Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-149-2014.pdf
PDF · 107.55 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Garáže Rozadol, a. s., so sídlom Námestie Martina Benku č. 16, Bratislava, IČO: 35 794 101, zastúpeného JUDr. Laurou Bírovou, AK so sídlom Klincova 32/B, Bratislava, proti odporcovi: K.. Y. N., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX/D, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova č. 9, Bratislava, o zaplatenie 734,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 131,15 € s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 340,24 € od 01.07.2013 do 19.02.2015 a zo sumy 131,15 € od 20.02.2015 do zaplatenia.
Súd vo zvyšku návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 03.10.2013 sa navrhovateľ pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.288,35 € s príslušenstvom.
Odôvodnil ho tým, že odporca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 5. poschodí v bytovom dome na M. G. Č.. XX/D, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. W. s ktorým je spojené právo na trvalé a výlučné užívanie garážového státia č. XXX, v podzemnej halovej garáži G1, súpisné č. XXXXX na T. G. zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. W.. Výlučným vlastníkom halovej garáže G1, v ktorej sa predmetné garážové státie nachádza je od roku 2009 navrhovateľ, ktorý zároveň zabezpečuje obhospodarovanie, údržbu a opravy v tejto garáži a uhrádza náklady s tým spojené. Odporca je oprávneným z vecného bremena spočívajúcom v užívaní predmetného garážového státia v tejto garáži na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola do KN zapísaná v konaní č. V-XXXX/XX. V tejto zmluve bol uvedený záväzok oprávneného z vecného bremena znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním garážového státia a na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Odporca si svoj záväzok - znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním garážového státia neplnil a navrhovateľ voči nemu evidoval za rok 2012 nedoplatok na nákladoch za užívanie garážového státia č. XXX vo výške 1.288,35 €. Odporca tento nedoplatok neuhradil a ani ho v 30 dňovej lehote nereklamoval.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.06.2014 bolo konanie zastavené podľa § 96 ods. 1., 2 a 3. O. s. p. v časti zaplatenia sumy 344,80 € a uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX bolo konanie zastavené podľa § 96 ods. 1., 2. a 3. O. s. p. v časti zaplatenia sumy 209,09 €.
Navrhovateľ si naďalej v konaní uplatňoval zvyšnú časť pohľadávky vo výške 734,46 € spolu s príslušenstvom.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že je vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza na M. G. Č.. XX/D U. F., zapísaný je na LV č. XXXX, k. ú. W. a nadobudol ho Kúpnou zmluvou zo dňa 09.05.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 22.05.2006 pod č. U.-XXXX/XX. K bytu č. XX v jeho vlastníctve je zriadené vecné bremeno na trvalé a výlučné užívanie garážového státia č. 171 v podzemnej halovej garáže G1 vo vlastníctve navrhovateľa, na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.12.2005 pod U.-XXXX/XX. Odporca ako oprávnený z vecného bremena odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu t. j. od 22.05.2006 nemal s bývalým vlastníkom podzemnej halovej garáže G1 a ani s aktuálnym vlastníkom podzemnej halovej garáže G1 podpísanú žiadnu dohodu, predmetom ktorej by bola úprava práv a povinností súvisiacich so spôsobom a výškou hradenia nákladov a opráv garážového státia č. 171. Medzi účastníkmi konania neexistuje žiadna dohoda, ktorá by upravovala spôsob a výšku hradenia nákladov a opráv garážového státia. Navrhovateľ preto môže pri účtovaní primeraných nákladov postupovať výlučne podľa ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania." Odporca teda namietal: spôsob vyúčtovania jednotlivých položiek nákladov, ktoré si navrhovateľ uplatňuje, spôsob výpočtu výšky jednotlivých položiek nákladov a titul nároku na platenie jednotlivých položiek. Podľa jeho názoru boli jednotlivé uplatnené položky nákladov spojených s užívaním garážového státia v rozpore s ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ totiž vykonáva na svojej nehnuteľnosti úpravy, resp. si ju necháva poistiť, strážiť strážnou službou a pod. Následne ale požaduje, aby všetky nieto náklady, ktoré zhodnocujú jeho nehnuteľnosť primerane znášal odporca, pričom odporca jeho úpravy, resp. jeho zabezpečenie vôbec nepotrebuje, neobjednáva si ich a ich cenu považuje za účelovo zvyšovanú. Nie je mu ani známe, ako navrhovateľ vypočítal výšku jednotlivých položiek a opakovane ho žiadal, aby zdokladoval svoj nárok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, Zmluvou o zriadení vecného bremena z 09.06.2009, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, prílohou k vyúčtovaniu, Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2005, Podkladmi k vyúčtovaniu za rok 2010 - položky č. 1 až 10, faktúrami, Podkladmi k vyúčtovaniu za rok 2011 - položky č. 1. až 10, faktúrami, Podkladmi k vyúčtovaniu za rok 2012 - Položky č. 1 až 13, faktúrami, výpisom z Obchodného registra, zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti Správcovská C., a.s. z 01.08.2011, listinou akcionárov spoločnosti Správcovská C., a.s., Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 09.05.2006, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
Právna zástupkyňa navrhovateľa pred súdom uviedla, že predmetom návrhu je zaplatenie nákladov spojených s obhospodarovaním, prevádzkou, údržbou a opravami spoločnej halovej garáže J. a parkovacieho státia č. 171, ktoré je v tejto garáži umiestnené. Odporcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu uzatvorením Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru - zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.12.2005. Týmto dňom odporca ako vlastník bytu nadobudol aj práva z vecného bremena ako oprávnený. Vecné bremeno vzniklo na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2005, ktorej vklad do KN bol povolený dňa 27.12.2005. V tejto zmluve bolo zriadené vecné bremeno in rem v rozsahu upravenom v čl. 2 bod 1.17 s tým, že práva a povinnosti oprávneného z vecného bremena a povinného z vecného bremena boli špecifikované v čl. 2 bod 4 zmluvy. Písomná dohoda obsiahnutá v čl. 2 bod 4 Zmluvy o zriadení vecného bremena má prednosť pred ustanovením §151n ods. 3 Obč. zákonníka. Tým, že sa odporca stal vlastníkom bytu č. XX na základe sukcesie na neho prešlo aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odporca neplatí náklady ktoré navrhovateľ ako povinný z vecného bremena vynakladá na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy garáže G1, v ktorej sa nachádza predmetné parkovacie státie. Navrhovateľ je v pozícii povinného z vecného bremena voči 211 oprávneným z vecného bremena, v prípade garáže G1 a v prípade garáže G2 voči 402 oprávneným z vecného bremena. Pri tomto množstve oprávnených z vecného bremena navrhovateľ zvolil postup účtovania a vyúčtovania nákladov spojených s prevádzkou podzemných garáží analogicky podľa zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z analógie vychádza preto, lebo ide o oprávnených z vecného bremena a čo do ich rozsahu obsahom práv sa takmer približujú resp. sú takmer zhodné s oprávneniami vlastníka bytu. Je nesporné a uviedli to aj v
podaní z 29.01.2015, že odporca nemá všetky práva ktoré by patrili vlastníkovi vo vzťahu k správcovi a teda je zásadne obmedzený v možnostiach režimu zákona č. 182/1993 Z. z. spolurozhodovať o vynaložení prostriedkov na obhospodarovanie garáže, ale do tohto stavu sa odporca privodil svojim slobodným rozhodnutím, a to okamihom podpisu Kúpnej zmluvy, ktorou získal vlastnícke právo k bytu a súčasne postavenie oprávneného z vecného bremena. Zdôraznila, že náklady ktoré týmto návrhom uplatnil navrhovateľ - sú náklady roky 2010 až 2012, ktoré reálne vynaložil na obhospodarovanie spoločnej garáže a vlastne ide o refakturáciu ním vynaložených nákladov. Tieto náklady by bol odporca povinný znášať i v prípade, ak by bol podielovým spoluvlastníkom hromadnej podzemnej garáže. Písomným podaním z 27.1.2015 odporca niektoré položky vyúčtovania uznal a niektoré namietal. V prípade ak by odporca nebol povinný a zaviazaný znášať plnú sumu nákladov uvedených vo vyúčtovaní navrhovateľ by sa dostal do situácie, kedy by bol povinný znášať náklady za užívanie a údržbu nehnuteľnosti, ktorú sám pre vlastné účely neužíva. Boli by to na jeho strane čisté mínusové položky a v takomto prípade by zvažoval podanie žaloby o zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pretože by došlo k hrubému nepomeru medzi oprávnením oprávneného z vecného bremena teda výhodou oprávneného a záväzkom povinného z vecného bremena.
Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že uplatnený nárok na zaplatenie sumy 943,55 eur s príslušenstvom považujú za nedôvodný. Odporca ako oprávnený z vecného bremena si je vedomý, že v zmysle § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka je povinný znášať primerane náklady na údržbu a opravu nehnuteľnosti garážového domu G1. Spor je o tom, aké náklady je oprávnený účtovať navrhovateľ a v akej výške. Odporca do momentu predloženia účtovných dokladov zo strany navrhovateľa nemal možnosť zistiť, aké náklady a v akej výške sú účtované. Po predložení dokladov odporca uznal časť účtovaných nákladov v podaní zo dňa 27.1.2015. Strana odporcu uznáva celkovú sumu 208,49 € a teda predmetom sporu zostala iba suma 735,06 €. Považoval za nepresné tvrdenie navrhovateľa, že ak by bol odporca spoluvlastník nehnuteľnosti, náklady by boli zhodné, nakoľko odporca by nemusel znášať žiadne náklady za právne služby za notárske služby, za vedenie účtovníctva, za vedenie zoznamu akcionárov, za poistenie zodpovednosti za škodu a podobne. Ak by bol odporca spoluvlastník nehnuteľnosti, niektoré náklady by boli naozaj zhodné napr. daň z nehnuteľnosti, rovnako poistenie vlastnej nehnuteľnosti. V takomto prípade by platil právny režim zákona č. 182/1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Odporca by ale mal možnosť ovplyvniť jednotlivé náklady a ich výšku. Teraz je situácia taká že zo strany navrhovateľa je diktát ktorým určuje, aké sú náklady a v akej výške. Jediná možnosť je preto nezaplatiť tieto náklady a vystaviť sa tak súdnemu konaniu. Ustanovenie čl. 2 ods. 3 Zmluvy o zriadení vecného bremena je neurčité, nepresné a pripúšťajúce rôzny výklad. Bol to pritom navrhovateľ, kto takúto zmluvu koncipoval, podpísal a zavkladoval. Strane odporcu nie je zrejmé, ako môžu vzniknúť rozdiely medzi vyúčtovaným a medzi fakturovanými sumami, ktoré navrhovateľ obdržal od jednotlivých dodávateľov. Pochopiteľné je určité zaokrúhľovanie, ale rozdiel rádovo v stovkách eur je neprijateľný.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Strana navrhovateľa právne argumentovala predovšetkým tým, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo ako vecné bremeno „in rem" v prospech každodobého vlastníka bytu č. XX na 5. poschodí v polyfunkčnom objekte na M. G. Č.. XX/D, L.. Č.. XXXXX na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2005, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím pod č. U. XXXX/XX zo dňa 27.12.2005. Vecné bremeno je zapísané na LV č. XXXX k. ú. W. v časti „C"- ťarchy pod poradovým číslom XX. V Zmluve o zriadení vecného bremena v čl. II bodu 4. bolo dohodnuté, že každodobý vlastník bytu je zároveň povinný znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním garážového státia a na obhospodarovanie, prevádzku, údržbu a opravy vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti - podzemnej garáže G1 na T. G. L.. Č.. XXXXX. Či sa odporca ako kupujúci v Zmluve o prevode vlastníctva k bytu zaviazal, resp. nezaviazal na úhradu odplaty za prevod bytu s viažucim sa časovo neobmedzeným právom na trvalé užívanie jedného garážového státia - to na skutočnosti, že je povinný znášať pomernú časť nákladov spojených s užívaním tohto garážového státia podľa čl. II bodu 4. zmluvy z 13.12.2005 nič nemení. Strana navrhovateľa rovnako zotrvala na názore, že a) vecné bremeno vzniklo na základe zmluvy, b) právny základ nároku navrhovateľa dáva čl. II bodu 4. Zmluvy zo dňa 13.12.2005, ktorý oprávneného z vecného bremena zaväzuje znášať náklady nad rámec daný dispozitívnym ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, c) je na mieste analogické použitie ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., a to s ohľadom na skutkový stav veci a obsah práva vecného bremena, ktorý sa približuje k obsahu vlastníckeho práva, čo do oprávnení vlastníka. Malo byť síce pravdou, že odporca ako oprávnený z vecného bremena je zásadne obmedzený v možnostiach režimu citovaného zákona spolurozhodovať o vynaložení prostriedkov potrebných k zachovaniu podstaty predmetu vecného bremena, ako i nákladov vynaložených v spojitosti s užívaním predmetu vecného bremena, ale do tohto postavenia sa mal dostať výlučne svojím slobodným a dobrovoľným rozhodnutím - podpisom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou nadobudol súčasne postavenie oprávneného z vecného bremena v rozsahu práv a povinností daných Zmluvou o zriadení vecného bremena. Rovnako predloženými podkladmi k vyúčtovaniu nákladov za rok 2010, rok 2011 a rok 2012 (vysvetlivky, kópie faktúr ako daňových dokladov, a pod.) mala byť dostatočne preukázaná opodstatnenosť a správnosť výpočtu nároku.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí v bytovom dome na M. G. Č.. XX/D U. F., zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. Nivy. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 09.05.2006 s predávajúcim EAST - WEST Development, s. r. o. a vklad bol povolený dňa 22.05.2006 pod č. U. XXXX/XX. Podľa čl. I bodu 3. zmluvy, s bytom tak ako bol označený v pred. článku je nerozlučne spojené časovo neobmedzené právo na trvalé a výlučné užívanie jedného garážového státia č. XXX v podzemnej garáži súpisné č. XXXXX a časovo neobmedzené právo na prechod a prejazd cez túto podzemnú garáž, ako aj časovo neobmedzené právo na užívanie a prechod cez pozemky nachádzajúce sa medzi jednotlivými stavbami obytného súboru C., parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/X zriadené vo forme vecných bremien.
Z hľadiska posúdenia tohto právneho pomeru považoval súd za rozhodujúcu skutočnosť, že medzi stranami v spore absentovala zmluva, predmetom ktorej by bola z hľadiska obsahu presná úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich so spôsobom a výškou úhrad nákladov a opráv garážového státia č. XXX. Odporca neparticipoval na Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2005 a rovnako ani v Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 09.05.2006 medzi spoločnosťou EAST-WEST Development, s. r. o. ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim nebola obsiahnutá špecifikácia týchto práv a povinností. Garážové státie č. XXX a s ním súvisiace vecné bremeno sa uvádza v čl. I bodu 3, čl. II bodu 3 a čl. III bodu 3, ale ani jednom z nich nie je spomenutá Zmluva o zriadení vecného bremena z 13.12.2005, nie je uvedený žiaden odkaz na ňu a netvorí ani prílohu zmluvy. Uvedené podporuje argumentáciu odporcu, že sa s obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.12.2005 oboznámil až počas súdneho konania.
Strana navrhovateľa predložila súdu účtovné doklady (faktúry) za roky 2010, 2011 a 2012, ktoré boli podkladom k vyúčtovaniu sumy za jednotlivé položky. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náklady za rok 2010, ktoré obsahovali nasledovné položky: 1. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena
(vytvorená analogicky podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. odporca neuznal faktúry na telekomunikačné služby, právne služby a auditu s tým, že nesúvisia a údržbou a opravou) 2. odmenu správcu vecného bremena (vedenie účtovníctva odporca neuznal), 3. spotrebu elektrickej energie, 4. poistenie budovy (odporca neuznal), 5. stálu bezpečnostnú službu (odporca neznal s tým, že náklady na strážnu službu nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravu nehnuteľnosti), 6. upratovanie garáží a vstupu do nich (odporca akceptoval uvedené náklady), 7. deratizáciu (akceptované náklady), 8. ochranu pred požiarmi (akceptované náklady), 9. réžiu prevádzky (odporca neakceptoval s tým, že daň z nehnuteľnosti nie je nákladom na údržbu a opravu), 10. protipožiarny systém (akceptované náklady). Náklady za rok 2011 predstavovali: 1. správu objektu (odporca neakceptoval s tým, že náklady za služby správcu nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravu nehnuteľnosti) 2. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena (odporca akceptoval náklady v časti sumy 483,73 €, neakceptoval náklady za dodávky software, telekomunikačné a právne služby, poštovného, balného a pod.), 3. réžiu prevádzky (opakovane daň z nehnuteľnosti neakceptovaná), 4. správu technologických zariadení (akceptované náklady), 5. spotrebu elektrickej energie (neakceptované z dôvodu zvýšenia skoro o 50%), 6. stálu službu (opakovane neakceptované náklady), 7. upratovanie garáží a vstupu do nich (akceptované náklady), 8. BOZP a PPO (akceptované náklady), 9. deratizácia (akceptované náklady), 10. poistenie budovy (neakceptované náklady). Za rok 2012 náklady predstavovali: 1. správu objektu (odporca neakceptoval s tým, že náklady za služby správcu nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravu nehnuteľnosti), 2. fond zachovania majetkovej podstaty vecného bremena (odporca akceptoval náklady v časti sumy 1.881,23 €), 4. stálu službu (opakovane neakceptované náklady), 5. réžiu prevádzky (opakovane daň z nehnuteľnosti neakceptovaná, zahrnuté aj právne služby, administratívne služby, poštovné a balné)), 6. BOZP a PPO (odporca akceptoval), 7. poistenie budovy (neakceptované náklady), 8. prenájom osvetlenia (podľa vyjadrenia odporcu náklady za prenájom LED lámp nesúvisia s nákladmi na údržbu a opravu nehnuteľnosti), 9. deratizáciu (odporca akceptoval), 10. zimnú údržbu (odporca akceptoval), 11. spotrebu elektrickej energie (odporca namietal jej navýšenie o skoro 50%), 12. údržbu a revíziu technologických zariadení (odporca akceptoval do výšky 5.129,15 €), 13. upratovanie garáží a vstupu do nich (odporca akceptoval).
Odporca teda uznal náklady za rok 2010 v sume 96 €, za rok 2011 v sume 49,81 € a za rok 2012 v sume 63,28 €, celkovo 209,09 €. Dňa 20.02.2015 preto uhradil na bankový účet navrhovateľa jednotlivé sumy uznaných nákladov, pričom zostatok vymáhanej sumy predstavoval 734,46 €.
Súd vzhľadom na absenciu dohody medzi účastníkmi aplikoval na daný právny pomer ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda položky, ktoré neboli nevyhnutné na zachovanie stavu nehnuteľnosti, resp. na reparáciu poškodených vylúčil z nároku navrhovateľa. Neobstojí, že v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" mal odporca možnosť a povinnosť oboznámiť sa s obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena a teda aj s právami a povinnosťami, ktoré pre neho ako oprávneného z vecného bremena vyplývali. Strana odporcu vo svojich vyjadreniach nepopierala svoju povinnosť uhrádzať platby, ale sporovala ich rozsah s ohľadom na rámec upravený v ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje rozloženie nákladov na udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vecného bremena, pričom za prioritnú považuje dohodu účastníkov vzťahu z vecného bremena o spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci. Ak v tomto smere nebola uzavretá žiadna dohoda, čo je podľa názoru súdu evidentné, tak v tomto prípade nastupuje zákonná úprava, podľa ktorej je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Podľa rámca daného ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka súd z namietaných položiek uznal ako oprávnený nárok navrhovateľa položku za spotrebu elektrickej energie za roky 2011 a 2012 vo výške 131,15 € (66,16 € +64,99 €), keďže táto spadá pod režim zachovania a opravy nehnuteľnosti. Navrhovateľ preukázal, že uhradil faktúry, ktoré vyhotovil dodávateľ elektrickej energie na základe reálneho odberu a vykonaných odpočtov. Na uvedenom nič nemení podozrenie z neoprávneného odberu elektrickej energie v garáži „G1", ktoré uvádzala strana odporcu. V prípade ostatných položiek súd ako je vyššie uvedené akceptoval argumentáciu odporcu a nároky navrhovateľa za položky v celkovej výške 601,31 €, ktoré presahovali rámec úpravy danej ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka zamietol a vylúčil analogickú aplikáciu príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. na daný prípad.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka odporca je povinný od začiatku omeškania zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pomernej časti nákladov v lehote 30 dní listom, ktorý bol odporcovi doručený v máji 2013. Odporca nedoplatok v 30dňovej lehote neuhradil, preto si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01.07.2013 do 19.02.2015 zo sumy 943,55 € a od 20.02.2015 do zaplatenia zo sumy 734,46 € (čl. 957 v spise). V časti zaplatenia sumy 340,24 € bol však úspešný (dňa 20.12.2015 úhrada 209,09 € a priznaná suma 131,15 €), preto bol odporca zaviazaný na úhradu úrokov zo sumy 340,24 € od 01.07.2013 do 19.02.2015, pričom počnúc dňom 20.02.2015 zostala neuhradená pohľadávka navrhovateľa v sume 131,15 €.
V zápisnici o pojednávaní konanom o veci dňa 27.01.2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, došlo k chybe v písaní v sume týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania 5,5% ročne zo sumy 339,64 € od 01.07.2013 do 19.02.2015, ktorú súd opravil na sumu 340,24 € v súlade s § 40 ods. 3 O. s. p.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150720> sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd s nadväznosťou na cit. ustanovenie rozhodol, že o trovách tohto konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.