Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/135/2015

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/16/2016
„Identifikačné číslo spisu: 5015200885 Dátum vydania rozhodnutia: 12.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200885.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Y.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal s. r. o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/135/2015-58 zo dňa 27. januára 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/135/2015-58 zo dňa 27. januára 2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Anton Čajka, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, ktorým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20212741/2015 zo dňa 12.05.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 5.760,27 Eur. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina a aj rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Orgány správy daní prvého i druhého stupňa v konaní nesprávne sa vysporiadali s viacerými skutočnosťami, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne vyhodnotili povinnosti daňového subjektu dokazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Daňový úrad vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, pričom ako daňové výdavky neuznal platby cien z faktúr vystavených na práce na Polyfunkčnom dome Klietka v Liptovskom Mikuláši a v budove Severan v Dolnom Kubíne. Ohľadom neuznania daňových výdavkov vynaložených na Polyfunkčnom dome Klietka v Liptovskom Mikuláši žalobca uvádza nasledovné. Faktúry č. 2011/153 a 2012/099. Vykonanie prác uvedených vo faktúrach ako aj ich rozsah a zaplatenie ceny za ne potvrdil bývalý konateľ spoločnosti Eurovalue, s.r.o. Miroslav Lauko. Nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, že tretí subjekt - dodávateľ je nekontaktný, že nepredložil svoje účtovníctvo a nevie sprostredkovať kontakt na osoby, ktoré fakturované práce skutočne vykonávali. Daňový subjekt, ktorý si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z daňových a účtovných predpisov nemá zákonné možnosti dohliadnuť na to, aby aj jeho zmluvní partneri alebo ich (ďalší) zmluvní partneri splnili všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov. V tejto súvislostí žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2011. Najvyšší súd SR uviedol, že daňový subjekt nemá dôkaznú povinnosť pokiaľ bolo zdaniteľné plnenie poskytované subdodávateľsky. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy a o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Žalovaný uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR odmietol aplikovať z

dôvodu, že je pre posúdenie predmetného sporného prípadu právne irelevantný, nakoľko rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje na určitý konkrétny prípad. Uviedol, že je síce pravdou, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR má priamu záväznosť len v konkrétnej veci, ale vzhľadom na možnosť preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov všeobecnými súdmi je každý správny orgán pri svojom rozhodnutí povinný zohľadňovať judikatúru súdov, čím sa zamedzí ústavne neprípustnému stavu, aby správne orgány v skutkovo obdobných prípadoch rozhodovali rozdielne. Žalobca v priebehu konania navrhol vykonanie ohliadky na mieste, ako aj fotodokumentácie, z ktorej je možné preukázať, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Daňové orgány tieto dôkazy odmietli vykonať ako nepotrebné. Na posúdenie splnenia povinností daňového subjektu nemôže mať vplyv ani to, či skutočne došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti Eurovalue, s.r.o. na Jaroslava Kojeckého, či došlo k zmene konateľa a či došlo k odovzdaniu všetkých písomností spoločnosti, vrátane účtovníctva. Na prevod obchodného podielu sa navyše nevyžaduje, aby podpisy prevádzajúceho i nadobúdateľa na zmluve o prevode obchodného podielu boli osvedčené. Daňový úrad sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, vystačil si s tvrdením Jaroslava Kojeckého, že obchodný podiel spoločnosti Eurovalue, s.r.o. nikdy nenadobudol a nestal sa konateľom tejto spoločnosti. Žalobca k odvolaniu priložil zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti Eurovalue, s.r.o., ktoré sa konalo dňa 28.05.2012 a na ktorom bol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu na Jaroslava Kojeckého, ako aj jeho súhlas s menovaním do funkcie konateľa z rovnakého dátumu. Na oboch týchto dokumentoch sú podpisy podpisujúcich osôb overené buď Mestom Ružomberok alebo notárkou JUDr. Valériou Štetiarovou. Žalovaný však tieto dôkazy za relevantné nepovažoval. V súlade s citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR však nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, že posledný spoločník a konateľ tejto spoločnosti nevie predložiť potrebné dokumenty. Daňové orgány zároveň uviedli, že došlo k rozporom v tvrdeniach daňového subjektu Miroslava Lauka ohľadom miesta odovzdania peňazí z faktúry č. 2012/099. Treba poukázať na skutočnosť, že miesto odovzdania peňazí - Liptovský Mikuláš žalobca označil len za pravdepodobné, pričom vzhľadom na časový odstup si toto miesto nemusel presne pamätať, teda peniaze mohli byť odovzdané i v Dolnom Kubíne, ako tvrdil Miroslav Lauko. Zároveň tento rozpor nemá pre účely daňovej kontroly väčší význam. Vo vzťahu k faktúre č. 2012/018. V prípade tejto faktúry splnil daňový subjekt všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a účtovných predpisov. Ohliadkou na mieste samom mohol správca dane zistiť, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Výsluch u bývalého konateľa spoločnosti Bairro, s.r.o. Ing. Miloslava Šveca vyplýva, že fakturované práce boli vykonané. Aj v prípade týchto faktúr platí, že nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ak spoločnosť Bairro, s.r.o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že súčasný konateľ spoločnosti Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolanie na výsluch. To isté platí aj v prípade nemožnosti uskutočnenia konfrontácie daňového subjektu s Ing. Miloslavom Švecom, keďže tá bola zmarená Ing. Miloslavom Švecom. Správca dane zároveň porušil svoju povinnosť uvedenú v § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Nie je pravdou, ako je uvedené v rozhodnutiach, že by správca dane upovedomil daňový subjekt o výsluchu svedka Ing. Miloslava Šveca dňa 04.08.2014. Žalovaný nemôže prenášať zodpovednosť správnych orgánov za doručovanie písomností na Slovenskú poštu, ktorá doručenie zásielok len sprostredkúva, ale primárna povinnosť dodržiavať ustanovenia Daňového poriadku o doručovaní zaťažuje správny orgán, pričom porušenie tejto povinnosti v tomto prípade znamenalo závažnú procesnú vadu, keďže žalobca nemohol vykonať svoje dôležité procesné právo, čo má vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného na základe zistení daňovej kontroly.

Ohľadom neuznania daňových výdavkov vynaložených na budovu Severan v Dolnom Kubíne uvádza žalobca nasledovné. Faktúry č. 2012/049, 2012/076 a 2012/103. Aj v prípade týchto faktúr daňový subjekt splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a účtovných predpisov. Ohliadkou na mieste samom mohol správca dane zistiť, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Z výsluchu bývalého konateľa spoločnosti Bairro, s.r.o. Ing. Miloslava Šveca vyplýva, že fakturované práce boli vykonané. Aj v prípade týchto faktúr platí, že nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ak spoločnosť Bairro, s.r.o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že súčasný konateľ spoločnosti Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolanie na výsluch. To isté platí aj v prípade nemožnosti uskutočnenia konfrontácie daňového subjektu s Ing. Miloslavom Švecom, keďže tá bola zmarená Ing. Miloslavom Švecom. Aj v prípade neuznania výdavkov z uvedených faktúr boli porušené procesné práva žalobcu

tým, že nebol riadne upovedomený o výsluchu Miloslava Šveca. Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tak spočíva v porušení ustanovení zákona o dokazovaní v daňovom konaní, keď správca dane je povinný dbať o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie. Správca dane nevykonal dôkazy nevyhnutné pre správne určenie daňovej povinnosti, hoci vykonanie dôkazov žalobca navrhoval a to z hľadiska hospodárnosti nešlo o úkony, ktorých vykonanie by bolo finančne náročné, pričom tieto nedostatky neboli odstránené ani žalovaným. Správne orgány nesprávne vyhodnotili to, že sa mnohé skutočnosti nepodarilo preukázať kvôli nespolupráci tretích osôb, pričom z takéhoto ich nekonania nemožno vyvodzovať nepriaznivé právne následky pre žalobcu, ktorý všetky svoje povinnosti podľa daňových účtovných predpisov splnil. Postupom žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu navyše bolo znemožnené daňovému subjektu realizovať svoje procesné práva, keď nebol riadne upovedomený o výsluchu Ing. Miloslava Šveca. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

K žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie, podaním ktoré súdu bolo doručené dňa 23.10.2015. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, žalobné dôvody považoval za nedôvodné. Žalobca neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno. V priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 65.827,10 Eur súvisiace so spornými faktúrami č. 2011/153, 2012/099, 2012/018, 2012/049, 2012/076, 2012/103 možno považovať za daňové výdavky. Podľa žalovaného správca dane i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď považovali tieto výdavky uplatnené v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli na Polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš a nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín reálne vykonané práve dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach a to dodávateľom Eurovalue, s.r.o. a Bairro, s.r.o.. Pokiaľ daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené, pričom poukazuje na to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane, ako i žalovaný vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2016.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby.

Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, účinný ku dňu 31.12.2012, daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 tohto zákona, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 tohto zákona pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom

správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladané zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti upravená v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierhodnosť, správnosť alebo úplnosť povinný evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky a to 1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavku a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z..

Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil vo vzťahu k žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 5.760,27 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 23.03.2015. V odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval, na základe akých skutočností došlo k vyrubeniu predmetnému rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Uviedol, že sa jednalo okrem iných o neuznanie výdavkov vo vzťahu k fakturovaným stavebným prácam deklarovaných spornou faktúrou č. 2011/153 obchodnou spoločnosťou Eurovalue, s.r.o. a dodávateľom Bairro, s.r.o. deklarované faktúrou č. 2012/018. Podľa názoru správcu dane nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, že fakturované stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín a Klietka Liptovský Mikuláš boli reálne uskutočnené spoločnosťou Eurovalue, s.r.o. a Bairo, s.r.o..

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím pod č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správne dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca namieta len upravenie výdavkov - zníženie výdavkov správcom dane, a to v súvislosti s prácami deklarovanými faktúrami č. 2012/018, 2012/049, 2012/076, 2012/103 od spoločnosti Bairo, s. r. o. a faktúrami č. 2011/153, 2012/099 od spoločnosti Eurovalue s. r. o.. Žalovaný poukázal na správne

zistený skutkový stav vo veci a na správne právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom, pričom vo vzťahu k faktúram od spoločnosti Eurovalue s. r. o. uviedol, že Miroslav Lauko, bývalý konateľ spoločnosti uviedol, že ich vystavil on osobne, pečiatka patrí spoločnosti Eurovalue s. r. o., faktúry boli uhradené v plnej výške a doručil ich osobne do rúk pánovi Čajkovi, finančnú hotovosť od neho prevzal osobne v Dolnom Kubíne. Ďalej uviedol, že práce na faktúrach mal vykonať Q. W. z D. P., žiadne zmluvy neboli uzavreté, presnejšiu adresu nevedel uviesť. Vystavené faktúry boli riadne zúčtované v účtovníctve, ale žiadne iné náklady v súvislosti s výkonom práce neboli účtované v účtovníctve spoločnosti. To, že konateľ spoločnosti potvrdil rozsah a zaplatenie prác deklarovaných faktúrami č. 2011/153 a 2012/099 ešte nepreukazuje reálnosť ich vykonania. Ďalej v rámci konania bol vypočutý aj Jaroslav Kojecký, a to nasledujúci konateľ spoločnosti Eurovalue s. r. o. od 28.05.2012 do 28.05.2013, pričom sa vyjadril, že o činnosti spoločnosti nič nevie, ani nevie o tom, že bol konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady, neprevzal žiadne pečiatky a nikdy ich nemal v držbe. Miroslava Lauku nepozná, v živote ho nevidel a nič o ňom nevie, nič nevystavoval a nepodpisoval a ani nevie, že firma existuje. Uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, čo sa týka fotodokumentácie a ohliadky na mieste samom podotkol, že správca dane nespochybňuje , že práce deklarované spornými faktúrami boli vykonané, ale spochybňuje, že boli vykonané spoločnosťou Eurovalue, s.r.o.. Vo vzťahu k vystaveným faktúram od spoločnosti Bairo, s. r. o. bol vypočutý svedok Ing. Miloslav Švec, ktorý síce potvrdil vystavenie účtovných dokladov, zaúčtovanie týchto dokladov, ale nepredložil žiaden dôkaz, že tieto práce boli aj reálne spoločnosťou Bairo, s.r. o. uskutočnené. Konateľ uviedol, že boli vykonané práce živnostníkmi, ktorých mená si však nepamätal. Doklady, ktoré mali preukazovať realizáciu prác, odovzdal novému konateľovi Michalovi Mikšíkovi, ktorý nebol kontaktný. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že správca dane nespochybnil vykonanie prác spoločnosťou Bairo, resp. Eurovalue s. r. o.. Poukázal na to, že samotná existencia účtovných dokladov, ktoré boli predložené, ešte nepreukazujú, že práce uvedené na sporných faktúrach boli týmito dodávateľmi aj vykonané. Poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, je vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr o daňových výdavkoch vychádzalo z reálneho základu. Správca dane rozhodol v súlade s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov.

K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k námietkam ohľadne faktúr č. 2011/153 a 2012/099, ktoré boli vystavené spoločnosťou Eurovalue s. r. o., súd udáva, že čo sa týka faktúry č. 2012/099, túto žalobca nesprávne priradil k stavebným prácam na polyfunkčnom dome v Liptovskom Mikuláši, nakoľko predmetnou faktúrou boli deklarované stavebné práce spoločnosťou Eurovalue s. r. o. na parkovisku nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín. Stavebné práce na polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš boli deklarované len faktúrou č. 2011/153 od dodávateľa Eurovalue s. r. o. a faktúrou č. 2012/018 od dodávateľa Bairo, s. r. o..

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Miroslav Lauko ako bývalý konateľ spoločnosti Eurovalue s. r. o. v zápisnici zo dňa 30.09.2014 potvrdil rozsah a zaplatenie prác deklarovaných faktúrami č. 2011/153 a 2012/099, súd uvádza, že toto tvrdenie Miroslava Lauka ešte nepreukazuje reálnosť vykonania stavebných prác. V rámci konania nebol predložený žiadny dôkaz, že stavebné práce boli aj reálne uskutočnené spoločnosťou Eurovalue s. r. o.. V zápisnici z pojednávania bolo uvedené, že práce deklarované spornými faktúrami mali byť vykonané Q. W. z D. P., jeho ľuďmi, s ktorými neboli uzavreté žiadne zmluvy, iné písomnosti v súvislosti s výkonom prác neboli vyhotovované. Presnejšiu identifikáciu Q. W. prípadne iných osôb tento svedok uviesť nevedel aj napriek tomu, že v zápisnici uviedol, že kontakt na Q. W. dodatočne oznámi, čo neurobil. Konateľ sa v zápisnici vyjadril, že žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali realizáciu prác deklarovaných spornými faktúrami, ako napr. odovzdávacie protokoly, smenovky, cestovné prípadne ubytovanie osôb, ktoré práce vykonávali, neboli vyhotovované ani zaúčtované. Sám žalobca v zápisnici zo dňa 01.10.2014 nevedel uviesť, ako sa nakontaktoval na spoločnosť Eurovalue s. r. o., nevedel uviesť meno konateľa spoločnosti, tvrdil, že s majiteľom firmy sa dohodol na výkone prác i cene, pri preberaní prác však preberací protokol nebol vyhotovovaný. V súvislosti s faktúrou č. 2011/153 sa vyjadril, že mu bola doručená buď poštou alebo pri vyplatení, nepamätal si, ale tvrdil, že pokladničné doklady boli vyhotovené priamo pri ukončení stavby, pravdepodobne v Mikuláši, kde aj odovzdal peniaze konateľovi za vykonané práce, pričom v zápisnici č. 9511401/5/4435326/2014 zo dňa 30.09.2014 Miroslav Lauko ako svedok uviedol, že za prevedené práce prevzal peniaze v Dolnom Kubíne - Severane. Žalobca v zápisnici zo dňa 01.10.2014 uviedol, že na stavbe boli traja alebo štyria ľudia, ktorí mali práce vykonávať, viac sa nevyjadril, osoby nekonkretizoval

a na ďalšie otázky správcu dane odmietol odpovedať a zápisnicu odmietol aj podpísať, pričom požiadal o nahliadnutie do zápisnice z výpovede svedka Miroslava Lauku zo dňa 30.09.2014. Súd sa nestotožnil ani s poukazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a z neho plynúce dôsledky na konkrétnu prejednávanú vec. Súd sa v predmetnej veci stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z konkrétneho stavu veci a z aplikácie ustanovených hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych predpisov v konkrétnej veci. Súd uvádza, že dôkazné bremeno v predmetnej veci spočíva na žalobcovi ako daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, ktoré sú predložené daňovým subjektom. Existencia faktúry, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov ešte neznamená, že práce deklarované spornými faktúrami boli reálne vykonané spoločnosťou Eurovalue s. r. o..

Vo vzťahu k nevykonaniu ohliadky na mieste ako aj vyhotovenie fotodokumentácie s tým, že žalobca tvrdí, že fakturované práce boli aj skutočne vykonané, súd uvádza, že správca dane ani žalovaný nespochybnil skutočnosť, že stavebné práce boli skutočne vykonané, ale spochybnili skutočnosť, že práce deklarované spornými faktúrami č. 2011/153 a č. 2012/099 boli vykonané skutočne spoločnosťou Eurovalue s. r. o., nakoľko okrem faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a tvrdenia Miroslava Lauka ako aj žalobcu, že práce spoločnosť vykonala, neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ani neboli navrhnutí žiadni svedkovia, ktorí by reálne vykonanie prác touto spoločnosťou aj potvrdili. Ani podľa názoru súdu fotodokumentácia a ani ohliadka na mieste nemôžu preukázať skutočnosť, že stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Eurovalue s. r. o.. Vykonanie tohto dôkazu by teda bolo nadbytočné.

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že na posúdenie splnenia povinnosti daňového subjektu nemôže mať vplyv ani skutočnosť, či skutočne došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti Eurovalue s. r. o. na Jaroslava Kojeckého, či došlo k zmene konateľa a či došlo k odovzdaniu všetkých písomností spoločnosti vrátane jej účtovníctva, súd uvádza, že správca dane ani žalovaný nevychádzali pri posudzovaní žalobcovej dôkaznej povinnosti len z tejto skutočnosti. Správne orgány poukázali len na fakt, že na ústnom pojednávaní v zápisnici č. 9511401/5/4435326/2014 zo dňa 30.09.2014 konateľ spoločnosti Miroslav Lauko predložil písomnosti týkajúce sa prevodu spoločnosti Eurovalue s. r. o. a odovzdanie dokumentácie spoločnosti zo dňa 28.05.2012 a generálne splnomocnenie na zastupovanie zo dňa 30.05.2012. V napadnutých rozhodnutiach správne orgány poukázali na vyjadrenie konateľa spoločnosti Miroslava Lauku uvedené v zápisnici zo dňa 30.09.2014, a to že účtovná evidencia ohľadom spoločnosti Eurovalue s. r. o. bola odovzdaná Jaroslavovi Kojeckému, na ktorého nemal žiadny kontakt. Taktiež bolo poukázané na skutočnosť, že Jaroslav Kojecký bol v súvislosti s iným daňovým konaním vypočutý ako svedok na Finančnom úřade v Zlíne dňa 14.01.2014, kde na otázky týkajúce sa spoločnosti Eurvalue s. r. o. vypovedal, že o jej činnosti nič nevie, nevie ani o tom, že bol konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady o tejto spoločnosti, neprevzal ani pečiatky tejto spoločnosti, nič nevystavoval ani nepodpisoval, ani nevie, že firma existuje. Nebola spochybnená ani skutočnosť, že v Zbierke listín Okresného súdu Žilina sú uložené listiny o 100 % prevedení obchodného podielu spoločnosti Eurovalue s. r. o. na Jaroslav Kojeckého, v napadnutých rozhodnutiach bola spochybnená skutočnosť, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami spoločnosť Eurovalue s. r. o. reálne vykonala, nakoľko neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali.

K námietke, že faktúrami č. 2012/018 a č. 2012/049, č. 2012/076 a č. 2012/103 od dodávateľa spoločnosti Bairo, s. r. o., že týmito dôkazmi si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a ústavných predpisov, súd uvádza, že táto je neopodstatnená, nakoľko samotné vystavenie faktúr, príjmových a výdavkových dokladov a ich zúčtovanie v účtovníctve ešte nepreukazuje skutočnosť, že fakturovaný tovar alebo služby boli aj realizované dodávateľskou spoločnosťou na faktúre uvedenou. Pokiaľ žalobca uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať že fakturované plnenia boli reálne dodané a že boli dodané osobou uvedenou na faktúre.

K ďalšej námietke žalobcu, že konateľ spoločnosti Bairo, s. r. o. Ing. Miloslav Švec v zápisnici zo dňa 02.09.2014 potvrdil rozsah a zaplatenie práv deklarovaných spornými faktúrami, súd uvádza, že tvrdenie Ing. Miloslava Šveca ešte nepreukazuje reálnosť ich vykonania. Konateľ spoločnosti nepredložil žiaden dôkaz, že stavebné práce boli aj reálne uskutočnené spoločnosťou Bairo, s. r. o.. Konateľ uviedol síce, že práce boli vykonávané živnostníkmi, avšak ich mená nevedel uviesť. Nevedel tieto žiadnym spôsobom konkretizovať. V zápisnici bolo uvedené, že v účtovníctve boli zaúčtované aj ďalšie výdavky

súvisiace s realizáciou prác, avšak tieto ďalšie výdavky neboli preukázané, nakoľko podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Miloslava Šveca a ním predloženej zápisnice o prevzatí firemných dokladov zo dňa 30.09.2013, tieto doklady boli odovzdané novému konateľovi Michalovi Mikšíkovi, ktorý sa vo veci preverenia zaúčtovania účtovných dokladov spoločnosti Bairo, s. r. o. na ústne pojednávanie k správcovi dane nedostavil. Vykonanie prác spoločnosťou Bairo, s. r. o. nebolo správcom dane ako i žalovaným spochybnené, ale na základe toho, že spoločnosť Bairo, s. r. o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolania na ústne pojednávanie, ale spochybnili vykonanie prác deklarovaných spornými faktúrami predmetnou spoločnosťou i z titulu toho, že i sám žalobca nepredložil okrem faktúr a príjmových a výdavkových dokladov žiadne dôkazy, ktoré by skutočne preukazovali reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaných predmetnými faktúrami. Vo vzťahu k tejto spoločnosti žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.10.2014 uvádzal, že ak mu spoločnosť Bairo, s. r. o. robila práce, tak ich musí poznať, nepamätá si presne, ako sa na nich nakontaktoval, ani si nepamätal, kto za spoločnosť s ním jednal. Vo vzťahu k otázkam, či bol prítomný pri výkone prác aj vtedajší konateľ spoločnosti Ing. Miloslav Švec a akým spôsobom prebehlo odovzdanie vykonaných prác, či existuje odovzdávací a preberací protokol, zmluvy o dielo, kto sa zúčastnil na odovzdávaní prác, žalobca uvádzal, že na tieto otázky nebude odpovedať. Žalobca len tvrdil, že práce boli prevedené podľa faktúr, že tieto boli vyplatené, zaúčtované. Na otázky správcu dane, či vie predložiť dôkazy o realizácii prác, prípadne navrhnúť správcovi ďalšie dokazovanie len uviedol, že si pozrie či má fotky a pod.. Z uvedeného opätovne vyplýva záver, že žalobca nepreukázal, že práce uvedené na sporných faktúrach boli týmto dodávateľpm aj vykonané. Rovnako sú bezdôvodné námietky vo vzťahu k nevykonaniu ohliadky a fotodokumentácie, nakoľko takýmto dokazovaním nie je ani podľa názoru súdu možné preukázať, že stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Bairo, s.r.o..

K ďalšej žalobnej námietke žalobcu, že jeho konfrontácia so svedkom Ing. Miloslavom Švecom ako bývalým konateľom spoločnosti Bairo, s.r.o. bola zmarená zo strany Ing. Miloslava Šveca, je neopodstatnená, nakoľko ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, svedok sa nedostavil na vykonanie konfrontácie so žalobcom k správcovi dane, ale k správcovi dane, ako je preukázané z administratívneho spisu, sa nedostavil ani sám žalobca. Konfrontácie mali byť vykonané dňa 26.11.2014 a 14.01.2015, pričom žalobca prevzal upovedomenie o vypočutí svedka, avšak v stanovený termín sa k správcovi dane bez ospravedlnenia nedostavil. Takže nie je možné tvrdiť, že k nevykonaniu konfrontácie medzi žalobcom a predmetným svedkom došlo len z dôvodu na strane Ing. Miloslava Šveca.

K námietke žalobcu, že správca dane porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku tým, že nebol vyrozumený o upovedomení zo dňa 04.08.2014 o vypočutí svedka Ing. Miloslava Šveca, súd udáva, že táto námietka je nedôvodná. Žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka Ing. Miloslava Šveca, ktoré sa konalo dňa 02.09.2014 na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Partizánske s tým, že toto upovedomenie žalobca prevzal do vlastných dňa 07.08.2014, avšak na deň 02.09.2014 sa na ústne pojednávanie nedostavil, čím sa vzdal svojho práva byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť svedkovi otázky. Predmetné upovedomenie bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk, na základe uvedeného je možné konštatovať, že správca dane, resp. Daňový úrad Trenčín postupoval v súlade s § 31 ods. 1 Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z.z.. Správcovi dane sa vrátila doručenka podpísaná, správca dane má preukázané jej doručenie do vlastných rúk. Žalobca k svojmu tvrdeniu, že podpis na doručenke nie je jeho, nepredložil žiadny dôkaz. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že z uvedených dôvodov neboli porušené procesné práva, na ktoré poukazuje žalobca s tým, že doručenka má povahu verejnej listiny, z čoho vyplýva, že skutočnosti v nej uvedené sú považované za pravdivé a preukázané, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. ) Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že nebol riadne upovedomený o výsluchu svedka Ing. Miloslava Šveca.

Súd mal za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v predmetnej daňovej veci v súlade so základnými zásadami správy daní, ktoré sú ustanovené v § 3 Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 z.z., pričom aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov a dôkazy hodnotili jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadli na všetko, čo pri správe dane vyšlo najavo. Skutkový stav zistený správcom dane

bol podľa názoru súdu dostatočne zistený a preukázaný a odôvodnenie rozhodnutí bolo dostatočné. Správca dane preveroval reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami dodávateľskými spoločnosťami Bairo, s. r. o. a Eurovalue s. r. o., vypočutím konateľov predmetných spoločností a to buď sám alebo prostredníctvom iných dožiadaných správcov dane. Predmetní konatelia Ing. Miloslav Švec a Miroslav Lauko síce potvrdili vykonanie prác a vystavenie dokladov, svoje tvrdenie však nevedeli žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázať.

Súd poukazuje v súvislosti so spoločnosťou Eurovalue s. r. o. na skutočnosť, že táto podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010. Posledné zásielky zasielané na adresu Veľká okružná 43, Žilina sa vrátili s označením adresát neznámy. Spoločnosť Eurovalue, s. r. o. bola dňa 29.05.2013 vymazaná z Obchodného registra. Neobstojí ani námietka, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v porušení ustanovení Zákona o dokazovaní v daňovom konaní. Súd opakuje, že pokiaľ sa týka ohliadky budov Severan v Dolnom Kubíne a Klietka v Liptovskom Mikuláši priamo na mieste, tieto skutočnosti aj súd považoval za neopodstatnené, nakoľko nie je možné z nich preukázať, akým spôsobom boli na nich realizované stavebné práce v predchádzajúcich rokoch, a taktiež nepreukazujú, že práce na predmetných nehnuteľnostiach boli realizované dodávateľskými spoločnosťami Eurovalue, s. r. o. a Bairo s. r. o..

Žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, v priebehu daňovej kontroly ako i vyrubovacieho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 65.827,10 € súvisiace so spornými faktúrami možno považovať za daňové výdavky. Žalovaný a správca dane postupovali v súlade so zákonom, keď považovali tieto výdavky uplatnené v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami na polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš a Severan Dolný Kubín boli reálne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. A contrario, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu nebola náhrada trov konania priznaná.

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, ktorým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20212741/2015 zo dňa 12.05.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 5.760,27 Eur. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina a aj rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Orgány správy daní prvého i druhého stupňa v konaní nesprávne sa vysporiadali s viacerými skutočnosťami, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne vyhodnotili povinnosti daňového subjektu dokazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Daňový úrad vykonával u žalobcu daňovú kontrolu, pričom ako daňové výdavky neuznal platby cien z faktúr vystavených na práce na Polyfunkčnom dome Klietka v Liptovskom Mikuláši a v budove Severan v Dolnom Kubíne. Ohľadom neuznania daňových výdavkov vynaložených na Polyfunkčnom dome Klietka v Liptovskom Mikuláši žalobca uvádza nasledovné. Faktúry č. 2011/153 a 2012/099. Vykonanie prác uvedených vo faktúrach ako aj ich rozsah a zaplatenie ceny za ne potvrdil bývalý konateľ spoločnosti Eurovalue, s.r.o. Miroslav Lauko. Nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, že tretí subjekt - dodávateľ je nekontaktný, že nepredložil svoje účtovníctvo a nevie sprostredkovať kontakt na osoby, ktoré fakturované práce skutočne vykonávali. Daňový subjekt, ktorý si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z daňových a účtovných predpisov nemá zákonné možnosti dohliadnuť na to, aby aj jeho zmluvní partneri alebo ich (ďalší) zmluvní partneri splnili všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov. V tejto súvislostí žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2011. Najvyšší súd SR uviedol, že daňový subjekt nemá dôkaznú povinnosť pokiaľ bolo zdaniteľné plnenie poskytované subdodávateľsky. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy a o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Žalovaný uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR odmietol aplikovať z dôvodu, že je pre posúdenie predmetného sporného prípadu právne irelevantný, nakoľko rozhodnutie

predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje na určitý konkrétny prípad. Uviedol, že je síce pravdou, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR má priamu záväznosť len v konkrétnej veci, ale vzhľadom na možnosť preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov všeobecnými súdmi je každý správny orgán pri svojom rozhodnutí povinný zohľadňovať judikatúru súdov, čím sa zamedzí ústavne neprípustnému stavu, aby správne orgány v skutkovo obdobných prípadoch rozhodovali rozdielne.

Žalobca v priebehu konania navrhol vykonanie ohliadky na mieste, ako aj fotodokumentácie, z ktorej je možné preukázať, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Daňové orgány tieto dôkazy odmietli vykonať ako nepotrebné. Na posúdenie splnenia povinností daňového subjektu nemôže mať vplyv ani to, či skutočne došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti Eurovalue, s.r.o. na Jaroslava Kojeckého, či došlo k zmene konateľa a či došlo k odovzdaniu všetkých písomností spoločnosti, vrátane účtovníctva. Na prevod obchodného podielu sa navyše nevyžaduje, aby podpisy prevádzajúceho i nadobúdateľa na zmluve o prevode obchodného podielu boli osvedčené. Daňový úrad sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, vystačil si s tvrdením Jaroslava Kojeckého, že obchodný podiel spoločnosti Eurovalue, s.r.o. nikdy nenadobudol a nestal sa konateľom tejto spoločnosti. Žalobca k odvolaniu priložil zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti Eurovalue, s.r.o., ktoré sa konalo dňa 28.05.2012 a na ktorom bol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu na Jaroslava Kojeckého, ako aj jeho súhlas s menovaním do funkcie konateľa z rovnakého dátumu. Na oboch týchto dokumentoch sú podpisy podpisujúcich osôb overené buď Mestom Ružomberok alebo notárkou JUDr. Valériou Štetiarovou. Žalovaný však tieto dôkazy za relevantné nepovažoval. V súlade s citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR však nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, že posledný spoločník a konateľ tejto spoločnosti nevie predložiť potrebné dokumenty. Daňové orgány zároveň uviedli, že došlo k rozporom v tvrdeniach daňového subjektu Miroslava Lauka ohľadom miesta odovzdania peňazí z faktúry č. 2012/099. Treba poukázať na skutočnosť, že miesto odovzdania peňazí - Liptovský Mikuláš žalobca označil len za pravdepodobné, pričom vzhľadom na časový odstup si toto miesto nemusel presne pamätať, teda peniaze mohli byť odovzdané i v Dolnom Kubíne, ako tvrdil Miroslav Lauko. Zároveň tento rozpor nemá pre účely daňovej kontroly väčší význam. Vo vzťahu k faktúre č. 2012/018. V prípade tejto faktúry splnil daňový subjekt všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a účtovných predpisov. Ohliadkou na mieste samom mohol správca dane zistiť, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Výsluch u bývalého konateľa spoločnosti Bairro, s.r.o. Ing. Miloslava Šveca vyplýva, že fakturované práce boli vykonané. Aj v prípade týchto faktúr platí, že nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ak spoločnosť Bairro, s.r.o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že súčasný konateľ spoločnosti Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolanie na výsluch. To isté platí aj v prípade nemožnosti uskutočnenia konfrontácie daňového subjektu s Ing. Miloslavom Švecom, keďže tá bola zmarená Ing. Miloslavom Švecom. Správca dane zároveň porušil svoju povinnosť uvedenú v § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Nie je pravdou, ako je uvedené v rozhodnutiach, že by správca dane upovedomil daňový subjekt o výsluchu svedka Ing. Miloslava Šveca dňa 04.08.2014. Žalovaný nemôže prenášať zodpovednosť správnych orgánov za doručovanie písomností na Slovenskú poštu, ktorá doručenie zásielok len sprostredkúva, ale primárna povinnosť dodržiavať ustanovenia Daňového poriadku o doručovaní zaťažuje správny orgán, pričom porušenie tejto povinnosti v tomto prípade znamenalo závažnú procesnú vadu, keďže žalobca nemohol vykonať svoje dôležité procesné právo, čo má vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného na základe zistení daňovej kontroly.

Ohľadom neuznania daňových výdavkov vynaložených na budovu Severan v Dolnom Kubíne uvádza žalobca nasledovné. Faktúry č. 2012/049, 2012/076 a 2012/103. Aj v prípade týchto faktúr daňový subjekt splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a účtovných predpisov. Ohliadkou na mieste samom mohol správca dane zistiť, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Z výsluchu bývalého konateľa spoločnosti Bairro, s.r.o. Ing. Miloslava Šveca vyplýva, že fakturované práce boli vykonané. Aj v prípade týchto faktúr platí, že nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ak spoločnosť Bairro, s.r.o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že súčasný konateľ spoločnosti Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolanie na výsluch. To isté platí aj v prípade nemožnosti uskutočnenia konfrontácie daňového subjektu s Ing. Miloslavom Švecom, keďže tá bola zmarená Ing. Miloslavom Švecom. Aj v prípade neuznania výdavkov z uvedených faktúr boli porušené procesné práva žalobcu

tým, že nebol riadne upovedomený o výsluchu Miloslava Šveca. Nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tak spočíva v porušení ustanovení zákona o dokazovaní v daňovom konaní, keď správca dane je povinný dbať o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie. Správca dane nevykonal dôkazy nevyhnutné pre správne určenie daňovej povinnosti, hoci vykonanie dôkazov žalobca navrhoval a to z hľadiska hospodárnosti nešlo o úkony, ktorých vykonanie by bolo finančne náročné, pričom tieto nedostatky neboli odstránené ani žalovaným. Správne orgány nesprávne vyhodnotili to, že sa mnohé skutočnosti nepodarilo preukázať kvôli nespolupráci tretích osôb, pričom z takéhoto ich nekonania nemožno vyvodzovať nepriaznivé právne následky pre žalobcu, ktorý všetky svoje povinnosti podľa daňových účtovných predpisov splnil. Postupom žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu navyše bolo znemožnené daňovému subjektu realizovať svoje procesné práva, keď nebol riadne upovedomený o výsluchu Ing. Miloslava Šveca. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

K žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie, podaním ktoré súdu bolo doručené dňa 23.10.2015. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, žalobné dôvody považoval za nedôvodné. Žalobca neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno. V priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 65.827,10 Eur súvisiace so spornými faktúrami č. 2011/153, 2012/099, 2012/018, 2012/049, 2012/076, 2012/103 možno považovať za daňové výdavky. Podľa žalovaného správca dane i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď považovali tieto výdavky uplatnené v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami boli na Polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš a nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín reálne vykonané práve dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach a to dodávateľom Eurovalue, s.r.o. a Bairro, s.r.o.. Pokiaľ daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené, pričom poukazuje na to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane, ako i žalovaný vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2016.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby.

Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, účinný ku dňu 31.12.2012, daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 tohto zákona, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 tohto zákona pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom

správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladané zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti upravená v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinný evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky a to 1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavku a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z..

Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil vo vzťahu k žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 5.760,27 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 23.03.2015. V odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval, na základe akých skutočností došlo k vyrubeniu predmetnému rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012. Uviedol, že sa jednalo okrem iných o neuznanie výdavkov vo vzťahu k fakturovaným stavebným prácam deklarovaných spornou faktúrou č. 2011/153 obchodnou spoločnosťou Eurovalue, s.r.o. a dodávateľom Bairro, s.r.o. deklarované faktúrou č. 2012/018. Podľa názoru správcu dane nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, že fakturované stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín a Klietka Liptovský Mikuláš boli reálne uskutočnené spoločnosťou Eurovalue, s.r.o. a Bairo, s.r.o..

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím pod č. 20618385/2015 zo dňa 04.08.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správne dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca namieta len upravenie výdavkov - zníženie výdavkov správcom dane, a to v súvislosti s prácami deklarovanými faktúrami č. 2012/018, 2012/049, 2012/076, 2012/103 od spoločnosti Bairo, s. r. o. a faktúrami č. 2011/153, 2012/099 od spoločnosti Eurovalue s. r. o.. Žalovaný poukázal na správne

zistený skutkový stav vo veci a na správne právne posúdenie veci prvostupňovým správnym orgánom, pričom vo vzťahu k faktúram od spoločnosti Eurovalue s. r. o. uviedol, že Miroslav Lauko, bývalý konateľ spoločnosti uviedol, že ich vystavil on osobne, pečiatka patrí spoločnosti Eurovalue s. r. o., faktúry boli uhradené v plnej výške a doručil ich osobne do rúk pánovi Čajkovi, finančnú hotovosť od neho prevzal osobne v Dolnom Kubíne. Ďalej uviedol, že práce na faktúrach mal vykonať Q. W. z D. P., žiadne zmluvy neboli uzavreté, presnejšiu adresu nevedel uviesť. Vystavené faktúry boli riadne zúčtované v účtovníctve, ale žiadne iné náklady v súvislosti s výkonom práce neboli účtované v účtovníctve spoločnosti. To, že konateľ spoločnosti potvrdil rozsah a zaplatenie prác deklarovaných faktúrami č. 2011/153 a 2012/099 ešte nepreukazuje reálnosť ich vykonania. Ďalej v rámci konania bol vypočutý aj Jaroslav Kojecký, a to nasledujúci konateľ spoločnosti Eurovalue s. r. o. od 28.05.2012 do 28.05.2013, pričom sa vyjadril, že o činnosti spoločnosti nič nevie, ani nevie o tom, že bol konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady, neprevzal žiadne pečiatky a nikdy ich nemal v držbe. Miroslava Lauku nepozná, v živote ho nevidel a nič o ňom nevie, nič nevystavoval a nepodpisoval a ani nevie, že firma existuje. Uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, čo sa týka fotodokumentácie a ohliadky na mieste samom podotkol, že správca dane nespochybňuje , že práce deklarované spornými faktúrami boli vykonané, ale spochybňuje, že boli vykonané spoločnosťou Eurovalue, s.r.o.. Vo vzťahu k vystaveným faktúram od spoločnosti Bairo, s. r. o. bol vypočutý svedok Ing. Miloslav Švec, ktorý síce potvrdil vystavenie účtovných dokladov, zaúčtovanie týchto dokladov, ale nepredložil žiaden dôkaz, že tieto práce boli aj reálne spoločnosťou Bairo, s.r. o. uskutočnené. Konateľ uviedol, že boli vykonané práce živnostníkmi, ktorých mená si však nepamätal. Doklady, ktoré mali preukazovať realizáciu prác, odovzdal novému konateľovi Michalovi Mikšíkovi, ktorý nebol kontaktný. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že správca dane nespochybnil vykonanie prác spoločnosťou Bairo, resp. Eurovalue s. r. o.. Poukázal na to, že samotná existencia účtovných dokladov, ktoré boli predložené, ešte nepreukazujú, že práce uvedené na sporných faktúrach boli týmito dodávateľmi aj vykonané. Poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, je vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr o daňových výdavkoch vychádzalo z reálneho základu. Správca dane rozhodol v súlade s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov.

K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k námietkam ohľadne faktúr č. 2011/153 a 2012/099, ktoré boli vystavené spoločnosťou Eurovalue s. r. o., súd udáva, že čo sa týka faktúry č. 2012/099, túto žalobca nesprávne priradil k stavebným prácam na polyfunkčnom dome v Liptovskom Mikuláši, nakoľko predmetnou faktúrou boli deklarované stavebné práce spoločnosťou Eurovalue s. r. o. na parkovisku nehnuteľnosti Severan Dolný Kubín. Stavebné práce na polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš boli deklarované len faktúrou č. 2011/153 od dodávateľa Eurovalue s. r. o. a faktúrou č. 2012/018 od dodávateľa Bairo, s. r. o..

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Miroslav Lauko ako bývalý konateľ spoločnosti Eurovalue s. r. o. v zápisnici zo dňa 30.09.2014 potvrdil rozsah a zaplatenie prác deklarovaných faktúrami č. 2011/153 a 2012/099, súd uvádza, že toto tvrdenie Miroslava Lauka ešte nepreukazuje reálnosť vykonania stavebných prác. V rámci konania nebol predložený žiadny dôkaz, že stavebné práce boli aj reálne uskutočnené spoločnosťou Eurovalue s. r. o.. V zápisnici z pojednávania bolo uvedené, že práce deklarované spornými faktúrami mali byť vykonané Q. W. z D. P., jeho ľuďmi, s ktorými neboli uzavreté žiadne zmluvy, iné písomnosti v súvislosti s výkonom prác neboli vyhotovované. Presnejšiu identifikáciu Q. W. prípadne iných osôb tento svedok uviesť nevedel aj napriek tomu, že v zápisnici uviedol, že kontakt na Q. W. dodatočne oznámi, čo neurobil. Konateľ sa v zápisnici vyjadril, že žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali realizáciu prác deklarovaných spornými faktúrami, ako napr. odovzdávacie protokoly, smenovky, cestovné prípadne ubytovanie osôb, ktoré práce vykonávali, neboli vyhotovované ani zaúčtované. Sám žalobca v zápisnici zo dňa 01.10.2014 nevedel uviesť, ako sa nakontaktoval na spoločnosť Eurovalue s. r. o., nevedel uviesť meno konateľa spoločnosti, tvrdil, že s majiteľom firmy sa dohodol na výkone prác i cene, pri preberaní prác však preberací protokol nebol vyhotovovaný. V súvislosti s faktúrou č. 2011/153 sa vyjadril, že mu bola doručená buď poštou alebo pri vyplatení, nepamätal si, ale tvrdil, že pokladničné doklady boli vyhotovené priamo pri ukončení stavby, pravdepodobne v Mikuláši, kde aj odovzdal peniaze konateľovi za vykonané práce, pričom v zápisnici č. 9511401/5/4435326/2014 zo dňa 30.09.2014 Miroslav Lauko ako svedok uviedol, že za prevedené práce prevzal peniaze v Dolnom Kubíne - Severane. Žalobca v zápisnici zo dňa 01.10.2014 uviedol, že na stavbe boli traja alebo štyria ľudia, ktorí mali práce vykonávať, viac sa nevyjadril, osoby nekonkretizoval

a na ďalšie otázky správcu dane odmietol odpovedať a zápisnicu odmietol aj podpísať, pričom požiadal o nahliadnutie do zápisnice z výpovede svedka Miroslava Lauku zo dňa 30.09.2014. Súd sa nestotožnil ani s poukazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a z neho plynúce dôsledky na konkrétnu prejednávanú vec. Súd sa v predmetnej veci stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z konkrétneho stavu veci a z aplikácie ustanovených hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych predpisov v konkrétnej veci. Súd uvádza, že dôkazné bremeno v predmetnej veci spočíva na žalobcovi ako daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, ktoré sú predložené daňovým subjektom. Existencia faktúry, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov ešte neznamená, že práce deklarované spornými faktúrami boli reálne vykonané spoločnosťou Eurovalue s. r. o..

Vo vzťahu k nevykonaniu ohliadky na mieste ako aj vyhotovenie fotodokumentácie s tým, že žalobca tvrdí, že fakturované práce boli aj skutočne vykonané, súd uvádza, že správca dane ani žalovaný nespochybnil skutočnosť, že stavebné práce boli skutočne vykonané, ale spochybnili skutočnosť, že práce deklarované spornými faktúrami č. 2011/153 a č. 2012/099 boli vykonané skutočne spoločnosťou Eurovalue s. r. o., nakoľko okrem faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a tvrdenia Miroslava Lauka ako aj žalobcu, že práce spoločnosť vykonala, neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ani neboli navrhnutí žiadni svedkovia, ktorí by reálne vykonanie prác touto spoločnosťou aj potvrdili. Ani podľa názoru súdu fotodokumentácia a ani ohliadka na mieste nemôžu preukázať skutočnosť, že stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Eurovalue s. r. o.. Vykonanie tohto dôkazu by teda bolo nadbytočné.

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že na posúdenie splnenia povinnosti daňového subjektu nemôže mať vplyv ani skutočnosť, či skutočne došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti Eurovalue s. r. o. na Jaroslava Kojeckého, či došlo k zmene konateľa a či došlo k odovzdaniu všetkých písomností spoločnosti vrátane jej účtovníctva, súd uvádza, že správca dane ani žalovaný nevychádzali pri posudzovaní žalobcovej dôkaznej povinnosti len z tejto skutočnosti. Správne orgány poukázali len na fakt, že na ústnom pojednávaní v zápisnici č. 9511401/5/4435326/2014 zo dňa 30.09.2014 konateľ spoločnosti Miroslav Lauko predložil písomnosti týkajúce sa prevodu spoločnosti Eurovalue s. r. o. a odovzdanie dokumentácie spoločnosti zo dňa 28.05.2012 a generálne splnomocnenie na zastupovanie zo dňa 30.05.2012. V napadnutých rozhodnutiach správne orgány poukázali na vyjadrenie konateľa spoločnosti Miroslava Lauku uvedené v zápisnici zo dňa 30.09.2014, a to že účtovná evidencia ohľadom spoločnosti Eurovalue s. r. o. bola odovzdaná Jaroslavovi Kojeckému, na ktorého nemal žiadny kontakt. Taktiež bolo poukázané na skutočnosť, že Jaroslav Kojecký bol v súvislosti s iným daňovým konaním vypočutý ako svedok na Finančnom úřade v Zlíne dňa 14.01.2014, kde na otázky týkajúce sa spoločnosti Eurvalue s. r. o. vypovedal, že o jej činnosti nič nevie, nevie ani o tom, že bol konateľom spoločnosti, nemá žiadne doklady o tejto spoločnosti, neprevzal ani pečiatky tejto spoločnosti, nič nevystavoval ani nepodpisoval, ani nevie, že firma existuje. Nebola spochybnená ani skutočnosť, že v Zbierke listín Okresného súdu Žilina sú uložené listiny o 100 % prevedení obchodného podielu spoločnosti Eurovalue s. r. o. na Jaroslav Kojeckého, v napadnutých rozhodnutiach bola spochybnená skutočnosť, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami spoločnosť Eurovalue s. r. o. reálne vykonala, nakoľko neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali.

K námietke, že faktúrami č. 2012/018 a č. 2012/049, č. 2012/076 a č. 2012/103 od dodávateľa spoločnosti Bairo, s. r. o., že týmito dôkazmi si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z daňových a ústavných predpisov, súd uvádza, že táto je neopodstatnená, nakoľko samotné vystavenie faktúr, príjmových a výdavkových dokladov a ich zúčtovanie v účtovníctve ešte nepreukazuje skutočnosť, že fakturovaný tovar alebo služby boli aj realizované dodávateľskou spoločnosťou na faktúre uvedenou. Pokiaľ žalobca uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať že fakturované plnenia boli reálne dodané a že boli dodané osobou uvedenou na faktúre.

K ďalšej námietke žalobcu, že konateľ spoločnosti Bairo, s. r. o. Ing. Miloslav Švec v zápisnici zo dňa 02.09.2014 potvrdil rozsah a zaplatenie práv deklarovaných spornými faktúrami, súd uvádza, že tvrdenie Ing. Miloslava Šveca ešte nepreukazuje reálnosť ich vykonania. Konateľ spoločnosti nepredložil žiaden dôkaz, že stavebné práce boli aj reálne uskutočnené spoločnosťou Bairo, s. r. o.. Konateľ uviedol síce, že práce boli vykonávané živnostníkmi, avšak ich mená nevedel uviesť. Nevedel tieto žiadnym spôsobom konkretizovať. V zápisnici bolo uvedené, že v účtovníctve boli zaúčtované aj ďalšie výdavky

súvisiace s realizáciou prác, avšak tieto ďalšie výdavky neboli preukázané, nakoľko podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Miloslava Šveca a ním predloženej zápisnice o prevzatí firemných dokladov zo dňa 30.09.2013, tieto doklady boli odovzdané novému konateľovi Michalovi Mikšíkovi, ktorý sa vo veci preverenia zaúčtovania účtovných dokladov spoločnosti Bairo, s. r. o. na ústne pojednávanie k správcovi dane nedostavil. Vykonanie prác spoločnosťou Bairo, s. r. o. nebolo správcom dane ako i žalovaným spochybnené, ale na základe toho, že spoločnosť Bairo, s. r. o. nepredložila žiadne doklady od svojich subdodávateľov, alebo že Michal Mikšík opakovane nepreberal predvolania na ústne pojednávanie, ale spochybnili vykonanie prác deklarovaných spornými faktúrami predmetnou spoločnosťou i z titulu toho, že i sám žalobca nepredložil okrem faktúr a príjmových a výdavkových dokladov žiadne dôkazy, ktoré by skutočne preukazovali reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaných predmetnými faktúrami. Vo vzťahu k tejto spoločnosti žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.10.2014 uvádzal, že ak mu spoločnosť Bairo, s. r. o. robila práce, tak ich musí poznať, nepamätá si presne, ako sa na nich nakontaktoval, ani si nepamätal, kto za spoločnosť s ním jednal. Vo vzťahu k otázkam, či bol prítomný pri výkone prác aj vtedajší konateľ spoločnosti Ing. Miloslav Švec a akým spôsobom prebehlo odovzdanie vykonaných prác, či existuje odovzdávací a preberací protokol, zmluvy o dielo, kto sa zúčastnil na odovzdávaní prác, žalobca uvádzal, že na tieto otázky nebude odpovedať. Žalobca len tvrdil, že práce boli prevedené podľa faktúr, že tieto boli vyplatené, zaúčtované. Na otázky správcu dane, či vie predložiť dôkazy o realizácii prác, prípadne navrhnúť správcovi ďalšie dokazovanie len uviedol, že si pozrie či má fotky a pod.. Z uvedeného opätovne vyplýva záver, že žalobca nepreukázal, že práce uvedené na sporných faktúrach boli týmto dodávateľpm aj vykonané. Rovnako sú bezdôvodné námietky vo vzťahu k nevykonaniu ohliadky a fotodokumentácie, nakoľko takýmto dokazovaním nie je ani podľa názoru súdu možné preukázať, že stavebné práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Bairo, s.r.o..

K ďalšej žalobnej námietke žalobcu, že jeho konfrontácia so svedkom Ing. Miloslavom Švecom ako bývalým konateľom spoločnosti Bairo, s.r.o. bola zmarená zo strany Ing. Miloslava Šveca, je neopodstatnená, nakoľko ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, svedok sa nedostavil na vykonanie konfrontácie so žalobcom k správcovi dane, ale k správcovi dane, ako je preukázané z administratívneho spisu, sa nedostavil ani sám žalobca. Konfrontácie mali byť vykonané dňa 26.11.2014 a 14.01.2015, pričom žalobca prevzal upovedomenie o vypočutí svedka, avšak v stanovený termín sa k správcovi dane bez ospravedlnenia nedostavil. Takže nie je možné tvrdiť, že k nevykonaniu konfrontácie medzi žalobcom a predmetným svedkom došlo len z dôvodu na strane Ing. Miloslava Šveca.

K námietke žalobcu, že správca dane porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku tým, že nebol vyrozumený o upovedomení zo dňa 04.08.2014 o vypočutí svedka Ing. Miloslava Šveca, súd udáva, že táto námietka je nedôvodná. Žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka Ing. Miloslava Šveca, ktoré sa konalo dňa 02.09.2014 na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Partizánske s tým, že toto upovedomenie žalobca prevzal do vlastných dňa 07.08.2014, avšak na deň 02.09.2014 sa na ústne pojednávanie nedostavil, čím sa vzdal svojho práva byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť svedkovi otázky. Predmetné upovedomenie bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk, na základe uvedeného je možné konštatovať, že správca dane, resp. Daňový úrad Trenčín postupoval v súlade s § 31 ods. 1 Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z.z.. Správcovi dane sa vrátila doručenka podpísaná, správca dane má preukázané jej doručenie do vlastných rúk. Žalobca k svojmu tvrdeniu, že podpis na doručenke nie je jeho, nepredložil žiadny dôkaz. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že z uvedených dôvodov neboli porušené procesné práva, na ktoré poukazuje žalobca s tým, že doručenka má povahu verejnej listiny, z čoho vyplýva, že skutočnosti v nej uvedené sú považované za pravdivé a preukázané, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. ) Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že nebol riadne upovedomený o výsluchu svedka Ing. Miloslava Šveca.

Súd mal za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v predmetnej daňovej veci v súlade so základnými zásadami správy daní, ktoré sú ustanovené v § 3 Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 z.z., pričom aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov a dôkazy hodnotili jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadli na všetko, čo pri správe dane vyšlo najavo. Skutkový stav zistený správcom dane

bol podľa názoru súdu dostatočne zistený a preukázaný a odôvodnenie rozhodnutí bolo dostatočné. Správca dane preveroval reálne uskutočnenie stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami dodávateľskými spoločnosťami Bairo, s. r. o. a Eurovalue s. r. o., vypočutím konateľov predmetných spoločností a to buď sám alebo prostredníctvom iných dožiadaných správcov dane. Predmetní konatelia Ing. Miloslav Švec a Miroslav Lauko síce potvrdili vykonanie prác a vystavenie dokladov, svoje tvrdenie však nevedeli žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázať.

Súd poukazuje v súvislosti so spoločnosťou Eurovalue s. r. o. na skutočnosť, že táto podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010. Posledné zásielky zasielané na adresu Veľká okružná 43, Žilina sa vrátili s označením adresát neznámy. Spoločnosť Eurovalue, s. r. o. bola dňa 29.05.2013 vymazaná z Obchodného registra. Neobstojí ani námietka, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v porušení ustanovení Zákona o dokazovaní v daňovom konaní. Súd opakuje, že pokiaľ sa týka ohliadky budov Severan v Dolnom Kubíne a Klietka v Liptovskom Mikuláši priamo na mieste, tieto skutočnosti aj súd považoval za neopodstatnené, nakoľko nie je možné z nich preukázať, akým spôsobom boli na nich realizované stavebné práce v predchádzajúcich rokoch, a taktiež nepreukazujú, že práce na predmetných nehnuteľnostiach boli realizované dodávateľskými spoločnosťami Eurovalue, s. r. o. a Bairo s. r. o..

Žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, v priebehu daňovej kontroly ako i vyrubovacieho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 65.827,10 € súvisiace so spornými faktúrami možno považovať za daňové výdavky. Žalovaný a správca dane postupovali v súlade so zákonom, keď považovali tieto výdavky uplatnené v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami na polyfunkčnom dome Klietka Liptovský Mikuláš a Severan Dolný Kubín boli reálne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. A contrario, žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu nebola náhrada trov konania priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.