Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/667/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 047 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti odporcovi: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX R. - N., v konaní o zaplatenie sumy 666,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -54 zo dňa 19. 12. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -54 zo dňa 19. 12. 2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 407 ods. 1 až 3, § 642 Obchodného zákonníka, príslušných ustanovení zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 666,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 53,00 Eur od 25.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,00 Eur od 25.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,48 eur od 25.04.2011 do zaplatenia a zo sumy 507,40 Eur od 05.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň podľa § 142 ods. 3 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 39,50 Eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Z dôvodu, že v danom prípade došlo k zániku zmluvy, bol v zmysle zmluvy odporca povinný vrátiť celú vyplatenú zálohu a províziu, a to v sume 302,59 Eur (faktúra č. 44848109) a v sume 15,89 eur (faktúra č. 44848209). Na základe žiadosti odporcu zo dňa 04.11.2010 navrhovateľ umožnil dlžníkovi splácať sumu 318,48 Eur v splátkach po 53,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporca dňa 23.11.2010 uhradil sumu 53,00 Eur a dňa 28.02.2011 sumu 106,00 Eur, svojím konaním vyjadril súhlas so zmenou času plnenia jeho záväzku. V dôsledku týchto úhrad predstavoval dlh odporcu zo spomínaných faktúr sumu 159,48 Eur. Pokiaľ odporca namietal premlčanie dlhu, okresný súd k uvedenému poukázal na zmenu času splatnosti dlhu v dôsledku realizácie platieb v sume 53,00 Eur a 106,00 Eur. Neskôr splatné splátky preto nemohli byť premlčané. Navrhovateľ si v konaní ďalej uplatnil voči odporcovi sumu 507,40 Eur z titulu storno provízií za poistné zmluvy, za ktoré odporca ručil počas doby trvania zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Nárok na zaplatenie uvedenej sumy mohol byť prvýkrát uplatnený dňa 02.10.2012, a preto ani tento nárok nebol premlčaný. V ďalšej časti rozhodnutia okresný súd v podrobnostiach definoval postup pri výpočte úrokov z omeškania

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že faktúru č. 44848109 splatnú 15.09.2009 (správne má byť uvedený deň splatnosti 15.02.2009

- poznámka odvolacieho súdu) vo výške 302,59 Eur za mesiac január 2009 a faktúru č. 44848209 splatnú 15.03.2009 vo výške 15,89 Eur za mesiac február 2009 považoval za premlčané v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko nemal vedomosť o tom, že by požiadal navrhovateľa listom zo dňa 04.11.2010 o vyrovnanie pohľadávok voči navrhovateľovi v splátkach - na uvedenom liste zjavne nie je jeho podpis, ani danú listinu nikdy neposielal navrhovateľovi. Odporca tvrdil, že nemal ani vedomosť o tom, že by od navrhovateľa následne obdržal list zo dňa 10.11.2010 o možnosti uhradiť dlh voči navrhovateľovi v splátkach. Skutočnosť, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 53,00 Eur dňa 23.11.2010 a sumu 106,00 Eur dňa 01.03.2011 nemôže mať podľa názoru odvolateľa za následok uznanie dlhu voči navrhovateľovi, nakoľko uvedené sumy odporca zaplatil navrhovateľovi pravdepodobne v dôsledku úhrady poistného. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby mu sumy z uvádzaných faktúr boli odpočítané z celkovej výšky dlhu. Zdôraznil, že rozhodnutie vo veci samej bolo vydané bez nariadenia pojednávania, a preto nemal možnosť obhájiť svoje tvrdenia, ktorá skutočnosť znamenala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že s účastníci mali uzavretú jedinú poistnú zmluvu č. 4469800011 a tá zanikla na základe žiadosti odporcu ešte v roku 2010, a preto nemohla byť platba z roku 2012 platbou poistného, a to ani dlžného poistného, pretože v roku 2012 na predmetnej poistnej zmluve dlžné poistné navrhovateľ už neevidoval. Dôležitým faktorom pri úhrade poistného je variabilný symbol a ten zodpovedá poistnej zmluve č. 4469800011. Odporca o tom veľmi dobre vedel, keďže sprostredkovával uzatváranie poistných zmlúv. Sporná platba však bola platená presne vo výške dohodnutej mesačnej splátky 53,00 Eur, resp. 106,00 Eur s variabilným symbolom 44848, čo zodpovedá osobnému číslu odporcu pridelenému ako sprostredkovateľovi poistenia. Je evidentné, že platby vo výške 53,00 Eur zo dňa 23.11.2010 a 106,00 Eur zo dňa 01.03.2011 sú platby uhrádzané ako splátky dlhu z predmetných faktúr, a to na základe dohody s odporcom na ich úhrade v splátkach.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.) a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) je týmto momentom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Z uvedených úvah vyplýva, že je zodpovednosťou navrhovateľa, aby súdu predložil na preukázanie jeho tvrdení dôkazy, ktoré potvrdzujú všetky skutočnosti nevyhnutné pre vyhlásenie vyhovujúceho rozsudku. Pokiaľ takéto tvrdenia dôkazy má súd k dispozícii, tieto sú konzistentné a potvrdzujú uplatnené právo, súd návrhu vyhovie, ibaže odporca uplatnený nárok spochybní a predloží rozumné tvrdenia podporené dôkazmi. Na odporcu sa teda presúva dôkazné bremeno a jeho povinnosťou je do skončenia dokazovania, resp. do vyhlásenia rozsudku predložiť dôkazy, pokiaľ má záujem v konaní uspieť.

Pozornosti krajského súdu neunikla v danej veci skutočnosť, že vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.11.2014, ku ktorému bol pripojený aj list odporcu zo dňa 04.11.2010, reakcia navrhovateľa na tento list zo dňa 10.11.2010 a výpis z účtu navrhovateľa obsahujúci údaje o platbách súm 106,00 Eur a 53,00 Eur, nebolo doručené odporcovi, ktorá skutočnosť znamenala procesné pochybenie majúce za následok oprávnenie odporcu predkladať v odvolaní aj nové dôkazy (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.).

Odporca v podanom opravnom prostriedku spochybnil pravosť svojho postupu v liste zo dňa 04.11.2010 a tiež skutočnosť, že ním poukázané platby v sume 53,00 Eur a 106,00 Eur sa netýkali vrátenia dlžnej provízie, ale poistného. Uvedené potom znamenalo, že muselo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku. K danej argumentácii sa žiada uviesť, že v súvislosti s tvrdením o nepravom podpise účastník nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu a pri vizuálnom posúdení jednotlivých podpisov nemožno uzavrieť, že podpis na liste zo dňa 04.11.2010 nie je „zjavne“ podpisom odvolateľa, ako to uvádzal v opravnom prostriedku. Odvolací súd pri takomto vyhodnotení nemal pochybnosti o pravosti podpisu a tiež pri absencii návrhov na vykonanie dokazovanie nevidel dôvod na uplatnenie ustanovenia § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., ktorého aplikácia je prípustná len výnimočne. K ďalšej odvolacej námietke odporcu, ktorý platby v sume 53,00 Eur a 106,00 Eur považoval „pravdepodobne“ za úhrady poistného, treba uviesť, že ani táto nebola podporená žiadnym dôkazom. Práve naopak, tak okresný i odvolací súd mali na základe predloženého výpisu z účtu preukázané, že dané platby poukazoval odporca z titulu zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola základom daného sporu, o čom svedčí variabilný symbol vzťahujúci sa k osobe odporcu ako sprostredkovateľa, nie poisteného. Naviac, tvrdenie odporcu o tom, že platby boli „pravdepodobne“ poukázané z iného právneho titulu je samo o sebe pochybné a potvrdzuje záver, že ani odvolateľ nebol o danej skutočnosti presvedčený a nemal na jej preukázanie k dispozícii rozumné dôkazy. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej odporcom voči nároku uplatnenému žalobou, odvolací súd poukazuje na argumentáciu prvostupňového súdu obsiahnutú v dôvodoch jeho rozhodnutia, s ktorou sa stotožňuje.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vychádzajúc z dôkazov predložených účastníkmi zistil správne skutkový stav veci a následne vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.