Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_7Er-456-2007.pdf
PDF · 69.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/456/2007
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým Železničná polícia), proti povinnému: Q. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 6, o vymoženie 9,96 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej, so sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie vo výške 35,84 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 26.9.2007 poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 9,96 € v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia - rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Železničnou políciou č. G. ako aj trov exekúcie.
Dňa 18.6.2015 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z exekútorského spisu zistil, že povinná je nemajetná. U povinnej nebol zistený žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Povinná nemá žiadny príjem, ani iný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Povinná žije v zahraničí na neznámej adrese. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2007 a osobné a majetkové pomery povinného sa po dobu 8 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou a nevymožiteľnou.
Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 127,38 € v zmysle jeho špecifikácie zo dňa 27.5.2015.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení do 30.4.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 20.9.2007, podľa § 14 ods. 1 písm. a, citovanej vyhlášky nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za špecifikované a vykonané úkony, nakoľko súd úkon vrátenie poverenia, ukončenie spisu, archív 60 min. a spracovanie vyčíslenia trov exekúcie 60 min. považuje za administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 cit. vyhl. ) a úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 55 min. je odmeňovaný paušálne a preto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú paušálnu odmenu vo výške 23,24 € ( za každý jednotlivý úkon á 3,32 €), ktorá odmena v sebe zahŕňa: - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, - 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, - 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, - 3x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené odmena exekútora je vo výške 23,24 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 6,63 € ( preukázané poštovné vo výške 6,43 €, poplatok za elektronické zisťovanie motorových vozidiel vo výške 0,20 €). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj poštovné vo výške 1,55 € za vrátenie poverenia, nakoľko súdny exekútor takéto poštovné v budúcnosti s určitosťou vynaloží.
Súdny exekútor žiadal náhradu cestovného a stratu času za pracovnú cestu dňa 28.2.2008 vo výške 52,40 €, ktorú mu súd nepriznal, nakoľko vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky súd považoval vykonanie pracovnej cesty za neúčelné a nehospodárne, pričom súdny exekútor má iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené odmena exekútora spolu s náhradami je vo výške 29,87 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom DPH súd mu priznal 20 % DPH z odmeny vo výške 5,97 EUR.
Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak predstavujú sumu 35,84 EUR.
Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.