Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-306-2014.pdf
PDF · 257.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľky X.. E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. J. Č.. XX, D., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova č. 14, Bratislava, proti odporcom: 1. S.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Č. Č..X, Ž., 2. X.. C. J., DrSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. D. Č.. XX, D., zastúpený JUDr. Evou Kováčikovou, nar. 11.03.1955, bytom ul. Čajakova č.4, Žilina, 3. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. N. Č.. X, I., Č. W., zastúpený Hanou Mrázkovou, nar. 19.9.1958, bytom Kobližnice č. 483, Smržice, Česká republika, 4. X.. S.W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. W. Č.. XXX, N. X-J., Č. W., o určenie dedičského práva,
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd o trovách konania r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.11.2014, podaným na súd dňa 07.11.2014, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je dedičkou z tretej dedičskej skupiny v zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, po poručiteľovi: X.. N. K., rod. K., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, D. a odporcov zaviazal povinnosťou zaplatiť jej náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 27P/104/2008 zo dňa 18.05.2009, právoplatným dňa 13.10.2009, bol Ing. N. K., rod. K., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, št. príslušnosť SR, vyhlásený za mŕtveho, pričom za deň jeho smrti bol určený dátum 06.09.2006 ( ďalej len "poručiteľ" ). Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Bratislava II, č. k.: 46D/666/2009 a u súdneho komisára JUDr. Petra Kriška na Notárskom úrade so sídlom Mlynské Nivy 43, Bratislava, pod spis. zn.: Dnot 29/2012. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.10.2014, č. k.: 46D/666/2009, bola v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 O.s.p. odkázaná na podanie žaloby o určenie dedičského práva na Okresný súd Bratislava II proti odporcom, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia špecifikovaného uznesenia s tým, že v prípade, ak by v určenej lehote žaloba podaná nebola, súd by o spornej skutočnosti rozhodol sám, bez zreteľa na jej nároky. Na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o spornej skutočnosti súd dedičské konanie po poručiteľovi prerušil. V dedičskom konaní po poručiteľovi vyvstala ako sporná skutočnosť, kto je dedičom po poručiteľovi, ktorý zomrel ako slobodný, bezdetný, rodičia ho predumreli a súrodencov nemal. Po poručiteľovi je ona dedičkou z tzv. tretej dedičskej skupiny v zmysle ustanovenia § 475 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ"). Zároveň sa však dedičského práva v dedičskom konaní po poručiteľovi domáhala aj odporkyňa v 1. rade, ktorá by spolu s ostatnými odporcami prichádzala do úvahy ako dedička z tzv. štvrtej
dedičskej skupiny v prípade, ak by neexistovalo dedičské právo navrhovateľky. Svoje dedičské právo navrhovateľka odvodzuje od skutočností, že bola niekoľko rokov pred úmrtím, resp. pred zmiznutím poručiteľa jeho partnerkou a žila s ním v spoločnej domácnosti v byte poručiteľa nachádzajúcom sa na U. B.. Č.. XX C. D. (ďalej len ako "byt"), a to po dobu dlhšiu ako jeden rok. O ich domácnosť sa starali obaja spoločne podľa svojich možností a schopností, tzn., že ju spoločne financovali, spoločne uhrádzali náklady spojené s bývaním, ako aj náklady na stravu, ošatenie a iný spotrebný tovar využívaný v domácnosti a pod. Spolu trávili takmer všetok voľný čas, počas víkendov a sviatkov chodili na výlety, trávili spolu dovolenky, navštevovali rôzne spoločenské podujatia a podobne. Plánovali spolu budúcnosť a mali tiež v úmysle uzatvoriť manželstvo. Každé ráno s poručiteľom spoločne odchádzali z bytu do práce a večer sa opäť vrátili do spoločnej domácnosti, teda opäť do bytu poručiteľa, prípadne trávili večer spoločne na rôznych podujatiach a pod. Chodievali spolu tiež na návštevy a zároveň spoločne prijímali návštevy v ich domácnosti v byte. Poručiteľ ju predstavoval svojim známym a priateľom ako svoju životnú partnerku a títo ju tak aj vnímali. Poručiteľ nijako netajil skutočnosť, že s ňou žije v spoločnej domácnosti v jeho byte. Okrem toho, že sa podľa svojich možností podieľala na úhrade nákladov spoločnej domácnosti s poručiteľom, vykonávala v byte bežné domáce práce, čím jednoznačne napĺňala zákonom stanovené znaky spoločnej domácnosti. O tom, že s poručiteľom boli partnermi a žili v spoločnej domácnosti svedčí okrem iného aj zariadenie bytu, na ktorého dozariaďovaní sa podieľala práve ona. V byte totiž mali manželskú posteľ, jeden televízny prijímač, dve umývadlá v kúpeľni, kompletne zariadenú kuchyňu atď. V byte má do dnešného dňa svoje osobné veci, šatstvo, predmety, ktoré do bytu zakúpila zo svojich finančných prostriedkov, ako aj predmety, ktoré kupovali s poručiteľom spoločne. Vzhľadom na to, že v byte spolu s poručiteľom dlhodobo žila, disponovala a naďalej disponuje kľúčmi od predmetného bytu. Okrem toho, práve ona bola tou osobou, ktorú sa počas zistení nezvestnosti poručiteľa, ako aj počas celého obdobia jeho nezvestnosti, obracali jeho známi, priatelia, ako aj príslušné orgány, poisťovne, peňažné ústavy, zmluvné strany, s ktorými bol poručiteľ v záväzkovo-právnom vzťahu atď. Aj táto okolnosť svedči o tom, že bola vnímaná ako družka poručiteľa jednak jeho priateľmi a známymi, ale tiež tretími osobami. V tejto súvislosti poukazuje aj na tú okolnosť, že byt poručiteľa konajúci príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len ako " PZ SR.") po zmiznutí poručiteľa nezapečatili práve z dôvodu , že aj im bolo jasné, že v byte spolu s poručiteľom žila, nepodnikli žiadne opatrenia, ktoré by jej zabránili byt ďalej užívať alebo si z neho vziať potrebné osobné veci a pod. S odporkyňou v 1. rade sa prvýkrát stretli až po tom, ako poručiteľ zmizol, pričom v tom čase ešte pozíciu navrhovateľky ako životnej partnerky poručiteľa, ktorá s ním dlhodobo žila v spoločnej domácnosti, odporkyňa v 1. rade vôbec nespochybňovala. Dokonca v tom čase odporkyňa v 1. rade sama navrhla navrhovateľke, aby si potykali s dodatkom "veď sme skoro rodina''. O spornom dedičskom práve po poručiteľovi už prebiehalo súdne konanie, a to na návrh podaný odporkyňou v 1. rade proti navrhovateľke. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19C/124/2012. Bolo v ňom vydané meritórne súdne rozhodnutie - rozsudok zo dňa 23.05.2013, č. k.19C/124/2012-103, ktorým prvostupňový súd určil, že odporkyňa v 1. rade je dedičkou po poručiteľovi. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave prvostupňové rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, nakoľko mal za to, že v rámci dedičského konania súd postupoval nesprávne, keď na podanie návrhu odkázal odporkyňu v 1. rade, nakoľko podľa jeho názoru mal na podanie návrhu o určenie dedičského práva odkázať navrhovateľku. Na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu tak následne Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa zo dňa 13.10.2014, č. k.: 46D/666/2009 odkázal na podanie návrhu o určenie dedičského práva navrhovateľku. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19C/124/2012 bolo vykonané rozsiahle dokazovanie tak listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou ako aj výsluchom viacerých svedkov pre posúdenie dedičského práva navrhovateľky, preto navrhovateľka navrhla, aby si súd pripojil uvedený spis sp. zn. 19C/124/2012, v prípade potreby opätovne vypočul svedkov, ktorí boli vypočutí v danom konaní a oboznámil v tomto konaní založené listinné dôkazy v rámci pripojenia daného súdneho spisu.
Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 19.02.2015 k návrhu, tento navrhla zamietnuť s tým, že dedičmi po zomrelom (vyhlásenom za mŕtveho) X.. N. K., ako dedičia štvrtej dedičskej skupiny v zmysle prísl. ustanovení OZ, sú odporcovia a navrhla zaviazať navrhovateľku povinnosťou nahradiť odporcom trovy konania. Poukázala na to, že je tetou X.. N. K., sestrou jeho matky. Boli si s poručiteľom veľmi blízki, blízkosť veku aj dobré rodinné vzťahy z nich vytvorili pomaly súrodencov. Ako deti spolu vyrastali, vzájomne si pomáhali a počas štúdia na vysokej škole (Ž. univerzita) býval poručiteľ u nej v byte v Ž.. Dôverovali si navzájom, zverovali sa so súkromnými i pracovnými záležitosťami. Po ochorení jeho matky mu pomáhala s jej opatrovaním a jej smrť ich veľmi zblížila. Často k nej do Ž. chodil a prespal u nej, od smrti jeho matky spoločne trávili vianočné sviatky. Preto, keď zmizol začala
aktívne spolupracovať s vyšetrovateľmi polície a tak spoznala i navrhovateľku, s ktorou sa stretla v byte príbuzných niekoľko dní po 06.9.2006, teda po zmiznutí X.. K.. Na tomto stretnutí zistila, že sú s navrhovateľkou vzdialené príbuzné, preto jej hneď navrhla tykanie, nie preto, že by bola družkou X.. K.. Prvé mesiace vyšetrovania boli vo veľmi úzkom kontakte, telefonovali si, vzájomne sa informovali o tom, čo je v prípade nové. Navrhovateľka sa od začiatku správala veľmi autoritatívne a cielene vyvolávala dojem, že vie viac, ako je ochotná povedať. Postupne zisťovala, že navrhovateľka zavádza, vyvoláva umelý dojem zainteresovanej osoby. Nie je pravdou, že sa na navrhovateľku obracali úrady a inštitúcie, navrhovateľka iniciatívne posielala listy, kde sa pasovala na osobu, ktorá je oprávnená zastupovať nezvestného X.. K.. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19C/124/2012, ktorý spis rovnako ako navrhovateľka navrhla pripojiť k tomuto konaniu, bolo vyvrátené nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, že táto bola niekoľko rokov predtým, čo bol X.. N. K. vyhlásený za mŕtveho, jeho životnou partnerkou a žila s ním v spoločnej domácnosti v byte na ul. U. Č.. XX C. D.. Navrhovateľka sa nezmyselne dovoláva zariadenia tohto bytu ako faktu, že byt bol zariadený pre ňu, resp. pre životnú partnerku X.. K.. V spise sp. zn. 19C/124/2012 je uvedené, a nikto to nespochybnil, že byt na U. Č.. XX v D. je skutočne luxusne vybavený, lenže X.. K. sa do bytu sťahoval v roku 2002, keď sa s navrhovateľkou vôbec nepoznali. Byt architektonicky zariaďovala X.. T., čo potvrdila ako svedkyňa. Interiér bytu tvorí jednoliaty celok z veľkej časti zariadený z majetku, ktorý X.. K. zdedil po svojich rodičoch pred rokom 2002. Vybavenie bytu dvomi umývadlami v kúpeľni, na ktoré poukazuje navrhovateľka, tvorí štandard novostavby bez ohľadu na to, koľko osôb v byte býva. Pokiaľ je kuchyňa skutočne kompletne vybavená, nie je to zásluhou navrhovateľky, ale kuchyňu si zariaďoval pre seba X.. K.Á., ktorý bol perfektný kuchár a kulinár a zo svojej osobnej skúsenosti vie, že neznášal pri varení nikoho pri sebe. Manželská posteľ- dvojlôžko je súčasťou bytového zariadenia od začiatku, teda od roku 2002, keď sa tam X.. K. nasťahoval. V konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 bolo listinnými dôkazmi preukázané, že v byte na U. B.. Č.. XX C. D. nebol nikto prihlásený na trvalý pobyt. U správcu bytu E. K. I., D. bola celý čas prihlásená jedna osoba a po zmiznutí X.. K. správca akceptoval, že v byte nebýva žiadna osoba. Pokus navrhovateľky prihlásiť sa u správcu bytu riešil správca konzultáciou na Krajskej prokuratúre v Bratislave. Náklady na bývanie sa hradili výlučne z účtu X.. K., ku ktorému mal dispozičné právo iba on a podľa vyjadrenia vyšetrovateľov polície na účte bolo dostatok prostriedkov na mnoho rokov dopredu, preto náklady z tohto titulu boli hradené z tohto účtu aj po zmiznutí X.. K.. Náklady spojené s údržbou spoločných priestorov v dome a jednej garáže hradí od roku 2007 sama, tak isto hradí náklady súvisiace so správou majetku poručiteľa v Č., ktorý zdedil po svojich rodičoch. Doklady o nákupe spotrebného tovaru, ktoré predložila navrhovateľka sú právne bezvýznamné, pretože X.. K. mal zvyk, že všetky doklady o kúpe hádzal na jedno miesto na písacom stole v spálni, stačilo ich pozbierať, keď to bolo potrebné. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že v byte vykonávala bežné domáce práce, neuviedla čo za bežné domáce práce považuje, keďže minimálne jedenkrát mesačne robili kompletné upratovanie v byte zamestnankyne spoločnosti I., I..W..V.. Naposledy pred Vianocami 2005/2006 kompletne upratali byt vrátane prezlečenia posteľnej bielizne, ktorú jej X.. K. potom, keď prišiel k nej na vianočné sviatky doniesol, aby mu ju oprala a ožehlila. Drobnú osobnú bielizeň a košele si poručiteľ pral sám a košele si dával žehliť v čistiarni v W.. Nie je pravdou, že kľúče od bytu mala len navrhovateľka. Až do zmiznutia X.. K. mala kľúče k dispozícii pre potreby bežného upratovania N. J., konateľka spoločnosti I., I..W..V.. Nezapečatenie bytu políciou po zmiznutí poručiteľa nebolo z dôvodu, že aj polícii bolo jasné, že v byte spolu s poručiteľom žila navrhovateľka, ako to tvrdí navrhovateľka, ale bola to jedna z najväčších ambícií ich spoločného snaženia. Odporkyňa v 1. rade vo vyjadrení k návrhu ďalej uviedla, že netvrdí, že navrhovateľka bola len prechodnou náhodnou známosťou poručiteľa, ale jednoznačne nežili spolu v spoločnej domácnosti. V priebehu týždňa každý žil svoj vlastný život, navrhovateľka žila u rodičov, kde mala i svoje domáce zvieratá a s poručiteľom sa stretávali aj v jeho byte cez víkendy. Skutočnosť, že navrhovateľka nežila s poručiteľom v byte na U. B.. C. D. je fakt, že ani v deň, keď X.. K. zmizol, čo bola streda 6.9.2006, v byte nebola. Posledný večer, teda 5.9.2006, strávil X.. K. spolu so susedom pánom B., sedeli v krčme blízko domu na pive tak, ako veľa večerov predtým, spolu išli domov a na chodbe sa okolo 10ej večer rozišli.
Odporca v 2. rade sa vyjadril k návrhu podaním zo dňa 15.02.2015, doručeným súdu dňa 18. 02. 2015. Uviedol, že navrhovateľku stretol niekoľko dní po zmiznutí X.. N. K. u príbuzných v D.. Tam som sa dozvedel, že je dokonca veľmi vzdialená príbuzná ich rodiny. Vzhľadom na vekový rozdiel a iný spôsob života sa s poručiteľom, jeho synovcom, často nestretávali. Pokiaľ sa stretli, väčšinou to bolo u jeho sestry - odporkyne v 1. a rade v Ž.. Pri náhodnej návšteve v byte poručiteľa navrhovateľka prítomná nebola. Byt bol kompletne zariadený luxusným nábytkom i bytovým zariadením, ktorého väčšina pochádzala z dedičstva po jeho rodičoch a po rodičoch otca poručiteľa S. K., preto ho prekvapilo
tvrdenie navrhovateľky, že byt zariaďovala spolu s poručiteľom ona. Pokiaľ sa stretol s poručiteľom, tento mu navrhovateľku nepredstavil a nik v ich rodine nevedel o plánovanom manželstve poručiteľa s navrhovateľkou tak, ako to tvrdí navrhovateľka v návrhu. Keďže nemôže potvrdiť, že navrhovateľka bývala s X.. N. K. najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť s tým, že dedičmi po zomrelom (vyhlásenom za mŕtveho) X.. N. K., ako dedičia štvrtej dedičskej skupiny v zmysle prísl. ustanovení OZ, sú odporcovia a navrhol zaviazať navrhovateľku povinnosťou nahradiť odporcom trovy konania.
Odporca v 3. rade sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 14.02.2015, doručeným súdu dňa 24. 02. 2015. Uviedol, že X.. N. K. poznal od narodenia, jeho otec bol jeho brat - dvojča. Ako rodina udržovali nadštandardné vzťahy aj po smrti otca poručiteľa Jozefa K.Á.. Jeho syn F. a X.. N. K. si boli veľmi blízki, poručiteľ pravidelne navštevoval jeho syna F. najmenej 5x do roka i častejšie. N. mal kľúče od domu syna F., lebo sa niekoľkokrát stalo, že keď sa N. vracal zo zahraničnej cesty z R., tak sa zastavil u F. a keď tento nebol doma, odomkol si a prespal. Je mu známe, že N. K. prežíval bohémsky život, bol obklopený o 10 a viac rokov mladšími ženami, ale ženiť sa v žiadnom prípade neplánoval, čo mu sám povedal, z obáv pred rakovinou, na ktorú mu zomreli obidvaja rodičia , lebo nechcel, aby sa jeho možné deti dožili toľkého smútku ako prežil on. Od syna F. vie, že N. K. mal manželskú posteľ už skôr a pokiaľ si kúpil nejakú novú, ako uvádza navrhovateľka, nie je to dôkaz toho, že by sa chcel usadiť, keďže dôvodov pre kúpu novej postele mohlo byť viacero, pričom N. si kupoval nové veci len tak, aby bolo vidieť, že na to má. N. K. mal s ich rodinou veľmi blízky vzťah, bol svedkom na svadbe jeho vnučky a pri častých návštevách nikomu z rodiny ani z priateľov o skutočnosti, že by sa chcel ženiť nič nehovoril. Po zmiznutí N. K. syn F. s rodinou boli na príslušnej polícii v D. a z vyšetrovacieho spisu z výpovede navrhovateľky vyplýva, že nežila s poručiteľom dlhšiu dobu ako rok, o čom má vedomosť od syna, ktorý vie najviac o N. K. a jeho živote.
Odporca v 4. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25. 02. 2015. Uviedol, že so synovcom N. K., synom jeho zomrelého brata S., sa v posledných rokoch pred jeho smrťou stretával v rodinnom dome v N., hlavne v dobe jeho zamestnaneckého pomeru v spoločnosti P. T. I.. I..W..V. X. pri jeho pracovných cestách. Vzhľadom k často niekoľkomesačným prestávkam v ich osobných vzťahoch, ich rozhovory smerovali k rodinným pomerom, pričom nemohla chýbať debata na tému, kedy ho pozve na svadbu. N. K. v rozhovoroch odmietal akékoľvek stálejšie zväzky s tým, že má rád šport, spoločenský život bez akýchkoľvek záväzkov, k čomu prispel aj tieň príčiny smrti oboch rodičov - rakovina. S menom navrhovateľky sa stretol až prostredníctvom tohto sporu o dedičstvo.
Súd so súhlasom odporcov v 2. a 3. rade , ktorí sa na pojednávania ospravedlnili zo zdravotných dôvodov, prejednal vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti, za prítomnosti ich splnomocnených zástupcov.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľky, odporkyne v 1. rade, odporcu v 4. rade ako účastníkov konania ( § 131 O.s.p. ), výpoveďou svedkov F. K., E. S., X.. N. J., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, prečítaním listín a verejných listín ( § 129 ods. 1 O.s.p. ) a to:
- z vyšetrovacieho spisu MV SR, Prezídium PZ, Národná kriminálna agentúra Bratislava, ČVS: PPZ-52/ BOK-B-2006 (PPZ-369/BOK-BA-2011) : Zo zväzku č. 1: Zápisnica o trestnom oznámení E. S. z 07.9.2006, Zápisnica o výsluchu svedka X.. F. C. z 08.9.2006, Zápisnica o výsluchu svedka X.. O.. K. S. z 09.9.2006, Zápisnica o výsluchu svedka S.. E. J. zo 14.9.2006, Zápisnica o výsluchu svedka X.. O. F. z 18.9.2006. Zo zväzku č. 2: Zápisnica o výsluchu svedka E. S. z 26.9.2006 zo dňa 14.12.2006. Zo zväzku č. 3: Zápisnica o výsluchu svedka S. B. z 26.9.2006 , Zápisnica o výsluchu svedka X.. X. T. z 30.9.2006, Zápisnica o výsluchu svedka S.. N. Š. z 09.10.2006. Zo zväzku č. 4: Fotodokumentácia s počtom fotografií 20 z domovej prehliadky bytu u X.. K. N., vykonaná 07.9.2006,
- zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/104/2008: rozsudok z 18.5.2009 č.k. 27P/104/2008-60 o vyhlásení X.. N. K. za mŕtveho dňa 06.9.2006, právoplatný 13.10.2009 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 09.9.2009 č.k. 20 CoP/57/2009-86,
- zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19C/124/2012: Zápisnica o pojednávaní z 22.01.2013 v časti výpovede účastníkov konania S.. E. J.Á. a v časti výpovede E. S., zápisnica o pojednávaní z 19.3.2013 v časti výpovede svedkov X.. X. T., X.. E. T., A. R., X.. O.. K. S., D. W., R. E., S.. E. Š.R., S..
N. Š., K. K., X.. S. N., X.. F. C., X.. O. F.Í., X.. K. J., podklady pre spracovanie vyúčtovania za rok 2004 a 2005 o počte osôb bývajúcich v byte (osobomesiace za obdobie spracovania 2004, 2005), oznámenie správcu domu ETP Management budov, s.r.o. z 08.3.2013 o počte bývajúcich osôb v byte v r. 2003 až 2006, obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.5.2013 č.k. 19C/124/2012-193, obsah rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.11.2013 č.k. 6Co 623/2013-270,
- zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46D/666/2009: Zápisnica zo dňa 23.3.2012 v časti listinné dôkazy predložené právnym zástupcom X.. E. S., vymenované na č.l. -5.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.05.2009 č.k. 27P/104/2008-60, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.09.2009 č. k. 20CoP/57/2009-86, vyhlásil X.. N. K., nar. XX.XX.XXXX v Č., syna S. K. a J. K., rod. J., slobodného, trvale bytom Č., H. X, naposledy D., U. XX, za mŕtveho. Za deň jeho úmrtia súd považoval 6.september 2006.
V konaní o dedičstve po poručiteľovi X.. N. K., vedenom Okresným súdom Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 46D/666/2009, Dnot 29/2012, bolo X.. E. S. uznesením zo dňa 13.10.2014, právoplatným dňa 12.11.2014, uložené v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na Okresný súd Bratislava II žalobu na určenie dedičského práva proti S.. E. J., X.. C. J., C. K. a X.. S. K.. Ako dôvody vydania tohto uznesenia súd uviedol, že poručiteľ zomrel ako slobodný, bezdetný, rodičia poručiteľa predumreli, súrodencov poručiteľ nemal. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.05.2012 sp.zn. 46D/666/2009, právoplatným dňa 08.06.2012, bola S.. E. J. ako žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie dedičského práva proti žalovanej X.. E. S. z dôvodu, že JUDr. E. J. namietla dedičské právo X.. E. S. , ktorá vyhlásila, že s poručiteľom v čase jeho smrti žila v spoločnej domácnosti a prichádza do úvahy ako dedička v III. dedičskej skupine. V právnej veci žalobkyne S.. E. J. proti žalovanej X.. E. S., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 19C/124/2012 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 6Co/623/2013, bol dňa 25.11.2013 vydaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Co/623/2013-270, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.05.2013 č.k. 19/124/2012-193 tak, že zamietol žalobu žalobkyne S.. E. J.. Krajský súd v Bratislave v tomto rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď uznesením zo dňa 15.05.2012 sp. zn. 46D/666/2009, Dnot 29/2012 odkázal na podanie žaloby o určenie dedičského práva ako žalobkyňu S.. E. J.X., keďže ako menej pravdepodobné sa javí dedičské právo žalovanej X.. E. S..
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 46D/666/2009, Dnot 29/2012, právoplatným dňa 24.10.2012, bola X.. E. S. ustanovená do funkcie správcu dedičstva po poručiteľovi X.. N. K. vzhľadom na majetok poručiteľa značnej hodnoty, záujem účastníkov dedičského konania na jeho uchovaní a vzhľadom na odbornosť X.. E. S. (znalosť z odboru ekonomiky, účtovný a daňový poradca ).
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. R., nachádzajúceho sa v dedičskom spise tunajšieho súdu sp.zn. 46D/666/2009, Dnot 29/2012 vyplýva, že X.. N. K. je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.p. bytového domu na U. B.. Č.. XX C. D., s titulom nadobudnutia Kolaudačné rozhodnutie č. XXXX/XXXX/Z-XX zo dňa 15.01.2003.
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 07.9.2006, vyhotovenej Prezídiom PZ, Úrad boja proti organizovanému zločinu, D., ČVS: N.-XX/BOK-D.-XXXX súd zistil, že v tento deň o 12,30 h. oznámila Ing. E. S. skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin. Okrem iného uviedla, že býva v D. na ul. J. Č.. XX, kde sa na uvedenej adrese zdržiava. Zdržiava sa taktiež na adrese ul. U. Č.. XX, kde uvedený byt patrí pánovi K.. Je majiteľom uvedeného bytu, ale nemá tam hlásený prechodný pobyt, je jej priateľom tri roky. Dňa 06. 09. 2006 v čase 14.00 hod. bola nahlásiť nezvestnosť jej priateľa N. K., dnes prišla podať trestné oznámenie z únosu jej priateľa N. K.. N. K. dňa 06.9.2006 odišiel ráno z jeho bytu, nedostavil sa do práce, od cca 7,15 h. má vypnutý mobilný telefón, v jeho byte, kam sa išla pozrieť, sa nenachádza, v garáži sa nenachádza jeho motorové vozidlo O. W. červenej farby. Večer pred jeho zmiznutím s ním nebola, ale spolu niekoľkokrát telefonovali. Dňa 06.9.2006 po dohode s rodinou sa rozhodli, že keď sa N. K.Á. neozve v poobedňajších hodinách, pôjde jeho nezvestnosť nahlásiť na políciu, pretože nikdy predtým sa nestalo, aby N. K. odišiel z domu bez udania dôvodu. N. K. mal bližšie vzťahy s X. T., S. B. a N. Š..
Zo zápisnice o výsluchu svedka E. S. dňa 26.9.2006 a dodatku č. 2 zo dňa 14.12.2006 k výsluchu zo dňa 26.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že okrem zopakovania a doplnenia údajov uvedených v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 07.89.2006 na viac táto uviedla, že má vedomosť, že v čase zmiznutia N. K. mal v ČSOB vedený bežný účet s hotovosťou niekoľko sto tisíc Sk, kde uvedený účet používal na bežné živobytie. Doma bývala bežná hotovosť okolo 30.000,- Sk. N. K. nikdy nechodil, aby mal pri sebe väčšiu hotovosť, v peňaženke nosil tak bežne maximálne do 5.000,-Sk. O byt N. K. na U.P. B.. C. D. sa po jeho zmiznutí stará ona, pretože s N. K. mali niekoľkoročný partnerský vzťah a prechodne sa zdržiavala v uvedenom byte a ako jediná mala od jeho bytu kľúče a považovala to za samozrejmosť, nakoľko N. K. nemá príbuzných. Čo sa týka vynášania vecí z bytu, na ktoré poukázal S. B., jednalo sa o smeti z bytu a špinavé prádlo, ktoré niesla k rodičom oprať a ktoré vypraté doniesla naspäť do bytu. Ani v minulosti ani od nezvestnosti N. K. nekonala žiadne kroky k prihláseniu sa k pobytu na U. B.. C. D., nakoľko keď žila s N. K.Á., bola majiteľkou a konateľkou obchodnej spoločnosti. Na všetkých úradných dokumentoch, osobných dokladoch, certifikátoch, splnomocneniach bolo uvedené jej trvalé bydlisko na J. B.. C. D. a nepovažovala za potrebné vykonať takúto zmenu, ktorá by bola zbytočne finančne aj časovo náročná a spôsobila by zbytočne množstvo komplikácii. K otázke trvalého pobytu mal podobný názor aj N. K., ktorý mal stále trvalé bydlisko v Č. napriek tomu, že bol vlastníkom bytu v D., v ktorom sa zdržiaval.
Zo zápisnice o výsluchu svedka X.. F. C. dňa 08.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, s N. K. sa pozná od roku 1993, odkedy pracoval v spoločnosti P. P. T., I.. I. W..V.., v ktorej bol N. K. konateľom. Od septembra 2006 pracuje v P. Z. I. I..W..V.., v ktorej je N. K. konateľom. Dňa 06.9.2006 po príchode do práce vedel, že N. K. prítomný nie je, nakoľko sa tam nenachádzalo jeho auto. Neskôr volal navrhovateľke , že N. K. neprišiel do práce. Navrhovateľka sa išla pozrieť aj s jej bratom do bytu N. K., odkiaľ sa mu ozvala, N. K. doma nie je, všetko v byte vyzerá tak, že v noci spal doma a ráno odišiel do práce. Poprosil ju, aby išla pozrieť do garáže, či má doma auto. Povedala mu, že ona kľúče od jeho garáže nemá. Povedala, že sa skúsi spolu s bratom pozrieť cez okno. Potom sa mu ozvala, že tam cez niečo do tej garáže nazreli a auto doma nie je. Po porade s priateľom, ktorý predtým pracoval na polícii, poprosil navrhovateľku, aby išla nahlásiť nezvestnosť N. K. na políciu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013, vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka X.. F.Š. C. súd zistil, že N. K. poznal od roku 1993, kedy nastúpil do spoločnosti P. P. T.. N. K. bol konateľom tejto spoločnosti, prijímal ho do pracovného pomeru a bol aj jeho nadriadeným. Pozná aj E. S., nevie presne odkedy. S N. K. sa stretli na nejakej spoločnej akcii, myslí si, že to bola svadba ich spoločných priateľov, ženil sa syn ich spoločného priateľa. Niekedy E. S. chodievala za N. K. aj do práce, nie často, ale vídal ju tam. Ako dlho tvorili pár do jeho zmiznutia nevie, boli to asi 2 roky, vedel by to presne, keby sa toho priateľa spýtal, kedy bola svadba. S N. K. sa vídali takmer denne, alebo keď nebol niekde na služobnej ceste. Navštevoval ho aj doma na U. B. C. D., predtým býval inde. Keď tam bol naposledy v roku 2006, stretol tam aj E. S.. Vtedy N. K. priniesol nejaké papiere, ktoré súviseli s niektorou z jeho spoločností, vybavili to veľmi rýchlo, bolo to ráno, odovzdal mu papiere a išiel späť do práce. E. S. bola niekde v byte, videl ju len keď prišiel. S N. K. hovorili spolu aj o súkromných veciach, ale nie veľmi často. Rozprávali sa o tom niekedy pri večeri, alebo keď šli na služobnú cestu, nezachádzali do podrobnosti. Nemali spolu až taký blízky vzťah, aby sa spolu rozprávali o osobných veciach a o všetkom. Že má N. K. vzťah s E. S. tento mu to nespomínal, ale že sa priatelí s ňou to vedel, dokonca boli spolu aj na výlete. Predtým, než sa N. K. s E. S. zoznámil hovoril, že sa nikdy nebude ženiť, že nechce mať ani deti, lebo jeho rodičia zomreli pomerne mladí na rakovinu a nechcel takéto gény odovzdať svojim deťom. Spomínal to viac krát, to o tých deťoch si však zapamätal. N. K. nikdy nespomínal, že s niekým býva v spoločnej domácnosti, ani sa nikdy neponáhľal z práce domov preto, že by na neho niekto čakal. Tvrdil o sebe, že je slobodný človek, robil si čo chcel. Časový pracovný deň N. K. bol taký, že do práce chodil medzi 7.00 až 7.30 h. Ak nemal rokovania, na ktoré musel odísť, tak bol v práci do 15.30 alebo do 16.30 hod. Občas prišiel do práce aj v sobotu alebo v nedeľu. Zistil to vtedy, keď v pondelok prišiel do práce a dal mu papiere, ktoré mu pripravil cez víkend, aby ich videl. Niekedy to bolo raz za mesiac, niekedy aj viackrát a niekedy dlhú dobu do práce cez víkend nešiel. Žil pre svoju prácu s tým, že aj pri súkromných rozhovoroch hovoril o práci. Voľný čas N. K. trávil tak, že hrával tenis, raz alebo dvakrát do týždňa. Posledné roky hrával tenis s pánom S.. Vo vzťahu k N. K. sa cítil byť aj jeho skôr kolegom, aj priateľom, lebo sa poznal s jeho mamou. N. K. chodil na dovolenky, ale nevie či v roku 2006 bol na dovolenke, vie že bol na dovolenke na I. s E. S., nevie povedať v ktorom roku to bolo a predtým bol na K. s N. J.. V deň, keď zmizol N. K. 06.09.2006, volal aj E. S. na mobil preto, lebo bola jeho priateľka. E. S. volal aj preto, že deň predtým ako N. K. zmizol boli spolu v banke,
kde mali pripraviť zmluvy. Nechcelo sa im čakať tak sa dohodli, že prídu na druhý deň. Keď ráno N. K. neprišiel, zdalo sa mu to divné. Medzitým prišiel ďalší priateľ N. K., ktorý ho hľadal, že boli ráno spolu dohodnutí, volal aj pánovi T.. Keď telefonoval s E. S. spýtala sa ho, či sa má pozrieť do bytu, na čo jej odpovedal, aby tam išla a s ňou to malo aj ďalšie pokračovanie.
Zo zápisnice o výsluchu svedka X.. O.. K. S. dňa 09.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že dňa 06.09.2006 prišiel do práce o cca 09.00 hod. do ateliéru firmy X. na R. I. C. D.. V práci bola aj jeho sestra E. ( navrhovateľka ), ktorá má stôl vedľa jeho stola. Okolo asi 09. 30 hod. dostala sestra telefonát od pána C., ktorý jej povedal, že pán K. neprišiel do práce a nedvíha mobilný telefón a nikto nevie povedať, že kde sa nachádza. Spýtal jej, či nevie povedať či pán K.Á., ktorý je jej priateľom, nemal nejaké stretnutie a či nevie, kde by sa mohol nachádzať. Spolu so sestrou sa išli pozrieť do bytu N. K. na U. XX C. D., kde zistili, že tento je riadne uzamknutý na tri krát, po vstupe do bytu prezreli celý byt, N. K. tam nebol. Cestou von skontrolovali aj garáž N. K. tak, že nazeral cez vetracie mriežky, nakoľko nemali kľúče od tejto garáže. V garáži sa nenachádzal ani N. K. a ani jeho motorové vozidlo. S pánom C. sa dohodli, že ak sa N. K. do 12.00 hod. neozve, tak pôjdu nahlásiť jeho nezvestnosť, čo je navrhovateľka na polícii urobila. Medzitým volala navrhovateľka so susedom N. K. pánom B., ktorý spolu s N. K. dňa 05. 09. 2006 vo večerných hodinách vyplňovali daňové priznanie ku garáži a boli spolu na pive. Toto vie od sestry, nakoľko na tomto stretnutí boli N. K. s pánom B. dohodnutí už skôr. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka X.. O.. K. S. súd zistil, že E. S. je jeho sestra a N. K. pozná od roku 2003. Zoznámili sa na rodinnej udalosti na svadbe, na ktorej sesternica vydávala svoju dcéru. N. K. tam bol pozvaný ako hosť. Na tejto svadbe bola celá ich rodina a tam sa s ním zoznámila aj jeho sestra. Od tejto svadby sa spolu stretávali a on ich vnímal ako pár. Má vedomosť o tom, že poručiteľ žil s jeho sestrou, bolo to od roku 2004, chceli svoj vzťah posunúť ďalej a začali spolu žiť. Žili spolu v byte na U. B.. Čo sa týka zariadenia tohto bytu, kým sa do bytu nenasťahovala jeho sestra, aj keď bol byt zhruba zariadený, bolo na ňom vidieť, že tam žije človek sám. Bol pri tom, keď si sestra sťahovala na jar 2004 svoje osobné veci, ošatenie, fén a ďalšie základné veci z bytu od rodičov do bytu na U.. Nebrala so sebou žiadne veci, ktoré by tvorili zariadenie domácnosti, lebo byt bol zariadený. Rodičia boli v tomto byte sestru pozrieť od roku 2004 až 2006 niekoľkokrát. Na niektorých z týchto návštev bol aj on so svojou priateľkou. Tieto stretnutia bývali v rámci nejakých sviatkov, prípadne narodenín. Šlo o štandardné rodinné stretnutia, ktoré bývajú. N. K. so sestrou chodieval aj k nemu, nebýva už u rodičov a chodili spolu aj k rodičom. Ich vzťah vnímal ako štandardný klasický vzťah, lebo nechodili len na formálne stretnutie, ale strávili spolu aj voľný čas. Aj keď N. K. nikdy priamo nehovorili o tom, že by ich vzťah chceli legalizovať svadbou, mal pocit, že aj v budúcnosti chcú spolu žiť. Keď sa sestra sťahovala, veci si viezla len v taškách, v priebehu dňa sa otočili spolu s N. K. dvakrát, lebo niečo si naložil poručiteľ do auta a niečo si niesla sestra vo svojom aute. V tom čase sestra pracovala pre firmu, ktorá robila s elektronickými zariadeniami a preto domácnosť vybavila rôznou elektronikou, bola to firma D. I., šlo o rôzne kuchynské potreby. Za sestrou do bytu na U. ulici chodil často, mohlo to byť asi raz to týždňa a vždy bol prítomný aj N. K.. Niekedy sa stalo, že N. K. pri jeho návšteve nebol doma, bol v práci, pamätá si, že raz bol v N.. Byt na U. B. je na X. poschodí. On sám sa odsťahoval z domácnosti rodičov v roku 2002. Pamätá si, že v roku 2006 kupovali spolu so sestrou na balkón sedenie. Naposledy bol v byte na U. B. tento rok. Byt je vybavený a zariadený rovnako ako vlani a ako v roku 2006. Keď sa vojde do bytu je tam spálňa s manželskou posteľou, v kúpeľni sú dve umývadla, byt má dve WC, je tam obývacia časť s jedálenským stolom a kuchyňa. V byte ma stále svoje osobné veci N. K. a jeho sestra. Čo sa týka udalosti okolo zmiznutia N. K., dňa 6. septembra 2006, kedy zmizol, pracoval so sestrou v jednej firme, majú vedľa seba stoly. Sestra dostala telefonát od pána C., kolegu N., ktorý vravel, že N. neprišiel do práce, chcel vedieť, kde je. Sestra začala hneď volať na telefónne čísla známym či nevedia, kde by mohol byť. Okolo obeda šiel so svojím otcom na políciu, kde riešia závažné prípady a na ich odporúčanie nahlásili N. zmiznutie. Predtým sa však išli pozrieť ešte do bytu N. K., či tam náhodou nie je. Potom sa tam opäť vrátili, či sa náhodou N. nevrátil, išli tiež do N. firmy spýtať sa N. kolegov, či nevedia čo je s ním. Nakoniec sa vrátili do bytu na U.Á. B.. a čakali, či N. nepríde. V noci prišli aj policajti, byt prezreli. Počkali do rána, na druhý deň pokračovali v pátraní. Sestra hovorila s mnohými známymi, ktorí N. poznali, či o ňom niečo nevedia. Na odporúčanie policajtov vymenili na byte zámky, lebo N. sa stratil aj s kľúčami od bytu a policajti ich varovali, že by to bolo nebezpečné, keby tam boli a náhodou by prišiel niekto, kto by v N. byte hľadal niečo. Aj teraz sa tam so sestrou chodieva pozrieť, či je všetko poriadku, byt je stále rovnaký, len je tam stále väčšia vrstva prachu.
Zo zápisnice o výsluchu svedka S.. E. J. dňa 14.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že N. K. je jej synovcom. V D. bol asi od roku 1985, kde sa s ním stýkala asi tak raz za dva týždne a to keď prišiel domov do Č., alebo k nej do Ž.. Naposledy s ním bola na prelome mesiacov apríl, máj 2006. Dňa 06.09.2006, keď došla domov z práce, našla si na mobilnom telefóne 4 neprijaté hovory od A., ktorí ju následne volali na pevnú linku a pýtali sa, či nevie, kde je N. K., čo nevedela. Dňa 13.9.2006 prišla zo Ž. do D. a chcela sa ako najbližšia rodina stretnúť s pánom C. a F., na čo jej navrhovateľka povedala, aby do firmy nešla ani tam netelefonovala, lebo v uvedený deň sa na pôde firmy N. K. P. Z. I. malo konať stretnutie týchto osôb ako prokuristov firmy s právnym zástupcom spoločníka P. P. T., I.. I. W..V.. pána D.. Navrhovateľku videla zoči voči po prvýkrát po príchode do Bratislavy dňa 13.9.2006. Predtým ju videla z okna, keď N. K. doviezla do Ž.. Od N. K. vedela, že sa spoznali asi tri roky dozadu, na svadbe. N. K. mal o ňu záujem a neskôr spolu začali chodiť. Teraz spolu bývali, nevie odkedy, minimálne od nového roku 2006. N. K. o nej rozprával, keď sa ho pýtala. N. K., pokiaľ nemal navrhovateľku, tak bol nervózny, namosúrený starý mládenec a ako začali spolu chodiť, tak sa zlepšil k lepšiemu, to skonštatovali celá rodina.
Zo zápisnice o výsluchu svedka X.. O. F. dňa 18.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že sa s N. K. pozná od roku 1990 alebo 1991. Od roku 1993 začal pracovať v spoločnosti P. P. T., I.. s r.o., v ktorej bol N. K. konateľom a pán D. spoločníkom. Od roku 1996 bol v tejto spoločnosti prokuristom. S N. K. boli nielen kolegovia, ale aj priatelia. Vo fyzickom kontakte N. K. bol naposledy v pondelok ( 04.9.2006 ) v práci, kde vtedy oficiálne zahajovali činnosť novej spoločnosti P. Z. I.. V stredu večer ( 06.9.2006 ) mal ísť N. K. na futbal s kamarátom a partnerom z Čiech pánom N. K., kde tento mal u N. K. spať dve noci. Nakoniec neprespal u N. K., ale prespal u neho, nakoľko ho tiež pozná. S N. K. a s pánom C. sa v minulosti stretávali, chodievali hrať tenis a potom išli na pivo. V poslednom období s ním voľný čas netrávil, lebo N. K. si našiel priateľku pani S. a odvtedy sa ukľudnil v dobrom slova zmysle ako keď sa niekto zaľúbi. Od N. K. vie, že s E. S. mali taký svoj model, ktorý mu vyhovoval, oni vlastne u N. K. spolu trávili víkendy. Cez týždeň sa každý venoval svojej práci, kde boli spolu v kontakte. N. K. nemal rodinu, mal tetku, ktorá žije v Ž.. V D. okrem svojej priateľky E. S. sa stýkal so susedom N. Š., pánom B., ku ktorému mal N. K. veľkú dôveru a mnohé veci s ním konzultoval. Mal priateľa X. T., ktorého deťom je krstný. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka X.. O. F. súd zistil, že N. K. poznal, osobne sa zoznámili až v práci 1993, ale predtým ho poznal na základe toho, že spolu telefonovali ako partneri, aj keď sa osobne nepoznali. Za tých 20 rokov čo sa poznali, bol ich vzťah nielen pracovný, ale aj kamarátsky, aj keď neboli spolu každý deň, on pracoval na prevádzke v J., T., ale nikdy nie v D.. Pozná aj E. S., s ktorou sa prvýkrát sa stretli na oslave 50-tich narodením pána Š. v roku 2004. Predstavil mu ju N. K. ako svoju priateľku alebo známu, už nevie ako to uviedol, vyzeralo to, že je to veľmi čerstvé. Či spolu žili alebo nie nevie, ale vie že spolu nejakým spôsobom fungovali. Stretli sa aj na oslave jeho 40-tky, bolo to na prelome septembra a októbra roku 2005. V byte u N. K. bol maximálne 3- krát, bolo to ešte pred jeho zmiznutím. Raz ich s kolegami pozval na grilovačku a dvakrát tam bol len veľmi krátku chvíľu asi 10 minút, bolo to asi dva-tri krát. V byte okrem N. K. určite nikto nebol. Bol tam cez deň. Presne nevie ohraničiť časové obdobie, kedy mu N. K. spomínal, že k nemu na víkendy chodí E. S. od piatka do nedele. Nikdy sa nebavil s N. K. o tom či sa chce oženiť alebo si založiť rodinu. O týchto témach sa N. K. nechcel baviť a vždy to hodil na nejakú srandu.
Zo zápisnice o výsluchu svedka S. B. dňa 29.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že sa s N. K. pozná zhruba rok od schôdze majiteľov bytov na U. ul. v D. a neskôr sa stali členmi výboru vlastníkov. Na I. sa zdržuje sporadicky každý druhý mesiac dva - tri týždne, lebo má trvalé bydlisko vo Š.. S N. K. mal kamarátsky vzťah, keď bol na Slovensku, tak sa navštevovali. Pred zmiznutím N. K. bol dňa 03.9.2006 so svojou manželkou, N. K. a jeho družkou na výlete v W.. V pondelok dňa 04.9.2006 išli spolu s N. K. na pivo do reštaurácie B. J., predtým ho N. K. v tento deň požiadal, či by za neho nevybavil daňové priznanie na garáž, čo mu vybavil v utorok dňa 05.9.2006 a večer išli spolu opäť na pivo. Na pive v utorok večer sa bavili o bežných veciach, akurát mu povedal, že na druhý deň v stredu je obsadený, že čaká návštevu z N. kvôli futbalu a tí chcú u neho prespať dva dni. Čo sa týka vzťahu N. K. s E. S., prvý kontakt zaregistroval na jeho narodeniny pred rokom na večeri, kde ju prvýkrát videl a spoznal. Vtedy ešte len začínal ich vzťah, ktorý sa potom ešte rozvinul. E., jeho priateľka, sa zdržiavala na U. ul. v byte N. K. len cez víkendy, kde vtedy, keď bol na I., sa s N. K. moc nestretával. Cez týždeň bývala E. S. u svojich rodičov. Keď sa pýtal N. K., či sa ide ženiť, odpovedal, že na to je ešte času, ale mal dojem, že si ju chcel zobrať.
Zo zápisnice o výsluchu svedka X.. N. T. dňa 30.9.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že sa s N. K. pozná od roku 1985 zo študentských čias. S N. K. bol naposledy dňa 02.9.2006, kedy za ním prišiel okolo 10,00 h. do firmy. Čo sa týka vzťahu N. K. s E. S., podľa neho to bola jeho frajerka, taký predsvadbový vzťah, dobre sa o nej vyjadroval a vyjadril sa vtom zmysle, že keď porieši problémy s D., tak bude mať svadbu. N. K. mu informačne unikol tak od septembra minulého roka, odkedy začal chodiť s E. S.. Vie, že v minulosti si N. K. domov vodil baby. Vie, že N. K., S. B. a N. Š. si urobili takú skupinu, chodievali si po okolitých podnikoch sadnúť, asi sa kamarátili. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka X.. N. T. súd zistil, že nebohého N. K. pozná od roku 1985, keď sa vrátil z vojenčiny, on v tom čase nastúpil na VŠ, býval na internáte na D., vtedy začal N. K. pracovať v T. a chvíľu tam s ním a jeho ďalším priateľom býval. Pokiaľ sa pamätá N. K. začal bývať vo vlastnom byte potom, ako mu zomrela mama v roku 1999, chvíľu býval u strýka na J. ulici a potom boli dostavané byty na U. ulici. Pomerne intenzívne sa spolu stretávali, lebo N. K. bol kmotor jeho syna. Posledné dva roky pred jeho zmiznutím mal známosť, bola to bola E. S., dokonca asi týždeň pred jeho zmiznutím hovoril, že keď poupratuje svoje firmy, že sa ožení a z nej sa stane kmotra. E. S. pozná zhruba od roku 2004, poručiteľ mu ju predstavil, keď sa stretli v reštaurácii v I. K.. Pred smrťou N. K. býval na U. ulici. Či tam E. S. bývala s ním 7 dni v týždni nevie, boli partneri, tak tam bývala pomerne často. Cez víkendy tam bola na 100%. Chodil do bytu N. K., v byte videl aj veci E. S. napr. v kúpeľni, aj keď je pravda, že tam nechodil na dlho, že by tam strávil 3-4 hodiny a ani tam nechodil preto, aby tam robil nejaký čeking, bolo vidieť, že tam E. býva. Niekedy bol u nich aj 4- krát za týždeň, niekedy len 2-krát do mesiaca. Pozná aj syna E. J. K., s ktorým sa po smrti N. K. stretli a hovorili spolu. S K. sa stretol niekoľkokrát v priebehu štvrťroka, hovorili aj o vzťahu E. S. a N. K. aj o tom, že spolu frajerčili a bola jeho partnerka. Vie, že N. K. chodil aj na služobné cesty niekedy aj na 2-3 dni do Nemecka, nevie či keď on bol v cudzine, E. spala v jeho byte. Odkedy N. K. získal byt v roku 2001 až do jeho zmiznutia, v jeho byte občas prespal jeho kolega O. F. a aj K. J., poručiteľov bratranec. Byt poručiteľa bol spočiatku staromládenecký, posledné 2 roky už to bol byt rodinný. Ako kmotor mal taký zvyk, že po Vianociach na Štefana trávili deň spolu a naposledy to bolo tak, že ho trávili u poručiteľa, kde bola prítomná aj E. S., o ktorej hovorili, že to je ich budúca kmotra. N. K. chodil na štedrý večer na J.. Mal taký zvyk, že doobeda išiel na cintorín na hrob rodičov, štedrú večeru trávil s E. J. a jej synom a na druhý deň sa vracal späť do D.. Byt N. K. pozná, v spálni bola manželská posteľ, nejaký stolík, N. K. tam mal vystavené svoje autá, bola tam nejaká skriňa, kúpeľňu mal veľkú, visel tam dámsky župan, videl dámske šľapky, ktoré vyzerajú úplne inak ako pánske. Byt na neho pôsobil tak, že v ňom žije muž a žena. So ženou si svedok hovoril, že už len čakajú na to, kedy im povedia, že E. S. je tehotná a že sa zoberú, lebo tam bola taká atmosféra, že už to bolo na spadnutie. Na dovolenke s N. K. a E. S. neboli nikdy, ale v roku 2006 s manželkou obaja oslavovali 40-tku, na tejto oslave boli obidvaja spolu. V júli 2005 sa ženil jeho brat aj na tejto svadbe boli spolu, koncom roka alebo začiatkom roka sa im narodil syn a tiež boli obaja na krstinách, je to vidno aj na fotkách. Každú stredu s N. K. hrával tenis, vtedy za N. K. prišla E. S., v piatok hrával tenis tiež, vtedy prišli za ním obaja, posedeli a porozprávali sa. N. K. a E. S. chodili spolu na výlety, spolu trávili voľný čas, vie to z ich reči a z toho čo hovorili počul, kde spolu chodili. Pamätá sa, že 2 týždne pred zmiznutím N. K. boli spolu na lodi spolu s kolegom F. C.. S poručiteľom sa po revolúcii 1989 veľmi zblížili, boli osobní priatelia, vedeli navzájom o sebe veľa veci a aj on sám vedel veľa veci, ktoré súviseli s N. podnikaním a s jeho súkromím. Keď N. zomrela mama, istý čas mal prístup od sejfu v komerčnej banke, v ktorom mal N. uložené šperky, aby sa k nim dostal, keby sa niečo stalo. Trvalo to asi 4 roky a potom, keď sa zoznámil s E., mu už tento prístup zobral. Je pravda, čo uviedol v čestnom prehlásení po zmiznutí N. K., že s E. S. žili v spoločnej domácnosti a za tým si stojí. Takéto čestné prehlásenie napísal preto, aby sa o tento byt mohla E. S.Á. starať, platiť zaň úhradu a čo bolo potrebné, lebo tento bol písaný na N. K.. Bral to tak, že E. S. preberá za tento byt aj zodpovednosť. Nemal vedomosť o tom, akým spôsobom bolo platené inkaso a úhrady za byt.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedkyne X.. O. T. súd zistil, že poručiteľa poznala od VŠ, bolo to už zhruba od roku 1987, kedy už z manželom chodila. Pozná aj E. S.. N. K. bol starý mládenec a s nimi viedol taký priateľsko-rodinný život. Pred asi 8 až 9 rokmi N. K. predstavil E. S. ako svoju priateľku. Stretávali sa potom neskôr vo štvorici, ona bola s manželom, N. K. bol s E. S., jeho život sa naplnil do takého párového života. Pokiaľ vie, pred E. S. nemal žiadnu dlhodobejšiu známosť a aj keď mal nejaké známosti, tie im nepredstavil. Do bytu poručiteľa na U. ulici chodila, dokonca ešte aj v čase, keď sa nepoznal s E. S., keď bolo treba pomôcť s nejakými ženskými vecami. Bolo to hlavne v
čase, keď bola mama N. K. chorá. Vie o tom, že poručiteľ s E. S. viedli spoločnú domácnosť, žili spolu, lebo tam bolo vidno, že Eva túto domácnosť ovláda. V byte boli aj ženské veci. Čo sa týka rodinného života N. K. hovoril, že tento si vyrieši, ale najprv chcel doriešiť svoje pracovné aktivity. Čo konkrétne mal riešiť nevie, o pracovných veciach nehovoril, ale rodinný život si chcel potom vyriešiť. Poručiteľ bol krstným otcom ich syna. Pozná N. J., pred E. to bola jediná priateľka, ktorú im N. K. predstavil, ale ona sa potom vydala. V čase ich rozchodu N. povedala, že sa vydáva. K nim do bytu chodievala nepravidelne, možno dvakrát do mesiaca, väčšinou vtedy, keď sa našla nejaká príležitosť. Niekedy chodili spoločne na obedy, prípadne večere, obedy boli skôr slávnostné, napr. naposledy na Vianoce už si nepamätá presne, ktorý deň to bol, boli u nich aj so svojim 2 deťmi a pripravili slávnostné jedlo. Inak k nim chodili na grilovačku alebo na chvíľu si len posedieť. Čo sa týka jedla, ak ho pripravovala sama E. S. , N. bol veľmi puntičkársky a dohliadal ako sa varilo a chcel, aby to bolo čo najlepšie. Byt upratovali a udržiavali spoločne, napr. tašky z obchodu boli veľmi puntičkársky vystreté a poskladané, ale je pravda, že do skrine im nechodila. Keď sa staval byt na U. ulici, poručiteľ počítal s nejakými stavebnými úpravami kvôli tretej izbe, nevie o aké stavebné úpravy malo ísť, v počítači má ešte stále projekt poručiteľovho bytu. Vie, že dve izby boli spojené do jednej tak, aby v prípade potreby sa dala vytvoriť tretia izba. Aj keď bol N. starý mládenec, boli rovesníci a predpokladali, že sa tiež raz usadí. Nehovoriac o tom, že keď chodil s N. J. už to tak vyzeralo, avšak rozišla sa s ním týždeň pred svojou svadbou. Je možné, že keď mu ochorela mama v tom čase intenzívne myslel, ako jej pomôcť a v tom čase izbu mohol plánovať pre mamu. Byt bol zariadený na párový život a nepochybuje o tom, že tam žili spolu. Či v byte prespávali zo 7 dní sedem krát alebo päťkrát to nevie. V byte boli osobné veci E. S. aj v kúpeľni aj v spálni. Aj keď to nebol klasický párový život, aký ona žije s manželom, skôr by to označila slovom patriarchálny ako klasický život. Keď sa stretávali na spoločenských a priateľských akciách N. K. predstavoval E. S. ako svoju priateľku. Čo sa týka zariaďovania bytu, N. K. bol veľmi puntičkársky a presne vedel čo chce. Čo sa týka nákupov a takýchto vecí vie o tom, že chodili spolu s E. S. nakupovať a vláčili spolu plné kabele. Za obsahom čestného prehlásenia, ktoré dala krátko po zmiznutí N. K. si stojí, že žil s odporkyňou v spoločnej domácnosti, tak to cítila. E. S. ju požiadala o toto čestné prehlásenie, lebo po zmiznutí N. K. bolo treba riešiť veci a E. S. nikto nebral vážne lebo nebola jeho manželka, urážali ju. Bolo to len také amatérske opatrenie na to, aby mohla kontrolovať platby za byt, kontrolovať záväzky za byt, leasingy a pod., aby to mohla vybavovať. Má vedomosť o tom, že E. J. prala posteľné prádlo poručiteľovi, keď mu zomrela mama. Mal rád, keď mu takéto veci robili ženy, ktoré boli skúsené ako bola jeho teta, dokonca ani sekretárky si nevyberal mladšie ako 50 rokov, boli skúsené a mali odrastené deti.
Zo zápisnice o výsluchu svedka S.. N. Š. dňa 09.10.2006, vyhotovenej vyšetrovateľom PZ v uvedenom trestnom konaní súd zistil, že sa N. K. pozná asi 12 - 15 rokov, spoznali sa náhodne cez pána F.. V D. na U. B.. Č.. XX sa zdržiava asi tak 2 roky. N. K. býva v byte na treťom poschodí, on býva na druhom poschodí. S N. K. bol naposledy vo fyzickom kontakte asi šesť dní predtým ako zmizol. Dňa 06.9.2006 mu okolo 9.00 h. volala Eva Jedlovská, priateľka N. K., či večer nevidel svietiť v jeho byte, na čo jej povedal, že o 19,00. hod nesvietil. E. S. prišla aj s bratom pozrieť do bytu N. K., od ktorého mala kľúče. Zistili, že N. K. doma nie je, ale doma spal. Ďalej mu povedala, že lístky na futbal sú na stole, že mali spolu variť večeru, nakoľko N. mal prísť nejaký kamarát z Čiech na futbal. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka S.. N. Š. súd zistil, že poručiteľa N. K. poznal zhruba od roku 2000, chodil do I. za pánom F.Í., s ktorým sa aj on poznal už dávno predtým a cez neho sa zoznámili. E. S. pozná od roku 2004 od oslavy jeho 50-tky. N. K. prišiel na túto oslavu s E. S. a tam im ju všetkým predstavil. Už predtým vedeli, že niekoho má, ale nevedeli koho. Predstavil ju ako svoju priateľku a keď ho niekedy volali na pivo, nech ide s nimi povedal, že nemôže, lebo má stretnutie so svojou priateľkou. Chodili spolu dlhšie, len si ju strážil a nevedeli dlho o koho ide. S N. K. boli susedia od roku 2002, býval v byte nad nimi. Myslí si, že k N. K. sa E. S. nasťahovala v lete v roku 2004, lebo potom ju tam už vídaval. Stretávali sa ako páry, aj sa spolu navštevovali, lebo jeho žena zistila, že E. je jej spolužiačka zo strednej školy a mali si čo povedať. Navštevovali sa zhruba raz za týždeň, ale pracoval v I., domov chodieval okolo piatej. N. K. bol tiež dosť vyťažený. Byt N. K. pozná veľmi dobre, je orientovaný rovnako ako jeho, lebo sú tieto byty nad sebou. Keď sa vošlo dnu, vpravo bola spálňa, trošku bola rozšírená, robil mu to T., bola tam manželská posteľ, stroj na cvičenie, cez spálňu sa išlo do šatníka a cez ten sa prešlo do kúpeľne, tam mal svoje osobné WC a za rohom bola ešte sprcha. Z chodby sa dalo ísť do druhého WC a do obývačky, bola tam veľká sedačka, stôl, bola tam knižnica, ktorú dorábali spoločne s E. S., lebo predtým tam nebola a kuchyňa, ktorá bola pomerne dobre vybavená rôznymi spotrebičmi. V byte je ešte kumbál, kde mal N. K. lyže. N. K. mu hovorieval, že pozri ako som dopadol, mal to byť staromládenecký byt a teraz ho budem musieť ešte prerábať. Keď spolu sedávali a oni so ženou čakali dieťa, tak si N. K.
doberali, že aj jeho to možno čaká a čo bude robiť, keď nebude mať kam dať postieľku, lebo spálňu a šatník rozšíril na úkor detskej izby, ktorá tam pôvodne mala byť. N. sa smial, že vidíš ako som dopadol, ešte to budem musieť prerábať.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedkyne S.. E. Š. súd zistil, že N. K. osobne poznala. Zoznámili sa koncom roka 2001 a poznala ho až do jeho zmiznutia 06.09.2006. Zoznámila sa s ním cez manžela, lebo hľadali byt v D. a manžel bol dlhoročný priateľ s N. K., ktorému povedal, že hľadajú byt a on mu vlastne ponúkol, že v dome, na U. XX kde býva, sú 3 byty voľné, že sa môžu ísť pozrieť a až ak by mali záujem, dalo by sa to vybaviť. Byt kúpili v roku 2002 a odvtedy boli susedia. Kúpili byt, ktorý bol v stave holobytu a až do júna až júla 2002 ho museli dokončovať a až vtedy sa do bytu nasťahovali. S N. K. ako susedom sa stretávali raz za týždeň, alebo raz za dva týždne. Dole pod domom bol bar, chodievali si tam v piatok sadnúť, má aj fotky z tohto obdobia, kde jedna z nich je zo svadby, keď sa vydávala a na tejto svadbe už bola E. S. s N. K., čo bolo 13.08.2005. Ďalšia fotka je s magisterskej promócie, na ktorú jej prišiel N. K. zagratulovať spolu s E. S.. Na ďalšej fotke z roku 2002 alebo z roku 2003 je N. K. s jej manželom z baru pod domom. Posledná fotografia je zo Silvestra 2005 z bytu pána R. a pani R., na ktorej je s manželom, N. s E. a manželia R.. Keď jej manžel oslavoval 50-tku v I. dňa 30.7.2004, pozýval N. K. na oslavu a tento mu povedal, že príde na oslavu aj so svojou priateľkou. Doviezli sa spolu autom, N. K. mal vtedy novú O. - W. a spolu sa aj viezli z oslavy. Na tejto oslave zistila, že E. S. je jej dlhoročná priateľka a zároveň aj spolužiačka zo strednej školy. E. S. začala vnímať ako susedku a bývajúcu u N. K. po manželovej 50-tke. Počula ich ráno, keď odchádzali do práce, ako na dlažbe búchajú opätky, oni bývajú pod nimi. Ona však E. S. nestretávala tak často ako jej manžel, lebo má kanceláriu pod bytom na U., tak len zišla dole do kancelárie, občas sa stretli vo výťahu. Nejako zvlášť sa navštevovali, ale keď išla na terasu, videli si do okien, porozprávali sa a pozdravili sa len cez túto terasu. Niekedy na Evu zakričala, či je doma. Častejšie však spolu chodili niekde na večeru, alebo si niekam sadnúť, akoby sedeli doma. Stretávali sa občas na grilovačke na terase, čo mohlo byť asi tak 4-krát do roka a niekedy sa pozývali na obedy, lebo N. K. rád varil, takže niekedy ich s manželom pozval na obed on a potom oni pozvali na obed ich. Dokonca sa jej raz stalo, že N. K. doniesol k nim polievku s knedlíčkami, lebo sa chcel pochváliť, ako sa mu podarila. Po zmiznutí N. K. napísala čestné prehlásenie a za jeho obsahom si stojí. O čestné prehlásenie ju požiadala asi E. S., lebo potom ako N. K. zmizol susedia ako pán B., N.Š. a iní jej začali robiť zle, nechceli ju pustiť do bytu, v ktorom 2 roky žila a preto sa stretli ako susedia a dohodli sa, že to budú riešiť čestným prehlásením.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedkyne A. R. súd zistil, že poručiteľa N. K. pozná od roku 2004, keď sa nasťahovali do domu na U. ul. v D., boli susedia. Pozná aj E. S.. Spočiatku ju vnímala len ako priateľku poručiteľa, potom začala dosť intenzívne chodiť k nemu a nakoniec začali aj spolu žiť, nevie odkedy. S N. K. sa zoznámila tak, že keď kupovali byt od developera odkázal ich na N. K., ktorý v dome už býval dlhšie a robil aj správu v tomto dome. Keď sa nasťahovali nemala kľúče od garáže, od niektorých spoločných priestorov. V čase, keď sa sťahovala do domu na U. B. bola vydatá a sťahovali sa spolu s manželom. Potom sa stretávali zhruba raz za týždeň, spolu posedeli, neskôr sedávali vo štvorici, lebo už bola s nimi E. S.. Do bytu N. K. chodila sporadicky, keď si potrebovala niečo požičať, alebo ich pozvali na kávu, chodievali aj k iným susedom, s ktorými sa spoznal. Keď boli u nich, kávu niekedy varila E. S., niekedy N. K.. Byt, v ktorom býval N. K. videla, bol plne vybavený aj zariadený, mal tam manželskú posteľ, v kúpeľni videla hygienické potreby aj mužské aj ženské a v predsieni videla sveter a dámske topánky. Začiatok spolužitia poručiteľa s E. S. si nepamätá, ale je presvedčená o tom, že žili spolu viac ako rok pred zmiznutím poručiteľa.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedkyne D. W.Ž. súd zistil, že poznala N. K.. Zoznámila ju s ním E. S., predstavila jej ho ako svojho priateľa, bolo to v roku 2003, presný dátum si už nepamätá. Ona bola v tom čase priateľkou jej brata. E. S. pozná od júla 2002, zoznámil ich spolu jej brat, lebo začali spolu chodiť. S bratom E. S. žije v spoločnej domácnosti, nie sú manželia. Vzťah medzi N. K. a E. S. vnímala ako normálny vzťah. E. ich s N. K. zoznámila potom, ako sa spolu oni dvaja zoznámili, chodili spoločne na rodinné akcie, prípadne spoločné akcie spolu vytvárali, chodili k ním aj do bytu na U. B., prípadne chodili na chatu a k jej rodičom. Vnímala aj obdobie, kedy prestali E. S. s N. K. spolu chodiť a začali spolu žiť, bolo to minimálne od leta roku 2004. E. S. v byte u rodičov nebývala, ale bývala s N. K.. Vie to presne, lebo mali psíka a keď šli k jej rodičom s priateľom na návštevu chodili ho venčiť a
E. tam už nebývala. Do bytu na U. B. chodila, bolo to pravidelne raz za týždeň, chodila tam zo svojím priateľom, tento byt je na treťom poschodí. Niekedy bola v byte na U. aj za situácie, kedy nebol doma N. K., stávalo sa, že ešte nebol doma, bol v práci. Istý čas pracovala kúsok od miesta, kde pracovala E., v tom čase ešte nešoférovala, preto z práce išla za E., spolu sa odviezli do bytu na U., tam za ňou prišiel jej priateľ a odtiaľ potom išla domov. Byt bol veľmi pekne zariadený, mal aj doplnky, sedenie na terase, spálňu s manželskou posteľou, veľmi peknú obývačku, videla v byte aj ženské veci, pri botníku ženské topánky, v kúpeľni veci, ktoré používajú výlučne len ženy. Takýto stav vnímala minimálne 2 roky pred zmiznutím N. od roku 2004.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedkyne R.A. E. súd zistil, že sa s poručiteľom N. K. spoznala asi v roku 1995. Zoznámila sa s ním cez manželov A.. Potom, keď išla do dôchodku, u N. K. brigádovala ako sekretárka, keď mu vypadla sekretárka. Mali spolu veľmi dobrý vzťah. Vedela, že N. K. býval na U. B., vie v ktorom dome, ale nikdy u neho nebola. E. S. pozná od detstva, lebo sa poznala s jej rodičmi, ktorí patrili tiež do spoločenstva rodín, ktoré sa spolu stretávali. N. K. začal chodiť s E. S. v deň svadby dcéry pána A., na ktorej sa zoznámili a všetci sa spolu tešili, že sa dali dokopy. Bolo to 06.09.2003. Na jar 2004 vedela, že už E. S. býva s N. K., lebo v tom čase už N. K. prišiel s ňou a viezli ju na U., kde otvárali jarnú sezónu na spoločnom pikniku. V tom čase už bývala u N. K.. Aj keď s nimi nechodila na kávu, lebo sú iná veková kategória, viazali ich spolu rodinné vzťahy a iné spomienky. V ich rodinnom spoločenstve mali oboch radi, vnímali ich vzťah aj veľké emócie, ktoré prežívali. Nemala dôvod pochybovať, že spolu žijú, keď E. matka jej to sama povedala, keď boli u nich, že E. žije s N. a domov chodí len na návštevy.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka K.O. K. súd zistil, že N. K. poznal od detstva, bol to jeho sused, bývali na jednej ulici, bol jedináčik a boli skoro ako bratia. N. K. na dlhšie odišiel, keď začal študovať na VŠ. Po skončení VŠ si našiel prácu v zahraničnom obchode a neskôr si založil firmu P. T., čo bolo niekedy v 90-tych rokoch. Bol slobodný, lebo jeho heslo bolo, že si potrebuje "grgnúť, prdnúť" a nikto mu toto tolerovať nebude. Bol normálne orientovaný, mal kamarátky tak, ako každý muž, nikdy mu však žiadnu nepredstavil. Vie kde v D. býval, neďaleko tým smerom ako mal byt, býva jeho sestra. Aj keď v jeho byte nikdy nebol, pokiaľ vie, mal tam len spálňu a obývačku a nebola tam žiadna ďalšia izba, ktorá by sa dala použiť ako detská izba. Nepozná E. S., nikdy ju nevidel a nikdy o nej ani nepočul. S N. K. sa stretávali dosť často, chodil domov raz za mesiac, raz za dva mesiace. Vždy sa spolu stretli, šli spolu na obed a porozprávali sa. N. rodičia zomreli pomerne mladí a keď zomrela N. mama, niekedy prespal aj u neho, lebo nechcel byť v tom byte sám. Naposledy sa videl s N. K. asi 3 mesiace predtým ako zmizol, mali stretávku z gymnázia. Jeho švagriná mala oslavu 50-tky v tom istom hoteli Q. ako mali oni stretávku a tam sa spolu stretli. Zagratuloval jeho švagrinej, porozprávali sa, tam si ho aj zo srandy fotil, aby mal fotku pre jeho deti, aké mal vlasy a N. mu povedal, že také niečo mu nehrozí. Keď mu dievča povie, že chce rodinu, tak sa s ňou hneď rozchádza. Ani pri tomto poslednom stretnutí, ani niekedy predtým nehovoril o tom, že má vážnu známosť, nikdy niečo také N. K. nespomenul. Chodili spolu aj lyžovať, naposledy boli lyžovať spolu v zime 2005 na C. W., ráno vybehli a večer sa vrátili. N. K. sa v Č. dlho nezdržiaval, maximálne na 2 dni, navštívil svoju tetu, prespal v byte po rodičoch. Dôvod, prečo chodil na J. nevie povedať, ale kedysi tam mal pobočku svojej firmy na hraničnom prechode na K. a v Č.O.-I., tak chodil aj na tieto svoje pobočky. Zhruba dva roky pred zmiznutím N. K. neboli spolu na žiadnom dlhšom pobyte ako je dovolenka a podobne. Osobný život N. K. bol taký, že hrával tenis, chodil hrať golf niekde na K. a ponúkal, že to vybaví aj pre neho, občas chodil s chalanmi na pivo, spomínal nejakého T., nič bližšie mu o svojom živote nehovoril, keď sme sa stretli, skôr mu hovoril o problémoch, ktoré ma vo firme.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka X.. S. N. súd zistil, že N. K. osobne poznal, boli susedia, spoznali sa na prelome rokov 2002-2003. Bol to priateľ jeho otca. Bývali na tom istom poschodí oproti sebe, on byt nekupoval, kupovali ho jeho rodičia, on len v byte býval, vlastníkom bytu sa stal až podstatne neskôr. Od roku 2004 sa stal zástupcom vlastníkov bytov v ich dome a N. K. sa stal jeho podpredsedom. Ich vchod bol v dezolátnom stave, stretávali sa najprv pracovne kvôli týmto otázkam 2 až 3 krát do týždňa a neskôr sa stali priateľmi a išli spolu aj na pohárik. Koncom roka 2006 sa vzdal tejto funkcie a už to nerobí. E. S. pozná, ale len z videnia, 2 až 3 krát ju stretol s N. K. na chodbe, bolo to asi mesiac, dva pred jeho zmiznutím. Dokonca mu N. K. vytýkal, že E. S. nepozdravil, ale ich spolu nezoznámil. Keď ešte s N. K. riešili problémy domu, nikdy v jeho byte E. S. nevidel, ani nič nenaznačovalo, že by tam bývala. Čestné prehlásenie, ktoré spravil 28.03.2012 a je súčasťou súdneho spisu, je pravdivé a
skutočnosti, ktoré tam uvádza sú pravdivé. Pojem, ktorý uviedol v čestnom prehlásení "v poslednú dobu" špecifikoval ako časový úsek 1, 2 až 3 mesiace pred zmiznutím N. K.. Stretávali sa 2 až 3 razy do týždňa u N. K., riešili problémy okolo domu a N. K. mu tiež spomínal, že má problémy so svojou firmou a že ho sledujú. K nemu šiel domov N. K. len vtedy, keď ho pozval na večeru, lebo nemal nikdy navarené. Problémy, ktoré s N. K. riešili dva až trikrát do týždňa za posledné dva roky, sa týkali bytového domu. Spočiatku to boli problémy z dôvodu, že sa menil správca domu Prvá ružinovská za spoločnosť ETP, pripravovali podklady na schôdze vlastníkov bytov, ktoré bývali zhruba 3 krát do roka, riešili neplatičov. Nie vždy však riešili tieto problémy, rozprávali sa s N. K. len ako priatelia a rozprávali sa o problémoch, ktoré mal N. K.Á. so svojou firmou. Hovoril N. K., že nech to nerobí, čo nakoniec aj urobil a on bol predposledný človek, s ktorým N. K. pred svojim zmiznutím hovoril. Raz stretol N. K. na chodbe aj s inou ženou ako E. S., bola to tmavovláska, s ktorou ho nezoznámil. Pri rozhovore N. K. nikdy nespomenul, že má vážny vzťah s E. S.. N. K. pred jeho zmiznutím videl naposledy vo štvrtok. Víkend pred zmiznutím N. K. boli N. K., E. S., pán B. s manželkou na výlete v N., povedal mu to pán B.. Na dverách bytu N. K. sa objavila nálepka zo siluetou muža a ženy s nápisom "tu bývame my". Kedy a kto to tam nalepil nevie, ale predtým než N. K. zmizol, to tam nalepené nebolo. Na poštovej schránke sa objavilo meno E. S. až po zmiznutí pána K.. Čestné prehlásenie, ktoré 28.03.2012 podpísal, obsahuje pravdivé údaje a písal ho on sám, sú tam len jeho osobné názory. Prečo je toto čestné prehlásenie obsahovo identické s tým, ktoré podpísal pán B. nevie, on pánovi B. poslal e-mailom svoje čestné prehlásenie, aby mu ukázal, čo do neho napísal. Vopred o tom spolu nehovorili. Čestné prehlásenie napísal v marci 2012 preto, lebo sa začali diať v dome rôzne veci. Na schôdzi vlastníkov bol napadnutý aj on, aj B., že majú podiel na tom, že N. K. zmizol. Čestné prehlásenie napísal preto, lebo sa dozvedel, že prebieha súdne konanie, povedal mu to pán W. zástupca vlastníkov, že E. S. si čosi uplatňuje v dedičskom konaní. Tak si sám začal zisťovať, kde to prebieha a sám z vlastnej iniciatívy napísal do čestného prehlásenia to, čo vedel. Urobil to z vlastnej iniciatívy. Čestné prehlásenie, po napísaní odovzdal pánovi B.. Čestné prehlásenie odovzdal pánovi B. asi 2-3 dni potom, ako ho podpísal. N. K. mu nikdy nepovedal, že s E. S. nežije, ale on ju videl 3- krát na chodbe cez víkend. Keď bol u N. K. v byte, stalo sa mu, že potreboval ísť na WC, záchod bol vľavo na chodbe. Keď si tam umýval ruky, nikdy tam nevidel náznak nejakých ženských vecí. Zástupcom vlastníkov bytov sa stal v roku 2005-2006. V byte, v ktorom býva s manželkou a dieťaťom nemal prihlásené 3 osoby ale len 2, lebo dlhšiu dobu robil v Č.. V roku 2004 až 2006 odchádzal do Čiech na 2 - 3 dni, nebol preč v kuse celý čas, preto nepovažoval za potrebné prihlásiť dieťa do bytu ako tretiu osobu.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede svedka Ing. K. J. súd zistil, že N. K. pozná, je to jeho bratranec, jeho rodina a poznali sa od detstva. S bratrancom bol v D. v intenzívnom kontakte od roku 1999 až do roku 2004, kedy pred letom promoval, lebo študoval v D. na VŠ. Po skončení VŠ vycestoval do USA a neskôr do Írska. S bratrancom sa stretával len na Vianoce, prípadne na rodinných oslavách. Naposledy sa s bratrancom videl v apríli roku 2006. Bol vtedy na pobyte na Slovensku, mal odlietať do Írska, prišiel do D. poobede, stretli sa, strávili spolu večer, bola pri tom aj E. S. a pozerali na futbal. Na druhý deň ráno odišiel do Írska. Spal u bratranca v byte na U.P. B.. Tú noc tam spala aj E. S.. Čo sa týka vzťahu medzi jeho bratrancom N. K. a E. S., k tomu sa nevie vyjadriť, v ten deň ju videl prvý raz a N. mu ju predstavil ako svoju priateľku. Večer sedeli aj s manželmi T., ani nevie či sa s E. S. za ten večer rozprával, sedeli v kruhu priateľov, lebo ich poznal už v minulosti. Keď sa N. K. pýtal, či môže u neho prespať povedal mu, že áno, že bude spať na gauči a tiež mu spomínal, že E. S. u neho cez víkendy býva. Predtým v byte u N. K. nebol, lebo sa stretli buď u neho vo firme, alebo na obede. Pamätá si, že asi dva roky predtým tam bol s mamou na Vianoce. Bolo to v roku 2004 alebo 2003, presne si už nepamätá. Vtedy tam ešte E. S. nebola. Pána T. s manželkou pozná, zoznámil sa s nimi cez N. K., lebo oni boli priatelia a počas štúdia na VŠ doučoval ich syna angličtinu a chlapi ho niekedy zobrali na pivo. S N. K. aj s pánom T. mali veľmi blízky vzťah, vedeli o ňom aj také veci, o ktorých nevedela ani jeho mama a dosť ho podržali. S N. nehovorievali na témy vzťahy, priateľky, manželstvo a pod., N. mal skôr k nemu taký otcovský vzťah a takéto otázky s ním neriešil, nebol ani veľmi spoločenský. N. bol skôr samotár, aj keď mal ustálený okruh priateľov s ktorými sa stretával, s ktorými chodil na pivo, tenis a pod. Bol dosť puntičkársky, všetko robil podľa svojho a na všetko mal svoje princípy. Kým žila jeho mama nechával si veci prať u nej, každý týždeň chodili hore, dole tašky. Keď jeho mama zomrela túto štafetu prebrala jeho mama, aj keď si neskôr kúpil pračku a nosil si veci do čistiarne. Či aj v roku 2006 posielal N. jeho mame veci prať nevie, lebo býval mimo Slovenska. Keď sa vrátil z Írska na Slovensko v roku 2009 robil v D.. T. bývali v I. K., takže sa stretávali, T. mu povedal, aby si dával pozor na E. S., lebo chce všetko po N. zobrať a že mu zachránil pár modelov autíčok po N., ktoré mu aj dal. V období od roku 2004 až do roku 2006 nebol na
území Slovenska, ukončil VŠ v roku 2005. Po promócii odletel do USA, kde bol 4 mesiace na študentské vízum a hneď nato začal pracovať v Írsku. Pred jeho odchodom do Írska v ten deň, keď spal u N., N. s E. spolu nevarili, doniesli nejaký nákup z Rakúska, salámy a iné veci, to mali na večeru.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníčky konania zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie konania ako aj na výpovedi, ktorú urobila ako účastníčka konania v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 19C/124/2012. Nebohého poručiteľa N. K. poznala 3 roky od 06.9.2003 a za túto dobu vedela o jeho živote všetko. Viedli spoločnú domácnosť v byte poručiteľa na U.P. B.. XX C. D., ktorá trvala viac ako 1 rok pred jeho vyhlásením za mŕtveho. Taktiež ich spájali pracovné povinnosti. Viedla jednu zo záložných firiem pre N. K., ktorú mu neskôr postúpila v auguste 2006. Rovnako sa so ňou pravidelne radil o pracovných záležitostiach v jeho firmách. Pokiaľ správca bytového domu na U. B.. Č.. XX C. D. ETP Management budov, s.r.o. oznámil súdu listom zo dňa 08.3.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012, že v roku. 2006 za 01/2006 až 08/2006 boli v byte poručiteľa 2 prihlásené osoby, tento údaj oznámila správcovi ona po skončení kalendárneho roka 2006 na tlačive od správcu
- odpisy vodomerov, kúrenie a osobomesiace.
Správca bytového domu na U. B.. Č.. XX v D. ETP Management budov, s.r.o. oznámil súdu listom zo dňa 08.3.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012, že do bytu č. XX na IV. poschodí bytového domu po poručiteľovi X.. N. K.Á. bolo prihlásených v roku 2003 v januári až apríli osôb 0, v máji až decembri 1 osoba, v roku 2004 osoba 1, v roku 2005 osoba 1, v roku 2006 v januári až auguste 2 osoby a v septembri až decembri 1 osoba.
Z výkazu osobomesiacov, potvrdeného vlastníkmi bytov vlastnoručným podpisom ako podkladu na vyúčtovanie za rok 2004 a 2005 správcovi bytového domu na U.H. B.. C. D. súd zistil, že v roku 2004 aj 2005 poručiteľ potvrdil, že v byte žije len jedna osoba.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.01.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede účastníka konania X.. E. S. ( v uvedenom konaní odporkyňa ) súd zistil, že je slobodná, ekonómka - konateľka firmy, býva v D., s poručiteľom som sa zoznámila 06.09.2003 na svadbe dcéry jej sesternice, ktorá bola v I. a odvtedy sa kontaktovali. Randili spolu asi jeden rok. V roku 2004 jej poručiteľ navrhol, aby s ním bývala, lebo aj tak viacej času strávila s ním ako doma. Súhlasila s tým a niekedy v máji 2004 si k nemu odsťahovala osobné veci, prenosný počítač. Veci sa zmestili do osobného auta, byt mal poručiteľ už zariadený. Plánovali spoločnú budúcnosť, avšak k tomu nepotrebovali uzavrieť manželstvo, ani k tomu nepotrebovali žiadny úradný papier. Do bytu sa k trvalému pobytu neprihlásila, nevidela na to dôvod, lebo ani poručiteľ tam nebol prihlásený, bol stále prihlásený k trvalému pobytu v Č., kde mal aj zriadené sídla niekoľkých firiem, bol by to len administratívny problém, ktorý by nič neriešil, bolo by len nutné vyriešiť nejaké nové doklady. V tomto byte ju chodili navštevovať aj rodičia, keď ich pozvali na obed alebo večeru, alebo príležitostne keď išli okolo sa u nich zastavili. Jej otec zomrel v roku 2011. S poručiteľom mali spoločných priateľov Š., ktorí bývali v byte pod nimi, potom manželov R., ktorý tiež bývali v tom istom dome, s tými sa stretávali často, kedykoľvek aj večer k nim zašli. Potom to boli manželia T. O. a X., ktorí nebývali v ich dome. Poručiteľ bol spolužiak X. T. ešte z VŠ a bývali spolu aj na internáte. Potom ako sa poručiteľ stratil nezostala v byte bývať, lebo poručiteľ mal zo sebou kľúče od bytu, zámok vo dverách nemohla vymeniť a necítila sa v tomto byte bezpečná. Kľúče od bytu nikomu neodovzdala, nechala si ich u seba, pravidelne tam chodievala, ale nechcela tam bývať, lebo sa necítila bezpečná. Vracala sa tam pre svoje osobné veci. V byte sa bála zostať z dôvodu, že potom ako zmizol poručiteľ, šlo zrejme o únos, nemohla vedieť či tam niekto príde a bude niečo hľadať. Asi po 10-tich dňoch vymenila zámok v byte, ale nechcela tam ani potom bývať, pretože sa tam necítila dobre. Zmiznutie poručiteľa nebola náhoda, bol vlastníkom firmy, ktorá vlastnila nehnuteľnosti a v druhej firme, ktorá nevlastnila nehnuteľnosti bol konateľom, nepohodol sa tam však s nemeckým spoločníkom, ten ho odvolal z pozície konateľa, šlo o spoločnosť CT Cargo Transport, spol. s r.o. Išlo tam o veľa peňazí, poručiteľ zostal spoločníkom firmy CARGO TRANSPORT IMMOBILIEN spol. s.r.o., v ktorej zostal majetok a chceli od neho, aby túto svoju firmu previedol na nemeckého spoločníka, čo poručiteľ nemal v úmysle. V roku 2005 bola založená firma CGS s.r.o, v ktorej bola ona jediná konateľka a spoločníčka, ako záložná firma na podnikanie v rámci špedície. V roku 2006 túto firmu predala poručiteľovi, čím sa stal on jediným konateľom a spoločníkom tejto. N. D. sa mu stále vyhrážal a 05.09.2006 mali mať nejaké rokovania, ktoré poručiteľ odignoroval. Na druhý deň ráno odišiel do práce a viac sa nevrátil. Pretože mala vedomosti o jeho všetkých aktivitách necítila sa v jeho byte bezpečná. V deň keď poručiteľ zmizol s ním nebola, nespala v byte, lebo mu mal prísť kamarát N.
K. z N.. Nakoniec jeho priateľ neprišiel, aj keď mali ísť spolu na futbal. Poručiteľ jej večer okolo pol desiatej volal, že jeho priateľ neprišiel. Ona k nemu už večer nešla. Vedenie spoločnej domácnosti s poručiteľom prebiehalo tak, že ona zabezpečovala nákup potravín, upratovala, varila, nakupovala bytové doplnky, záhradné sedenie, ktoré kupovala zo svojich peňazí a dôkazy sú založené v poručiteľovom byte. Nájomné platil poručiteľ trvalým príkazom z účtu, ktorý je nastavený na neurčitý čas, ona sama mu to cez internet zadávala cez jeho prístupové kódy. Spoločnú kasu nemali a pokiaľ sa pamätá, hradila aj sama jednu zimnú dovolenku, ostatné dovolenky platil poručiteľ prevodným príkazom zo svojho účtu. Poručiteľ vedel dobre variť a rád varil, ale rád sa nechal aj obslúžiť, keď navaril niekto iný. Okná v rámci upratovania v byte neumývala, lebo si na to zavolali službu. Bývala priateľka poručiteľa N. J. mala firmu SUNBIT, ktorá mala upratovacie služby v predmete činnosti a táto firma upratovala aj poručiteľovi vo firme. S poručiteľom boli spolu 22 krát na dovolenke a na rôznych spoločenských podujatiach. Koľko nocí reálne strávila s poručiteľom v tomto byte rok dozadu od jeho zmiznutia nevie povedať, lebo mimo domu trávili aj víkendy, odhaduje, že to bolo okolo 300 dní. V byte boli zabudované elektrospotrebiče, boli súčasťou bytu a ona kupovala bytové doplnky ako mixér, hrnce, elektrické krájače. Fén si kúpila sama, lebo poručiteľ si vlasy nefénoval. Nemala v úmysle zriadiť si v byte trvalý pobyt, ani o tom nikdy neuvažovala, lebo plánovali, že sa z tohto bytu odsťahujú. Chceli si nájsť dom alebo nejaký väčší byt. Dúfala že sa poručiteľ vráti do doby, kým podala návrh na súd na vyhlásenie za mŕtveho. Po zmiznutí poručiteľa prestala komunikovať s S.. E. J. preto, lebo pri poslednom stretnutí ju táto vyzvala, aby jej ukázala byt. Keďže bola zamestnaná moc jej to nevyhovovalo, ale vyhovela jej, chcela sa ubezpečiť, že je všetko na svojom mieste, bolo jej nepríjemné, keď sa niekto prehrabával v jej aj poručiteľových veciach. Hlavným konfliktom medzi nimi bolo to, že si dovolila podať návrh na vyhlásenie za mŕtveho.
Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi účastníčky konania zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu na začatie konania ako aj na výpovedi, ktorú urobila ako účastníčka konania v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 19C/124/2012. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.01.2013 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/124/2012 v časti výpovede účastníka konania S.. E. J. ( v uvedenom konaní navrhovateľka ) súd zistil, že je slobodná, vysokoškolská učiteľka býva v Ž.. Poručiteľ bol jej synovec, bol to syn jej sestry J.R. K.. Sestra žila v Č. a synovec vyrastal tiež v Č. a T.. VŠ vyštudoval v Ž. a počas tohto štúdia u nej býval. Po skončení VŠ v roku 1986 začal pracovať v zahraničnom obchode v D.. Z D. nedochádzal do Č. ani do Ž., ale spočiatku býval v robotníckom hoteli, niekedy býval u svojich kamarátov na vysokoškolskom internáte a napokon si prenajal byt od príbuzných v D., keď začal podnikať, bolo to niekedy v roku 1992 až 1993. Ona ho v D. navštevovala. Spočiatku podnikal v špedičnej firme, ktorá mala rôzne pobočky po Slovensku. Keď chodieval na tieto pobočky zastavil sa u nej, nebolo to však pravidelne, niekedy raz za týždeň, niekedy raz za mesiac, nemôže povedať, že by to boli nejaké pravidelné intervaly. Kým ešte žila sestra v Č. spočiatku každý týždeň chodil k matke, jej sestra zomrela v roku 1999. Mala zo svojim synovcom dobrý vzťah, kontaktovali sa dosť často, avšak tento pojem je dosť relatívny, keď neprespal v Č. v byte po matke, prespal u nej. Čo sa týka súkromného života poručiteľa, bol dosť uzavretý, nepripúšťal si veľmi nikoho k telu, keď bola zvedavá ako žije hovoril jej, aby sa pýtala, niekedy jej na otázky odpovedal, ak nemal náladu tak nie. Spočiatku žil synovec sám, hlavne v časoch keď začal podnikať, ženy striedal hodne. Byt na U. B.. C. D. kúpil v roku 2003, vtedy sa tam oficiálne presťahoval. Aj keď je pravda, že výstavba tohto bytu trvala pomerne dlho a s jeho výstavbou boli problémy, nakoniec sa mu to podarilo. Po dokončení bytu na jeho kolaudáciu ju v roku 2003 pozval, ale bola u neho na vianočné sviatky na prelome roku 2002-2003, preto vie, že to bol úplne nový byt. Neskôr už až do jeho zmiznutia v tomto byte nebola. Že poručiteľ od Vianoc v roku 2002 až 2003 až do jeho zmiznutia s nikým v tomto byte nežil, vie od priateľov poručiteľa a toto vie aj priamo od neho. To, že nemá žiadnu priateľku vedela aj preto, lebo žila sama a sama vychovávala syna a poručiteľ si ju doberal, kedy si už nájde frajera, lebo jej syn potrebuje mužský vzor. Vtedy hovoril, že u neho je to niečo iné, on priateľku nepotrebuje, aj jeho otec aj matka zomreli na rakovinu, nechcel si preto nikoho na seba naväzovať. O tom, či má nejakú známosť so ženou nevedela, ale ani sa ho na to nevypytovala. Vedela, že má vzťah v dvoch prípadoch. S prvou priateľkou spolu boli niekoľko rokov a tá sa potom vydala, bolo to v rokoch 1996 až 1997, keď už bola chorá jej sestra a bola aj na jej pohrebe a potom sa rozišli. Po nej mal ešte jednu priateľku, tá však bola vydatá. Napokon sa dozvedela o odporkyni, ale až po tom, ako bol synovec vyhlásený za mŕtveho. Vedela o nej už skôr niekedy v roku 2003-2004, lebo od synovca vedela, že má s ňou prvé rande a žehlila mu košeľu, stretli sa prvýkrát až po jeho zmiznutí. Po zmiznutí poručiteľa byt v Bratislave nebol zapečatený, lebo kľúč od bytu mala E. S.. Nevie prečo mala kľúče od bytu, keď nežila s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Vedela o tom, že cudzí ľudia mali kľúče aj od bytu poručiteľa v Č.. O byt v Č. sa synovcovi starala suseda pani D.. O zmiznutí synovca sa dozvedela ešte v ten istý deň 06.09.2006
popoludní od manžela sesternice K.. K. A., lebo ešte v ten istý deň vznikla okolo zmiznutia synovca dosť veľká panika, on sa o zmiznutí synovca dozvedel od odporkyne. Panika okolo jeho zmiznutia bola preto, lebo zhruba pol roka pred jeho zmiznutím jej synovec hovoril, že sa podieľa na riskantných obchodoch a dlhodobo bol v strese. Povedal jej, že ak by sa mu niečo stalo, kde treba hľadať vinníka, za toho označil svojho nemeckého spoločníka, ktorý by mohol byť jeho likvidátorom. Mali vraj spolu konflikty a začalo to ešte za života jej sestry. Podieľal sa na riskantných obchodoch v tom zmysle, že chcel získať podiel v obchodnej spoločnosti ako jediný spoločník od svojho nemeckého spolupracovníka, avšak firmu, ktorej jediným spoločníkom bol tento Nemec vybudoval jej synovec a pre svoju spoločnosť získal pozemky, ktoré si chcel synovec ponechať, ale s nemeckým partnerom sa takto nedohodli. Pokiaľ vie, asi 2 dni pred zmiznutím synovca v spoločnosti, ktorá vlastnila pozemky došlo k spoločenskej zmene a boli pribratí noví dvaja spoločníci pán C. a F., ktorí túto spoločnosť riadia až do teraz. Skutočnosť, že jej synovec rok pred vyhlásením za mŕtveho resp. rok pred jeho zmiznutím neviedol spoločnú domácnosť s odporkyňou vie len od priateľov synovca a od synovca samého. Náklady, ktoré boli spojené s bytom platil synovec príkazmi na úhradu z jeho účtu, preto má za to, že sa na nich odporkyňa nemohla podieľať. Tiež podľa správcu obytného domu v roku 2007 bola v dome evidovaná len jedna osoba, v roku 2011 už nebola evidovaná žiadna osoba. Má vedomosť o tom, že hneď po zmiznutí synovca bola na schôdzi vlastníkov do zápisnice uvedená výhrada voči E. S., ktorú namietli ostatní vlastníci bytov, že nemá čo za byt po synovcovi hlasovať. V súčasnosti s bytom disponuje a nakladá s ním E. S.. Vzťah so synovcom bol veľmi dobrý, bol to veľmi dobrý človek a nikdy by na neho nedala dopustiť. Mal rád ženy, potreboval ženy a vedel si ich zabezpečiť. Čo sa týka trávenia voľného času synovca vie, že do jeho zmiznutia bol dvakrát s E. S. v lete na dovolenke a chodil s ňou aj lyžovať. Predpokladá, že to bola ona, lebo ona jej to povedala, keď raz telefonovala synovcovi. Nevedela, že je v zahraničí a telefón jej zdvihla žena, asi E. S., ktorá jej vtedy povedala, že synovec je v sprche, boli na lyžovačke v zahraničí. Koľkokrát boli spolu na dovolenkách a spoločenských podujatiach nevie, synovec jej všetko nehlásil. Vedela o tom, že synovec mal priateľku dlhší čas, volala sa N. J.. Nevedela o tom, že v rokoch 2003 až 2006 jej synovec mal vážne zdravotné problémy.
F. K. vo svojej výpovedi svedka pred súdom dňa 29.4.2015 uviedol, že Ing. N. K. bol jeho bratranec, ich otcovia boli bratia dvojčatá. Ing. N. K.U. bol o 7 rokov mladší ako on. Jeho rodičia s ním jazdievali k nim do I. na návštevu a súčasne jazdil otec Ing. N. K. za svojou matkou, teda za jeho babičkou aj babičkou X.. N. K., ktorá bývala najskôr v A. a potom v Č. na H.. Otec X.. N. K. mu bol za svedka na svadbe 02.9.1978. Potom ako N. otec zomrel, N. mal asi 17 rokov, boli na pohrebe v Č.. Potom N. dokončil VŠ v Ž., osamostatnil sa, presťahoval sa z Č. do D. a tam pracoval v nejakej firme. Potom začal pracovať v Cargo Transport. Stále sa navštevovali, niekedy N. K. so svojou matkou J. K. prišli raz za mesiac, niekedy 2x do mesiaca, niekedy neprišli aj 2 mesiace. V telefonickom kontakte s N. K. bol neustále. Boli aj na pohrebe mamy N., ktorá zomrela asi v roku 1999, bolo to v D.. V roku 2002 sa vydávala jeho dcéra a N. jej bol za svedka. Niekoľkokrát prišiel k nim, boli to nárazové návštevy, napr. išiel z Nemecka a prišiel s tromi priateľmi. Niekoľkokrát prišiel k nám aj s rôznymi priateľkami. V roku 2003 sa mu narodil v novembri vnuk, tak to prišiel N. s ním zapiť, na Morave sa to tak robí a bol tam 2 alebo 3 dni. N. mu prišiel ukázať aj nové auto, červené Alfa Romeo, s ktorým tam bol v priebehu 2 rokov min. 5x. Rozprával mu niečo o tom, že zakladá ďalšiu firmu. Vždy, keď N. prišiel k nim, priniesol jeho manželke viac vecí na opravu, pretože manželka učí šiť učňov. O tom, že by sa mal N. ženiť, sa nebavili, obidvaja vedeli, že to nie je možné. N. mu povedal, že nechce, aby jeho deti zažili to, čo prežil on, teda že mu obidvaja rodičia zomreli na rakovinu pred očami. Vždy povedal, že peňazí má dosť a že má dosť aj dievčat. V D. bol v byte u N., ale ešte v tom pôvodnom, nie v byte na U. ul. O tomto byte mu N. iba rozprával, pretože keď zomrela ich babička K. K., zobral si z dedičstva kríž, nejaký starý porcelán. Povedal mu, že aj z domu po babičke z T. si zobral starý nábytok a obrazy, pretože si nový byt zariaďuje v starom duchu. Do D. nejazdieval, pretože to bolo finančne náročné, ale stretávali sa v Č. na S., pretože N. otec bol S. a niesli mu na hrob s manželkou kyticu a na pamiatku zosnulých. V byte po rodičoch N. v Č. si dali stretnutie, potom išli na cintorín a po obede, na ktorý ich pozval, odchádzal Peter do Žiliny k odporkyni v 1. rade, oni sa s manželkou sme vrátili domov. V byte v Č. bola zastavená voda a N. odchádzal do Ž. k odporkyni v 1. rade. Niekedy sa stalo, že sa vracal s nimi a u nich prespal a potom odišiel do D.. Odporkyňa v 1. rade N. prakticky vychovala, jazdieval k nej na vianočné sviatky, čo vie od N.. Veľakrát išiel tak, že sa zastavil u nich na Morave, obišiel rodinu a potom išiel do Ž.. V D. s manželkou boli v auguste 2006, boli sa vykúpať v N.. Zatelefonoval N., že idú do D., že sa môžu stretnúť pri Priore. Evidentne bolo cítiť, že N. nechcel, hovoril, že nemá čas, nakoniec povedal, že ho tam počká. Keď tam prišli s manželkou, prišiel aj N. s E. S., ktorú im predstavil ako kamarátku a pozval ich na obed. Všetci štyria boli na obede v nejakej pivnici, kam ich doviedol N. a povedal mu, keď sa lúčili, aby išiel hneď domov a nikde sa nezastavovali.
Vedel, že N. niekto sleduje, to mu hovoril už predtým a evidentne bolo vidieť, že má o nich strach, aby ich niekto s ním nevidel. Keď N. pozýval na svoju päťdesiatku 13.9.2006, povedal, že príde. Keď som sa ho pýtal, či príde sám alebo s priateľkou, povedal, že príde sám. Potom mu N. ešte zavolal koncom augusta 2006, čo mu má kúpiť na jeho päťdesiatku, že sa teší, že si oddýchne, prepláchne si hlavu, že mal veľa starostí. Povedal mu, že takmer spadol do chomúta, ale že to vyriešil, zaplatil priateľke gynekologický zákrok. Menovite neuvádzal žiadnu osobu, o tom sa nebavili. To bolo naposledy, čo spolu hovorili. Dňa 13.9.2006, keď mal oslavu svojej päťdesiatky, tak N. niekoľkokrát za deň prezváňal telefónom, nikto nebral. Napadlo ho zavolať odporkyni v 1. rade, či o ňom niečo nevie. Tá mu povedala, že N. je od 06.9.2006 nezvestný. Dozvedel sa od nej o kontakte na navrhovateľku, ktorej telefonoval, aby sa stretli. Chcel sa jej spýtať, či niečo nevie o N. K.Á., lebo odporkyňa v 1. rade mu povedala, že navrhovateľka ohlásila zmiznutie Ing. N. K. na polícii. Najskôr navrhovateľka hovorila, že nemá čas, potom súhlasila, že sa stretnú pri Priore v D.. Do D. išiel s manželkou a odporkyňou v 1. rade a so svojím synom K. K.. Najskôr sa zastavili na polícii, pretože jeho syn je policajt a povedal, že sa pôjdu informovať. Tam ich odkázali na nadporučíka S., ktorý povedal, že ho nepozná. Potom volala navrhovateľka, pýtala sa kde je, že mešká. Povedal jej, že je na polícii a ona volala späť nadporučíkovi S., ktorý im to povedal. Nakoniec sa s navrhovateľkou nestretli, nemal už na to dôvod.
E. S. v písomnom čestnom prehlásení zo dňa 14.3.2013 uviedla, že bola v byte N. K. na U. ul. v novostavbe upratovať v lete 2005 a v zime 2005 - december. V decembri 2005 robili spolu s S. K. v byte vianočné upratovanie. Pre upratovaním sa zastavili po kľúče na D. XX C. D.. Upratovanie vždy začali spálňou, v ktorej bola ustlaná len jedna posteľ, na druhej nebolo posteľné prádlo. Po uprataní spálne upratali šatník, utreli prach v otvorených policiach a otvorených vešiakoch, povysávali podlahu v šatníku, v ktorom boli iba pánske veci. V spálni nemal žiadne skrine, iba malú komodu a stroj na cvičenie. Potom upratali obývačku a kuchyňu, v drese bola len jedna špinavá šálka. Potom upratali kúpeľňu, kde videla iba pánsku kozmetiku na poličke, žiadnu dámsku kozmetiku, ani voňavku krémy, žiadny parfum, visel tam len jeden pánsky župan. Bolo vidieť, že upratujú pánsky byt, ale čisto mal, všetky veci boli odložené na poriadku, upratané, veci boli odložené v šatníku, bol poriadkumilovný. Umyli okná, vyprali záclony, závesy povesili na miesto, vyniesli smeti a kľúče odniesli naspäť na D. XX.
E. S. vo svojej výpovedi svedka pred súdom dňa 30.10.2015 potvrdila, že vyššie uvedené čestné prehlásenie, do ktorého nahliadla, celé napísala ona, je to jej rukopis a je ňou podpísané. Písala toto čestné prehlásenie na podnet pani J., ktorá jej povedala, aby napísala, čo upratovali v tomto byte. Čestné prehlásenie písala sama, pani J. pri nej nebola, táto bola s ňou iba u notárky, kde mala tento papier podpísať. Bola brigádničkou a v rámci tejto činnosti ju vykonávala pre X.. N. J., ktorá poskytovala upratovacie služby. Dvakrát bola v byte na U. B. C. D., išlo o byt Ing. N. K., poslala ju upratovať do tohto bytu Ing. J.. Spolu so ňou bola v uvedenom byte upratovať ešte pani D., ktorá je už mŕtva. Táto a vydala a zmenila priezvisko, predtým sa volala K.. Byt bol na X. alebo X. poschodí, nevie koľko výťahov mal vchod , ona išla osobným výťahom. Byt mal dva balkóny, zo spálne jeden a z kuchyne druhý. Nevie, či sa naň išlo aj z obývačky, ona tam išla z kuchyne, lebo ho upratovala. Raz bola v uvedenom byte upratovať na jeseň a druhýkrát si už nepamätá rok, bolo to už strašne dávno, môže to byť aj 10 rokov dozadu. X.. J. jej povedala, že majú upratať celý byt. Kľúče od bytu mala pani D.. Pri upratovaní bytu ona začínala balkónom, potom robila spálňu, tam sa dávali dole záclony, umývali sa okná, podlahy, utieral sa komplet prach, dávali sme oprať záclony, ktoré späť po umytí okien vešali. V kuchyni umývali riady, ktoré boli odložené v kuchynskej linke, teda nie špinavé riady. Jedno upratovanie bolo pred Vianocami, takže išlo o veľké upratovanie. Počas upratovania okrem nich dvoch nikto v byte nebol. Posteľ v spálni bola manželská, ustlané bolo len na jednej polovičke. V byte bol veľký šatník, aj v tom upratovali, oblečenie bolo len pánske. Kúpeľňu upratovala pani D.. Aj keď kúpeľňu neupratovala ona, v kúpeľni v tomto byte bola brať vodu na umývanie. Na toalete upratovala pani D., ona som tam iba vylievala vodu. V kuchyni bolo vždy upratané, nič tam nebolo na linke alebo v drese. Dva razy, čo bola v tomto byte upratovať, nič nenaznačovalo, že by v tomto byte bývala žena, pretože na posteli pri balkónových dverách bolo ustlané len jeden paplón a jeden vankúš. Pri topánkovníku boli len pánske papuče. Topánkovník neotvárala. Keď bola v kúpeľni naberať vodu, župan tam visel len pánsky, boli tam uteráky, kozmetiku nesledovala. V spálni sa nenachádzal stôl, bol tam periňák a bolo tam niečo ako stôl, ale podľa nej nie pracovný, na ňom boli poličky a v nich boli autíčka. V spálni bol trezor a pod posteľou bolo náradie na cvičenie.
Po vykonanom dokazovaní odporkyňa v 1. rade a súčasne splnomocnená zástupkyňa odporcu v 2. rade požiadala súd listom zo dňa 23.6.2015 o odročenie pojednávania nariadeného na deň 29.6.2015 z dôvodu, že medzi ňou a navrhovateľkou bolo začaté mimosúdne rokovanie ohľadom uzavretia dohody
o dedičskom práve. V podaniach zo dňa 23.7.2015, doručených súdu dňa 26.10.2015, odporkyňa v 1. rade vo svojom mene ako aj v mene odporcu v 2. rade ako jeho splnomocnená zástupkyňa, uznala ako dedičku po neb. poručiteľovi N. K. navrhovateľku a súčasne znegovala všetky svoje tvrdenia týkajúce sa dedičského práva navrhovateľky, uvedené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/124/2012 ako aj vo vyjadrení k návrhu a výpovedi účastníčky konania urobené v tomto konaní.
Odporca v 4. rade vo svojej výpovedi účastníka konania uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky. Odporkyňa v 1. rade bola ich lídrom, ona predkladala argumenty, pretože najviac vedela o danom probléme, lebo bola najčastejšie v styku s neb. N. K.. Pri občasných návštevách N. K. u neho, väčšinou pri služobných cestách D. - H., tento odmietal úvahy, že by sa mal ženiť. Nemôže tvrdiť, že navrhovateľka nežila s Ing. N. K. v jeho byte s ním, vidí ju prvýkrát na pojednávaní. Vychádzal z informácií od odporkyne v 1. rade, ktorá tvrdila, že navrhovateľka s Ing. N. K. nežila spoločne s ním v jeho byte. Z iných informácií nevychádzal. Rovnaké informácie uviedla odporkyňa v 1. rade aj vo svojej výpovedi pred súdom. Všetko, čo doposiaľ tvrdila, odvolala tri dni pred predvolaním na pojednávanie konané dňa 11.12.2015. Telefonicky mu uviedla, že sa vzdáva dedičstva zo zdravotných dôvodov, pretože je rovnako chorá ako jej sestra Katka, nebohá matka N. K., že už nemá sily a že peniaze potrebuje šetriť ešte do dôchodku. S N. K. sa naposledy stretli asi pre 8-9 rokmi, domnieva sa, že keď ho naposledy videl, N. K. mal 30-31 rokov.
Po uznaní dedičského práva navrhovateľky odporcami v 1. a 2. rade, odporca v 3. rade v podaní zo dňa 11.11.2015 uviedol, že naďalej nepovažuje navrhovateľku za jedinú dedičku po neb. N. K.. V prvom návrhu na mimosúdne vyrovnanie , ktoré navrhla navrhovateľka, žiadal rozdeliť dedičstvo na päť dielov, čo navrhovateľka neakceptovala. Preto zrejme s odporkyňou v 1. rade využili iný variant, ktorý je pre obidve prijateľnejší a ako príbuzensky spojené sa pre kľud v rodine dohodli. Myslí si, že dedičstvo po N. K. by malo patriť predovšetkým rodine, ktorá sa s ním v rôznom časovom horizonte 43 rokov stretávala, než kamarátke, ktorá musela dokazovať, že s ním aspoň rok žila.
Z výpovede svedkyne Ing. N. J. súd zistil, že na upratovanie v byte Ing. N. K. na U. B.. C. D. sa pamätá, lebo N. K. poznala od roku 1991. Požiadal ju ako kamarátku, aby mu zabezpečila upratovanie v jeho byte a poradila mu zodpovedné osoby, na ktoré sa môže 100% spoľahnúť. Upratovali mu aj byt na K. B.. C. D., v ktorom býval predtým. V byte na U. B.. sa bola pozrieť, Ing. K. jej všetko ukázal. Bolo to hneď ako kúpil tento byt. Poradila mu zodpovedné osoby a tie mu chodili upratovať do tohto bytu podľa jeho požiadavky. Dievčatá prišli do firmy, pani D. bola mama jej asistentky a pani S. bola mama pani Q., ktorá predtým upratovala byt N. K. na K. B.. C. D.. Uvedené osoby chodili do bytu na U. ul. upratovať na základe jej doporučenia pre pána K.. Cez ňu bolo dohodnuté, čo majú v byte robiť a za akú odmenu. Mala kľúče od bytu N. K., takže keď tam išli uvedené osoby upratovať, prišli si k nej do firmy po kľúče. V novom byte N. K. upratovali 2x ročne, to znamená pred Vianocami a keď zavolal, že potrebuje, išlo o veľké upratovanie. V byte u N. K. na U. B.. C. D. bola asi 10-krát. Intenzívnejšie to bolo v prvom období, keď bol byt kúpený a posledné obdobie asi 3 roky, sa bavili pracovne. Posledný rok pred nezvestnosťou N. K. v byte nebola, vie, že nezvestný bol od septembra 2006. Byt bol 2-izbový, ale mal byť 3-izbový, jedna izba sa nepredelila priečkou. N. K. jej nespomínal, že by v byte s niekým niekto býval. Keď bola v byte ona, nikto prítomný nebol. Keď bola v byte, v tomto boli pánske veci, posteľ v spálni bola manželská, jedno lôžko bolo ustlané. Byt bol zariadený elegantne, na úrovni. Obývačka bola klasická s jedálenským stolom, v spálni bola manželská posteľ so stolíkom, komodou, vedľa bol hneď šatník, z ktorého sa dalo prechádzať do kúpeľne. Na žiadosť odporkyne v 1. rade požiadala pani S., aby sama napísala čo si pamätá, ako upratovala predmetný byt a má vedomosť o tom, že táto urobila písomné vyhlásenie ako upratovala v tomto byte a čo sa v ňom nachádzalo. Druhá osoba, ktorá v tomto byte upratovala bola pani D., ktorá zomrela. Nespomína si, že by mal N. K. známosť s inou ženou potom, ako býval v byte na U. B.. C. D., navrhovateľku nepozná. N. K. si kúpil tento nový byt, predpokladá, že okolo roku 2001, lebo býval v prenajatom byte od rodiny, chcel mať vlastný byt. Do tohto bytu chodila preto, aby jej N. K. ukázal, čo potrebuje upratať. Boli bývalí priatelia, tak sa chodila s N. K. len tak porozprávať a on jej ukázať jej, čo má nové. Posledné obdobie predtým, ako bol nezvestný, sa stretávali menej, skôr pracovne, vzhľadom na to, že zabezpečovala upratovanie v jeho firme.
Súd nevykonal dôkaz ohliadkou bytu poručiteľa na U. B.. C. D., ktorý navrhla navrhovateľka na preukázanie, že navrhovateľka dlhodobo v uvedenom byte žila, za účelom stotožnenia fotodokumentácie z domovej prehliadky vykonanej dňa 07.9.2006 políciou v byte poručiteľa so súčasným stavom, ktorý má byť nezmenený a to z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval súd za hospodárne
ani za účelné a vzhľadom k navrhovateľkou tvrdenej skutočnosti, ktorá sa mala vykonaním tohto dôkazu preukázať, aj za nadbytočné, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľka bola súdom ustanovená za správcu dedičstva po poručiteľovi, disponuje kľúčami od tohto bytu a má doňho neobmedzený vstup. Za takýchto okolností je zisťovanie stavu bytu jeho ohliadkou súdom po takmer desiatich rokoch od nezvestnosti poručiteľa irelevantné, keď stav predmetného bytu bol bezprostredne po oznámení navrhovateľky o nezvestnosti poručiteľa polícii dňa 06.9.2006, zdokumentovaný vyhotovenou fotodokumentáciou z domovej prehliadky vykonanej políciou dňa 07.9.2006.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Podľa § 475 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475a Občianskeho zákonníka ak žiadny dedič nededí v III. skupine, v IV. skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Podľa § 175b veta prvá O.s.p. účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi a ak takýchto osôb niet, štát.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutého dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods.2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Spor o to, či určitá osoba spĺňala podmienky spoločnej domácnosti, ktoré zakladajú jej dedičské právo, je skutkovým sporom a v dedičskom konaní môže byť riešený iba postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p. Súd, ktorý konaná o dedičstve, nie je o tejto otázke oprávnený sám rozhodovať. Vychádzajúc z uvedeného, postavenie navrhovateľky pred súdom v tomto sporovom konaní je určené obsahom rozhodnutia tunajšieho súdu vydaného dňa 13.10.2014 pod sp. zn. 46D/666/2009, Dnot 29/2012, právoplatného dňa 12.11.2014, ktorým jej bolo uložené v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na Okresný súd Bratislava II žalobu na určenie dedičského práva proti ostatným účastníkom konania o dedičstve po neb. poručiteľovi X.. N. K., zomr. XX.X.XXXX ako odporcom, ktorý návrh na určenie dedičského práva navrhovateľka podala na súd v súdom stanovenej lehote. Odporcom, prípadne niektorým z nich, v takomto sporovom konaní nič nebránilo v tom ( čo sa stalo aj v prejednávanej veci ), aby zaujali stanovisko zhodné s navrhovateľkou. Súd však nemôže len z takéhoto vyjadrenia dôvodiť, že dedičské právo prestalo byť sporné.
Pokiaľ navrhovateľka odvodzuje svoje dedičské právo po neb. poručiteľovi X.. N. K. z ustanovenia § 475 ods. 1 OZ, navrhovateľku zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že žila s poručiteľom po dobu viac ako jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o túto domácnosť.
Spoločnou domácnosťou v zmysle ust. § 115 a § 475 ods. 1 OZ sa v ustálenej judikatúre ( napr. rozsudok NS ČR z 19.02.2013 č.k. 21 Cdo 2026/2011-154 ) rozumie spolužitie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré spolu žijú trvale a ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Obidva tieto pojmové znaky domácnosti musia byť splnené súčasne. Fyzické osoby si nemusia byť blízke v zmysle ust. § 116 OZ, ich spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné bývanie v jednom alebo viacerých bytoch
(k naplnenie znakov spoločnej domácnosti preto nepostačujú napr. len občasné návštevy, občasné prespanie, prechodné ubytovanie, výpomoc v domácnosti), pričom výnimka z tohto pravidla je možná len vtedy, ak ide o dočasný a prechodný pobyt inde z dôvodu liečenia, návštevy príbuzných, výkonu práce alebo z iných dôvodov. Znakom domácnosti nie je ani prihlásenie sa fyzickej osoby k pobytu podľa predpisov o evidencii obyvateľstva. Súdna prax dospela k záveru, že spolužitie v zmysle § 115 OZ je trvalé len vtedy, keď objektívne zistiteľné okolnosti svedčia o úmysle založiť a viesť takéto spolužitie a nie iba na prechodnú dobu. Spoločná domácnosť predstavuje spotrebné spoločenstvo dvoch alebo viacerých osôb trvalej povahy, a preto spoločnú domácnosť predstavuje len skutočné a trvalé spolužitie, v ktorom jej členovia prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb ( nepostačuje napr. len príležitostná výpomoc v domácnosti, spoločné trávenie dovoleniek a pod .) a v ktorom spoločne a bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny. Vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť ( vykonávaním domácich prác, udržiavaním poriadku v byte, obstarávaním prádla a údržbou oblečenia, prípravou jedla a pod.) alebo aby poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej domácnosti alebo aby bola odkázaná výživou na poručiteľa. O spoločné uhradzovanie nákladov na potreby domácnosti však nejde tam, kde fyzické osoby síce bývajú v jednom byte, avšak každá hospodári so svojimi príjmami oddelene. Starostlivosť o spoločnú domácnosť zakladá dedičský nárok iba vtedy, ak sa vykonáva spontánne z dôvodu žitia v spoločnej domácnosti.
Aj keď v konaní bolo preukázané, že sa navrhovateľka s poručiteľom spoznali 06.09.2003, v konaní navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o vedení spoločnej domácnosti s poručiteľom X.. N. K. v posledných 12 mesiacoch pred jeho smrťou ( pred 06.9.2006 ) v byte poručiteľa na U. B. Č.. XX C. D., ako jedného z dvoch zákonných znakov domácnosti. Je nepochybné, že navrhovateľka mala s poručiteľom partnerský vzťah, v rámci ktorého trávila s poručiteľom voľný čas, dovolenky, ( platené prevodným príkazom z peňažného účtu poručiteľa ), vykonávala športové aktivity, zúčastňovala sa spoločenských, susedských a rodinných stretnutí a občasne ( spravidla cez víkend ) prespala v byte poručiteľa, čo ale neznamená, že s ním viedla spoločnú domácnosť po zákonom stanovenú dobu spôsobom, ktorý zodpovedá judikovanému vymedzeniu jedného z dvoch znakov domácnosti, ktorým je spoločné uhrádzanie nákladov fyzických osôb trvalo spolu žijúcich. Navrhovateľka v konaní nepreukázala akým spôsobom a či sa vôbec domácnosť poručiteľa starala. Z výpovedí svedkov ako aj účastníkov konania súd nemal za preukázané, že by navrhovateľka v poručiteľovom byte vykonávala činnosti charakteristické pre starostlivosť o spoločnú domácnosť - upratovanie, umývanie okien (zabezpečované upratovacou firmou), pranie a žehlenie ( poručiteľ si nosil veci do čistiarne a k odporkyni v 1. rade ), varenie (zabezpečoval si ho sám). Navrhovateľka síce vo svojej výpovedi tvrdila, že zabezpečovala činnosti ako nákup potravín, upratovanie, varenie, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala. Žiadne prípadné ďalšie domáce práce, resp. iné činnosti a aktivity, ktoré by bolo možné považovať za jej starostlivosť o spoločnú domácnosť v priebehu súdneho konania neuviedla, ani žiadnym iným spôsobom nepreukázala, že by ich vykonávala. Rovnako navrhovateľka v konaní nepreukázala spoločné uhrádzanie nákladov s poručiteľom na uspokojovanie ich potrieb a potrieb domácnosti. V konaní bolo nepochybne preukázané, že náklady spojené s užívaním bytu hradil výlučne poručiteľ trvalým príkazom z jeho peňažného účtu, čo potvrdila sama navrhovateľka, ktorá potvrdila aj skutočnosť, že každý hospodáril so svojimi príjmami oddelene, keď vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnú kasu s poručiteľom nemali. Doklady založené navrhovateľkou do dedičského spisu zo spotrebného tovaru za obdobie roka pred zmiznutím poručiteľa nepreukazujú komu boli vystavené, kto kúpnu cenu reálne zaplatil, či išlo o kúpu tovaru pre spoločné potreby poručiteľa a navrhovateľky.
Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka s poručiteľom spoločne neuhradzovali náklady na svoje potreby, nebolo preto potrebné zaoberať sa v prejednávanej veci otázkou, či bola naplnená podmienka spoločného spolužitia navrhovateľky s poručiteľom v byte poručiteľa na U. B.. XX C. D.. Ani v prípade kladného vyriešenia tejto otázky by to totiž nemohlo zvrátiť záver, že navrhovateľka nežila s poručiteľom v spoločnej domácnosti a že z tohto dôvodu nie je dedičom poručiteľa Ing. N. K., keďže pre naplnenie pojmových znakov domácnosti musia byť tieto splnené súčasne. Súd preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.