Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-520-2015.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/520/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V. C., s.r.o., X. XXX/A, V., C.: XX XXX XXX zastúpeného advokátkou L.. X. M. P.., X. XXX/A, V., C.: XX XXX XXX proti povinnej: K. M., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX o vymoženie XXX,XX eura s príslušenstvo, vedenej súdnou exekútorkou U.. L. X., W. úrad V., X. XXX/A, V. pod č. W., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.7.2015 č. k. 15Er/362/2015-36, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.X.XXXX súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej bankovej asociácie, V. sp. zn. II/ XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa odôvodnenia rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB a.s. Bratislava) a povinnou, na základe ktorej postupca poskytol povinnému služby spojené s vedením bežného účtu a poskytnutím úveru vo forme prečerpania na účte. Z uvedenej zmluvy súd zistil, že jej súčasťou sú zmluvné dojednania (VOP), ktoré v článku 11 Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.5 upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods.1, 2, § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 73 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSRK), § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.1, 2, § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe zmluvy je spotrebiteľským úverom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, je v článku 11.5 uvedená rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky povinná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť, osobitne ich nevyjednala a teda nemala možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spotrebiteľovi znemožňuje brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka podľa záveru súdu prvého stupňa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa tým vopred vzdáva svojich práv, preto ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, z ktorej vyplýva, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov zo zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 52 Občianskeho zákonníka, preto žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnej ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnej bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal tiež na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia podľa oprávneného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, keďže nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republike a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Zastával názor, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej exekútorke dňa XX.XX.XXXX a povinnej dňa X.XX.XXXX.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava č. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu XXX,XX eura s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 11 bod 11.5 všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa XX.X.XXXX
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX sp. zn. X N. XXX/XXXX Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra XXXX sp. zn. X N. XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X N. X/XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.
Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - článok 11 bod 11.5, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné
podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XN. XXX/XXXX, porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Cdo XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).
Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca oprávneného (VÚB, a.s.) povinná podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.
Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňa konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.