Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-321-2015.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: E. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX G. L. E., v konaní o zaplatenie pohľadávky 151,48 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 93,03 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny od 5. 5. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov za súdny poplatok 3,76 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 17,45 EUR tak, že toto plnenie bude uhrádzať v splátkach po 50,- EUR mesačne tak, že 1. splátku uhradí do 31. 3. 2016 a nasledujúce vždy do posledného dňa ďalšieho mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca dňa 29. 7. 2015 doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný k úhrade pohľadávky 151,48 EUR a príslušných úrokov z omeškania na základe Úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so žalovaným dňa 20. 7. 2013, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 329,- EUR, ktorý mal vrátiť v 24 mesačných splátkach po 21,- EUR mesačne. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17. 4. 2015 ho vyzval k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z istiny 72,49 EUR, úroku 16,68 EUR, zosplatnenej istiny 55,31 EUR, poistenie Bill protection 7,- EUR.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, na ústnom pojednávaní dňa 27. 1. 2016 uviedol, že si je vedomý dlhu, za pôžičku si kúpil notebook, za ktorý uhrádza splátky, ale potom prestal uhrádzať. V súčasnej dobe si zarobí minimum 15,- EUR mesačne, ale od februára by mal riadne pracovať a mal by zarábať minimálnu mzdu. Z toho dôvodu žiadal, aby mu bolo povolené zaplatiť pohľadávku v 2 mesačných splátkach, resp. do konca marca 2016. Má 6 vyživovacích povinností, deti sú vo veku 11, 9, 8, 5, 3 rokov a 2 mesačné dieťa. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami 320,- EUR. Nevlastní žiaden majetok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., históriou platieb, výzvou k úhrade celého úveru, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaný dňa 20. 7. 2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 329,- EUR na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, ktorý mal uhrádzať v 24 mesačných splátkach po 21,- EUR s ročnou úrokovou sadzbou 36,99 %, RPMN 44,7 %, priemernou hodnotou RPMN 48,52 %, dátumom 1. splátky 20. 8. 2013, lehotou splatnosti 14. 7. 2015. Z histórie platieb splátok vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil 403,- EUR. Poslednú splátku zaplatil dňa 22. 9. 2014 vo výške 42,- EUR, ďalšie splátky neuhrádzal. Právny predchodca vyhlásil zosplatnenie tohto úveru dňa 17. 4. 2015, kedy vyzval žalovaného k zaplateniu celého zostatku úveru 151,48 EUR do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Žalovaný túto pohľadávku neuhradil, čo zdôvodňoval tým, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 6. 2015 bol žalovaný vyzvaný, aby dlžnú pohľadávku uhradil právnemu nástupcovi z dôvodu, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a riadi sa podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd v rámci súdneho prieskumu zistil, že nie je v správnej výške uvedená ročná úroková sadzba v zmluve uvedená vo výške 36,99 %, ktorá je podľa výpočtu cez internetovú kalkulačku vo výške 19,57 % a takisto RPMN v zmluve uvedené vo výške 44,7 % je správne vo výške 43,96 %. Táto výška RPMN aj ročná úroková sadzba sú však v prospech spotrebiteľa, sú teda v nižšej výške ako sa uvádzajú v zmluve, teda nepoškodzujú žalovaného ako spotrebiteľa. Ostatné náležitosti zmluvy sú v súlade s § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný celkovo uhradil 403,- EUR, súd však zo žiadanej sumy zo strany žalobcu 151,48 EUR nepriznal žalobcovi náklady za upomienky I, II v celkovej výške 58,- EUR. Ide o 1 upomienku I vo výške 10,- EUR a 4 upomienky II vo výške 48,- EUR. Súd má za to, že tieto náklady požadované za celkove 5 upomienok vo výške 58,- EUR nezodpovedajú reálnej výške nákladov za upomienky a v podstate v takejto výške ako sú žiadané predstavujú skôr sankciu. Takéto náklady však zaťažujú nedôvodne spotrebiteľa, a preto v tejto časti súd má za to, že ide o nedôvodné náklady žiadané žalobcom, ktorých reálne vynaloženú výšku žalobca nepreukázal, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd zaviazal žalovaného uhradiť istinu 93,03 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5. 5. 2015 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška zákonného úroku k 1. dňu omeškania je stanovená úrokovou sadzbou ECB plus 5 percentuálnych bodov, ktorá k 1. dňu omeškania od 5. 5. 2015 bola vo výške 5,05 %, preto súd priznal žalobcovi žiadaný úrok 5,05 % ročne z priznanej istiny.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol čiastočne úspešným, preto z uplatnených trov konania, ktoré predstavujú náklady za súdny poplatok 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, t. j. 2 x 16,60 EUR + 2 x režijný paušál po 8,36 EUR, spolu 49,98 EUR plus 20 % DPH = 59,98 EUR, spolu 76,48 EUR a tieto trovy krátil podľa pomeru úspechu a priznal žalobcovi náhradu podľa pomeru úspechu a neúspechu. Žalobca bol úspešný vo výške 61,41 %, neúspešný vo výške 38,58 %, pomer úspechu a neúspechu je 22,82 %. Preto žalovaný uhradí žalobcovi za súdny poplatok 3,76 EUR a za právne zastúpenie 17,45 EUR.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd povolil žalovanému splátky s prihliadnutím na skutočnosť, že nemá hotovosť na zaplatenie priznaného plnenia a jeho rodinné, sociálne a finančné pomery sú ťaživé, keď má 6 vyživovacích povinností, momentálne je bez príjmu a zarábať by mal od marca 2016, kde by mal dosiahnuť minimálnu mzdu, je bezmajetný. Preto súd povolil uhradiť žalovanému priznané plnenie a trovy konania v splátkach po 50,- EUR mesačne tak, že 1. splátku uhradí do 31. 3. 2016 a nasledujúce vždy do posledného dňa v ďalšom kalendárnom mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.