Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-153-2021.pdf
PDF · 98.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/153/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu
- Ján Staroň, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Lazisko č. 166, Svätý Kríž, IČO: 34844848, v zastúpení právne - JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom F. K., T. XXXX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o zaplatenie sumy 2.602,81 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21C/20/2020-131 zo dňa 21. septembra 2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie . P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.602,81 eur s 5% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.10.2019 až do jej zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti.
2. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že žalobcovi vznikla skutočná škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, preukázateľne totiž zo svojho majetku (účtu) uhrádzal mzdu pre svoju pracovnú asistentku za obdobie mesiacov január až apríl 2019 v celkovej výške 2.602,81 eur, ktorá mu následne nebola úradom práce preplácaná vo forme príspevku/ov na činnosť pracovného asistenta v zmysle dohody s úradom práce z 31.7.2018. Prípadnú neplatnosť/neexistenciu predmetnej dohody podľa názoru okresného súdu nemožno považovať za bezprostrednú príčinu škody žalobcu a preto neuznal za relevantné vyjadrenia strán sporu bližšie rozoberajúce tieto skutočnosti. Vzhľadom na to, že škoda žalobcovi vznikla tak, že zo svojho majetku uhrádzal svojej pracovnej asistentke K. X. mzdu na jej účet, tieto sumy mu následne neboli úradom práce kompenzované vo forme príspevku na činnosť pracovného asistenta, okresný súd za bezprostrednú príčinu vzniku škody kvalifikoval výlučne nesprávny úradný postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši. Nesprávnosť úradného postupu úradu videl okresný súd v tom, že tento potom ako dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na príspevok na pracovného asistenta, za situácie, že dovtedy (za obdobie od 01.08.2018 do 31.12.2018) bol aj reálne žalobcovi príspevok poskytovaný, odrazu bez akéhokoľvek oznámenia/vysvetlenia prestal posielať žalobcovi tieto príspevky (počnúc januárom 2019) a toto svoje rozhodnutie mu prvýkrát oznámil až v polovici mája 2019, čím porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť (vo vzťahu k predchádzaniu škodám) vymedzenú podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Okresný súd sa domnieval, že ak by úrad práce ihneď potom ako dospel k záveru o neplatnosti/neúčinnosti neexistencie dohody a k súvisiacemu rozhodnutiu o ďalšom nevyplácaní tohto príspevku žalobcovi a o tomto ho aj nejako vyrozumel, bolo by možné predísť vzniku tejto škody (žalobca by mohol prestať vyplácať mzdu svojej asistentke pre ďalšie obdobie, rovnako ako to nakoniec urobil po liste žalovaného z polovice mája
2019). Z uvedeného dôvodu vyhodnotil za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa právneho režimu Z.č. 514/2003 Z.z. a priznal žalobcovi podľa § 17 ods. 1 uvádzanej právnej normy nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 2.602,81 eur (4 mesiace x 650,31 eur).
3. Argument žalovanej, že žalobca si mal sám z vlastnej iniciatívy lustrovať vo verejne prístupnom registri zmlúv, či predmetná dohoda bola zverejnená, neakceptoval. V prípade námietky žalovanej o nesprávnej identifikácií pracovnej asistentky v zmluve okresný súd označil za nesporné, že žalobca plnil osobe uvedenej v dohode o poskytovaní príspevku. Nesprávnu identifikáciu pritom považoval len za chybu v podkladoch potrebných pre vyhovenie žiadosti o príspevok a uzatvorenie dohody o príspevku zo strany úradu. Za rozhodujúcu pre právny vzťah medzi žalobcom a úradom kvalifikoval výlučne dohodu (nie obsah zmluvy medzi žalobcom a asistentkou), a ak by aj mala byť táto dohoda neplatná pre neurčitosť, išlo by len o ďalší dôvod neplatnosti dohody, ktorá aj tak nemohla byť považovaná za bezprostrednú príčinu škody žalobcu.
4. Postupujúc podľa § 517 ods. 2 OZ súd prvej inštancie uznal aj nárok žalobcu na úroky z omeškania (v sadzbe 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB v čase začatia omeškania predstavoval 0 %) z uplatnenej a priznanej sumy náhrady škody vo výške 2.602,81 eur, a to za obdobie od 26.10.2019 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia zamietavej odpovede žalovanej na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (25.10.2019), keďže v danom prípade splatnosť tejto sumy nevyplývala ani zo zmluvy, ani zo zákona a ani nebola určená rozhodnutím súdu (§ 563 OZ).
5. Plne úspešnému žalobcovi priznal okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej iba „ CSP“) voči žalovanej - neúspešnej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Súčasne vyslovil podľa § 262 ods. 2 CSP, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. 6. Proti rozsudku sa odvolala v zákonnej lehote žalovaná, domáhala sa zmeny (§ 388 CSP) alternatívne zrušenia rozsudku (§ 389 CSP). Primárne poukázala na jednostranné vyhodnotenie dôkazov v prospech žalobcu a vytýkala súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že príspevok sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a na poskytovanie príspevku a právne vzťahy medzi poskytovateľom a žiadateľom príspevku sa vzťahujú aj osobitné predpisy, v zmysle ktorých môže poskytovateľ príspevku už poskytnutý príspevok vymáhať po zistení porušenia právnych predpisov prijímateľom príspevku. K takémuto porušeniu zo strany žalobcu došlo, čo konajúci súd ani žalobca v priebehu konania riadne nevyvrátil (odkazuje na bod 18. rozsudku), túto skutočnosť ale okresný súd nesprávne interpretoval. Rozsudok a priznanie náhrady škody bolo založené iba na tej skutočnosti, že úrad práce nedodržal prevenčnú povinnosť tým, že žalobcovi včas neoznámil neplatnosť Dohody č. 18/22/059/50 o poskytnutí príspevku na činnosť pracovného asistenta a žalobca tak nemal možnosť predísť vzniku škody, čo podľa názoru žalovanej samé o sebe vzbudzuje pochybnosť, či boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady škody žalobcovi v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedla, že aj v prípade, ak by nedošlo k neplatnosti dohody a nesprávnemu úradnému postupu, žalobca by nemal nárok na poskytnutie príspevku pre svoje konanie, keď svoju žiadosť riadne nevyplnil, poskytol nepravdivé informácie a neplatnú zmluvu o poskytovaní pracovnej asistencie uzatvorenú medzi ním/ žalobcom a pracovným asistentom, ktorú doručil dňa 31.07.2018, aby s ním na základe tejto zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie úrad práce uzavrel dohodu a bol mu poskytovaný príspevok na pracovného asistenta. Žalovaná dodáva, že s touto jej argumentáciou sa okresný súd nevysporiadal napriek preukázanej skutočnosti, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a žalobcovi by v dôsledku vlastného konania a nedbanlivosti právny nárok na poskytnutie príspevku nevznikol. Žalovaná/ odvolateľka označuje za nesprávne tvrdenie súdu uvádzané v bode 18. odôvodnenia rozsudku, podľa nej súd bagatelizuje skutočnosť, že zmluva o poskytovaní pracovnej asistencie obsahovala závažné nedostatky, ako napr. nesprávnu identifikáciu pracovného asistenta, čo môže viesť k absolútnej neplatnosti takejto zmluvy. Považuje za neprijateľné, že tento nedostatok okresný súd pričítal jej / žalovanej, vzhľadom na to, že úrad práce nemohol vedieť, že údaje v zmluve sú nesprávne a žalobca bude v rozpore so zákonom požadovať príspevok na základe neplatnej zmluvy. Žalobca vo svojej žiadosti navyše čestne vyhlásil, že všetky údaje uvádzané v žiadosti a v jej prílohách sú pravdivé a je si vedomý právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov podľa § 21 ods. 1 písm. f/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 221 a § 225 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. V
čestnom vyhlásení je uvedené, že v prípade preukázania nepravdivých údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách poskytovateľ príspevku je povinný požadovať vrátenie poskytnutého finančného príspevku v zmysle § 31 ods. 1 písm. g/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy s následnou sankciou podľa § 31 ods.6 zák. č. 523/2004 Z.z.
7. Odvolateľka zdôrazňuje dôležitosť obsahu zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie pre právny vzťah medzi poskytovateľom príspevku a žalobcom, argumentujúc tým, že práve platná zmluva o poskytovaní pracovnej asistencie je predpokladom pre uzavretie dohody v zmysle § 59 ods. 5 a 6 zák. č. 5/2004 Z.z. Bez jej uzavretia nemožno overiť reálnosť právneho vzťahu žalobcu s pracovným asistentom, ani to, či finančné prostriedky zo strany žalobcu boli zaslané na účet pracovného asistenta. Znamená to, že finančná kontrola použitia príspevku a možnosti overenia, či žalobca nakladal s príspevkom v súlade so zákonom vychádza práve zo zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie a nie len z dohody, ako to vnímal okresný súd.
8. Podľa odvolateľky/žalovanej zmluva nemohla byť vypisovaná priamo na úrade práce, ako tvrdil žalobca, vzhľadom na to, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola doručená úradu práce až dňa 31.07.2018, pričom bola uzatvorená na dobu od 01.09.2017 do 31.08.2019 a žalobca za túto dobu mal možnosť oboznámiť sa s tým, že obsahuje nepravdivé údaje a nesprávnu identifikáciu pracovného asistenta. Doručenie takejto zmluvy žalobcom predchádzalo nesprávnemu úradnému postupu úradu práce, preto sa domnieva, že akákoľvek zodpovednosť za zmenšenie majetku žalobcu je výhradne na jeho strane. Dovoľuje si poukázať, že žalobca podaním takejto žiadosti a doručením neplatnej zmluvy s nepravdivými údajmi mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a priznaním nároku na náhradu škody súdom môže dôjsť k samotnému škodlivému následku v podobne vzniku škody na štátnom rozpočte. V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o poskytovaní pracovnej asistencie žalovaná odkázala aj na uznesenie sp. zn. 3Cdo/217/2018 zo dňa 25.02.2021, v ktorom dovolací súd zrušil rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu na základe konštatovanej absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že v nej nebolo správne uvedené označenie zmluvnej strany. Za ďalší nedostatok konania žalobcu vo vzťahu k úradu práce žalovaná považuje, že žalobca bol v zmluve o poskytovaní pracovnej asistencie dohodnutý s pracovným asistentom na mesačnej odmene vo výške 555,13 eur, pričom v zmysle výpisov z účtov, ktoré predložil žalobca je zjavné, že žalobca uhrádzal pracovnej asistentke sumu vyššiu, a to 650,31 eur, čo bol maximálny mesačný príspevok na činnosť asistenta.
9. Žalovaná v ďalšej odvolacej argumentácii odkázala aj na právny význam ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ktorého je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí, pričom podľa názoru žalovanej nebolo preukázané, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej svoj postoj nezmenil, zotrval na tom, že ku škode v jeho majetkovej sfére došlo nesprávnym úradným postupom ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, zároveň i k porušeniu princípu jeho legitímnych očakávaní. Ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím mal voči úradu ako orgánu verejnej moci isté dôvodné očakávania, ktoré sa však v dôsledku nesprávneho úradného postupu nenaplnili. Tieto dôvodné očakávania sa vzťahovali na samotný postup tohto orgánu, konkrétne, že orgán bude postupovať podľa ust. § 59 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti v znení účinnom od 01.07.2018 do 31.08.2018 a poskytne mu príspevok na činnosť pracovného asistenta, bude rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax tak ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, ako aj iných orgánov verejnej moci a uzavrie s ním platnú zmluvu a túto zmluvu aj zverejní v Centrálnom registri zmlúv. On tento príspevok dostával nielen v roku 2018, ale už aj v časovom období, ktoré predchádzalo uzatvoreniu tejto dohody. Dostával ho 9 rokov pred súdenou vecou a poberá tento príspevok aj v súčasnosti. O neplatnosti predmetnej dohody nemal vedomosť až do 15.05.2019, kedy mu to bolo oznámené a keďže pracovného asistenta mal v pracovnom pomere a pracovná zmluva sa nedá zo dňa na deň zrušiť, bol povinný vyplácať mzdu v dohodnutej výške. Žalobca dodáva, že ohľadom dohody bola vykonaná aj finančná kontrola (pred uzatvorením dohody) bez zistenia nedostatkov, preto nemôže byť pravdivé tvrdenie, že žiadosť o príspevok nespĺňala podmienky. Dohoda bola uzatvorená, jemu peniaze prichádzali, preto nemal dôvod lustrovať, či bola dohoda uzatvorená alebo nie.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP“), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Odvolací súd dospel na základe odvolacieho prieskumu k záveru, že v súdenom prípade boli splnené všetky zákonné (kumulatívne) predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na základe právnych kritérií vymedzených podľa špeciálnej právnej normy - Z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 a žalovaná titulom tejto zodpovednosti má povinnosť žalobcovi nahradiť žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. 13. Jednoznačne bolo preukázané, ako to správne konštatoval aj okresný súd v rozhodnutí, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bol výlučne nesprávny úradný postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš spočívajúci v okamžitom neinformovaní žalobcu o neplatnosti Dohody č. 18/22/059/50 zo dňa 1.8.2018 na základe ktorej bol mu/ žalobcovi poskytovaný príspevok na činnosť pracovného asistenta. Ak by totiž úrad práce ihneď potom ako dospel k názoru o neplatnosti, resp. neúčinnosti, či fikcii neexistencie dohody a súvisiacemu rozhodnutiu o ďalšom nevyplácaní tohto príspevku žalobcovi, žalobcu o tomto svojom názore bezodkladne vyrozumel, bolo by jednoznačne možné predísť vzniku škody. Keďže sa tak nestalo a to v dôsledku pochybenia úradu práce, žalobca naďalej v dobrej viere vyplácal pracovnú odmenu svojej asistentke v domnení, že táto mu bude následne (ako doposiaľ) kompenzačne preplatená. Akékoľvek odvolacie námietky žalovanej strany súvisiace s platnosťou predmetnej dohody, prípadne jej neexistenciou, nie je možné považovať za bezprostrednú príčinu vzniku škody. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na tú skutočnosť, že príspevok na činnosť pracovného asistenta sa poskytuje na základe písomnej žiadosti, po preskúmaní ktorej (v rámci činnosti úradu) sa uzatvorí písomná dohoda o poskytnutí príspevku medzi úradom práce a zamestnávateľom/ samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so ZP. To znamená, že v súdenej veci akékoľvek preverovanie žiadosti, resp. preverovanie splnenia podmienok na výplatu príspevku v zmysle ust. § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, už s kladným záverom prebehlo, výsledkom ktorého bola práve spomínaná dohoda o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta. Taktiež v danej veci pred uzatvorením dohody bola vykonaná aj finančná kontrola, ktorá nezistila žiadne nedostatky pre ktoré by dohoda uzatvorená byť nemohla. Preto odvolací súd argumenty odvolateľa smerujúce k spochybňovaniu platnosti žiadosti, pracovných zmlúv, príp. iných listín, predchádzajúcich uzatvoreniu dohody o výplate príspevku, nemohol ako bezprostredne zakladajúce príčiny vzniku škody za dôvodné uznať. 14. Žalobcovi boli na základe vyššie uvedenej dohody o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta vyplácané finančné prostriedky za obdobie od 01.08.2018-31.12.2018. Od januára 2019 sa mu bez udania dôvodu zo strany úradu práce výplata kompenzačných príspevkov zastavila. Finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na mzdu svojho pracovného asistenta v období od január 2019
- máj 2019, mu v zmysle dohody neboli vyplatené. V súhrne konštatovaných súvislostí možno podľa názoru odvolacieho súdu uzavrieť, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v danej veci nekonal s odbornou starostlivosťou a v dôsledku tohto jeho opomenutia vznikla žalobcovi, ktorý nemohol mať vedomosť o neplatnosti dohody (nemožno pripísať na ťarchu žalobcovi neoverenie registrácie dohody v centrálnom registri zmlúv, ktorá povinnosť registrácie náleží práve úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), škoda. Majetková ujma na strane žalobcu spočíva v okolnosti, že v dôsledku neoznámenia neplatnosti dohody o poskytovaní príspevku, naďalej vyplácal mzdu svojej pracovnej asistentke nevediac, že táto mu refundovaná nebude. Náležitým je i posúdenie výšky škody v sume 2.602,81 eur, pozostávajúcej z vyplatenia mzdy za 4 mesiace. 15. Vo vzťahu k výške úrokov a dátumu splatnosti nárokovanej sumy, odvolací súd primárne poukazuje na svoju principiálnu viazanosť odvolateľom vymedzenými dôvodmi, čo v sporovej veci znamená, že odvolací súd nemôže vec preskúmavať z iných než odvolateľom vznesených dôvodov. Krajský súd preto nad bezprostredne nevyhnutný rámec poznamenáva, že hoci žalovaná v konkrétnostiach nenamietala výšku (jej primeranosť) úrokov z omeškania, okresným súdom priznaná čiastka sa nevymyká kazuistike všeobecných súdov pri posudzovaní/priznávaní takéhoto nároku. 16. Záverom sa žiada tiež dodať, že občania so zdravotným postihnutím tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá potrebuje špecifickú pomoc pre zabezpečenie plnej účasti na živote spoločnosti. Znevýhodnenie vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, zabraňuje človeku prístup k celému radu príležitostí alebo služieb prístupných pre ostatných spoluobčanov. Znevýhodnenie vedie k strate alebo obmedzeniu
možnosti rovnocenne s inými sa zúčastňovať života v spoločnosti. Zdravotný stav týchto občanov im nedovoľuje plne sa realizovať, či už v osobnom alebo pracovnom uplatnení, a každodenne im kladie do cesty prekážky, ktoré musia prekonávať. Je preto prirodzené a správne, aby sa štát usiloval vytvoriť podmienky na čo najplnšie začlenenie sa do spoločenského a pracovného prostredia aj pre túto skupinu občanov a pri výkone tejto povinnosti by mal postupovať s čo najväčšou opatrnosťou, vzhľadom aj na svoju právnu zodpovednosť za pochybenie v úradnom postupe, za nedôslednosť vo vybavovaní úradných záležitostí. 17. Nakoľko odvolacie dôvody žalovanej neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd rozsudok v meritórnom výroku potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.
18. Obdobne je vecne správny aj bezprostredne súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania
- aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu/neúspechu strán v spore. 19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu vznikol voči protistrane - žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. l CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh )( § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. l CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.