Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-2-2016.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Subarea
10Co/2/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: G. O.G., D.. XX.X.XXXX, N. O. Z. XX, A., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 374,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/223/2014-86 zo dňa 2.10.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,93 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 72,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18,- eur od 18.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18,- eur od 18.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 18,- eur od 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 18,- eur od 18.7.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Ostatným štvrtým výrokom rozsudku zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 45,06 eur (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobcu (zrejme tu došlo k chybe v písaní, lebo správne malo byť uvedené na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka), JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca, a to v rozsahu priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, keď poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, keď mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.4.2012 sp. zn. 17Co/91/2012, podľa ktorého, ak je celok Združenie na ochranu spotrebiteľa presadzovať záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom Združenia na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa Združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľov. V ďalšom
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.6.2013 sp. zn. 9Co 375/2013, v zmysle ktorého vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi alebo spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám, keď tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 7803, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc účastníkom v konaní podľa § 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, že ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený, a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Súd v neposlednom rade prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konania a vyjadrení ide o identické typizované úkony, podľa vzoru ktorého môžu byť aj automatizované, pričom nemožno v každej jednotlivej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemôžu považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Ďalej odvolateľ poukázal vo svojom odvolaní na to, že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa a má zákonom priznané zvýhodnenie zvýhodnené postavením voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonom splnomocneného na zastupovanie spotrebiteľov v právnom a súdnom konaní (ustanovenie § 25 zákona číslo 205/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľov). Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združení je napĺňať svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie tejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľov spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca si dovolil poukázať na ďalšie uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.6.2013 sp. zn. 5Co 375/13, z ktorého vyplýva požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane i kvalifikovanej právnej pomoci. Žalobca nepopiera ústavou zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). Z ďalšieho uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 375/2013 zo dňa 19.6.2013 vyplýva, že z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej, aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Ďalej žalobca poznamenal vo svojom odvolaní, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13C 54/2012 zo dňa 26.6.2012, keď náhradu trov, ktoré vynaložil vedľajší účastník na strane žalovaného, považoval za neúčelne vynaložené, pretože tento svoju obranu postavil len na ustanovenia týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, pričom v danom prípade súd na ochranu spotrebiteľa prihliada z úradnej povinnosti aj bez zásahu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Poukazujúc na uvedené preto žalobca navrhol v zmysle ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa § 219, ani na jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na
strane žalovaného trovy konania nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný, ani vedľajší účastník na jeho strane, sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
Odvolací súd vychádzajúc z predloženého spisu v súvislosti s predmetom odvolania poukazuje na skutočnosť, že vedľajší účastník v čase svojho vstupu právne zastúpený v oznámení o svojom vstupe do predmetného konania na strane žalovaného zo dňa 4.9.2014 (č. l. 42 spisu) uviedol, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaného a požiadal o doručenie návrhu o začatí konania vo veci samej spolu s prílohami. Vedľajší účastník tak vstúpil do predmetného konania bez poznania skutkových okolností sporu, ľubovoľne z vlastného rozhodnutia bez znalostí veci, i účastníkov. Jeho vyjadrenie k predmetnej veci potom v ďalšom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 9.1.2015 nič nemôže zmeniť na závere, že v žiadnom prípade právne zastúpenie vedľajšieho účastníka a úkony ním uskutočnené nemožno považovať za také, ktoré by boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi - žalobcovi, ktorý v konečnom dôsledku bol v súdnom spore v prevažnej miere neúspešný, keď úspech žalovaného predstavoval 61,54 % z požadovanej čiastky. V tejto súvislosti za rozhodné považuje odvolací súd to, že okresný súd ex offo vyhodnotil v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v platnom znení od 1.5.2014, žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 299,- eur a 3,50 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým, že pre uvedený dôvod nepriznal žalobcovi plnenie v tejto požadovanej časti. Poukazujúc na uvedené preto má odvolací súd za to, že trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia neboli v prejednávanej veci účelne vynaložené, keď už sám vedľajší účastník je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu (vrátane spotrebiteľských práv) a mal by, pokiaľ bol za týmto účelom založený, byť schopný poskytnúť účastníkovi - spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde, odbornú pomoc sám. Naviac pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní tohto vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrení ide o identické typizované úkony, pričom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Právne zastúpenie za danej situácie preto neobstojí čo do účelnosti ani z hľadiska hospodárnosti.
Odvolací súd z týchto dôvodov zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia (§ 221 O.s.p.).
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný s tým, že si riadne a včas uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, preto mu táto náhrada bola s poukazom na ustanovenie § 142 O.s.p. priznaná v ním požadovanej výške 43,93 eur za jeden úkon právnej služby - odvolanie vo výške 28,20 eur plus 20 % DPH, spolu 33,86 eur a jeden krát režijný paušál vo výške 8,39 eur plus 20 % DPH, spolu 10,07 eur podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 43,93 eur, ktoré je vedľajší účastník povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.