkrát zo žalobcu vyšlo najavo, že demontáž a montáž vykonávať nechce. Žalovaný týmto dôrazne apeluje na to, aby sa vzťah spoločnosti H., s.r.o. a žalobcu nespájal so vzťahom žalobcu a žalovaného, pretože žalovaný so spoločnosťou H., s.r.o. ani nekomunikoval a ani len nemal ako vedieť, že táto spoločnosť vôbec hodlá od realizácie odstúpiť. Horeuvedené skutočnosti, s ktorými sa súd pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal a ktoré nezohľadnil, priamo zakladajú odvolací dôvod podľa ust. , pretože bez riadneho vykonania dôkazov súd prvej inštancie nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam; a súčasne zakladá odvolací dôvod podľa ust. §

365ods. 1 písm. h) , pretože nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ho logicky zaviedli aj k celkovému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nakoľko žalovaný je toho názoru, že nedošlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy, ale zmluvy o dielo, tak napadnutý rozsudok založil odvolací dôvod aj podľa ust. , pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz slúžiaci k zisteniu rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré malo ustáliť, či v mieste montáže v Hartbergu došlo k namontovaniu mliekarenského zariadenia v rovnakom pomere, v akom bolo demontované v Novom Meste nad Váhom. Nakoľko podľa žalovaného nedošlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy, ale zmluvy o dielo, tak je nesprávnou aj aplikácia Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (Dohovoru CMR) na predmetný skutkový stav, pretože tento Dohovor je možné aplikovať iba na prepravné zmluvy, nie však na zmluvy o vykonaní diela. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval svoju právomoc podľa nesprávneho právneho predpisu, čo priamo zakladá vadu konania spôsobilú mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda odvolací dôvod podľa ust. . Pokiaľ už aj súd prvej inštancie aplikoval na predmetný skutkový stav Dohovor CMR, možno sa nazdávať, že skúmal iba jeho ustanovenia o právomoci súdov, a nie aj ďalšie ustanovenia, pretože závery súdu prvej inštancie sú v rozpore aj s článkom 4 predmetného dohovoru, v zmysle ktorého je dokladom preukazujúcim uzatvorenie prepravnej zmluvy (alebo podľa súdu zasielateľskej zmluvy) nákladný list. V prejednávanej veci však k vyhotoveniu žiadneho nákladného listu nikdy nedošlo, čo len znovu preukazuje skutočnosť, že strany sporu nikdy nehodlali uzatvoriť zasielateľskú zmluvu. Ak by už aj strany sporu chceli uzatvoriť zasielateľskú zmluvu v čase začatia prác v Novom Meste nad Váhom, potom by predsa vyhotovili nákladný list, čo však nikdy nevykonali. Absencia nákladného listu v prejednávanej veci je len ďalším dôkazom o opaku právnych záverov súdu prvej inštancie. Vady konania spôsobilé mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda odvolací dôvod podľa ust. , je možné nájsť aj pri skúmaní hodnotenia niektorých svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž vyhodnotil, že nemal za preukázané, že žalovaný vyjadril žalobcovi nesúhlas s vykonaním výlučne prepravy, a to napriek tomu, že tento nesúhlas vyslovil voči žalobcovi už p. B. F. v deň začatia prác, kedy mu bolo zo strany p. A. oznámené, že demontáž odmietajú vykonať. Viaceré nesúhlasy, resp. reklamácie ďalej potvrdil aj svedok L.. O. J., ktorého výpoveď však súd prvej inštancie z neznámeho dôvodu neakceptoval. Žalovanému nie je zrejmé, ako inak je možné preukázať existenciu ústnej komunikácie, než svedeckou výpoveďou, keď podľa názoru súdu prvej inštancie nie je svedecká výpoveď postačujúca pre ustálenie obsahu ústneho rozhovoru. O to väčšmi, keď táto svedecká výpoveď nebola protistranou nikdy rozporovaná. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nevhodne hodnotil dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, pretože neprihliadal na to, že žalovaný nemôže ústne vyjadrený nesúhlas preukázať akokoľvek inak, než svedeckou výpoveďou, ktorá nebola rozporovaná. Žalovaný v závere svojho odvolania apeloval na odvolací súd, aby si už aj „ľudsky“ položil otázku, či nie je absurdné, že strany sporu po celý čas riešili vykonanie demontáže, prepravy a montáže mliekarenského zariadenia a po posúdení veci súdom prvej inštancie malo ísť zrazu už len o prepravu. Súd prvej inštancie zjavne pochybil v tom, keď právny inštitút, ktorým je zodpovednosť z porušenia zmluvy, kvalifikoval ako inštitút odmietnutia ponuky na uzatvorenie zmluvy, ktorý sa do tu prejednávanej veci, vzhľadom na predchádzajúce rokovania strán sporu o uzatvorení zmluvy, absolútne nehodí. Súd prvej inštancie teda oslobodil žalobcu od jeho zmluvnej zodpovednosti a formalistickým výkladom preniesol zodpovednosť na žalovaného, pretože podľa súdu to bol vlastne žalovaný, ktorý mal tušiť, že v deň začatia demontáže žalobca po prvýkrát vyjadrí nesúhlas s vykonaním týchto prác, hoci dovtedy s ich vykonaním po celý čas v rámci vzájomnej komunikácie súhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvody tohto odvolania, ktoré viedli súd prvej inštancie k prijatiu, podľa názoru žalovaného nezmyselného záveru u uzatvorení zasielateľskej zmluvy, boli jedinými dôvodmi, ktoré viedli súd aj k zamietnutiu vzájomnej žaloby žalovaného na náhradu škody, z rovnakých dôvodov považuje žalobca za nesprávny aj druhý výrok rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., a IV. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.08.2019 k odvolaniu žalovaného odmietol argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní ako účelovú, v rozpore s jeho tvrdeniami prednesenými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že žalovaný počas celého doterajšieho konania

prichádzal so stále novou skutkovou a právnou argumentáciu, ktorej cieľom nebolo objasniť skutočný stav vecí, ale ho len stále viac komplikovať a zahmlievať. Uviedol, že súd prvej inštancie v bode 52 rozsudku správne konštatoval, že žalovaný účelovo uvádzal vzájomne rozporné tvrdenia o údajnom uzatvorení zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, kedy raz tvrdil, že tretia ponuka č. zo dňa 05.11.2012 bola akceptovaná pracovníčkou žalovaného, pretože jej doplnenie ponuky bolo údajne zanedbateľné a nepodstatné, a na inom mieste uviedol, že po jej zmene je potrebné túto ponuku považovať za nový návrh, ktorý žalobca konkludentne akceptoval. Tvrdenia žalovaného, že údajne bol po celý čas presvedčený o platnom uzatvorení zmluvy o dielo, ktorej predmetom mala byť demontáž a montáž, a že žalovaný sa až v deň začatia montáže dozvedel, že žalobca demontáž a montáž nevykoná, žalobca opätovne odmieta ako nelogické, keďže zamestnanec žalovaného pán T. F. v deň montáže sám priviedol na miesto demontáže v Novom Meste Nad Váhom 4 pracovníkov, ktorí mali demontáž vykonať. Ak by demontáž mal vykonať žalobca, žiadnych takýchto pracovníkov by žalovaný na mieste demontáže nepotreboval. Okrem toho žalobca od žalovaného nikdy nežiadal žiadnu odplatu za vykonanie demontáže v Novom Meste nad Váhom. Nedáva žiaden zmysel, aby žalobca čo len konkludentne akceptoval nový návrh zaslaný zo strany pracovníčky žalovaného, na ktorý naviac nemal žiadne odborné ani technické zručnosti, pretože týmito disponovala len spoločnosť H. s.r.o., ktorá sa však na projekte odmietla podieľať pre neakceptovateľné podmienky kladené žalovaným. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k uzavretiu žiadnej zmluvy, ktorej predmetom by bola demontáž a montáž zariadenia, medzi ním a žalovaným nikdy nedošlo. Taktiež sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 44 rozsudku, že zmeny ponuky č. vykonané pracovníčkou žalovaného rozhodne nemožno považovať za nepodstatné a bezvýznamné. Je absurdným tvrdenie žalovaného, že je nepodstatné, ak jedna zmluvná strana vo svoj prospech jednostranne zvýši náklady druhej zmluvy o prinajmenšom niekoľko stoviek eur, čím sa druhej zmluvnej strane o túto sumu zníži výsledný čistý zisk z celého projektu. Naopak, práve tomu, aby podobné situácie nemohli vznikať, slúži právna úprava ustanovenia , z ktorej jasne vyplýva, že akékoľvek podobné zmeny sú odmietnutím návrhu a považujú sa za nový návrh. Ak takýto nový návrh druhá zmluvná strana neprijme, pretože pre ňu nie je výhodný, k uzavretiu zmluvy nedôjde, tak ako je tomu aj v prejednávanom prípade. Žalobca poukázal na skutočnosť, že otázka znášania nákladov na ubytovanie a prepravu zamestnancov bola natoľko kľúčová, že svedok pán S. zo spoločnosti H. s . r .o. ju vo svojej výpovedi výslovne spomenul ako jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa na projekte odmietli podieľať. Tvrdenia žalovaného o údajnej zanedbateľnosti týchto nákladov preto celkom zrejme nemajú žiaden rozumný základ, a to bez ohľadu na to, akej časti projektu sa mali týkať. Žalobca tiež poukázal na to, že zálohová faktúra na zabezpečenie žeriavov sa žiadnym spôsobom netýkala demontáže a montáže zariadenia, ale výlučne len naloženia nákladu na prepravu, ktorú žalobca aj vykonal. Rozhodne nemá žiaden súvis s novým návrhom žalovaného, a preto nemôže predstavovať ani jeho akceptáciu. Ide len o zúfalý pokus žalovaného nasilu nájsť čokoľvek, čo by mohol označiť za akceptáciu nového návrhu a prispôsobiť si tak skutočnosť svojim potrebám. Žalobca ďalej odmietol ako ničím nepodložené tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca v rozhovore s pánom B. F. ústne akceptoval, že vykoná demontáž a montáž zariadenia a že sa skutočne dostavil a pristavil pracovníkov a techniku na miesto plnenia za účelom plnenia svojho záväzku. Toto tvrdenie žalovaného sa absolútne nezakladá na pravde a vyplýva len z ničím nepodložených výpovedí zamestnancov žalovaného, o ktorých nestrannosti v danom prípade nemôže byť ani reči. Všetky ich tvrdenia, ktoré neboli podložené inými dôkazmi, sú len tvrdením proti tvrdenia a súd prvej inštancie postupoval správne, ak im neprikladal náležitý význam. Žalobca sa na miesto dostavil výlučne za účelom vykonania prepravy zariadení, rozhodne nie za účelom demontáže zariadenia, ktorú mali vykonať 4 pracovníci zabezpečení pánom T. F., zamestnancom žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sám zabezpečil pracovníkov na vykonanie demontáže, svedčí o tom, že nerátal s tým, že by mal demontáž vykonať žalobca. Sám žalovaný mal záujem len o služby spoločnosti H. s. r. o. a bol si dobre vedomý toho, že ak spoločnosť H. s. r. o. od projektu odstúpila, demontáž bude musieť vykonať sám vo vlastnej réžii, čo sa aj stalo. Ďalej žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie riadne nevykonal dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie v dostatočnej miere zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a na jeho základe vo veci správne rozhodol. Akékoľvek tvrdenia o opaku sú len účelovou snahou žalovaného za každú cenu zvrátiť preňho nepriaznivý výsledok sporu. Žalovaný naviac zrejme opomenul záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 46. rozsudku, z ktorého vyplýva, že nie je podstatné, či medzi stranami sporu došlo alebo nedošlo

k uzavretiu zasielateľskej zmluvy, resp. či bol vyhotovený nákladný list, pretože ak by tomu tak nebolo, žalobcovi by patril ním žalovaný nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu údajné vady konania tvrdené žalovaným v jeho odvolaní nemožno podľa ich povahy subsumovať pod odvolací dôvod podľa , lebo ten sa týka vád v procesnom postupe súdu prvej inštancie, a nie použitia právnych noriem, resp. hodnotenia svedeckých výpovedí, ako tvrdí žalovaný. K záveru odvolania žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný sa pokúša zavádzať odvolací súd, ak tvrdí, že „strany sporu po celý čas riešili vykonanie demontáže prepravy a montáže mliekarenského zariadenia a po posúdení veci súdom prvej inštancie malo ísť zrazu už len o prepravu.“ Toto tvrdenie nemá nič spoločné s priebehom sporu pred súdom prvej inštancie. Žalobca sa v konaní domáhal výlučne odmeny za prepravu a nikdy netvrdil, že by sa mal zaviazať vykonať pre žalovaného demontáž a montáž zariadení. S tým prišiel až žalovaný, keď sa všemožne snažil spor zamotať a tak si vymyslel celkom nezmyselný nárok voči žalobcovi zo zodpovednosti za škodu. Rovnako nie je pravdou, že súd prvej inštancie „zrazu“ rozhodol, že žalobca mal vykonať len prepravu. Súd prvej inštancie k tomu záveru dospel na základe písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.09.2015, v ktorom žalobca zhrnul dovtedajší právny stav a výpovede vypočutých svedkov, a predložil aj svoju právnu analýzu o novom návrhu na základe zmien ponuky č. , ktorá bola rozhodujúcou pre meritum sporu. Na najbližšom pojednávaní následne súd prvej inštancie oznámil stranám sporu svoj predbežný právny názor na vec, ktorý neskôr v podstatnej miere zodpovedal záverom v rozsudku. Žalovaný mal teda viac ako 3 roky na to, aby súdu prvej inštancie predložil takú právnu argumentáciu, ktorou ho presvedčí o správnosti svojho právneho posúdenia veci, o čo sa žalovaný aj vo viacerých svojich podaniach pokúsil. To, že sa mu to nepodarilo, nie je pochybením súdu prvej inštancie, ale je spôsobené zmätočnosťou a zjavnou účelovosťou jeho argumentácie, ktorú súd prvej inštancie správne odmietol ako nedôvodnú. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 07.11.2019 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu dôrazne vyhradil voči tvrdeniam o účelovosti jeho argumentácie a o jeho údajnom úmysle „zahmlievať“ skutočný stav veci. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení odkazuje na argumentáciu žalovaného súvisiacu s okamihom uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, je potrebné uviesť, že jednotlivé prostriedky procesného útoku a obrany si vykladá nesprávne. Žalovaný totiž v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol uzatvorený už akceptáciou ponuky žalobcu zo strany p. Y. J., pričom iba pre prípad, že by sa súd prvej inštancie nestotožnil s takýmto skutkovým záverom, tak by bol zmluvný vzťah medzi stranami sporu aj tak uzatvorený konkludentne napríklad tým, že žalobca vystavil žalovanému faktúru v doslovnej zhode so znením ním zaslanej písomnej ponuky. Je potrebné si uvedomiť, že spornou v konaní na súde prvej inštancie nebola otázka, či a kedy strany sporu uzatvorili zmluvný vzťah, ale či obsahom tohto zmluvného vzťahu bol aj záväzok žalobcu vykonať demontáž a montáž mliekarenského zariadenia. Práve v tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že bez ohľadu na to, či bude súd považovať za okamih uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu už akceptáciu ponuky zo strany p. Y. J. alebo či bude za tento okamih považovať až vystavenie zálohovej faktúry zo strany žalobcu, alebo reálne dostavenie sa žalobcu na miesto demontáže v dohodnutý čas demontáže (alebo akýkoľvek iný úkon žalobcu, pretože tých úkonov, kedy žalobca vyjadril svoj súhlas so záväzkom vykonať demontáž a montáž zariadenia, bolo viacero) v každom jednom prípade platí, že obsahom zmluvných rokovaní a aj všetkých písomných ponúk vypracovaných samotným žalobcom bol vždy aj záväzok žalobcu vykonať demontáž a montáž mliekarenského zariadenia. Teda jediný dôvod, prečo žalovaný uvádzal predmetné skutkové tvrdenia bol ten, že bez ohľadu na to, ktorý okamih bude súd prvej inštancie považovať za okamih uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu, vždy bol obsahom tejto zmluvy (bez ohľadu na okamih jej uzavretia) aj záväzok žalobcu vykonať dohodnutú demontáž a montáž. Argument, že žalobca nemal byť zaviazaný vykonať demontáž a montáž mliekarenského zariadenia, pretože nikdy nežiadal za vykonanie demontáže a montáže od žalovaného odplatu, je už prima facie scestný. Je predsa úplne logické, že takúto odplatu žalobca nežiadal, keď predmetnú demontáž a montáž opomenul vykonať. Veď keby žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť vykonať demontáž a montáž mliekarenského zariadenia, a potom ešte za toto „nevykonanie“ žiadal odplatu, to by bolo v rozpore už aj s elementárnymi zásadami slušnosti. Je tak zrejmé, že tento argument žalobcu neobstojí. Práve tvrdenie žalobcu o tom, že vystavená zálohová faktúra má byť len faktúrou za prepravu mliekarenského zariadenia, ale nie za jeho demontáž a montáž, je účelovým a zahmlievajúcim tvrdením. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, túto faktúru žalobca vystavil v doslovnej zhode a bezprostredne po zaslaní písomnej ponuky obsahujúcej aj záväzok vykonať demontáž a montáž mliekarenského zariadenia. Aj fakturovaná zálohová suma sa

plne zhoduje s tým, čo je uvedené na písomnej ponuke vystavenej žalobcom. Akákoľvek iná faktúra vystavená žalovanému žalobcom by nemala právny základ ani právny dôvod (keďže právnym základom v tom čase bola iba písomná ponuka obsahujúca záväzok vykonať demontáž a montáž zariadenia). Bolo by príliš nelogickým, že žalobca v jeden deň vystaví písomnú ponuku obsahujúcu záväzok vykonať montáž a demontáž zariadenia a súčasne dojednanie o zálohovej faktúre znejúcej na sumu 12 000,00 Eur a v deň nasledujúci síce vystaví zálohovú faktúru znejúcu na sumu 12 000,00 Eur, ale pri jej vystavovaní už s demontážou a montážou zariadenia nepočíta. Je preto nepopierateľné, že žalobca musel túto faktúru vystaviť na základe ním vystavenej písomnej ponuky, ktorá obsahovala aj záväzok vykonať demontáž a montáž zariadenia. Navyše, aj keby žalobca vystavil zálohovú faktúru vediac o tom, že hodlá vykonať iba prepravu mliekarenského zariadenia a nie aj jeho demontáž a montáž, tak o tom určite nevedel žalovaný, pričom s prihliadnutím na predzmluvné rokovania strán sporu a na písomné znenia ponúk o takejto zmene vo vôli žalobcu nemohol ani len tušiť. Zálohová faktúra, aj keby ju žalobca vystavoval iba za prepravu, by bola vystavená s vnútornou výhradou žalobcu (mentálnou rezerváciou), ktorá nebola a ani v tom čase nijako nemohla byť žalovanému známa, pričom v zmysle konštantnej judikatúry sa na vnútornú výhradu neprihliada a právny úkon je platný tak, ako pôsobí navonok. V súvislosti so skutočnosťou, že p. B. F. konajúci za žalovaného v dni bezprostredne predchádzajúce dohodnutému termínu demontáže zariadenia telefonicky komunikoval s p. A., konateľom žalobcu o tom, že žalobca vykoná aj demontáž a montáž zariadenia, vyplýva primárne z výsluchov svedkov na súde prvej inštancie, pričom v tomto smere nejde v žiadnom prípade o „tvrdenie proti tvrdeniu“ ako sa to snaží bagatelizovať žalobca. Svedok má v civilnom procese úplne odlišné postavenie ako strana sporu, občianskoprávne aj trestne zodpovedá za nepravdivosť jeho výrokov (o čom je vždy súdom pred výsluchom poučený) a na veci nikdy nemá taký právny záujem, ako strana sporu. V neposlednom rade je výpoveď svedka dôkazom, pričom výpoveď strany sporu je len skutkovým tvrdením, ktoré ešte len dokázať treba. Súd prvej inštancie musí výpovedi svedka vždy prikladať osobitý význam vyplývajúci z jeho nestrannosti, právnej zodpovednosti, o ktorej je poučený a zo skutočnosti, že výsluch svedka je procesnoprávnymi normami výslovne označený ako dôkaz, teda má vždy vyššiu dôkaznú hodnotu oproti skutkovému tvrdeniu strany sporu. Argumentácia žalobcu, že dôkaz výsluchom svedka je oproti skutkovému tvrdeniu strany sporu „tvrdením proti tvrdeniu“, nezodpovedá normám procesného práva. Rovnako tak aj súd prvej inštancie, ktorý postavil význam svedeckej výpovede na roveň skutkovému tvrdeniu strany sporu, nepostupoval v súlade s ustanoveniami . Okrem skutočnosti, že skutkové tvrdenie žalovaného o komunikácii medzi p. F. a p. A., predmetom ktorej bol aj výslovne záväzok žalobcu vykonať demontáž a montáž zariadenia, bolo dokázané svedeckou výpoveďou, je potrebné uviesť, že žalovaný si nepamätá, že by žalobca výslovne poprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom predchádzajúcej komunikácie p. F. a p. A., čo zakladá nespornosť tohto skutkového tvrdenia žalobcu podľa ust. . Uvedenú právnu normu súd prvej inštancie tiež opomenul. Žalovaný pritom už v odvolaní voči rozsudku zdôrazňoval význam svedeckej výpovede, obzvlášť v prípadoch, kedy má svedok dokázať alebo vyvrátiť ústnu komunikáciu medzi fyzickými osobami. Ignorancia významu svedeckej výpovede pri dokazovaní ústnej komunikácie, resp. jej postavenie na roveň skutkovému tvrdeniu strany sporu zakladá odvolací dôvod podľa ust. a . K otázke zanedbateľnosti či nezanedbateľnosti zmeny v obsahu ponuky p. Y. J. sa žalovaný vyjadril už viackrát na súde prvej inštancie, pričom v odvolaní voči rozsudku tiež zdôraznil, že zmena vykonaná p. Y. J. sa dotýkala výlučne ubytovania pracovníkov žalobcu pri demontáži, t. j. iba pri prácach vykonávaných v Novom Meste nad Váhom. Zmeny sa nijako nedotýkali ubytovania pracovníkov pri montáži zariadenia v Hartbergu, a ak súd prvej inštancie v odseku 44. rozsudku konštatoval opak, ide o mylné a nesprávne skutkové zistenie a odvolací dôvod podľa ust. . Skutočné náklady na ubytovanie (keby žalobca vykonal demontáž tak, ako mal) by boli pravdepodobne nulové, keďže je predpoklad, že väčšinu, ak nie všetkých pracovníkov žalobcu by tvorili osoby pochádzajúce z Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 44. odôvodnenia rozsudku o tom, že „cena za dopravu ako i ubytovanie by predstavovala vôbec nie nezanedbateľnú čiastku, i vzhľadom na to, že išlo o ubytovanie v zahraničí“ ako aj o tom, že „dokonca sa v ponuke výslovne uvádzalo, že náklady na ubytovanie a dopravu pracovníkov nie sú zarátané v cene“ len svedčí o tom, že súd prvej inštancie si bod 3. ponuky č. JPO/121105/03 neprečítal dôsledne, pretože inak by prišiel na to, že zmeny vykonané p. Y. J. nijako nezasahovali do otázky úhrady ubytovania a dopravy v Rakúsku a tiež by prišiel na to, že „náklady na ubytovanie

a dopravu pracovníkov“ síce nie sú zarátané v cene, ale iba v časti týkajúcej sa montáže zariadenia v Rakúsku. Náklady, ktoré súd prvej inštancie v rozsudku označil za dôležité, pritom neboli zo strany p. Y. J. nijako zmenené (čo by si súd prvej inštancie pri dôslednom skúmaní dôkazov všimol) a žalovaný nevidí právny dôvod pre to, aby sa kvôli tomuto mali zmeny vykonané p. Y. J. považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. . Žalovaný opätovne zdôraznil, že predzmluvné rokovania, ako aj samotná zmluva so spoločnosťou H., s.r.o. prebiehali výlučne zo strany žalobcu. Žalovaný sa nijako nezapojil do komunikácie so spoločnosťou H., s.r.o., a to z jednoduchého dôvodu - spoločnosť H., s.r.o. si zazmluvnil sám žalobca ako subdodávateľa demontáže a montáže mliekarenského zariadenia. Ak spoločnosť H., s.r.o. neskôr odstúpila od svojho zámeru vykonať dohodnuté práce, to musí ísť na ťarchu žalobcu ako jedinej osoby, ktorá s touto spoločnosťou komunikovala a ktorá si dané práce od nej objednávala. Pokiaľ sa súd prvej inštancie snaží žalobcu liberovať tým, že od neho nemalo byť spravodlivé požadovať vykonanie daných prác po odstúpení zo strany spoločnosti H., s.r.o., tak sa súd prvej inštancie mýli, pretože zazmluvnenie spoločnosti H., s.r.o. išlo výlučne na zodpovednosť žalobcu. Ak mal žalobca problém s tým, že spoločnosť H., s.r.o. nehodlá za danú cenu vykonať požadované práce, tak mal ako profesionál v danej oblasti túto skutočnosť tlmočiť žalovanému, na základe čoho bolo možné spoločne hľadať riešenie, a nie mlčať až do termínu realizácie prác, kedy vlastne prvýkrát zo žalobcu vyšlo najavo, že demontáž a montáž vykonávať nechce. Žalovaný týmto dôrazne apeluje na to, aby sa vzťah spoločnosti H., s.r.o. a žalobcu nespájal so vzťahom žalobcu a žalovaného, pretože žalovaný so spoločnosťou H., s.r.o. nekomunikoval a nemal ako vedieť, že táto spoločnosť vôbec hodlá od realizácie odstúpiť. Argumentácia uvedená žalobcom v jeho vyjadrení k okolnostiam neexistencie nákladného listu žalobcu vychádza z nepochopenia odvolania žalovaného v tejto časti. Žalovaný uviedol, že on v odvolaní namietal neexistenciu nákladného listu nie pre posúdenie, či by mal žalobca nárok na zaplatenie prepravy z titulu zasielateľskej zmluvy alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, ale preto, lebo už samotná skutočnosť, že k vypracovaniu nákladného listu nedošlo, sama osebe svedčí o tom, že úmyslom strán sporu nebolo uzatvorenie zasielateľskej zmluvy. Uviedol, že on v tejto súvislosti namietal aj aplikáciu nesprávneho právneho predpisu na prejednávanú vec. Taktiež pokiaľ v priebehu konania na súde prvej inštancie alebo v odvolacom konaní uvádzal, že strany sporu po celý čas riešili demontáž, prepravu a montáž mliekarenského zariadenia, nemal tým na mysli „celý čas“ konania na súde prvej inštancie, ale „celý čas“ rokovaní a komunikácie strán sporu v čase vzniku škody na strane žalovaného, t. j. pred začatím tohto súdneho konania. Je pochopiteľné, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie už následne odmietal svoju zodpovednosť za porušenie záväzku vykonať demontáž a montáž zariadenia, keď jeho priznanie by logicky viedlo k jeho neúspechu v spore. Dokonca aj v tejto súvislosti je ale potrebné poukázať na to, že ešte v žalobe žalobca sám priznal, že strany sporu uzatvorili okrem zmluvy o preprave aj zmluvu o poskytnutí služieb (službou sa pritom, s prihliadnutím na skutkové okolnosti, nemohlo rozumieť nič iné, než demontáž a montáž zariadenia), ale záväzok v podstate začal popierať až po vznesení nároku žalovaného na náhradu škody. Tejto zásadnej skutočnosti sa súd prvej inštancie tiež vôbec nevenoval. Podľa názoru žalovaného v skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie absentuje teleologické hodnotenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie sa totiž nevysporiadal ani s otázkou, že žalovaný nikdy nemal záujem a ani hospodársky dôvod na uzavretie výlučne zasielateľskej zmluvy. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný potreboval celé mliekarenské zariadenie nielen prepraviť, ale aj demontovať a namontovať, a uzatvorenie výlučne zasielateľskej zmluvy, na základe ktorej by zabezpečil iba prepravu zariadenia, bez toho, aby toto zariadenie mal kto demontovať a namontovať, nemá racionálne opodstatnenie. Žalovaný so spoločnosťou H., s.r.o. nikdy nekomunikoval, preto neobstojí ani argument, že by si žalovaný mal obstarávať služby demontáže a montáže osobitne, mimo žalobcu. Inak povedané, všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní na súde prvej inštancie najavo, svedčia o tom, že predmetom plnenia žalobcu bola jednoznačne aj demontáž a montáž zariadenia, a napriek tomu súd prvej inštancie túto skutočnosť odmietol a venoval sa nepodstatnej otázke ceny ubytovania pracovníkov v Novom Meste nad Váhom, ktorá by aj tak pravdepodobne bola nulová. Len pre informáciu v rámci príloh tohto vyjadrenia dávame do pozornosti obsah webového sídla žalobcu, kde samotný žalobca zahŕňa medzi svoje služby demontáž a montáž technologických zariadení a takto ich verejne prezentuje. Niet akýchkoľvek pochýb, že súčasťou služieb žalobcu jeho zákazníkom je aj montáž a demontáž technologického zariadenia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozsudok obsahuje viacero závažných nedostatkov, či už v hodnotení dôkazov (svedecké výpovede, obsah

písomných ponúk), zisťovaní skutkových okolností (vystavenie zálohovej faktúry, príchod žalobcu v deň demontáže na miesto demontáže, neexistencia nákladného listu), skúmaní obsahu listinných dôkazov (nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že poznámky p. Y. J. sa týkali ubytovania v Rakúsku), aplikácie nesprávnych právnych noriem (Dohovor vzťahujúci sa na zmluvy o preprave, hoci v prejednávanej veci ide zjavne o zmluvu o dielo) alebo naopak opomenutie aplikácie príslušných právnych noriem (ust. Obch. zák. či ust. ) a v neposlednom rade v teleologickom hodnotení zisteného skutkového stavu. Z dôvodu týchto nesprávnosti a z dôvodu prílišného formalizmu súdu prvej inštancie, ktorého aplikácia zjavne nezodpovedá základným požiadavkám spravodlivosti v prejednávanom právnom vzťahu strán sporu, keď je zrejmé, že sporná demontáž a montáž mala byť naozaj žalobcom zabezpečená, žalovaný zotrval na svojom návrhu uvedenom v odvolaní voči rozsudku.

5. V doplnení vyjadrenia k vyjadreniu zo dňa 08.11.2019 žalovaný pripomenul skutočnosť, že nie je pravdou, že by p. B. F. v deň plánovaného vykonania demontáže (03.12.2012) prišiel na miesto demontáže so štyrmi spolupracovníkmi, ako sa to snaží tvrdiť žalobca. Pán B. F. sa na miesto demontáže v plánovaný deň dostavil za žalobcu sám, pričom až po tom, čo mu na mieste žalobca oznámil, že odmieta vykonať demontáž, žalovaný zostavil náhradnú skupinu pracovníkov a dopravil ju na miesto demontáže, aby demontáž vykonala namiesto žalobcu. Tí pracovníci, o ktorých hovorí žalobca v jeho poslednom vyjadrení, prišli na miesto demontáže až 05.12.2012, t. j. dva dni po plánovanom termíne demontáže a po tom, čo žalobca dňa 03.12.2012 prejavil p. B. F. svoju nevôľu demontáž vykonať. Uvedené skutočnosti vyplývajú okrem iného z výpovedí svedkov na pojednávaní dňa 08.09.2015, pričom na tomto pojednávaní svedkovia jasne uviedli, že títo pracovníci neboli zamestnancami žalovaného, ale zamestnancami firmy spolupracujúcej so žalovaným pri rôznych projektoch, ktorých stiahli z iného stanoviska, na ktorom pôvodne pracovali. Z výpovedí tiež jasne vyplýva, že pracovníci zabezpečení žalovaným sa na miesto demontáže dostavili až dňa 05.12.2012, a nie dňa 03.12.2012. Pán B. F., ako aj sám vo svojej výpovedi uviedol, prišiel v plánovaný deň demontáže za žalovaného na miesto demontáže sám. Len pre vylúčenie pochybností uvádzame, že p. B. F. nie je v žiadnom rodinnom vzťahu s konateľmi žalovaného. Je tak zrejmé, že tvrdenia žalobcu ohľadom údajnej prítomnosti pracovníkov žalobcu, ktorí sa údajne mali dostaviť na miesto demontáže spolu s p. B. F., sú fabuláciou. Ako je zrejmé, činnosť týchto náhradných pracovníkov musel žalovaný zabezpečiť, pretože sám bol zaviazaný voči svojim zákazníkom a bol sám povinný zabezpečiť presťahovanie mliekarenského zariadenia do Hartbergu riadne a včas. To, že si žalovaný po tom, čo sa dozvedel o porušení povinnosti žalobcu vykonať dohodnutú demontáž, zabezpečil demontáž prostredníctvom pracovníkov partnerskej spoločnosti, bolo len prevenčným opatrením žalovaného za účelom predchádzania vzniku ďalších škôd spôsobených porušením povinnosti žalobcu. Súčasne uviedol, že súd prvej inštancie naozaj v konaní zmenil svoje právne závery náhle. Zo súdneho spisu vyplýva viacero skutočností svedčiacich o tom, že súd prvej inštancie mal spočiatku porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu a aj kauzálny nexus medzi týmto porušením a medzi vzniknutou škodou na strane žalovaného za preukázané. Za tým účelom vykonával dokazovanie za účelom ustálenia výšky spôsobenej škody (súd prvej inštancie napríklad žiadal žalovaného o preukázanie súvisu predložených faktúr s montážou v Hartbergu, znalecké dokazovanie malo prvotne tiež preukazovať totožnosť demontáže v Novom Meste nad Váhom s montážou v Hartbergu a až neskôr sa cieľ znaleckého dokazovania zmenil na ohodnotenie ceny prepravy). Pokiaľ by súd prvej inštancie mal od počiatku za to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu iba „zasielateľskej zmluvy“, potom by bolo z jeho strany nehospodárne vykonávať dôkazy za účelom preukázania výšky škody spôsobenej žalovanému. Súd prvej inštancie preto preukázateľne bol toho právneho názoru, v zmysle ktorého k zodpovednosti žalobcu za škodu došlo.

6. Žalobca písomnom stanovisku zo dňa 19.12.2019 k vyjadreniu žalovaného a k doplneniu vyjadrenia uviedol, že po preštudovaní vyjadrenia žalovaného mu nezostáva iné ako konštatovať, že žalovaný opätovne neprichádza s ničím zásadne novým, k čomu by sa žalobca už v priebehu mnohoročného sporu podrobne nevyjadril a nepredložil by svoju právnu argumentáciu podporenú náležitými dôkazmi. Žalobca je pritom presvedčený, že v danom prípade nejde o taký rozsiahly a komplikovaný skutkový stav, že by si jeho popísanie a právne vyhodnotenie zasluhovalo toľko strán podaní, koľko súdu predložil žalovaný. Pri takom rozsahu podaní, aké žalovaný v tomto konaní predložil, sa stáva takmer nemožným obsiahnuť celú argumentáciu žalovaného a vyextrahovať z nej určitý konzistentný a koherentný postoj k predmetu konania. Žalobca je tak nútený opätovne konštatovať, že je evidentným cieľom žalovaného zahltiť odvolací súd stále novou

skutkovou a právnou argumentáciu, ktorej cieľom nie je objasniť skutočný stav vecí, ale ho len stále viac skomplikovať a zahmlievať. Žalobca však odmieta pristúpiť na túto taktiku žalovaného a nepovažuje za potrebné, aby osobitne opäť a znova reagoval na stále nové tvrdenia žalovaného, ktorými len donekonečna popisuje tie isté skutkové okolnosti sporu a prichádza s ich stále novými právnymi interpretáciami. Žalobca pritom opätovne poukazuje na to, že žalovaný mal mnoho rokov na to, aby súdu prvej inštancie predložil takú právnu argumentáciu, ktorou ho presvedčí o správnosti svojho právneho posúdenia veci, o čo sa žalovaný aj vo viacerých svojich podaniach pokúsil. To, že sa mu to nepodarilo, nie je pochybením súdu prvej inštancie, ale je spôsobené zmätočnosťou a zjavnou účelovosťou jeho argumentácie, ktorú súd prvej inštancie správne odmietol ako nedôvodnú. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rovnako by mal postupovať aj odvolací súd.

7. Ďalšie písomné podania strán sporu odvolaciemu súdu neboli doručené.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa . Odvolací súd tak rozhodol podľa , keď vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

10. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

11. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , .

12. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

13. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

17. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

19. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnosti skutkových zistení a následného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že niet pochybností o tom, že v poradí tretiu ponuku žalobcu č. JPO/121105/03 pripomienkoval žalovaný prostredníctvom ním poverenej osoby, a to Y. J., pričom tieto pripomienky sa týkali predmetu plnenia. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že text doplnený Y. J. týkajúci sa len ceny ubytovania a osobnej dopravy vo vzťahu k manipulácii, demontáži a naloženia mliekarenskej technológie nepredstavoval takú zmenu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu išlo o cenovú ponuku, ktorú bolo potrebné buď akceptovať v takom znení, ako bola žalovanému predložená, ale bolo ju možné aj pripomienkovať, modifikovať a prípadne aj vôbec neakceptovať. Z formulácie predmetnej cenovej ponuky adresovanej žalovanému za manipuláciu, naloženie a dopravu technológie do Hartbergu, keď táto neobsahovala údaj o nákladoch za ubytovanie a osobnú dopravu vo vzťahu k uvedenému rozsahu plnenia, nie je možné bez ďalšieho usudzovať, že v takom prípade automaticky výška nákladov za ubytovanie a osobnú dopravu bola zahrnutá v cene. Ak sám žalovaný považoval za potrebné upresniť cenovú ponuku týkajúcu sa predmetu plnenia a zahrnúť náklady ubytovania a osobnej dopravy pod cenu za manipuláciu, demontáž a naloženie technológie a doplnil tieto údaje prostredníctvom Y. J. do ponuky doručenej mu žalobcom, pričom následne takto doplnenú ponuku (aj s ďalšími pripomienkami a upresneniami vo vzťahu k povinnosti žalobcu pri technickej pomoci a pozičnom pripravení dvoch veží v Hartbergu a vo vzťahu k povinnosti žalovaného zabezpečiť, aby bol v Hartbergu k dispozícii 150t žeriav 35t žeriav) zaslal dňa 27.11.2012 mailom žalobcovi so sprievodným listom, že ide o objednávku, nepochybne išlo o nový návrh z jeho strany adresovaný žalobcovi, teda o nový návrh o uzatvorenie zmluvy podľa § 44 ods. 2 Obč. zák.

20. Pre posúdenie toho, či tieto pripomienky žalovaného k ponuke žalobcu predstavovali zmenu návrhu, nie je podľa názoru odvolacieho súdu relevantný rozsah týchto pripomienok z hľadiska vplyvu na výšku ceny. Relevantné pre posúdenie takéhoto úkonu zo strany príjemcu návrhu (v danom prípade žalovaného) je len to, či jeho odpoveď na návrh (žalobcu) obsahuje modifikáciu návrhu - napríklad výhrady alebo obmedzenia. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že doplnenie návrhu žalobcu o vyššie uvedené údaje do ponuky č. sa takto modifikovaný návrh stal protinávrhom žalovaného, ktorý bolo zo strany žalobcu potrebné akceptovať.

21. K argumentácii žalovaného, podľa ktorej k akceptácii ním upraveného návrhu žalobcom nepochybne došlo, a to konkludentne, čo vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že žalobca po doručení ponuky č. JPO/121105/03 už doplnenej Y. J. vyhotovil zálohovú faktúru v doslovnom súlade s jej znením a v zhode s ňou a že jej úhradu prijal bez výhrad, nerozporoval ju a žalovanému ju nevrátil, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde a je v rozpore so skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu. Z platobného príkazu na úhradu zálohovej faktúry zo dňa 21.11.2012 totiž vyplýva, že záloha 12.000 Eur bola uhradená žalobcovi na základe jeho prvej ponuky č. , ktorej platnosť v zmysle údajov tam uvedených bola vymedzená do 15.11.2012. Z uvedeného dôvodu realizovanú platbu nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci vznik záväzkového vzťahu konkludentným spôsobom na základe v poradí až tretej ponuky č. , doručenej žalovanému až dňa 24.11.2012. Námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho tvrdením o vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo konkludentne, taktiež nie je opodstatnená, pretože v odsekoch 43 a 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na základe ponuky č. JPO/121105/03 nedošlo v dôsledku nenaplnenia podmienok kontraktačného procesu s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Obč. zák.

22. K tvrdeniu žalobcu, že ku konkludentnému vzniku záväzkového vzťahu podľa ponuky žalobcu pod č. JPO/121105/03 akceptovanej žalovaným došlo (okrem úhrady zálohovej faktúry) aj na základe ústnej komunikácie medzi p. B. F. a konateľom žalobcu p. A. dňa 01.12.2013 a tiež na základe skutočnosti, že dňa 03.12.2013 (teda po telefonickom rozhovore medzi p. F. a p. A.) sa žalobca skutočne dostavil na miesto plnenia so svojimi pracovníkmi a technikou za účelom splnenia svojho záväzku tak, ako to bolo dohodnuté medzi p. F. a p. A., odvolací súd uvádza, že ani tieto faktické úkony (telefonát a účasť žalobcu na mieste nakládky technológie) nie sú postačujúce pre prijatie záveru o vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo na základe ponuky žalobcu č. , z ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť predmet plnenia a cenu, resp. spôsob jej určenia, tak ako to vyplýva z ust. § 536 Obch. zák., ktorého aplikácie sa žalovaný dovolával. Z vykonaného dokazovania vyplynulo nepochybne len to, že zástupcovia strán sporu na stretnutí dňa 03.12.2013 na mieste nakládky technológie v Novom Meste nad Váhom prejavili vôľu, že žalobca pre žalovaného vykoná prepravu technológie. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti správne akcentoval, že žalovaný až do doručenia žaloby v tejto veci nemal žiadne výhrady voči tomu, že došlo len k preprave zariadenia. Nepreukázal, že by žalobcovi zaslal reklamáciu, námietky alebo výhrady, ktorými by namietal, že nedošlo zo strany žalobcu k riadnemu poskytnutiu plnenia v rozsahu dojednaní medzi nimi, teda že žalobca nevykonal aj demontáž a montáž mliekarenskej technológie. Pokiaľ ide o výpoveď svedka O. J., túto súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že nebola spôsobilá preukázať výhrady a reklamácie žalovaného, nakoľko z výpovede tohto svedka vyplynulo len to, že zo strany žalovaného bolo viac reklamácií na základe telefonických hovorov medzi p. T. F. a žalobcom, o ktorých sa on dozvedel tak, že sa o tom u nich vo firme veľa hovorilo, a tiež sa hovorilo o tejto situácii na poradách.

23. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal potrebné dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil záver o existencii záväzkového vzťahu zo zasielateľskej zmluvy v zmysle ust. § 601 a nasl. Obch. zák., na ktorý aplikoval Dohovor CMR, odvolací súd tieto námietky žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnené. Niet totiž pochybností o tom, že k preprave mliekarenskej technológie z Nového Mesta nad Váhom do Hartbergu došlo činnosťou žalobcu a len skutočnosť, že žalobca nepredložil v konaní medzinárodný nákladný list ako dôkaz, nemôže viesť k záveru, že žalobca si povinnosť zo zasielateľskej zmluvy voči žalovanému nesplnil. Aj keď žalobca v priebehu sporu uviedol, že medzinárodným nákladným listom nedisponuje a žiadal, aby ho predložil žalovaný, ten, hoci spochybnil splnenie povinnosti žalobcu

zo zasielateľskej zmluvy, netvrdil a nepreukázal, kto potom zabezpečil, resp. zrealizoval prepravu mliekarenskej technológie z Nového Mesta nad Váhom do Hartbergu, ak nie žalobca.

24. K námietke žalovaného o nesprávnom procesnom postupe prvoinštančného súdu pri hodnotení niektorých svedeckých výpovedí, najmä výpovede svedka L.. O. J. v súvislosti s konštatovaním, že nebol preukázaný nesúhlas žalovaného s vykonaním výlučne prepravy a že neboli preukázané zo strany žalovaného výhrady a reklamácie v súvislosti s poskytnutým plnením, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy vrátane svedeckých výpovedí komplexne, vo vzájomných súvislostiach tak, ako to vyplýva z ust. , . Hodnotenie svedeckej výpovede L.. O. J. vykonal súd prvej inštancie v ods. 43 odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že zo žiadneho dôkazu nevyplynula existencia výhrad, reklamácií, či námietok voči poskytnutému plneniu zo strany žalobcu a jeho rozsahu, pričom len na základe výpovede svedka L.. J. o tom, že reklamácií bolo viac, a to prostredníctvom telefonických hovorov medzi T. F. a žalobcom, o ktorých sa on dozvedel tak, že sa o tom u nich vo firme veľa hovorilo, nebolo možné prijať záver o splnení notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu k tvrdenému nesplneniu časti záväzku, a to včasným oznámením výhrad, reklamácií, či námietok k rozsahu poskytnutého plnenia.

25. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že je absurdné, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, podľa ktorého predmetom plnenia mala byť len preprava mliekarenskej technológie, hoci strany sporu celý čas riešili vykonanie demontáže, prepravy a montáže, odvolací súd uvádza, že okolnosti predzmluvných rokovaní (úplne samozrejmých obchodno-záväzkových vzťahov) medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné, avšak dôkazné bremeno o existencii záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným bolo na žalovanom. Ten tvrdil, že na základe ponuky č. si objednal u žalovaného demontáž, prepravu a montáž mliekarenskej technológie a jeho povinnosťou bolo preukázať, že žalobca túto objednávku akceptoval a že došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, teda k dohode o predmete plnenia a o cene a že následne žalobca porušil niektorú z takto dohodnutých zmluvných povinností. Súd prvej inštancie potom opodstatnene dospel k záveru, že uzavretie zmluvy o dielo na základe ponuky č. JPO/121105/03 doplnenej žalovaným nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, avšak preukázané bolo to, že žalovaný bez výhrad prijal od žalobcu plnenie spočívajúce v preprave mliekarenskej technológie. Neobstojí tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie zjavne pochybil, keď právny inštitút, ktorým je zodpovednosť z porušenia zmluvy, kvalifikoval ako inštitút odmietnutia ponuky na uzatvorenie zmluvy. Z vykonaného dokazovania totiž vôbec nevyplynulo, že by si žalovaný u žalobcu do dňa, kedy mu bola doručená žaloba uplatnil nároky z údajného vadného plnenia, alebo že by mu vytýkal nesplnenie časti záväzku. Žalovaný teda neuniesol ani dôkazné bremeno tvrdenia o existencii záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo, ani dôkazné bremeno tvrdenia o vytknutí nesplnenia časti záväzku, či reklamácii vád plnenia.

26. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov, a že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II. IV. je správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami na odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje ( ). Preto potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa .

27. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa v spojení s , proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).