Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-698-2015.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/698/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej, JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci žalobcu: C. R., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX Y. XX, zastúpený: advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Trenčianska 56/D, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ JUDr. Martin Vozár, advokát, so sídlom 821 09 Bratislava, Trenčianska 56/D, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Dubák, so sídlom 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 122 597, zastúpený: JUDr. Zuzana Kondrlíková Plháková, advokátka, so sídlom 940 01 Nové Zámky, Podzámska 36, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 26. januára 2015 pod č.k. 16C/173/2013-342 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.000,00 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 12.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky úrokov z omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.583,66 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2013 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Účastníci totiž mali uzatvoriť ústnu dohodu, v zmysle ktorej sa mu mal žalovaný zaviazať, že jemu a jeho synovi umožní poľovať v poľovnom revíri od 01.05.2012 do 01.05.2013, za čo mu mal žalobca zaplatiť dohodnutú odplatu v sume 10.000 eur. Za obdobie do 01.05.2013 ulovil zver v celkovej hodnote 4.404 eur. Dňa 12.11.2012 mu žalovaný oznámil predčasné ukončenie poľovania v danom revíri. Žalobca mal súhlasiť pod podmienkou, že mu vyplatí zostávajúcu neprepoľovanú sumu. Výzvou zo dňa 02.12.2012 ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 14.12.2012, na ktorú však nijako nereagoval. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Dôvodil, že so žalobcom nikdy neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o zakúpení poľovačiek v poľovnom revíri Y. v období od 01.05.2012 do 01.05.2013 a nikdy neprijal za týmto účelom žiadne finančné prostriedky. Žalobca mal poľovať v poľovnom revíri bezodplatne tak, ako všetci ostatní poľovníci. Po vykonaní dokazovania výsluchom žalobcu, predvolaných svedkov (pozn.: z ktorých ani jeden nebol prítomný pri samotnom uzatvorení predmetnej ústnej dohody, alebo prevzatí 10.000 eur žalovaným) a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, medzi inými aj so správou z polygrafického vyšetrenia, prvostupňový súd dospel k záveru, že predmetná zmluva bola uzatvorená tak ako uviedol žalobca. Preto žalobe vyhovel. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2583, 66 eura.
Žalovaný podal v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby zamietol žalobu. Dôvodil, že mu prvostupňový súd odňal možnosť konať pred súdom tým, že napriek jeho žiadostiam o odročenie pojednávania konal v jeho neprítomnosti. Pojednával a rozhodol dňa 26.01.2015 v neprítomnosti riadne zvoleného právneho zástupcu, ktorého na konanie dňa 26.01.2015 nepredvolal. Namietal, že žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenia, že poľoval za odplatu . Svedok žalobcu tvrdil, že o zaplatení 10.000 eur iba počul od žalobcu - svojho otca. Poprel, že by niekedy ponúkol žalovanému 3.000 eur, čo mal za preukázané prvostupňový súd napriek tomu, že k tomu nikdy nedošlo a ide iba o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Namietal, že zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výpovede viacerých svedkov), nepredvolal na výsluch navrhovaného svedka - C. C. a tak nemohol zistiť, že dňa 04.05.2012 sa žalobca stretol so žalovaným v poľovnom revíri Y. a za prítomnosti C. C. mu žalovaný odovzdal kľúče od chaty D. G. a 4 povolenia na lov zveri bezodplatne. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že je nemožné nelogické a zarážajúce, aby umožnil cudzím osobám bezodplatne poľovať v poľovnom revíri a využívať poľovnú chatu D. G., pretože v prípade žalobcu sa jednalo o pracovného partnera predsedu žalovaného .Nesúhlasil s prepoľovanou sumou vo výške 4.404 eur, lebo zo žiadnych povolení na lov zveri nie je možné preukázať cenu ulovenej zveri , hodnotu diviny a ani hmotnosť ulovenej zveri. Takéto údaje povolenia na lov zveri neobsahujú. Predložil mail zo dňa 29.05.2012 zaslaný žalobcom predsedovi žalovaného s cenovou ponukou na elektroinštaláciu v rodinnom dome v hodnote 10.512,45 eura. Namietal, že súd rozhodol bez jeho výsluchu, výsluchu svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že nikdy nedošlo k stretnutiu medzi ním a žalobcom, pri ktorom by žalobca požadoval doklad o zaplatení. V závere namietal, že predloženú správu z polygrafického vyšetrenia nemožno považovať za dôkaz.
Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného, uvádzajúc, že má vážne podozrenie o potvrdeniach o práceneschopnostiach vystavovanými ošetrujúcimi všeobecnými lekármi striedavo pre štatutárneho zástupcu žalovaného a jeho právneho zástupcu. Počas konania predložil žalovaný a jeho právna zástupkyňa 9 vystavených potvrdení o PN. S ohľadom na všetky okolnosti, prvostupňový súd správne vyhodnotil správanie sa žalovaného ako úmyselné prieťahy v konaní. K vyšetreniu žalobcu na polygrafe uviedol, že uznesenie NS SR z 30.07.2002 sp. zn. 6 Tz 13/02, na ktoré sa žalovaný odvoláva, je pre civilné súdne konanie nepoužiteľné. V občianskom súdnom konaní OSP použitie tohto dôkazného prostriedku nevylučuje, čo vyplýva z dikcie § 125 OSP a tam uvedeného demonštratívneho výpočtu dôkazných prostriedkov. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy predložené žalovaným až v odvolacom konaní, mal za to, že na tieto nemožno prihliadnuť s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 4 a 205a OSP. Žalovaný počas konania navrhoval vypočuť svedkov - členov poľovnej spoločnosti a iných poľovníkov - nečlenov, k tomu, že títo poľujú bezodplatne. Tomu súd podľa neho správne nevyhovel, pretože to k predmetu konania bolo irelevantné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania žalovaného, zaoberal sa namietajúcou vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP a že vo veci konal vylúčený sudca (221 ods. 1 písm. g/ OSP). Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221ods.1 písm. f/ <. OSP. sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol 26.01.2015.Na pojednávanie boli účastníci konania predvolaní, žalobca prevzal predvolanie 05.12.2014,žalovaný 23.12.2014.Dňa 03.12.2014 bola doručená žiadosť zástupkyne žalovaného na predĺženie lehoty na predloženie fotokópií povolení na zver. V žiadosti uviedla, že jej bola udelená plná moc na zastupovanie 01.12.2014 a túto k žiadosti predložila. Dňa 20.01.2015 bola žalovaným zaslaná žiadosť o nevytyčovanie pojednávania v priebehu dvoch mesiacov, pretože jeho právny zástupca je dlhodobo práceneschopný. Predložil fotokópiu o dočasnej práceneschopnosti zástupkyne, z ktorej vyplýva, že je práceneschopná od 12.01.2015 .Dňa 22.01.2015 bolo doručené súdu ospravedlnenie právnej zástupkyne žalovaného, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom 26.01.2015 z dôvodu, že od 12.01.2015 je práceneschopná a žiadala nevytyčovať pojednávanie v priebehu 2-3 mesiacov, pretože jej liečba prebieha v zahraničí. Predložila doklad o práceneschopnosti a vyjadrenie všeobecného lekára konštatujúceho, že zdravotný stav menovanej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, pretože menovaná nie je schopná bez ohrozenia života , ako aj možnosti zhoršenia vážneho zdravotného stavu pojednávanie absolvovať. Prvostupňový súd po oboznámení uvedených listín na pojednávaní pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods.2 OSP.
Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, doložila lekársku správu, z ktorej vyplýva, že bola uznaná za práceneschopnú dňa 12.01.2015. Žiadosť o odročenie pojednávania zaslala až 20.01.2015. Dôvod na odročenie neoznámila bez zbytočného odkladu. V čase udelenie plnomocenstva a jeho oznámenia súdu nebola ešte práceneschopná .Z obsahu splnomocnenia vyplýva, že splnomocnenec je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3 OSP a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii).Žalovaný a právna zástupkyňa sa k možnému udeleniu zastúpenia iným advokátom z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti nikdy nevyjadrili. Prvostupňový súd sa v dôvodoch písomného rozhodnutia podrobne vysporiadal, prečo dňa 26.01.2015 pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne. Podrobne uviedol celý priebeh konania žalovaného a jeho právnej zástupkyne spočívajúci v ospravedlneniach z neúčasti na pojednávaniach z dôvodu práceneschopnosti .Odvolací sú sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia.
Konanie žalovaného a jeho právnej zástupkyne nasvedčuje , že aplikácia aktuálneho znenia ustanovenia § 119 ods. 3 OSP vo vzťahu k ním nie je neprimerane prísna. Prvostupňový súd v prejednávanej veci opakovane nariaďoval termíny pojednávaní, dôvodom odročenia ktorých boli zdravotné problémy a práceneschopnosť žalovaného a jeho právnej zástupkyne. Prvostupňový súd vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom konkrétneho charakteru ich zdravotných problémov. Zo správy sociálne poisťovne vyplýva podozrenia na účelnosť uznania práceneschopností, nakoľko išlo o krátkodobé ochorenia , ktoré neboli takého charakteru, že by menovaní neboli schopní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa súdnych pojednávaní. V kompetencii sociálnej poisťovne nebolo preskúmať postup lekárov, ale prvostupňový súd mal možnosť žiadať ošetrujúceho lekára o oznámenie, na základe akých lekárskych nálezov a kým vystaveným boli uznaní za dlhodobo práceneschopných .
Súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 OSP môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitosť dôvodu sa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vždy povinný akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania.
Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 OSP môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP), posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého prípadu.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu posúdil súd prvého stupňa vzniknutú procesnú situáciu správne a jeho procesný postup nemal za následok odňatie možnosti pred súdom konať.
Žalovaný písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.02.2015 vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Nové Zámky JUDr. Márii Nagyovej. Dôvodil, že dňa 25.01.2015 sa dozvedel, že udržiava blízky priateľský vzťah a je zároveň najlepšia kamarátka Ing. N. G., ktorá je druhou manželkou C. G., ktorý bol prvým manželom S. H., ktorá bola druhá manželka prvého manžela N. G.. V.. N. G. je matka Z. H., ktorého má z prvého manželstva, a s ktorými sudkyňa udržiava nadštandardne priateľské vzťahy a údajne s nimi absolvovala niekoľko spoločných rodinných výletov, dokonca aj spoločné vítanie Nového roka na chate vo vlastníctve rodiny G.. Obáva sa, že Ing. N. G. a jej syn Z. H., by mohli vplývať na nestrannosť sudkyne.
K námietke zaujatosti vznesenej žalovaným sa vyjadrila sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky: JUDr. Mária Nagyová, ktorá uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá a účastníkov konania a právneho zástupcu nepozná a nemá k nim, ani k prejednávanej veci žiadny vzťah. Ing. N. G. a C. G. pozná, nie je však s nimi v žiadnom bližšom kontakte, netelefonujú si, ani sa nestretávajú. Osoby uvádzané v námietke zaujatosti nie sú účastníkmi konania, zatiaľ neboli navrhnutí ako svedkovia a domnieva sa, že s uvedenou vecou nemajú nič spoločné.
Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený Okresnému súdu Nové Zámky (§ 16 ods. 1 OSP) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti uplatnenej žalovaným (§ 15a OSP) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. § 14 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
V danom prípade z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že existenciu dôvodu pre vylúčenie sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednania a rozhodnutia veci vzhliadol v priateľských vzťahoch s rodinou Ing. N. G.. S ohľadom na platnú právnu úpravu je preto dôvodný záver, že takéto skutočnosti nie sú spôsobilé v zmysle ust. § 14 ods.1 OSP mať za následok vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky k samotným účastníkom konania, k ich zástupcom ani k veci žiaden vzťah neoznačila, v dôsledku čoho absentuje objektívny základ žalovaným konštatovanej zaujatosti sudkyne. Bez existencie pomeru k účastníkom konania totiž v danom prípade nejde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o jej nezaujatosti, a teda o dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.
S ohľadom na uvedené skutočnosti nadriadený súd nezistil u menovanej sudkyne žiadny dôvod zaujatosti objektívnej povahy, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že táto v predmetnej veci postupovala nezaujato a neutrálne. Preto nedošlo k vade konania spočívajúcej v tom, že vec prejednala a rozhodla vylúčená sudkyňa. Pretože odvolací súd vo veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, nerozhodoval vo výrokovej časti o vznesenej námietke zaujatosti.
Predmetom tohto konania je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia. K nemu malo dôjsť tým, že si žalobca na základe ústnej dohody medzi ním a žalovaným zaplatil za možnosť poľovania v poľovnom revíri žalovaného 10.000 eur. Po ulovení zvery v žalobcom uvedenej celkovej hodnote 4404 eur mu žalovaný mal oznámiť predčasné ukončenie poľovania. Pretože žalovaný nesplnil z toho vyplývajúcu povinnosť vrátiť žalobcovi zostávajúcu neprepoľovanú sumu po ukončení oprávnenia, malo na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá .
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výpovede viacerých svedkov), nepredvolal na výsluch navrhovaného svedka - C. C. a tak nemohol zistiť, že dňa 04.05.2012 sa žalobca stretol so žalovaným v poľovnom revíri Y. a za prítomnosti C. C. mu žalovaný odovzdal kľúče od chaty D. G. a 4 povolenia na lov zveri bezodplatne.
Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, že všetky dôkazy a skutočnosti sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. S poukazom na citované ustanovenie sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného, zaslanými listinnými dôkazmi nezaoberal Žalovaný mal dostatočný časový priestor na ich označenie a preukázanie.
Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu nevykonaním navrhnutých dôkazov odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd prvého stupňa správne považoval tvrdenia žalovaného, že všetci členovia poľovníckej spoločnosti, ako aj poľovníci, ktorí poľovali v jeho poľovnom revíri tak robili bezodplatne za irelevantné. Bolo by zjavne nadbytočné vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz a týchto predvolať za účelom zistenia skutočností pre vec irelevantných.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca návrh v tomto smere v odvolacom konaní síce podal, ale ich v zákonnej lehote nevyčíslil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.