Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-246-2015.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: Boris Skalický - VESELÁ ŠTETKA, s miestom podnikania Čajkovského 51, 917 08 Trnava, IČO: 41148894, o zaplatenie 413,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 413,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
úrok 9 % ročne zo sumy 241,92 eur od 18.1.2011 do zaplatenia úrok 9,25 ročne zo sumy 171,28 eur od 27.4.2011 do zaplatenia
ako aj náhradu trov konania vo výške 24,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 91,86 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu IBAN: U. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 413,20 eur spolu s úrokom z omeškania ako je špecifikovaný v petite žaloby a náhradu trov konania a to titulom dlžnej kúpnej ceny za dodanú elektrinu. V žalobe žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.5.2014 postúpil postupca ZSE Energia, a.s., na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca so žalovaným uzavrel zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa právny vzťah zo zmluvy riadi. Na základe zmluvy poskytol postupca žalovanému dodávku elektriny. Postupca vystavil za dodávku elektriny žalovanému faktúry na sumu 241,92 eur, splatná 17.1.2011 a na sumu 171,28 eur splatná 26.4.2011. Žalovaný svoju povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby riadne a včas nesplnil. Na základe uvedeného vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému. Zároveň si žalobca uplatňuje v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. zákonné úroky z omeškania.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p. ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 28.8.2015 platobný rozkaz č.k. 36Cb/246/2015-25. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením č.k. 36Cb/246/2015-30 zo dňa 4.11.2015 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, keď v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p. súd považoval vrátenú nedoručenú zásielku za doručenú dňom 7.12.2015, nakoľko na adrese miesta podnikania žalovaného: Čajkovského 51, Trnava zásielku nebolo možné doručiť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Zmluvou o združenej dodávke elektriny, Cenníkom, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140272142 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že dňa 30.6.2010 postupca ZSE Energia, a.s., ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo dodávanie elektriny na odberné miesto žalovaného Hlinku, A. 61, Trnava. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky a cenník.
Z fotokópii žalobcom predložených faktúr súd zistil, že žalovanému boli vystavené faktúry spolu v žalovanej sume za úhradu dodávky elektriny.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nadväzuje na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi relevantnými ustanoveniami tak OZ ako aj ObZ. Obchodnoprávna úprava je vo vzťahu k úprave občianskoprávnej osobitnou právnou úpravou.
Inštitút zmluvnej pokuty sa dostáva do úzkeho vzťahu s inštitútom omeškania vtedy, ak uvažujeme o zmluvnej pokute ako o prostriedku zabezpečenia včasného splnenia peňažného záväzku alebo jeho časti. V prípade úrokov z omeškania ide o zákonný dôsledok omeškania so zaplatením peňažného záväzku ( § 369). Ak si strany na zabezpečenie včasného splnenia peňažného záväzku dohodnú aj zmluvnú pokutu, dochádza k súbehu týchto dvoch inštitútov.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a zákonného ustanovenia mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol platne záväzkovo-právny vzťah a to dňa 30.6.2010 uzatvorením písomnej Zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 140272142. Právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť splnil riadne a dodal žalovanému tovar - elektrinu, ktorú žalovaný spotreboval, avšak riadne a včas za ňu nezaplatil. Týmto si nesplnil svoju povinnosť, preto súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť istinu. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 ObZ uložiť mu povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti každej z faktúr do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 24,50 eur za zaplatený súdny poplatok ako aj trovy právneho zastupovania vo výške 91,86 eur, tarifná odmena za 2 hlavné úkony právnej služby po á 35,86 eur / prevzatie a príprava, písomné podanie žaloby /, režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 2 x po á 10,07 eur, s tým, že uvedené sumy sú už zvýšené o DPH) proti procesne neúspešnému žalovanému s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.