Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-39-2015.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu B. R. O. M. N. J. T. O. , bytom O. XXX, Q.. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 02. 03. 2015 č. 25929-2/2015-BA, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods.2 písm.a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 02.03.2015 č. 25929-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 15.12.2014 č. 15089-15/2014-RV a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 02.03.2015 č. 25929-2/2015-BA žalovaná podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava č. 15089-15-/2014-RV zo dňa 15.12.2014 vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 100,- eur v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 20.07.2004 a v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobca si žiadosťou zo dňa 03.11.2014 uplatnil nárok na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania zistenou 20.07.2004. Poškodený predložil posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci, vystavený G.. Y. D., lekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice zo dňa 25.09.2014, v ktorom podľa ustanovení časti IV. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 50 bodov, spolu 350+50=400 s tým, že tento záver bol zrealizovaný na základe klinického nálezu vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácií. Toho času je výraznejší klinický nález na lakťoch a zhoršený nález aj pri vyšetrení chladovým testom a fotopletyzmografickým vyšetrením v zmysle zvýraznenia poruchy prekrvenia prstov rúk. Pri výpočte odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa z ustanovení § 4 ods.1, § 6 ods.1 a § 7 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Túto vyčíslila v danom prípade na 100,- eur. Poukázala na znenie ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy. Vychádzajúc z uvedeného neakceptovala právny názor žalobcu obsiahnutý v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom tento poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009, z ktorého vyplýva, že § 11 ods.1 zákona 437/2004 Z.z., podľa ktorého sa na poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené úrazom alebo iným poškodením zdravia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo bolo spôsobené chorobou z povolania zistenou pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy len na hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie aj na výšku náhrady. Konštatovala, že podľa tohto právneho názoru sa ustanovenie § 7 citovanej vyhlášky nemôže použiť, z čoho vyvodila záver, že pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádzajú do úvahy súdne konania o mimoriadnom zvýšení náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky v nadväznosti na § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré v odôvodnení rozhodnutia citovala.
Konštatovala tiež, že zo znenia § 11 ods.1 citovaného zákona nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom 437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška 32/1965 Zb. okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, logicky by sa mal aplikovať zákon 437/2004 Z.z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Z citovaného zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 01.08.2004 a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu. Z tohto znenia nevyplýva žiadna výnimka a niet dôvodu, prečo by malo byť aplikované tak, že sa nevzťahuje len na výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty jedného bodu na určenie sumy tejto náhrady. Práve naopak ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na niektorú z náhrad uvedených v zákone 437/2004 Z.z, potom by takéto negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala žalovaná napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za súladné so zákonom.
Včas podanou žalobou zo dňa 24.03.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.03.2015, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že z pohľadu nárokov na odškodnenie za sťaženia spoločenského uplatnenia sa nachádza v pozícii, ktorú je potrebné dôsledne rozlíšiť a následne priznať výšku náhrady, ktorá zodpovedá jeho nároku v zmysle zákona. Choroba z povolania bola u žalobcu zistená 20.07.2004. Posledné zhoršenie následkov v súvislosti s touto chorobou z povolania vzniklo u žalobcu v roku 2014, teda za účinnosti zákona 461/2003 Z.z. Hodnotenie následkov bolo vykonané novým posudkom o odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia FNLP - Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice zo dňa 25.09.2014. I napriek tomu, že choroba z povolania bola u oprávneného zistená v roku 2004, pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pri novom posúdení je potrebné postupovať podľa zákona o sociálnom poistení, a to v súvislosti s následkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a ktoré boli v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až v roku 2014. Uvedený právny názor vyplýva z judikátu č. 47 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2010. Túto argumentáciu potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.08.2013 sp. zn. 1S/2516/2012, ktorým bolo zrušené obdobné rozhodnutie žalovanej o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že žalobca má nárok na výšku náhrady v sume 16,48 eur za jeden bod. Súčin celkového počtu 50 bodov, o ktorých bolo zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy za jeden bod vytvára nárok žalobcu, ktorý je v zmysle platných právnych predpisov 824,- eur.
V písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2015 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc z toho, že oba správne orgány postupovali pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu z platnej právnej úpravy, a preto aj rozhodnutia považovala za vecne správne a zákonné.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si v žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil nárok na túto náhradu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 20.07.2014 a priznanou dňa 10.03.2005. Ako prílohu k žiadosti zo dňa 03.11.2014 predložil lekársky posudok o odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania profesionálnej otravy a poškodenia zdravia pri práci vypracovaný Univerzitnou nemocnicou L.Pasteura - Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach na Rastislavovej ulici č. 43 zo dňa 25.09.2014, z ktorého vyplýva, že po prešetrení zdravotného stavu menovaného formou hospitalizácie s prihliadnutím na eventuálny vývin ochorenia, sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňuje jeho hodnotenie podľa položky č. 90 tabuľky č. IV. prílohy k vyhláške č.32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov počtom bodov 50 s dátumom ustálenia zdravotného stavu dňa 13.09.2014. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že uvedené závery boli zrealizované na základe klinického nálezu vrátane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície vibrácií. Toho času je výraznejší klinický nález na lakťoch a zhoršený nález aj pri vyšetrení chladovým testom a fotopletyzmografickým vyšetrením v zmysle zvýraznenia poruchy prekrvenia prstov rúk. Na základe citovaného posudku správny orgán prvého stupňa vykonal posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 10.12.2014 kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so záverom, že posudkový lekár súhlasí s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia a s navýšením o 50 bodov.
Na základe uvedeného bolo správnym orgánom prvého stupňa dňa 15.12.2014 vydané rozhodnutie, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté o tom, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zo dňa 20.07.2004 v sume 100,- eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že choroba z povolania bola zistená 20.07.2004, vzhľadom na ktorú skutočnosť v danom prípade pre výpočet výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. v zmysle § 7 ods. 1 ktorej, v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z., je výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod 60,- Sk. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 100,- eur zodpovedajúcej 50 bodom.
Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom dôvody podaného odvolania korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O tomto bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovanej.
Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dňa 27.01.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil vopred písomným podaním zo dňa 21.01.2016, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu.
Vzhľadom na uvedené postupoval súd v súlade s § 250g ods.2 O.s.p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.
Zástupkyňa žalovanej predložila súdu písomné vyjadrenie zo dňa 21.12.2015 označené ako zmena návrhu uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2015, v zmysle ktorého navrhla napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a ustálenú judikatúru.
Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa § 4 ods.1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6 ods.1 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, nevyvodil z neho správny právny záver.
V konaní bolo dostatočne preukázané, že choroba z povolania bola žalobcovi zistená u zodpovedného zamestnávateľa SMZ, a.s. Jelšava dňa 20.07.2004 - choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou. Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UNLP Košice vypracovala dňa 25.09.2014 posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo v tomto posudku hodnotené počtom bodov 50, t.j. celkovo 350 + 50 = 400 bodov. Po prešetrení zdravotného stavu žalobcu dňa 25.09.2014 bolo zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku citovanej choroby z povolania ohodnotené počtom bodov 50 s dátumom ustálenia zdravotného stavu dňa 13.09.2014. Žalobca požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe uvedeného posudku žiadosťou zo dňa 03.11.2014.
Zákon č. 437/2004 Z.z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V osobitných ustanoveniach vymedzuje základné pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely tohto zákona, a to poškodenie na zdraví, poškodený poskytovateľ náhrady upravuje náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok, zásady na hodnotenie bolesti, zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania je potrebné rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Znenie § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať iba bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, pričom výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné poskytnúť žalobcovi podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, v danom prípade v roku 2014. Tento právny názor sa opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 28.04.2009 sp. zn. 4Sžso/23/2008 a ďalšie, pričom súdnu prax v tomto smere je potrebné považovať za ustálenú.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011) podľa § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právny názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď bol žalobca v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v zákonnej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania okrem trov právneho zastupovania nevyplývajú (§151 ods. 2 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.