Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Co-158-2015.pdf
PDF · 69.13 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/158/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej vo veci žalobcu A.. E. O., X.. X.X.XXXX, L. F., E. X, proti žalovanému Správcovskému bytovému družstvu IV, Košice, Levočská 3, IČO: 00216666, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Fejova 4, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 11,71 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.2.2015 č.k. 18C/161/2014-64 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 eura prostredníctvom Daňového úradu Košice a žalobcu zároveň zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 60,- eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Tibora Sásfaiho.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že „Predpis za účet Nájomné zo dňa 23.6.2014, ktorým žalovaný nezákonným spôsobom navýšil Fond prevádzky údržby a opráv na mesiac 07/2014 pre žalobcu o 11,71 eur“, je neplatný. Zároveň sa voči tomuto domáhal zaplatenia sumy 11,71 eur. Konštatoval, že žalobca pred začatím pojednávania oznámil súdu dňa 22.01.2015, že svoju žalobu berie v celom rozsahu späť, konanie žiada zastaviť z dôvodu, že mu súd v konaní nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie vo veci zastavil z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť skôr, než začalo pojednávanie.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa založil na ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a taktiež na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Tento si uplatnil náhradu trov z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci zo dňa 25.11.2014) a to v sume 181,04 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že výška trov právneho zastúpenia vyčíslená právnym zástupcom žalovaného bola správna, tomuto však nepriznal náhradu trov konania v celom rozsahu, ale túto znížil na sumu 60,- eur podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. keď prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval osobnú situáciu žalobcu v pomere k postaveniu žalovaného. Konštatoval, že tento je poberateľom starobného dôchodku 330,- eur, uhrádza náklady na bývanie v hodnote 156,- eur a náklady na lieky 45,- eur mesačne. Mal za to, že úhrada trov konania vo výške 181,04 eur by znamenala pre žalobcu ohrozenie uspokojovania jeho základných životných potrieb, pričom nepriznanie celej náhrady trov konania žalovanému nepredstavuje taký zásah do jeho majetkových práv, ktorý by podstatne zhoršil
jeho hospodárenie. Na základe toho žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania iba vo výške 60,- eur.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že predmetom jeho žaloby nebolo posúdenie neplatnosti právneho úkonu, ale meritom sporu bol výklad pojmu „dom“ v zmysle ust. § 2 zákona č. 182/93 Z.z. Na výzvu súdu reagoval na nesprávne posúdenie z hľadiska právneho doplnením žalobného návrhu aj v tom, že predpis nájomného nie je nájom bytu, ale aj právny úkon. V žiadnom prípade nemal v úmysle riešiť alternatívny petit, resp. rozšírenie žaloby. Napriek tomu súd rozšíril návrh o neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že súd v uznesení, ktorým mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, neakceptoval jeho námietky a jeho názor o odôvodnení nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov a jeho názor považuje za pejoratívny. Za nesprávne považuje tiež posúdenie úspešnosti uplatneného práva vo vzťahu k tomu, že sa nejedná o právny úkon ale len o listinu a má za to, že navýšenie preddavku do fondu opráv formou predpisu, je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyvodil, že procesný postup súdu sa značne odchýlil od žalobného petitu. Považoval však za neefektívne odvolávať sa proti uzneseniu zo dňa 20.01.2015, ktoré sa týkalo len časti o neplatnosť právneho úkonu, keďže to nebolo podstatné a ani meritom žalobného návrhu. Riešil to tak, že žalobu zobral v celom rozsahu späť, čo považuje aj z hľadiska súdu za komfortnejší a efektívnejší postup. Tento procesný výsledok teda nezavinil a právnemu zástupcovi žalovaného nevznikli žiadne trovy v súvislosti s konaním o neplatnosť právneho úkonu.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vysporiadal s nárokom na náhradu trov konania v konaní, ktoré bolo zastavené v čase pred prvým pojednávaním na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutie o trovách konania účastníkov v prípade zastavenia konania je závislé od záveru súdu o tom, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Z procesného hľadiska sa má pritom za to, že pokiaľ došlo k späťvzatiu žaloby, zavinil zastavenie konania žalobca. Výnimku z tejto zásady predstavuje druhá veta tohto ustanovenia, ktorá vychádza zo situácie, že pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie sa žalovaného, zodpovedá za náhradu trov konania žalovaný. Za kvalifikované správanie sa žalovaného, ktoré viedlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby sa považuje také konanie, ktorým po podaní žaloby uspokojil nárok žalobcu. Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci sa o takúto výnimku nejedná, keďže k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z jeho vlastného rozhodnutia bez ohľadu na akékoľvek správanie žalovaného po podaní žaloby a žalobca ho odôvodnil tým, že mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. S prihliadnutím na takúto procesnú situáciu súd prvého stupňa vyvodil správny záver o tom, že zastavenie konania zavinil žalobca a tento zodpovedá za náhradu trov konania. Na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, či žalobcovi bolo alebo nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a ani otázka , či nárok žalobcu v konaní uplatnený zanikol, resp. či si ho tento uplatnil v inom konaní.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento poukazuje na nesprávny výpočet trov konania, ktoré vychádzalo zo záveru o tom, že žalobca v konaní uplatnil dva samostatné nároky. Predmet konania totiž žalobca jasne vymedzil obsah petitu svojej žaloby, kde uplatnil jednak nárok na určenie neplatnosti predpisu nájomného vydaného žalovaným dňa 23.6.2014 a popritom aj osobitný peňažný nárok na zaplatenie sumy 11,71 eur. K zmene takto vymedzeného predmetu konania nedošlo zo strany žalobcu ani jeho ďalšími podaniami. Súd prvého stupňa preto správne ustálil aj výšku trov právneho zastúpenia žalovaného, ktorú následne znížil s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na sumu 60,- eur.
S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a preto uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.