Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/53/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky U. C., bytom H. nad Z. č. XX, zastúpenej JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Vajanského 5270/1A proti odporkyni J. E., bytom H. nad Z. XX, zastúpenej Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám. slobody 10, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. októbra 2014 č.k. - 58, v senáte jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom zo dňa 28. októbra 2014 č.k. - 58 okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Opatovce nad Nitrou ako parcely registra C, parc. č. 211/6 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 211/12 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 222/2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 222/5 - zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XX pre k.ú. Opatovce nad Nitrou ako parcely registra C, parc. č. 222/1 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 222/3 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné č. XX a parc. č. 222/4 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech navrhovateľky, ktorá je vlastníčkou týchto nehnuteľností. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala zriadenia vecného bremena, zaťažujúceho nehnuteľnosti odporkyne, z dôvodu aby si mohla zabezpečiť prístup peši a prejazd motorovým vozidlom k svojmu rodinnému domu a ku garáži. Navrhovateľka v konaní argumentovala, že súčasný peší prístup, ktorý má cez svoj pozemok je strmý a ona musí prekonávať schody a múrik. Podľa názoru súdu má však navrhovateľka prístup peši k rodinnému domu cez vlastný pozemok zabezpečený. Ak zákon ako nevyhnutnú podmienku na zriadenie vecného bremena uvádza, že „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, má na mysli podľa názoru súdu aj to, že prístup k nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť ani dodatočnými stavebnými či terénnymi úpravami. Je zrejmé, že na to, aby chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria bezpečnosti a to najmä v zimnom období, sú potrebné jeho stavebné úpravy. Navrhovateľka však musí podľa názoru súdu predovšetkým využiť všetky technické možnosti vybudovania prístupu na svoj pozemok. Jej rodinný dom s priľahlým pozemkom bezprostredne susedí s hlavnou cestou. Nie je teda situácia, že by k prístupu k svojmu rodinnému domu z hlavnej cesty musela navrhovateľka prechádzať cez iný pozemok. Nemôže preto očakávať, že súčasný stav jej nehnuteľnosti, bez vyvinutia primeraného úsilia z jej strany o potrebné technické úpravy bude bez ďalšieho postačovať na zriadenie vecného bremena. Podľa vyjadrenia odporkyne, na jej pozemku bol pôvodný stav obdobný a pre prístup motorovým vozidlom a jeho parkovanie si musela vybudovať parkovacie miesto. Podľa názoru súdu rovnakú možnosť má aj navrhovateľka. K uvedenej otázke zaujala obdobné stanovisko aj judikatúra (Rc 4/2007 - rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. 2. 2006, sp.zn. ): skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok

na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp. výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav nie je významná. Navrhovateľka sa návrhom domáhala aj zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a vjazdu motorovým vozidlom na pozemok parc. číslo 222/4, na ktorom sa nachádza garáž navrhovateľky. Odporkyňa v konaní namietla, že táto garáž je tzv. „čiernou stavbou“, teda, že bola postavená bez stavebného povolenia. Navrhovateľka nereagovala na túto námietku a nepredložila stavebné povolenie ani iné rozhodnutie, resp. doklad, ktorý by toto tvrdenie odporkyne vyvrátil. V súdnom spise a ani v pripojenom spise sp.zn. sa takýto doklad nenachádza. V stavebnom povolení zo dňa 14.7.1966 sa garáž nespomína, povolenie znie len na: „rodinný dom typ N“. Podľa názoru súdu stavebné povolenie nenahrádza ani stanovisko obce Opatovce nad Nitrou zo dňa 12.1.2010. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, účinného v čase keď mala byť garáž podľa tvrdení navrhovateľky postavená, bol stavebník pred začatím stavebných prác povinný požiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby a predložiť predpísanú dokumentáciu. Na užívanie hotovej stavby bolo v tom čase potrebné rozhodnutie podľa vyhlášky č.144/1959 Ú.v., ktorou sa vykonával zákon o stavebnom poriadku. Keďže stavba garáže je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje a preto nie sú splnené podmienky podľa §151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže vecné bremeno podľa tohto ustanovenia sa môže zriadiť len k stavbe. Z dokazovania vyplynulo, že odporkyňa ale aj jej právni nástupcovia niekoľkokrát ponúkli navrhovateľke možnosť odkúpiť predmetný pozemok alebo jeho časť na to, aby si mohla zabezpečiť riadny prístup k svojim nehnuteľnostiam. Ona však neprejavila ochotu dohodnúť sa. Aj judikatúrou bolo konštatované že, podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu (R 32/2006 - rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.7.2005, ). Navrhovateľka v konaní argumentovala aj tým, že, ak nebude jej návrhu vyhovené, nedokáže si následne bez prístupu cez pozemok odporkyne zabezpečiť údržbu svojho domu ani dovoz dreva, či iných väčších vecí na svoj pozemok. Okresný súd poukazuje na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť odporkyne takýto prístup cez svoju nehnuteľnosť navrhovateľke v nevyhnutnom rozsahu umožniť. Odporkyňa napokon na pojednávaní aj prejavila ochotu umožniť prístup navrhovateľke na takéto účely na jej žiadosť. Súd zamietol návrh navrhovateľky na vykonanie dokazovania ustanovením znalca odboru geodézia a kartografia na vypracovanie geometrického plánu, ktorým by bolo graficky znázornené vecné bremeno. Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel, by bol tento dôkaz bezpredmetný. Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd návrh navrhovateľky zamietol. Keďže odporkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 349,55 EUR. Výška odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je 1/13 výpočtového základu, čo je pre rok 2014 suma 61,87 EUR. výške režijného paušálu je 8,04 EUR.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že tento rozsudok je v celom rozsahu nespravodlivý, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe nedostatočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Okresný súd sa nevenoval v dostatočnej miere obhliadke na mieste samom. Inak by nemohol dospieť k svojmu absurdnému rozhodnutiu a nemohol by sa stotožniť s účelovým názorom odporkyne, že nemá prístup peši na svoju nehnuteľnosť z cesty pred rodinným domom zabezpečený, prinajmenšom rovnocenný. V skutočnosti ide o prístup, ktorý by vo svojom veku mohla využívať iba za použitia horolezeckých pomôcok. Prístup k stavbe nemôže zriadiť inak. Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že, keď stavba garáže je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje, a preto nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena. Tento argument považuje za zbytočný, lebo návrhom chcela dosiahnuť zriadenie vecného bremena k stavbe rodinného domu, a nie ku garáži. Ďalej namietla, že súd mal v záujme objektívneho rozhodnutia prizvať znalca, čím by sa predišlo susedským sporom.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadrila. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tomuto súdnemu sporu predchádzalo konanie vedené na okresnom súde pod sp.zn. , kde sa navrhovateľka domáhala vydržania vecného bremena a jej návrh bol zamietnutý. V tomto konaní bolo rozsiahlym dokazovaním podľa odporkyne preukázané,

že navrhovateľka má peší prístup na svoju nehnuteľnosť z cesty pred svojim rodinným domom zabezpečený a je rovnocenným ak nie lepším prístupom. Navrhovateľka používala tento prechod aj v minulosti, o čom svedčí, že má pri rodinnom dome dokonca schody, ktoré vedú k domu a stačí ich len predĺžiť o pár schodov na príslušnú cestu. Okresný súd pri obhliadke jednoznačne zaregistroval tieto skutočnosti a dospel k názoru, že tento prístup je rovnocenným ak nie lepší, ako prístup cez jej nehnuteľnosti. O tom, ako vyzerala obhliadka, svedčí zápisnica, sudca prešiel celú cestu a vyhodnotil túto obhliadku. Pokiaľ ide o garáž, zo znaleckého posudku Ing. F. Q. č. 54/2007 z 30.12.2007 vyplýva, že účelová komunikácia- vjazd a výjazd nespĺňa kritéria bezpečnosti pre nevyhovujúci pozdĺžny sklon komunikácie cca 23% a ostrý uhol napojenia na hlavnú cestu. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Prievidza rozhodnutím zo dňa 28.1.2008 nedal súhlas so zriadením vjazdu a výjazdu z pozemku parc. č. 224/1. Okrem toho uvedená garáž je nepovolenou stavbou, z právneho hľadiska neexistuje. Prístup k rodinnému domu navrhovateľky je v súčasnej dobe zabezpečený z cesty, ktorá vedie k jej rodinnému domu, pričom stačí, aby vybudovala niekoľko schodov a má oveľa bezpečnejší na peši ako ten, ktorý chce používať na parc. Č. 224/1.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1. písm. h) zrušiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd vychádzajúc z judikatúry správne uviedol, že skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by bol pre navrhovateľa pohodlnejší, resp. výhodnejší alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nie je významná pre vyhovenie návrhu na zriadenie práva cesty.

Odvolací súd však v danej veci považuje za predčasný záver okresného súdu o tom, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľky možno zabezpečiť dodatočnými stavebnými či terénnymi úpravami, a že je zrejmé, že na to, aby chodník, ktorý navrhovateľka využíva v súčasnosti, spĺňal kritéria bezpečnosti a to najmä v zimnom období, sú potrebné jeho stavebné úpravy. Takýto skutkový záver okresného súdu nie je bez pochýb. Spochybňuje ho predovšetkým listinný dôkaz predložený navrhovateľkou spolu s návrhom

- a to stanovisko Správy ciest TSK Preividza zo dňa 23.1.2008, ktorým okresný súd dôkaz vykonal, ale nepojal ho do svojho skutkového zistenia a zároveň sa s ním v rozsudku nevysporiadal. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že navrhovateľka žiadala príslušný úrad o odstránenie časti zvodidiel na komunikácii za účelom urobenia prechodu (z pripojenej fotodokumentácie nie je zrejmé kde, v ktorom mieste žiadala odstrániť zvodidlá, najmä nie je zrejmé, či tak žiadala v časti, kde sa nachádza súčasné schodisko z betónových panelov, ktorým je podľa názoru okresného súdu možno zabezpečiť prechod,), no úrad s takouto realizáciou nesúhlasil z dôvodu prerušenia funkčnosti zvodidla v kritickom úseku cesty. Toto stanovisko spochybňuje záver okresného súdu, že postačuje vykonať bežné stavebné a terénne úpravy a odporkyňa tak získa bezpečný prístup k verejnej komunikácii. Stanovisko SC TSK totiž predpokladá prekážku a nemožnosť vybudovania prístupovej cesty aj v časti zvodidiel, ktoré sa podľa zápisnice z ohliadky a fotodokumentácie nachádzajú práve v časti, kde je v súčasnosti schodisko z betónových panelov, ktorým má byť podľa názoru okresného súdu zabezpečený dostatočne prístup navrhovateľky k stavbe.

Predovšetkým však takáto skutočnosť, a to možnosť vykonať stavebné úpravy za účelom prístupu k verejnej komunikácii, je odbornou skutočnosťou, na ktorej zistenie sú zrejme potrebné znalosti zo znaleckých odborov dopravy cestnej, stavebníctva, bezpečnosti a ochrana zdravia v doprave, prípadne sú potrebné stanoviská príslušných úradov. Okresný súd bez potrebných odborných znalostí takéto závery nemohol urobiť sám.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné sa podrobnejšie odborne zaoberať tým, či je možné bezpečne peši prechádzať zo stavby na verejnú komunikáciu po pozemku navrhovateľky a či je možné vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie prístupu k stavbe.

Odvolací súd nesúhlasí ani s konečným záverom okresného súdu o tom, že garáž navrhovateľky je „čiernou stavbou“. Pod pojmom „čierna stavba“ rozumieme nedovolenú stavbu, teda stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom ide o porušovanie stavebných predpisov. Tento stav má za následok použitie administratívnej (správnej) sankcie, ktorú predvída stavebný zákon a ukladá príslušný stavebný úrad. Stavebným úradom je obec (§ 117 ods. 1 veta prvá zákona č. 50/1976

Z.z.). Tento orgán je oprávnený skúmať, či došlo pri stavbe k porušeniu stavebných predpisov a či ide o „čiernu stavbu“.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Obec Opatovce nad Nitrou ako príslušný stavebný úrad v stanovisku zo dňa 12.01.2010 potvrdila, že vykonala zisťovanie v podkladoch dostupných v obci a z údajov bolo preukázané, že stavba rodinného domu s garážou súp. č. 18 bola povolená rozhodnutím Okresného národného výboru v Prievidzi číslo výst. 3180/966 zo dňa 14.07.1966 a uvedená do užívania v roku 1974. Uvedené stanovisko vydala na žiadosť navrhovateľky pre jej potreby za účelom majetko-právneho usporiadania pozemkov podľa geometrického plánu, nie pre účely daného súdneho konania.

Z vykonaného dokazovania možno skonštatovať, že stavebný úrad, ktorý jediný je oprávnený skúmať porušenie stavebných predpisov, takéto porušenie v prípade stavby garáže navrhovateľky nezistil a neklasifikoval stavbu ako „čiernu“. Práve naopak uviedol, že ide o stavbu povolenú a teda dovolenú.

Okresný súd na preukázanie správnosti svojho záveru o čiernej stavbe v napadnutom rozsudku uviedol, že v stavebnom povolení zo dňa 14.7.1966 sa garáž nespomína, povolenie znie len na: „rodinný dom typ N“.

Odvolací súd z pripojeného spisu sp.zn. zistil, že sa v ňom nachádza listina- „náčrtok stavieb“, ktorý je (bol) prílohou stavebného povolenia Okresného národného výboru v Prievidzi číslo výst. 3180/966 zo dňa 14.07.1966 (podľa oznámenia z č.l. 121), a na ňom je garáž vyznačená.

Vzhľadom na túto skutočnosť a predovšetkým stanovisko kompetentného stavebného úradu odvolací súd nesúhlasí so záverom okresného súdu, že ide preukázateľne o „čiernu stavbu“.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že, ak by sa preukázalo, že o čiernu stavbu ide, táto okolnosť by mohla byť dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty za účelom prístupu ku garáži nezriadil, ako správne uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie a to aj za pomoci znalcov za účelom zistenia, či je možné bezpečne peši prechádzať na verejnú komunikáciu v rámci pozemku navrhovateľky a či je možné vykonať stavebné úpravy v danom mieste na zabezpečenie tohto prechodu najmä s ohľadom na existujúce zvodidlá. Až spoľahlivé zistenie, že takáto možnosť iného bezpečného prechodu tu je, umožňuje súdu rozhodnúť o zamietnutí návrhu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako okresný súd vykoná zisťovanie správou, stanoviskom obce ako príslušného stavebného úradu k otázke, či stavba garáže je nepovolenou („čiernou“) stavbou.

Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

V priebehu ďalšieho konania je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .