Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/778/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: J. R., narodený XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Z., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, proti žalovaným: 1. D. R., narodená XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Z., a 2. B. T., narodená XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Z., 3. E. Y., narodený XX.XX.XXXX, L. XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2014 č. k. -250, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 17. júna 2014 č.k. -250 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobcov a žalovaným v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 03.07.2009 voči žalovaným v 1/ a 2/ domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra na LV č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2 a stavba - dom súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade. V žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté v roku 2004 počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1/, pričom na nadobudnutie boli použité spoločné finančné prostriedky manželov, spoločné úspory v sume 80.000,- Sk a prostriedky získané úverom v sume 100.000,- Sk, kde boli spoludlžníkmi. Napriek tomu nebola spísaná kúpna, ale darovacia zmluva, v ktorej obdarovanou je len žalovaná 1/. Zmluvné strany predstierali darovanie a tak zakrývali iný právny úkon, kúpu nehnuteľností. Práve kúpa nehnuteľností zodpovedá vôli účastníkov preto platí, že došlo k ich kúpe, ani k ich darovaniu. Preto darovaciu zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, respektíve obchádzanie zákona, ktoré spočíva v tom, že napriek skutočností že nehnuteľnosti boli nadobúdané spoločne a odplatne zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva, žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a nebol ani následne zapísaný do katastra nehnuteľností ako spoluvlastník, hoci účastníkom zmluvy byť mal a nehnuteľnosti mali byť zapísané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 28.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2008. Ešte počas trvania manželstva žalovaná 1/ previedla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou na žalovanú 2/. Ak je absolútne neplatnou zmluva, ktorou nadobudla nehnuteľnosti žalovaná 1/ je neplatnou aj následne uzavretá darovacia

zmluva, podľa základnej zásady civilného práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. V súčasnej dobe je v katastri nehnuteľností uvedený zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v rozpore s právom a na základe absolútne neplatných právnych úkonov, preto sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tým je zároveň daný aj naliehavý právny záujem na stane žalobcu na tomto určení. Zároveň žiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2012 doplneným podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu - jeho rozšírenie o sekundárne výroky určujúce neplatnosť darovacích zmlúv tak, že rozhodne o pôvodnom petite a pre prípad, že by pôvodnému určovacieho výroku nebolo možné vyhovieť, rozhodne sekundárnymi výrokmi tak, že súd určuje že darovacia zmluva uzavretá dňa 21.07.2004, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený pod V 4504/04, je neplatná a ďalej že súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.02.2008, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený pod V 892/08, je neplatná. Uvedený návrh podáva z opatrnosti pre prípad, že by nebolo možné vyhovieť primárnemu určovaciemu výroku. Ďalej navrhol aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného - E. Y., narodený XX.XX.XXXX, L. XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika.

Uznesením zo dňa 18.07.2012 č.k. -195 pripustil vstup E. Y., narodeného XX.XX.XXXX, L. XXXX/XXX, Y. 3, Z. republika, ako účastníka na strane žalovaného a uznesením zo dňa 11.04.2013 č.k. -206 rozhodol, že zmenu petitu návrhu v zmysle podania zo dňa 29.05.2012 nepripúšťa.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 21.07.2004 medzi žalovaným v 3. rade zastúpeným J. Y. na základe plnej moci, ako darcom, a žalovanou v 1. rade, ako obdarovanou, darca v celosti daroval a do výlučného vlastníctva obdarovanej prenechal nehnuteľnosti v katastrálnom území B. evidované na LV č. XXX ako parc. č. 768/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2 spolu s domom s.č. 121, a obdarovaná tento dar prijala a do výlučného vlastníctva prebrala.

Darovacou zmluvou uzavretou dňa 06.02.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako darujúcou, a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, darujúca darovala v celosti nehnuteľnosti parc. č. 768/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2 a rodinný dom s.č. 121 na parc. č. 768/1 v obci B., katastrálne územie B. vedené u Správy katastra v Nitre na LV č. XXX, obdarovanej, ktorá tento dar s vďakou prijala.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2008 č. k. -16 bolo manželstvo žalovanej v 1. rade a žalobcu, uzavreté dňa 08.04.1982, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.06.2008.

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra na LV č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2 a stavba - dom súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade.

Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 80 písm. c/ OSP a uviedol, že v prvom rade skúmal či sú splnené všetky podmienky k tomu, aby mohol určovaciemu návrhu vyhovieť, a to či na tomto určení existuje naliehavý právny záujem a či je preukázané, že na nadobudnutie sporných nehnuteľností boli vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem nemá. Po rozvode manželstva dochádza k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodnutie súdu uvedenú skutočnosť nemôže zmeniť. Otázku toho, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda čo tvorí masu BSM, rieši súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to ako otázku predbežnú. Je nesporné, že v predmetnej veci sa otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nerieši a neprebieha ani iné konanie vo veci vyporiadania BSM. Preto na rozhodnutí, ktorým súd určí, či vec patrí alebo nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva nie je daný naliehavý právny záujem.

Ďalej vec posúdil podľa § 143, § 40a, § 145 ods. OZ, uviedol, že napriek záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, zaoberal tiež otázkou, či na nadobudnutie sporných nehnuteľností boli vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Nakoľko žalobca tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol spolu so žalovanou v 1. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal sa dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu voči druhému účastníkovi právneho vzťahu (darovacej zmluvy zo dňa 21.07.2004) voči žalovanému v 3. rade. Nakoľko žalobca sa v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 21.07.2007, relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu nedovolal, na tento právny úkon sa hľadí ako na platný.

Tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany predstierali darovanie, pričom zakrývali iný právny úkon (kúpu), na ktorú použili prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo v konaní preukázané. Výpovede žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ v tomto smere boli protichodné (protirečivé). Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že nehnuteľnosti chcel predať, ale tiež, že sa ich chcel zbaviť a žiadne peniaze nechcel. Dal plnú moc švagrinej (J. Y.), pričom si ju prečítal a podpísal. Žiadne peniaze za predaj nedostal. Jeho výpoveď je ale v rozpore s obsahom splnomocnenia zo dňa 21.07.2004, podľa ktorého udeľuje splnomocnenie na darovanie. Skutočnosť, že pravosť podpisu na tomto splnomocnení bola overená až 26.07.2004 ešte neznamená, že uvedené splnomocnenie nepodpísal alebo, že nebolo použité k predmetnému právnemu úkonu (darovacia zmluva uzavretá dňa 21.07.2004). A skutočnosť, že rovnaký deň vyhotovenia 26.07.2004 má aj splnomocnenie na predaj domu, len potvrdzuje, že rozhodnutie, ako s nehnuteľnosťami bude naložené ponechal na svojej splnomocnenej zástupkyni (J. Y.).

Konštatoval, že výpovede svedkov si vzájomne odporujú až do takej miery, že ich nebolo možné vyhodnotiť ani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Konkrétne svedkyňa Z. T., ktorá tvrdila, že bola na Mestskom úrade vo Vrábľoch a videla, že žalovaná v 1 rade vypláca nejaké peniaze pani Y., ale nevedela uviesť, koľko to bolo, pričom ale tvrdila, že tam bola prítomná aj R. J., ktorá však uvedenú výpoveď nielen nepotvrdila, ale dokonca vyvrátila tvrdením, že pri žiadnom právnom úkone ani pri odovzdávaní peňazí nebola. Ďalej svedok Y. T., ktorý tvrdil, že on našiel dom, vedel, že sa predáva aj cenu vedel a tiež tvrdil, že žalobca a žalovaná v 1. rade peniaze mali požičané od J. P., ktorý však uvedenú výpoveď nepotvrdil, naopak tvrdil, že žalobcovi, žalovanej v 1. rade ani žalovanej v 2. rade žiadnu sumu nepožičiaval. Pokiaľ svedkovia T. L., J. V., J. V., J. B., J. B. aj tvrdili, že majú od žalobcu alebo od žalovanej v 1. rade informáciu o tom, že dom kúpili, to ešte neznamená, že to bola pravda, nakoľko malo ísť o sprostredkovanú informáciu, a pohnútky, ktoré žalobcu a žalovanú v 1. rade viedli k tomu, že takúto informáciu šírili, sa súdu nepodarilo zistiť.

Úvahy žalobcu, že darovaciu zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo obchádza zákon tým, že napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti boli nadobúdané spoločne a odplatne zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1. rade, žalobca nebol účastníkom zmluvy a nebol ani následne zapísaný do katastra ako ich spoluvlastník, hoci účastníkom mal byť podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu nemajú oporu v právnom poriadku.

Nakoľko podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade, a aj v prípade, že by naliehavý právny záujem daný bol, v konaní nebolo preukázané, že na nadobudnutie sporných nehnuteľností boli vynaložené prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvého stupňa žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali vo veci plný úspech, ale nepriznal im náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnili.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd určí, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Nitra, Katastrálny odbor, na LV č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok - parc. č. 768/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2 a stavba - dom súpisné číslo 121 na parc. č. 768/1 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bolo preukázané, že prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v

1. rade odplatný, bolo za nehnuteľnosti zaplatené prevádzateľovi, resp. jeho zástupkyni pri uzatvorení zmluvy, pričom zaplatené peniaze boli finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade. Darovanie nehnuteľností bolo len predstierané. Ďalej uviedol, že výpovede svedkov si síce odporujú, ale vyhodnotiť ich je možné a potrebné. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že sa so žalovaným v 3. rade poznali, bolo vyvrátené výpoveďou samotného žalovaného v 3. rade, ktorý uviedol, že sa nikdy nestretli. Spísanie darovacej zmluvy medzi úplne cudzími ľuďmi je nepravdepodobné a zarážajúce. Žalovaný v 3. rade chcel nehnuteľnosti predať, inzerovaný bol predaj. Poukázal na to, že pri jednaniach s J. Y. bol prítomný, ich predmetom bola predovšetkým výška kúpnej ceny. Vyplatenie peňazí za predmetné nehnuteľnosti potvrdila aj žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 07.04.2009 v konaní o vypratanie nehnuteľností sp. zn. a kúpu potvrdila aj svedkyňa Z. T., ktorá bola osobne prítomná pri odovzdávaní kúpnej ceny. Svedok Y. T. tiež potvrdil, že nehnuteľnosti boli ponúkané na predaj a pri ohliadke, kde bol prítomný, bola dohadovaná kúpna cena. Kúpu potvrdila svedkyňa T. L. a J. V.. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že darovanie bolo predstierané, zrejme s motívom vyhnúť sa plateniu dane z odplatného prevodu nehnuteľností. Darovanie ako simulový právny úkon je teda neplatné a ide o neplatnosť absolútnu a nie relatívnu ako to uviedol súd prvého stupňa. Neplatné je v dôsledku neplatnosti prvého darovania aj darovanie následné v prospech žalovanej v 2. rade. Skutočnej vôli účastníkov, resp. tomu čo sa udialo, zodpovedá nadobudnutie predmetných nehnuteľností do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade. Na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pretože iba ním možno dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vytkol súdu prvého stupňa, že nepripustením zmeny návrhu uznesením zo dňa 11.04.2013 č.k. -206 bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže navrhovaná zmena bola dostatočne formulovaná, prípustná, pričom výsledky konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že darca sa vyjadril, že dobrovoľne daroval nehnuteľnosť žalovanej v 1. rade, bez nátlaku alebo postranných úmyslov a táto dar prijala. Každý občan si môže nakladať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Predvolaní svedkovia nemajú nič spoločné s predmetom darovania, vyjadrili sa tak ako im žalobca navrhol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku sa môže na konkrétny určovací petit (to, čoho a žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo bráva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Žalobca sa domáhal určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalovanej v 1. rade. Manželmi boli do 06.06.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2008 č. k. -16, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Dňom 06.06.2008 zaniklo v zmysle § 148 ods. 1 i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a žalovanej v 1. rade.

Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1. rade mali lehotu troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na vyporiadanie BSM dohodou alebo podanie návrhu na súd. Po uplynutí tejto lehoty môžu byť nehnuteľnosti už len v podielovom spoluvlastníctve rozvedených manželov. Vzhľadom k tomu súd už nemôže určiť, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca sa mohol domáhať iba určenia, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom by si v takom konaní súd riešil ako predbežnú otázku, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalšie vykonanie dokazovania a právne posudzovanie veci súdom prvého stupňa je potom nadbytočné a odvolací súd sa ním nezaoberal.

Pokiaľ ide o žalobcom vytýkaný postup súdu prvého stupňa, že nepripustil uznesením zo dňa 28.05.2008 č. k. -16 zmenu petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal alternatívne určenia, že darovacia zmluva uzavretá dňa 21.07.2004 medzi žalovaným v 3. rade zastúpeným J. na základe plnej moci ako darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, a darovacia zmluva uzavretá dňa 06.02.2008 medzi žalovanou v 1. rade ako darujúcou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, sú neplatné, odvolací súd upozorňuje na to, že proti uvedenému uzneseniu nie je prípustné odvolanie v zmysle § 202 ods. 3 písm. f/ OSP, nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2013, a preto predmetom konania nebolo určenie neplatnosti uvedených darovacích zmlúv. Odvolací súd však podotýka, že na takom určení by žalobca ani nemal naliehavý právny záujem, pretože nebol účastníkom darovacích zmlúv, určením ich neplatnosti by sa jeho právne postavenie nezmenilo, pretože určením neplatnosti v poradí druhej darovacej zmluvy by sa navrátilo vlastnícke právo žalovanej v 1. rade a v prípade určenia neplatnosti aj prvej darovacej zmluvy by sa navrátilo vlastnícke právo žalovanému v 3. rade.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože ich náhradu nepožadovali a ani im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.