Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/628/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. XX, XXX XX S. S., štátny občan SR, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska cesta 17, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 1658/2015, o vymoženie sumy 575,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -22 zo dňa 24. júla 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -22 zo dňa 24. júla 2015 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie vedené súdnym exekútorom proti povinnému. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDA 12100119 vydaný dňa 24.02.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd"). Predložený exekučný titul už bol v konaní prebiehajúcom na okresnom súde so sp. zn. . Okresný súd uznesením č. k. zo dňa 20.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 28.08.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia z dôvodu, že exekučný titul bol vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Na základe týchto skutočností bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením č.k. zo dňa 19.11.2014 zastavené exekučné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014. S poukazom na ust. § 251 ods. 4 , § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. okresný súd konštatoval, že v tomto konaní je podaný opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, preto musel opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Podporne poukázal aj na právne názory vyjadrené v literatúre, podľa ktorých ak je exekúcia je právoplatne zastavená, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. Z uvedených dôvodov okresný súd zastavil exekučné konanie,

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení namietol nemožnosť rozhodnúť o zastavení exekučného konania v tejto fáze, pretože podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal okresný súd rozhodnúť výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, a to buď vydaním poverenia alebo zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ale to výlučne v prípade, že zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Okresný súd totiž nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.01.2013, podľa ktorého súdy porušili postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v procesnej situácii, v ktorej neboli dané predpoklady pre takýto postup. Odvolateľ tiež namietol nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní, pretože veou v ponímaní ust. § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania, preto na vytvorenie prekážky veci rozhodnutej nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie sa skončí z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie má však len vykonávací charakter rozhodnutia v merite veci, teda exekučné konanie je len proces nie merito veci, preto akékoľvek rozhodnutie v exekučnom konaní nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj Exekučný poriadok zámerne v ust. § 36 ods. 3 neupravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ale len prekážku litispendencie. Odvolateľ zastáva názor, že zákonodarca nemal v úmysle, aby táto vada konania bola v exekučnom konaní uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Napadnutým postupom a rozhodnutím okresný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces chráneného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil prípustnosť aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní, preto navrhol napadnuté rozhodnutie okresné súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Dňa 22.04.2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. IDA 12100119 vydaný rozhodcovským súdom dňa 24.02.2012, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 575,37 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2006, na základe ktorej právny predchodca oprávneného (M. S., a.s., S.) poskytol povinnej úver. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 9.2 Všeobecných obchodných podmienok priložených ako súčasť zmluvy o úvere.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v rovnakej veci už exekučný súd rozhodol uznesením č. k. zo dňa 20.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 28.08.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.

V tomto prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konania boli podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. V predmetom konaní bol ako exekučný titul predložený súdu rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDA 12100119 vydaný dňa 24.02.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tej istej povinnej znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že súd už vyslovil záver o nevykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.

Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.

Je aj v záujme právnej istoty účastníkov konania, ak už raz exekučný súd posúdil exekučný titul za nevykonateľný, a to bez ohľadu na to, či zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia alebo vyhlásil exekúciu vykonávanú na podklade takéhoto exekučného titulu za nevykonateľnú, v ďalšom exekučnom konaní súd nemôže postupovať inak, ako prihliadnuť na závery vylovené exekučným súdom v takom istom konaní, ktoré už bolo právoplatne skončené.

Pokiaľ odvolateľ napáda postup okresného súdu spočívajúci v tom, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, odvolací súd uvádza, že podstatou zastavenia konania pre prekážku rozhodnutej veci je práve to, že o návrhu sú nerozhoduje, práve pre neodstrániteľnú prekážku konania. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššie súdu SR, na ktoré odkazuje odvolateľ v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide o inú skutkovú situáciu. V danom konaní exekučný súd zastavil exekúciu bez toho, aby vôbec začala. Exekúcia začína vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Ustanovenie § 45 ods.1

zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu, pozri znenie „proti ktorému bol nariadený výkon“). Z toho, že citované ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa toto ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto konaní nastala diametrálne odlišná situácia, a to, že o žiadosti súdneho exekútora nemožno rozhodnúť pre neodstrániteľnú prekážku konania, ktorou je v tomto prípade predchádzajúce rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie pre nevykonateľnosť exekučného titulu.

Odvolací súd tiež považuje za nesprávny názor odvolateľa, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, práve oprávnený zneužíva svoje ústavné práva a nerešpektuje rozhodnutia súdu v tej istej veci. Je minimálne nelogické podávanie návrhov na vykonanie exekúcie v tej istej veci, ak už súd vyslovil názor, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a exekúcia je neprípustná. Odvolací súd sa domnieva, že práve konanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Snahou je zabrániť šikanóznemu spôsobu výkonu svojich práv, a to nielen voči súdu, ale aj voči spotrebiteľom, ktorí požívajú osobitnú ochranu vo vnútroštátnej, ale aj v európskej právnej úprave.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.