Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu B. R. O. M. N. J. T. O. , bytom O. XXX, Q.. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 02. 03. 2015 č. 25929-2/2015-BA, takto

rozhodol:

Podľa § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.03.2015 č. 25929-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 15.12.2014 č. 15089-15/2014-RV a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 02.03.2015 č. 25929-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 15089-15-/2014-RV zo dňa 15.12.2014 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 100,- eur v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 20.07.2004 a v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca si žiadosťou zo dňa 03.11.2014 uplatnil nárok na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania zistenou 20.07.2004. Poškodený predložil posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci, vystavený G.. Y. D., lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice zo dňa 25.09.2014, v ktorom podľa ustanovení časti IV. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 50 bodov, spolu 350+50=400 s tým, že tento záver bol zrealizovaný na základe klinického nálezu vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácií. Toho času je výraznejší klinický nález na lakťoch a zhoršený nález aj pri vyšetrení chladovým testom a fotopletyzmografickým vyšetrením v zmysle zvýraznenia poruchy prekrvenia prstov rúk. Pri výpočte odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa z ustanovení § 4 ods.1, § 6 ods.1 a § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Túto vyčíslila v danom prípade na 100,- eur. Poukázala na znenie ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov, v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Vychádzajúc z uvedeného neakceptovala právny názor žalobcu obsiahnutý v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom tento poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2009, z ktorého vyplýva, že § 11 ods.1 zákona 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa na poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené úrazom alebo iným poškodením zdravia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo bolo spôsobené chorobou z povolania zistenou pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy len na hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie aj na výšku náhrady. Konštatovala, že podľa tohto právneho názoru sa ustanovenie § 7 citovanej vyhlášky nemôže použiť, z čoho vyvodila záver, že pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádzajú do úvahy súdne konania o mimoriadnom zvýšení náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky v nadväznosti na § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré v odôvodnení rozhodnutia citovala.

Konštatovala tiež, že zo znenia § 11 ods.1 citovaného zákona nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom 437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška 32/1965 Zb. okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, logicky by sa mal aplikovať zákon 437/2004 Z.z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Z citovaného zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty jedného bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve naopak ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad uvedených v zákone 437/2004 Z.z, potom by takéto negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala žalovaná napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za súladné so zákonom.

Včas podanou žalobou zo dňa 24.03.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.03.2015, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že z pohľadu nárokov na odškodnenie za sťaženia spoločenského uplatnenia sa nachádza v pozícii, ktorú je potrebné dôsledne rozlíšiť a následne priznať výšku náhrady, ktorá zodpovedá jeho nároku v zmysle zákona. Choroba z povolania bola u žalobcu zistená 20.07.2004. Posledné zhoršenie následkov v súvislosti s touto chorobou z povolania vzniklo u žalobcu v roku 2014, teda za účinnosti zákona 461/2003 Z.z. Hodnotenie následkov bolo vykonané novým posudkom o odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia FNLP - Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice zo dňa 25.09.2014. I napriek tomu, že choroba z povolania bola u oprávneného zistená v roku 2004, pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pri novom posúdení je potrebné postupovať podľa zákona o sociálnom poistení, a to v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a ktoré boli v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až v roku 2014. Uvedený právny názor vyplýva z judikátu č. 47 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2010. Túto argumentáciu potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.08.2013 sp. zn. , ktorým bolo zrušené obdobné rozhodnutie žalovanej o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že žalobca má nárok na výšku náhrady v sume 16,48 eur za jeden bod. Súčin celkového počtu 50 bodov, o ktorých bolo zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy za jeden bod vytvára nárok žalobcu, ktorý je v zmysle platných právnych predpisov 824,- eur.

V písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2015 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc z toho, že oba správne orgány postupovali pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu z platnej právnej úpravy, a preto aj rozhodnutia považovala za vecne správne a zákonné.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si v žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil nárok na túto náhradu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 20.07.2014 a priznanou dňa 10.03.2005. Ako prílohu k žiadosti zo dňa 03.11.2014 predložil lekársky posudok o odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania profesionálnej otravy a poškodenia zdravia pri práci vypracovaný Univerzitnou nemocnicou L.Pasteura - Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach na Rastislavovej ulici č. 43 zo dňa 25.09.2014, z ktorého vyplýva, že po prešetrení zdravotného stavu menovaného formou hospitalizácie s prihliadnutím na eventuálny vývin ochorenia, sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňuje jeho hodnotenie podľa položky č. 90 tabuľky č. IV. prílohy k vyhláške č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov počtom bodov 50 s dátumom ustálenia zdravotného stavu dňa 13.09.2014. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že uvedené závery boli zrealizované na základe klinického nálezu vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácií. Toho času je výraznejší klinický nález na lakťoch a zhoršený nález aj pri vyšetrení chladovým testom a fotopletyzmografickým vyšetrením v zmysle zvýraznenia poruchy prekrvenia prstov rúk. Na základe citovaného posudku správny orgán prvého stupňa vykonal posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 10.12.2014 kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so záverom, že posudkový lekár súhlasí s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia a s navýšením o 50 bodov.

Na základe uvedeného bolo správnym orgánom prvého stupňa dňa 15.12.2014 vydané rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté o tom, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zo dňa 20.07.2004 v sume 100,- eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že choroba z povolania bola zistená 20.07.2004, vzhľadom na ktorú skutočnosť v danom prípade pre výpočet výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. v zmysle § 7 ods. 1 ktorej, v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., je výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 60,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 100,- eur zodpovedajúcej 50 bodom.

Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom dôvody podaného odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O tomto bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovanej.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dňa 27.01.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil vopred písomným podaním zo dňa 21.01.2016, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu.

Vzhľadom na uvedené postupoval súd v súlade s § 250g ods.2 O.s.p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Zástupkyňa žalovanej predložila súdu písomné vyjadrenie zo dňa 21.12.2015 označené ako zmena návrhu uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2015, v zmysle ktorého navrhla napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a ustálenú judikatúru.

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 4 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods.1 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, nevyvodil z neho správny právny záver.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená u zodpovedného zamestnávateľa SMZ, a.s. Jelšava dňa 20.07.2004 - choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou. Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice vypracovala dňa 25.09.2014 posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo v tomto posudku hodnotené počtom bodov 50, t.j. celkovo 350 + 50 = 400 bodov. Po prešetrení zdravotného stavu žalobcu dňa 25.09.2014 bolo zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku citovanej choroby z povolania ohodnotené počtom bodov 50 s dátumom ustálenia zdravotného stavu dňa 13.09.2014. Žalobca požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe uvedeného posudku žiadosťou zo dňa 03.11.2014.

Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V osobitných ustanoveniach vymedzuje základné pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely tohto zákona, a to poškodenie na zdraví, poškodený poskytovateľ náhrady upravuje náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok, zásady na hodnotenie bolesti, zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Znenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať iba bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, pričom výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné poskytnúť žalobcovi podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, v danom prípade v roku 2014. Tento právny názor sa opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 28.04.2009 sp. zn. a ďalšie, pričom súdnu prax v tomto smere je potrebné považovať za ustálenú.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) podľa § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právny názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď bol žalobca v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v zákonnej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania okrem trov právneho zastupovania nevyplývajú (§151 ods. 2 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.