Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému I. Q., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. januára 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovaného I. Q., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.10.2015, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. Q. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Označeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.10.2015 sp.zn. bol obžalovaný I. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

napriek tomu, že dňa 04. 12. 2014 v meste Detva, okres Detva osobne prevzal výzvu Okresného súdu Zvolen na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 14. 03. 2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 08. 2014 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. 08. 2014, a ktorý mal nastúpiť do ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica najneskoršie v priebehu dňa 19. 12. 2014 v čase do 14:00 hod, pričom túto výzvu nerešpektoval a výkon trestu v uvedenom termíne nenastúpil, pričom bol dňa 06. 03. 2015 o 15:00 hod. na podklade príkazu Okresného súdu Zvolen dodaný do výkonu trestu. Za to obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. ho na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný I. Q., a to písomným podaním zo dňa 23.12.2015, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 28.12.2015, pričom na pošte bolo podané dňa 23.12.2015. V jeho dôvodoch argumentoval tým, že jeho odvolanie smeruje do výroku rozsudku o treste, ktorý nepovažoval za primeraný okolnostiam prípadu, spáchanie prečinu doznal, do výkonu trestu nenastúpil z rodinných dôvodov, s priateľkou sa stará o výchovu štyroch maloletých detí, plnil si vtedy rodičovské povinnosti. Záverom odvolania krajskému súdu navrhol zváženie tejto skutočnosti s tým, aby mu trest primerane znížil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu krajskému súdu navrhol po zrušení rozsudku uloženie iného druhu trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním

obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného I. Q. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2015, ktoré bolo vykonané za splnenia procesných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä obsah predchádzajúcich rozhodnutí súdov vo vzťahu k obžalovanému, príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, zápisnicu o tomto dodaní, správy na obžalovaného a odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby. Žiada sa pritom pripomenúť, že odvolateľ sa v prípravnom konaní k spáchaniu stíhaného skutku doznal, na svoju obhajobu uviedol prakticky rovnaké skutočnosti, ako v podanom odvolaní a sú uvedené vyššie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že v sankcii ust. § 348 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe až na dva roky. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pričom na druhej strane však zistil i okolnosť, ktorá mu z hľadiska výmery trestu priťažovala, a to v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Uložil mu trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, a to vo výmere šiestich mesiacov, ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu. Nebolo totiž možné opomenúť tú skutočnosť, že obžalovaný bol naposledy uznaný vinným rozsudkom totožného súdu sp.zn. zo spáchania prečinu krádeže a iné a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou v trvaní osemnásť mesiacov do 30.04.2015. Šlo o trest súhrnný, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.03.2014. Z naznačeného je tak zistiteľné, že teraz súdený prečin spáchal obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tejto súvislosti okresný súd nepochybil pri ukladaní predovšetkým druhu trestu, a to s poukazom na obsah ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia i za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák., aj v tomto smere postupoval správne so zreteľom na závažnosť prečinu a mieru narušenia obžalovaného. Krajský súd zvýrazňuje skutočnosť, že ide skôr o mierny trest, ktorý musí byť pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, v opačnom prípade by mohol byť postihnutý súdom už nepochybne prísnejšie.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho za nedôvodne podané, postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.