Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-166-2020.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/166/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Y. A., miesto podnikania Y. XXX/XX, XXX XX V. W. Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, Bottova 34, 949 01 Nitra proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie sumy 437,49 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/127/2018-64 zo dňa 13.3.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/127/2018-64 zo dňa 13.3.2020 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 437,49 eura; výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, a to s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 8, § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 167 ods. 4, § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 12.9.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 437,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 437,49 eura od 21.3.2018 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla FIAT DUCATO, EČV: V.-XXXAY, s ktorým bol účastníkom škodovej udalosti s tým, že za obdobie od 11.7.2017 do 11.8.2017 si prenajal náhradné vozidlo a za uvedený nájom mu bolo vyúčtované nájomné vo výške 920,- eur bez DPH, pričom žalovaný uznal a preplatil náklady vo výške 482,51 eura. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že mu nebola doručená faktúra a neeviduje ju vo svojom účtovníctve; že žaloba nespĺňa kritériá § 132 CSP, nakoľko žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Súčasne žalovaný uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu, nakoľko tento nárok nevyplýva ani zo zákona
o PZP a ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že by bol nútený náhradné vozidlo využívať a neuniesol tak dôkazné bremeno, pričom z oboch oznámení o poistnom plnení sa žalobca dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný čiastočne plnil a preto sa žalobca domnieva, že medzi stranami sporu nie je sporný nárok na nájomné, ale výlučne výška poistného plnenia, pričom z dôvodu čiastočného plnenia zo strany žalovaného nie je sporná ani otázka potreby náhradného vozidla, ktorým žalobca zabezpečoval svoje podnikateľské činnosti. Súčasne žalobca poukázal na povinnosť žalovaného vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. d) zákona o PZP.
3. Po postúpení spisu upomínacím súdom súd prvej inštancie uznesením č. k. 40Cb/127/2018-50 zo dňa 9.5.2019 márne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Na pojednávaní dňa 14.2.2020 žalobca uviedol, že nárok si uplatňuje v zmysle zákona o PZP s tým, že podľa neho skutková stránka nie je sporná. K poistnej udalosti došlo dňa 11.7.2017 a žalovaný zaslal žalobcovi oznámenia, v ktorých vyčíslil krátenie poistného plnenia, avšak žalobcovi nie je zrejmý výpočet predmetného krátenia, pričom tým, že žalovaný čiastočne plnil, uznal nárok a sporná v konaní ostáva už len výška plnenia. Žalovaný na predmetnom pojednávaní uviedol, že žalobu treba odmietnuť, pretože nespĺňa náležitosti; ďalej sporoval, že žalobca nepreukázal, že poistné plnenie z oznámení prijal; namietal opis skutkových okolností v žalobe, že nespĺňa náležitosti a žalovaný zo žaloby nevie, o akú udalosť ide, kto ju zapríčinil, z akého titulu si uplatňuje nárok; namietal, že žalobca nepreukázal uhradenie faktúry za prenájom vozidla.
4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol svoje skutkové zistenia vyplývajúce z kópie technického preukazu k motorovému vozidlu FIAT DUCATO 2,3, zo zmluvy o nájme vozidla na dobu od 12.7.2017 do 11.8.2017, z preberacieho protokolu zo dňa 11.7.2017, z odovzdávacieho protokolu zo dňa 11.8.2017, z faktúry č. 39/2017, ktorou bola žalobcovi za nájom vozidla za obdobie od 12.7.2017 do 31.7.2017 fakturovaná suma 672,- eur s DPH (560,- eur bez DPH) a z faktúry č. 40/2017, ktorou bola žalobcovi za nájom vozidla za obdobie od 1.8.2017 do 11.8.2017 fakturovaná suma 432,- eur s DPH (360,- eur bez DPH). Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.3.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 2.3.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá výpočet poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 6522966117 k poistnej udalosti evidovanej pod č. 9526645795 ohlásenej dňa 17.10.2017, pričom uviedol, že poukazuje na špecifikovaný účet poistné plnenie vo výške 192,98 eura, pričom z prílohy k oznámeniu vyplýva, že z uplatnenej sumy 432,- eur z faktúry č. 40/2017 bola odpočítaná čiastka 124,04 eura ako odpočet zhodnotenia, DPH 72,- eur a odpočet pevných nákladov na prevádzku poškodeného vozidla vo výške 42,98 eura. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.10.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá výpočet poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 6522966117 k poistnej udalosti evidovanej pod č. 9526645795 ohlásenej dňa 17.10.2017, pričom uviedol, že poukazuje na špecifikovaný účet poistné plnenie vo výške 289,53 eura, pričom z prílohy k oznámeniu vyplýva, že z uplatnenej sumy 672,- eur z faktúry č. 39/2017 bola odpočítaná čiastka 203,61 eura ako odpočet zhodnotenia, DPH 112,- eur a odpočet pevných nákladov na prevádzku poškodeného vozidla vo výške 66,86 eura.
5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že predmetom sporu bolo uplatnenie náhrady za zapožičanie náhradného vozidla žalobcom, ktorá sa uplatňuje ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 zákona o PZP, pričom nevyhnutné náklady na zapožičanie náhradného vozidla vzniknuté v súvislosti s nemožnosťou používať vlastné vozidlo, ktoré bolo pri škodovej udalosti poškodené, považuje súd prvej inštancie za opodstatnené náklady, ktoré sú súčasťou nároku na náhradu škody. Aj keď sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaného, že zo žalobného návrhu nevyplýva jasne skutočnosť, z akého titulu je nárok uplatňovaný, aj keď žalobca poukázal v žalobe na § 427 a § 442 Občianskeho zákonníka, po vydaní platobného rozkazu žalobca v rámci vyjadrenia k odporu poukázal na § 4 ods. 2 zákona o PZP a žalovaný sa následne za využitia koncentrácie konania k podaniu žalobcu nevyjadril a ďalej uvedenú skutočnosť nesporoval. Žalovaný po vydaní platobného rozkazu síce sporoval nedostatky a náležitosti žaloby v prvej časti svojho vyjadrenia, avšak v druhej časti odporu sa vyjadril, že jednak žalobca nepreukázal, že bol nútený náhradné vozidlo užívať a že z poskytnutého plnenia vykonal žalovaný odpočet za zhodnotenie, odpočet DPH a odpočet pevných nákladov u oboch uplatnených faktúr s tým, že z uvedených oznámení sa mal žalobca dozvedieť o dôvodoch krátenia poistného plnenia. Zo skutočnosti, že žalovaný čiastočne plnil a v podanom odpore sa vyjadroval k dôvodom krátenia poistného plnenia, mal súd prvej inštancie za to, že žalovanému bolo známe, z akého titulu si žalobca uplatnil žalobný návrh, aj keď v konaní sporoval samotné nedostatky žaloby. Z uvedeného mal súd prvej
inštancie preukázaný nárok žalobcu a následne v konaní posudzoval výšku predmetného nároku. Podľa súdu prvej inštancie žalobca výšku škody dostatočne preukázal predloženými faktúrami a naproti tomu žalovaný nijako neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním namietanej výške škody, resp. k dôvodom krátenia. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal samotnú nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla, súd prvej inštancie mal z dôvodu, že žalovaný časť plnenia poskytol, za to, že uvedená skutočnosť nebola v rámci likvidácie poistnej udalosti u žalovaného sporná. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na zásadu koncentrácie konania a skutočnosť, že žalovaný sa napriek uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle § 167 ods. 4 CSP nevyjadril a uvedené skutočnosti sporoval až na pojednávaní, v dôsledku čoho na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie s poukazom na § 153 CSP neprihliadal. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že spolu s istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania v súlade s uplynutím 15. dňa od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 11 ods. 6 zákona o PZP a skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil v uvedenej lehote, v nadväznosti na čo mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k omeškaniu žalovaného a z toho dôvodu súd prvej inštancie tento nárok žalobcovi nepriznal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017). Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie posudzoval úspech strán, pričom vzhľadom na vyčíslený úrok z omeškania, ktorý žalobcovi nebol priznaný ku dňu vyhlásenia rozsudku 43,38 eura, súd prvej inštancie vyčíslil úspech žalobcu z celkovej uplatňovanej sumy 480,87 eura (istina + úrok do vyhlásenia rozsudku) vo výške 90% s tým, že po odpočítaní 10% úspechu žalovaného je konečný celkový úspech žalobcu 80%.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP s tým, že výrok II. rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania zostáva týmto odvolaním žalovaného nedotknutý. Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd zrušil I. a III. výrok napadnutého rozsudku a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, nakoľko mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a podľa názoru žalovaného rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcu vo vedenom spore, keď sa prvoinštančný súd v rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so žalovaným namietanou skutočnosťou, že žalobca nijako nepreukázal, že bol náhradné vozidlo nútený používať, v dôsledku čoho bola uvedená skutočnosť podľa žalovaného sporná počas celého doterajšieho súdneho sporu a žalovaný má za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 zákona o PZP, v zmysle ktorých je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať. V ďalšej časti odvolania žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že zo sumy 672,- eur, ktorá vyplývala z faktúry č. 39/2017, bol vykonaný odpočet za zhodnotenie a odpočet DPH a zároveň bol zohľadnený odpočet pevných nákladov na prevádzku poškodeného motorového vozidla a z toho dôvodu bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie vo výške 289,53 eura. Zároveň z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.3.2018 vyplýva, že zo sumy 432,- eur, ktorá vyplývala z faktúry č. 40/2017, bol vykonaný odpočet za zhodnotenie a odpočet DPH a zároveň bol zohľadnený odpočet pevných nákladov na prevádzku poškodeného motorového vozidla a z toho dôvodu bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie vo výške 192,98 eura. Z oboch oznámení o poistnom plnení sa teda žalobca podľa názoru žalovaného dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, v nadväznosti na čo má žalovaný za to, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom. Rovnako žalovaný namietal, že od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by žalobca vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo a v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na konštantnú judikatúru.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.6.2020 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s predmetným rozsudkom súdu prvej inštancie a podľa jeho názoru konajúci súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti nepochybil. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a v tomto smere žalobca poukázal na meritórny rozsudok, v ktorom súd prvej inštancie jednoznačným, nespochybniteľným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie, a to za splnenia všetkých zákonných náležitostí. Napriek rozpolteným vyjadreniam žalovaného v priebehu súdneho konania je podľa žalobcu nespochybniteľné, že žalovaný čiastočne poskytol žalobcovi poistné plnenie, a to práve z titulu nájmu náhradného motorového vozidla, a teda žalovaný mal jednoznačne vedomosť o skutkových, ale aj právnych okolnostiach nárokov žalobcu, ktoré naviac jasne vyplývali aj z návrhu na vydanie platobného rozkazu a z podaní generovaných žalobcom a z ústnych prednesov. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, že nevyhnutnosť nájmu motorového vozidla žalobcom nebola u žalovaného v priebehu likvidácie sporná. Žalobca si v tomto konaní uplatnil výlučne nájom motorového vozidla, resp. časť, ktorú žalovaný v rámci poistného plnenia neuhradil. Žalobca si neuplatňoval iné náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v súdnom konaní v žiadnom smere nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, v nadväznosti na čo sa žalobca domnieva, že skutkové tvrdenia žalobcu nie sú medzi stranami sporu sporné, čo sa vzťahuje aj na skutkové a právne okolnosti uplatňovaných nárokov žalobcu a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 151 ods. 1 v spojení s § 186 ods. 2 CSP. Žalobca v konaní uplatnený nárok jasne a dostatočne určito preukázal listinnými dôkazmi, pričom z rovnakých dôkazov napokon vychádzal aj žalovaný počas likvidácie poistnej udalosti a tieto boli na likvidáciu poistnej udalosti postačujúce. Z toho dôvodu sa vyjadrenia žalovaného počas súdneho konania javia ako rozpoltené a podľa názoru žalobcu ide zo strany žalovaného o účelové, zavádzajúce a tendenčné vyjadrenia. Žalobca v predmetnom vyjadrení poukázal na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR v obdobnej veci s tým, že žalovaným v rámci likvidácie uplatnené položky ako amortizácia alebo odpočet pevných nákladov na prevádzku poškodeného vozidla nemajú nielen oporu v príslušných právnych predpisoch, ale nemajú ani žiadny súvis s nájmom náhradného motorového vozidla. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 31.8.2020.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zaväzujúcom výroku I. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v odvolaním žalovaného dotknutej časti týkajúcej sa zaväzujúceho výroku I. predmetného rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v podstatných častiach stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalovaného v časti, ktorou namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane žalobcu ako poškodeného, t.j. vlastníka motorového vozidla
poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo nepochybne vyplýva zo samotnej likvidácie predmetnej poistnej udalosti žalovaným jednoznačne preukázanej dvomi oznámeniami žalovaného o poistnom plnení. V ďalšom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 CSP a v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť ním uvádzaných odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so žalovaným namietanou skutočnosťou, že žalobca nijako nepreukázal, že bol náhradné vozidlo nútený používať, odvolací súd jednak poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie k predmetnej otázke uviedol, že z dôvodu čiastočného poskytnutia poistného plnenia žalovaným ustálil záver, že uvedená skutočnosť nebola v rámci likvidácie poistnej udalosti u žalovaného sporná. Zároveň odvolací súd za účelom zdôraznenia správnosti vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na skutočnosť nesporne vyplývajúcu z obsahu spisu, a to že v prípade žalobcu ide o podnikateľský subjekt (fyzická osoba - živnostník), pričom z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise na č.l. 5, t.j. Osvedčenie o evidencii - časť II (technický preukaz) nepochybne vyplýva, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené v dôsledku predmetnej poistnej udalosti, je evidované ako nákladné vozidlo a jeho vlastníkom je žalobca ako podnikateľský subjekt, z čoho podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že išlo o motorové vozidlo využívané na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú žalobca v rámci predchádzania ďalším škodám musel realizovať aj po vzniku predmetnej škodovej udalosti, čo zakladá dôvodnosť a nevyhnutnosť zabezpečenia výkonu jeho podnikania prostredníctvom náhradného motorového vozidla, pričom zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 11.7.2017 (č.l. 6-7 súdneho spisu) je zrejmé, že jej predmetom bol nájom nákladného motorového vozidla Renault Master, t.j. motorového vozidla obdobného druhu a s obdobným využitím ako poškodené motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu. V neposlednom rade odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného poukazuje rovnako ako súd prvej inštancie aj na skutočnosť, že samotný žalovaný pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti otázku nevyhnutnosti využitia náhradného motorového vozidla žalobcom vyhodnotil ako dôvodnú, keď na jej základe poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej s odkazom na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 zákona o PZP poukazoval na povinnosť poškodeného uplatnený nárok preukázať. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v tomto smere predložil tak súdu, ako aj žalovanému v rámci procesu likvidácie zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 11.7.2017 a faktúry č. 39/2017 a č. 40/2017, ktoré aj samotný žalovaný pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti vyhodnotil ako dostatočné podklady pre poskytnutie čiastočného poistného plnenia na ich základe. V ďalšej časti odvolania žalovaný opätovne poukázal na skutočnosti vyplývajúce z oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.10.2017 a zo dňa 5.3.2018 s tým, že z oboch oznámení o poistnom plnení sa žalobca dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, t.j. žalovaný v odvolaní v tomto smere len zopakoval argumentáciu, ktorá je v zásade totožná s jeho procesnou obranou uplatňovanou v rámci konania pred súdom prvej inštancie, v súvislosti s ktorou súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného vo vzťahu k ním namietanej výške škody, resp. k dôvodom krátenia. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako ani v rámci odvolania neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia a dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom preukazovali opodstatnenosť a dôvodnosť jednotlivých odpočítaných položiek v konkrétnych výškach uvádzaných v oznámeniach žalovaného o poistnom plnení, a to predovšetkým vo vzťahu k odpočtu za zhodnotenie a odpočtu pevných nákladov na prevádzku poškodeného motorového vozidla v konkrétnych sumách, keďže odpočet dane z pridanej hodnoty bol žalobcom akceptovaný a jemu zodpovedajúce sumy neboli predmetom žalobného nároku žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor o neunesení dôkazného bremena žalovaným v súvislosti s preukázaním dôvodnosti krátenia poistného plnenia vo výške zodpovedajúcej žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie istiny 437,49 eura.
14. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je náležitým
a presvedčivým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil, pričom ale vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nesprávnu aplikáciu zákonného ustanovenia, keď súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku aplikoval ustanovenie § 255 CSP formou posudzovania úspechu sporových strán v nadväznosti na neúspech žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania (zamietajúci výrok II. napadnutého rozsudku, voči ktorému žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala a nejde o súvisiaci výrok v zmysle § 379 CSP - poznámka odvolacieho súdu). Zo samotného rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania obsiahnutého vo výroku III. napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP upravujúce pomerné rozdelenie trov v prípade čiastočného úspechu strán sporu. V tejto súvislosti odvolací zastáva názor, že v danom prípade neexistoval relevantný dôvod pre postup v zmysle § 255 ods. 2 CSP, nakoľko úroky z omeškania boli v danom prípade žalobou uplatňované nie ako samostatný nárok, ale len ako príslušenstvo pohľadávky, pričom práve od výšky uplatňovanej istiny ako predmetu sporu sa tiež odvíja výška súdneho poplatku za žalobu a výpočet trov právneho zastúpenia. Nakoľko však žalobca, v neprospech ktorého rozhodnutie obsiahnuté vo výroku III. napadnutého rozsudku v konečnom dôsledku znie, voči nemu nepodal odvolanie a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým by zmenil napadnutý rozsudok vo výroku III., by bolo nepriaznivejšie pre žalovaného ako stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok, odvolaciemu súdu s poukazom na čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP nezostávalo iné, ako napadnutý rozsudok potvrdiť aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).