Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4Er/965/2009

Uznesenie

Okresný súd Brezno v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. C., K. XXX, XXX XX Y. pod F., pre vymoženie povinnosti zaplatiť 949,21 Eur s príslušenstvom vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 1552/09, takto

rozhodol:

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 1552/09 na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.07.2009 a poverenia Okresného súdu Brezno č. 5603 030145 * zo dňa 29.07.2009 v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.

odôvodnenie:

Poverením č. 5603 030145 * zo dňa 29.07.2009 Okresný súd Brezno poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1552/09 na vymoženie povinnosti zaplatiť 949,21 Eur.

Povinný doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že podpis na úverovej zmluve nie je jeho ale je jeho manželky a preto je exekúcia neprípustná.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn.: 8619/08, zo dňa 25.02.2009, ktorý vydal rozhodca Mgr. Peter Bertók a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 06.04.2009 a vykonateľnosť dňa 10.04.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 949,21 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 949,21 Eur za dobu od

08.04.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 94,92 Eur, trovy konania vo výške 300,17 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Pôvodný oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.11.2004 Žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky (ďalej len ,,Zmluva“), č. zmluvy 7000481, na základe ktorej pôvodný oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,88 Eur. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 40,07 Eur.

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený doručil rozhodcovskému súdu návrh na začatie konania.

Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci dospel k záveru, že je aj vzhľadom na ustanovenie bodu VII písm. o). Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou príslušný na rozhodnutie o predmetnej veci. Bod VII. písm. o) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou - rozhodcovskú doložku tak, že:

„Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom:

- všeobecného súdu odporcu alebo

- v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív.“

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní súd zisťoval, či bola zachovaná písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko na jej platnú existenciu je splnenie tejto podmienky nevyhnutné. V zmysle ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru za rozhodcovskú doložku k zmluve. Súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere a z pripojených

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma účastníkmi, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli síce technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, resp. ich technického spojenia, nevyplýva, či práve predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30. novembra 2011).

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. S poukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané, a preto súd vyvodil záver, že rozhodcovská doložka bola uzavretá neplatne.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval ( z 22. 04. 2009)

Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Nakoľko súd zistil, že rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, opätovne neskúmal, či mal resp. nemal povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený postavenie dodávateľa.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekúcie a trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.