Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/295/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa P. I., podnikajúci pod obchodným menom P. I. - COOL TRADE, miesto podnikania Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 590 766, proti odporcovi Z. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX K. K., zastúpenému advokátkou JUDr. Alžbetou Slobodníkovou, Sásovská cesta 41, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 338,71,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -202 zo dňa 9. júna 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -202 zo dňa 9. júna 2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v rozsudku konštatoval, že dňa 12.11.2013 vyhlásil rozsudok č.k. -141, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.9.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 338,71 Eur od 16.9.2012 do zaplatenia. Návrhom uplatnený nárok v sume 700,-Eur v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tomto rozsudku okresný súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi navrhovateľom, ako prenajímateľom a odporcom, ako nájomcom došlo pri ich podnikateľskej činnosti dňa 09. 05. 2011 v zákonom požadovanej písomnej forme k uzatvoreniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že s poukazom na článok III. bod 1, doba prenájmu bola dojednaná na dobu určitú od 09. 05. 2011 do 31. 03. 2021, keď sporná nebola ani skutočnosť, že s poukazom na článok III. bod 2 predmetnej zmluvy odporca , ako nájomca mohol zmluvu vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 Zákona č. 116/1990 Zb. s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca odo dňa doručenia výpovede navrhovateľovi. Sporná nebola potom v konaní ani skutočnosť, že predmetnú Zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 09. 05. 2011 odporca vypovedal písomným úkonom zo dňa 15. 06. 2012 z dôvodu, že stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal. Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal od odporcu úhrady nájomného za mesiac október 2010, keď mal za to, že výpovedná lehota uplynula dňa 31. 10. 2012, keďže dňa 02. 07. 2012 bola navrhovateľovi doručená poštová zásielka s výpoveďou. Odporca sa však bránil v konaní tvrdením, že výpovedná lehota uplynula dňa 30. 09. 2012, keďže výpoveď doručil odporca osobne navrhovateľovi dňa 26. 06. 2012. Spornou bola potom v konaní skutočnosť, kedy došlo k účinkom doručenia výpovede, a teda kedy začala plynúť výpovedná lehota, keď odporca uviedol, že výpoveď osobne doručoval navrhovateľovi dňa 26. 06. 2012, bolo to z dôvodu, že sa právne poradil a bolo mu poradené, aby si zobral svedkov a osobne výpoveď odovzdal pred svedkami. Svedkovia T. O. a O. O. v konaní uviedli, že

boli s odporcom, s ktorým sú v príbuzenskom vzťahu, u navrhovateľa, keď odporca ich navrhovateľovi predstavil ako potencionálnych záujemcov o nájom predmetných nebytových priestorov. Ani jeden zo svedkov však neuviedol dátum, kedy sa tak malo stať. Rovnako svedkovia síce tvrdili, že odporca mal navrhovateľovi doručovať výpoveď z nájomnej zmluvy, ani jeden zo svedkov však neuviedol, že písomnú výpoveď videl, svedkovia hovorili len o obálke. Svedkovia uviedli, že s odporcom išli za navrhovateľom z dôvodu, že mali vedomosť, že odporca mal s navrhovateľom problémy a vedeli, že výpoveď z nájmu nebola navrhovateľom prevzatá. Svedkovia však následne odišli, keď obaja uviedli, že navrhovateľ im povedal, že sa bude baviť už len s odporcom. Súd potom nevyhodnotil svedecké výpovede ako relevantný dôkaz o tom, že odporca pred dátumom 02. 07. 2012 doručil navrhovateľovi úkon výpovede z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, keď samotný odporca uviedol, že takéto osobné doručovanie výpovede sa malo stať 26. 06. 2012, pričom odporca len dňa 15. 06. 2012 úkon výpovede vyhotovil, podal ho v tento deň na pošte a len od tohto dňa mal pozastavený výkon podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, pričom odporca ako zmluvná strana Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 09. 05. 2011 musel mať vedomosť, že zmluva upravuje aj účinky neprevzatia doporučenej poštovej zásielky, a teda že k účinkom podania výpovede dôjde, ak by aj prípadne bola poštová zásielka vrátená odporcovi ako nedoručená. Súd potom považoval za preukázané, že k doručeniu úkonu výpovede došlo dňa 02. 07. 2012, kedy navrhovateľ prevzal poštovú zásielku, teda trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 08. 2012 a jej koniec pripadol na deň 31. 10. 2012, na základe čoho aj nájom medzi účastníkmi konania skončil dňa 31. 10. 2012. Odporca mal preto povinnosť platiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné aj za mesiac október 2012. Navrhovateľ však už dňa 16. 10. 2012, teda počas trvania nájmu a nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania uzatvoril na predmetné nebytové priestory ďalšiu Zmluvu o nájme, keď súčasne novému nájomcovi dňa 26. 10. 2012 odovzdal aj kľúče od prenajatých priestorov, čo súd zistil z Preberacieho protokolu zo dňa 26. 10. 2012, aj keď v predmetnej zmluve o nájme zo dňa 16. 10. 2012 zmluvné strany dojednali, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 11. 2012 a súčasne dojednali, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania, teda dňom 16. 10. 2012. Súd potom dospel k záveru, že odo dňa 16. 10. 2012 existovala právna prekážka, ktorá neumožnila zabezpečiť odporcovi, ako nájomcovi nerušený výkon jeho práv vyplývajúcich z uzavretej nájomnej zmluvy s navrhovateľom tak, ako to upravoval aj článok VI. bod 2 Zmluvy zo dňa 09. 05. 2011, ktorou skutočnosťou bola existencia dvoch nájomných zmlúv na rovnaké nebytové priestory, a preto súd posúdil nárok navrhovateľa na úhradu nájomného ako dôvodný len za obdobie od 01. 10. 2012 do 15. 10. 2012, čo pri dojednanej výške nájomného 700,-- Eur mesačne predstavuje pomernú časť nájomného v sume 338,71 Eur. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že od dátumu 26. 09. 2012 nemal prístup do prenajatých priestorov, súd takúto obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú, pretože pokiaľ aj odporca podával trestné oznámenie, stalo sa tak až dňa 17. 10. 2012. Súd taktiež nevykonal výpovede svedkov označených odporcom, a to E. A., C. U. a A. R., keďže tieto osoby začal odporca vo svojich tvrdeniach uvádzať počas konania až dodatočne. Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa aj na úrok z omeškania, a keďže v zmysle dojednaní medzi účastníkmi konania nájomné bolo splatné 15 dní pred začatím štvrťroka, za ktorý sa platí nájomné a štvrtý štvrťrok začína práve mesiacom október, dospel súd k záveru, že v danom prípade splatnosť nájomného mala byť 15. 09. 2012, na základe čoho ako dôvodnú posúdil súd dobu omeškania odporcu až od 16. 09. 2012. Ako dôvodný čo do základu , súd posúdil nárok navrhovateľa aj na uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom pokiaľ ide o začiatok omeškania, ako už bolo konštatované, k omeškaniu došlo až od dňa 16. 09. 2012. Súd dohodnutú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimerane vysokú, taktiež súd nevyužil ani svoje moderačné oprávnenie, keď súd môže moderovať len zmluvnú pokutu ako takú, nemôže moderovať spôsob jej určenia, pričom v danom prípade, keďže omeškanie odporcu stále trvá, konečná výška zmluvnej pokuty ešte nie je známa a závisí práve od správania odporcu a od času, v ktorom svoj dlh splní. Rovnako súd poukazoval na skutočnosť, že aj keď v dojednaní v článku IV. bod 4 zmluvy účastníci konania použili pojem „zmluvné penále“, nie pojem „zmluvná pokuta“, súd nemal dôvod pochybovať o vôli účastníkov konania, ako zmluvných strán dojednať zmluvnú pokutu, keď tento nárok si ako zmluvnú pokutu nielen navrhovateľ uplatnil v tomto súdnom konaní, ale za dojednanie o zmluvnej pokute ho považoval aj odporca, ktorý sa v konaní bránil len neprimeranou výškou zmluvnej pokuty.

Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -162 zo dňa 22.10.2014 napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71 Eur spolu s príslušenstvom a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť vypočuť odporcom navrhnutých svedkov, a to E. A., C. U. a A. R.. Taktiež uložil

prvostupňovému súdu povinnosť vysporiadať sa skutočnosťou, či postup navrhovateľa, keď sa mu odporca pokúsil doručiť výpoveď z nájmu písomne a navrhovateľ zásielku neprevzal, či nie je postupom navrhovateľa v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, teda že nepožíva právnu ochranu.

Okresný súd postupujúc podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, z ktorých výpovedí mal za preukázané, že navrhovateľ v mesiaci október 2012 neumožnil odporcovi vstup do prenajatých priestorov, teda odporca nemohol prenajatý nebytový priestor užívať. Z tohto dôvodu okresný súd konštatoval, že nebol daný právny základ nároku navrhovateľa proti odporcovi titulom úhradu nájomného za mesiac október 2012.

Zároveň súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z účastníkov konania nepodal odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu č.k. -141 zo dňa 12.11.2013, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie nájomného za obdobie od 16.10.2012 do 31.10.2012 zamietnutý, v ďalšom konaní predmetom konania zostalo len zaplatenie sumy 338,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.9.2012 do zaplatenia a zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne zo sumy 338,71 Eur od 16.9.2012 do zaplatenia.

Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že svedkovia označení odporcom, a to K.. T. O. a O. O. uviedli, že boli prítomní, keď odporca mienil odovzdať navrhovateľovi obálku, avšak je potrebné prisvedčiť aj tvrdeniu navrhovateľa, že žiadny zo svedkov neuviedol a ani nepotvrdil, čo malo tvoriť obsah tejto obálky. Išlo len o domnienky, že to mala byť výpoveď zo zmluvy o nájme, avšak ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že túto výpoveď skutočne videl. Súd naďalej zastával názor, že v konaní nebolo preukázané, že odporca skutočne dňa 26.6.2012 mienil navrhovateľovi doručiť právny úkon výpovede zo zmluvy, a teda k účinkom doručenia výpovede došlo dňa 2.7.2012, na základe čoho výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.8.2012 a uplynula dňa 31.10.2012.

Súd však poukázal na to, že je povinnosťou prenajímateľa umožniť nájomcovi užívať prenajatý priestor a ak nájomca nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom pre vady, ktoré nespôsobil, nie je povinný platiť nájomné. Vadou užívania prenajatej veci je aj skutočnosť, keď prenajímateľ neumožňuje nájomcovi užívať prenajatú vec. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.9.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 338,71 Eur od 16.9.2012 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok v sume 42,-Eur.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že kľúče od prenajatých priestorov obdržal od odporcu, a to iba na jeho výslovnú žiadosť na konci mesiaca september 2012, lebo mu komplikovalo neustále sprístupňovanie priestorov na účely obhliadok realitných kancelárii pre ďalšieho potencionálneho nájomcu, keďže odporca už bol zamestnaný. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že podanie trestného oznámenia nasvedčuje znemožňovanie vstupu odporcu do priestorov a hlavne sa nezakladá vôbec na pravde. Taktiež navrhovateľ trval na tom, že na prenajatých priestoroch nikdy zámky nevymenil, a že odporca až do 26.10.2012 mohol do priestorov kedykoľvek vstúpiť, čo sa aj niekoľkokrát stalo. Nikdy mu nebolo zamedzené užívanie priestorov počas trvania riadnej zmluvy o nájme.

Navrhovateľ taktiež poukázal na výpovede svedkýň, ku ktorých výsluchu pristúpil okresný súd na základe názoru odvolacieho súdu, pričom poukázal na ich výpoveď počas pojednávania, kde výslovne uviedli, že o údajnej výmene zámkov sa dozvedeli iba od odporcu, v predajni ani raz neboli a predajňu ani neotvárali. Teda všetky nimi tvrdené informácie boli iba od odporcu a nikdy ich žiadna z nich neoverovala. Na otázku , prečo neurobili žiadne kroky, keď boli na predajni údajne vymenené zámky a oni tam údajne mali svoje hnuteľné veci, nevedeli ani jedna zo svedkýň odpovedať.

Odporca sa písomne k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.7.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia 700,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 15.7.2012 až do zaplatenia. Prvostupňový súd vydal platobný rozkaz č.k. -20 zo dňa 18.9.2012, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor. V priebehu konania navrhovateľ požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu tak, že petit návrhu bude znieť, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 700,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.7.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 700,-Eur od 16.7.2012 do zaplatenia. Prvostupňový súd zmenu návrhu pripustil na pojednávaní dňa 11.10.2013. Okresný súd po vykonanom dokazovaní návrhu navrhovateľa v sume 338,71 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. V konaní mal za preukázané, že písomná výpoveď bola doručená navrhovateľovi dňa 2.7.2012, teda podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.8.2012 a skončila dňa 31.10.2012. Prvostupňový súd však skutočnosť, že navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu na nebytový priestor dňa 16.10.2012 s iným subjektom, považoval za skutočnosť, ktorá zakladá existenciu právnej prekážky od 16.10.2012, ktorá neumožnila zabezpečiť odporcovi, ako nájomcovi nerušený výkon jeho práv vyplývajúcich z uzatvorenej nájomnej zmluvy s navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu posúdil nárok na nájomné za dôvodný len za obdobie od 1.10.2012 do 15.10.2012, ako aj tomuto nájomnému prislúchajúci úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu. O návrhu rozhodol súd rozsudkom č.k. -141 zo dňa 12.11.2013, pričom na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici tento rozsudok uznesením č.k. -162 zo dňa 22.10.2014 v napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71 Eur spolu s príslušenstvom a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd po doplnení dokazovania výsluchmi svedkov dospel k záveru, že k účinkom doručenia výpovede došlo dňa 2.7.2012, na základe čoho výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.8.2012 a uplynula dňa 31.10.2012, avšak navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť, ako prenajímateľ umožniť nájomcovi užívať prenajatý priestor v mesiaci október 2012, a preto nebol odporca povinný za tento mesiac nájomné platiť , a preto návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4).

Podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal.

Podľa § 12 zákona č. 116/2990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Odvolací súd preskúmal dôvody odvolania podané navrhovateľom a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku.

K námietkam navrhovateľa, že vypočutí svedkovia C. U., E. A. a A. R. vo svojich výpovediach len sprostredkovane vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa mali dozvedieť od odporcu, odvolací súd uvádza, že z výpovedí týchto svedkov je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ dostal od odporcu kľúče od prenajatých priestorov, čím mu bolo znemožnené riadne užívanie prenajatého priestoru. Svedkyňa C. U. jednoznačne potvrdila, že bola osobne s odporcom si prehliadnuť svietidlá, ktoré mala záujem od odporcu odkúpiť, avšak do priestorov sa nedostali. Z jej výpovede je preukázané, že dvere sa nedali otvoriť, takže nejde o sprostredkované tvrdenia tak, ako tvrdí navrhovateľ.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľovi nevzniklo právo na nájomné za obdobie, kedy neumožnil nájomcovi, t.j. odporcovi riadne užívať predmet nájmu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka tak, ako urobil okresný súd.

Na základe skutočnosti, že odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým a právnym stavom vysloveným v napadnutom rozsudku, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala priznať trovy odvolacieho konania v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za právne zastúpenia advokátom, pričom o týchto trovách rozhodne prvostupňový súd v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko v napadnutom rozhodnutí nebolo rozhodnutého o trovách konania z dôvodu uvedeného v § 151 ods. 3 O.s.p.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.