Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-254-2013.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/254/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: 1. FC TATRAN, a.s., so sídlom Čapajevova 47, Prešov, IČO: 36 503 975, zastúpeného spoločnosťou PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti odporcovi: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. XXX, K., zastúpenému JUDr. Tomášom Gábrišom, PhD. LLM, advokátom, T. Vansovej 21, Nové Zámky, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2013 sa navrhovateľ domáhal zrušenia Rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu sp. zn. XX/XX RS zo dňa 03.06.2013 a zároveň žiadal odložiť jeho vykonateľnosť.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.09.2013 rozhodol Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu rozsudkom sp. zn. XX/XX RS tak, že v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý je v predmetnom konaní odporcom a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť 6.622,32 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vo výške 1.427,32 € do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu (ďalej len rozhodcovský súd) je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa § 12 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zriadený pri Slovenskom futbalovom zväze. Postavenie a organizáciu rozhodcovského súdu upravuje štatút rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd v konaniach rozhoduje podľa pravidiel upravených v rokovacom poriadku súdu. V rozsudku rozhodcovského súdu je uvedené, že právomoc je daná rozhodcovskou doložkou dojednanou podľa ods. 5.6 Podmienok. Navrhovateľ má za to, že rozsudok je nezákonný a rozhodnutie vo veci samej urobené v rozpore s platným právnym poriadkom. Navrhovateľ namieta platnosť rozhodcovskej doložky, spôsob konania a ako aj jeho vedenie, nakoľko došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania ako aj samotné rozhodnutie vo veci samej, ktoré je v rozpore s hmotným právom. Navrhovateľ mal za to, že rozhodcovská doložka uvedená v ods. 5.6 Profesionálnej hráčskej zmluvy zo dňa 18.08.2008 je neplatná. Zo znenia doložky nevyplýva záväzok zmluvných strán podrobiť sa jurisdikcii rozhodcovského súdu. Nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní navrhovateľ neuznáva ani z časti. Má za to, že nakoľko neuznáva základ nároku, nie je nárok ani úroky z omeškania. Odporca je profesionálnym športovcom, ktorý na základe zmluvy vykonával pre navrhovateľa od augusta 2008 do novembra 2011 profesionálnu športovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba za podmienok stanovených v zmluve. Dňa 27.10.2008 bol odporca upozornený, že navrhovateľ nie je spokojný s jeho výkonmi, ktoré podával v majstrovských zápasoch. Odporca si toto upozornenie prevzal. Dňa 06.10.2009 odporca porušil zmluvu, keď sa bez ospravedlnenia nezúčastnil dopoludňajšej TJ, za čo
mu bola udelená sankcia ktorú si odporca dňa 23.11.2009 prevzal. V mesiaci september 2011, v závere majstrovského futbalového zápasu, odporca úmyselne a závažne porušil futbalové pravidlá ako aj zmluvu. Takéto konanie je aj disciplinárnym previnením. Odporcovi bola udelená sankcia 4.000 €, pričom rozhodnutie o jej uložení si odporca odmietol prevziať. Pri prevzatí však boli prítomní dvaja svedkovia, ktorí to, že sa odporca oboznámil s uložením pokuty potvrdili svojím podpisom. Odporca pokutu nezaplatil, preto mu bola zrazená z mesačných odmien v septembri 2011 a októbri 2011 na základe dohody zmluvných strán. Nakoľko navrhovateľ nebol s odporcom a jeho výkonmi spokojný, zmluvu s ním vypovedal. Výpoveď odporca neprevzal, aj keď sa s ňou oboznámil, čo svedkovia potvrdili svojím podpisom. Neplatnosť týchto úkonov odporca nespochybnil. Výpoveď bola odporcovi doručená v septembri 2011 a výpovedná lehota uplynula 30.11.2011. Rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore s hmotným právom, nakoľko súd rozhodol len na základe tvrdení odporcu a napriek materiálu, ktorý mal k dispozícii nesprávne rozhodol. Suma 6.622,32 € mala podľa názoru rozhodcovského súdu pozostávať z nevyplatenej odmeny odporcovi za mesiace september 2011, október 2011 a december 2011. Odporcovi bola odmena po zrazení sumy 4.000 € v mesiacoch september 2011 a október 2011 vyplatená, čo odporca preukázal výpismi z účtu. Rozhodcovský súd sa nezaoberal podstatou právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, či sa jedná o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Uvedené súvisí aj s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Sankcia 4.000 € bola odporcovi riadne oznámená a jej krátenie z odmeny v prípade nezaplatenia, vyplýva z vnútorného disciplinárneho štatútu „A“ Rozhodcovský súd priznal odporcovi odmenu aj za mesiac december 2011, ktorý nastal už po uplynutí výpovednej lehoty. Rozhodcovský súd bol zriadený Slovenským futbalovým zväzom a preto si mohol od svojho zriaďovateľa žiadať vyjadrenie. Rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a navrhovateľovi boa odňatá možnosť konať pred súdom.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že počas konania pred rozhodcovským súdom navrhovateľ ani raz nespochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá tvorí súčasť hráčskej zmluvy. Formuláciu rozhodcovskej doložky pripravil na podpis pre odporcu sám navrhovateľ. Navrhovateľ v celom návrhu nepreukázal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Nerovnosť vidí primárne v nesprávnom aplikovaní hmotného práva a nesprávnom posúdení skutkového stavu. Navrhovateľ mal možnosť všetky svoje námietky a tvrdenia predniesť pred rozhodcovským súdom, čo sčasti neučinil. Rozhodcovský súd rozhodol podľa skutkového stavu, ktorý bol pred rozhodcovským súdom preukázaný. Na hráča sa nemal aplikovať disciplinárny poriadok Slovenského futbalového zväzu, ale výlučne disciplinárny poriadok klubu. Navrhovateľom udelená pokuta bola udelená bez informovania odporcu o prebiehajúcom disciplinárnom konaní, bez dôkazu o úmyselnom konaní odporcu a nemala oporu v disciplinárnom konaní, bez dôkazu o úmyselnom konaní odporcu a nemala oporu v disciplinárnom poriadku klubu, preto bola neplatná. Zmluvný vzťah sa neskončil uplynutím novembra 2011, ale až uplynutím času t.j. 31.12.2011, nakoľko výpoveď bola neplatná. Navrhovateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozhodnutia, pričom súd skúma iba zákonom stanovené podmienky, kedy možno voči rozhodcovskému rozsudku možno podať žalobu. Rozpor s hmotným právom nie je osobitným dôvodom, pre ktorý by zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťal napadnutie rozsudku rozhodcovského súdu žalobou.
Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedol, že namieta platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd odvádzal svoju právomoc na prejednanie sporu. Namietal tiež spôsob konania a vedenie konania, ktorou bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom a jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné, nakoľko absentuje riadne zdôvodnenie z akého dôvodu považoval súd výšku sankcie za neprimeranú.
Navrhovateľ žiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku čo právoplatného skončenia vo veci samej, ktorú súd povolil uznesením č.k. 18C/254/2013-103, právoplatným dňa 21.08.2014. Súd uznesením povolil odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu sp. zn. XX/XX RS zo dňa 03.06.2013 do právoplatného skončenia predmetného konania.
Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Rozhodcovského súdu SFZ sp. zn. XX/ XX RS a ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom odporcu na pojednávaní dňa 05.10.2015 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 18.08.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom profesionálnu hráčsku zmluvu na dobu určitú od 26.08.2008 do 31.12.2011, ktorej predmetom bolo poskytovanie športových výkonov profesionálneho hráča futbalu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj podmienky, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. V bode 5.6 Zmluvy je uvedené, že prípadné spory medzi zmluvnými stranami, budú riešené predovšetkým vzájomným rokovaním a cestou zmieru. Ak sa nepodarí prípadný spor vyriešiť rokovaním alebo cestou zmieru, bude riešený prostredníctvom Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
V bode 5.8 Zmluvy je uvedené, že zmluvné strany si podmienky k hráčskej zmluve prečítali, ich obsah bol vzájomne prerokovaný a odsúhlasený, porozumeli im a súčasne vyhlasujú, že im nie sú známe žiadne prekážky, ktoré by bránili ich podpísaniu, t.j. že tieto podmienky k hráčskej zmluve boli urobené za súhlasného prejavu oboch zmluvných strán, zrozumiteľne a nie v časovej tiesni, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi.
Dňa 22.09.2011 navrhovateľ udelil odporcovi sankciu za porušenie zmluvy vo výške 4.000 €, pričom toto bolo odporcovi oznámené, ale odmietol oznámenie prevziať.
Dňa 22.09.2011 navrhovateľ zaslal odporcovi výpoveď zo zmluvy, ktorú odporca odmietol prevziať o čom svedčia podpisy svedkov na výpovedi.
Z rozhodcovského spisu sp. zn. XX/XX RS súd zistil, že návrhom navrhovateľa (K. F., ktorý je odporcom v predmetnom konaní) zo dňa 09.12.2012 proti odporcovi (1. FC TATRAN, a.s. navrhovateľovi v predmetnom konaní) sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 6.622,32 € s príslušenstvom od odporcu. Návrh spolu s prílohami bol dňa 14.08.2012 zaslaný 1. FC TATRAN, a.s. na vyjadrenie, ktorý si ho prevzal dňa 23.08.2012, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Dňa 30.08.2012 zaslal 1. FC TATRAN, a.s. žiadosť o odklad zaslania vyjadrenie k návrhu do 15.09.2012. Nakoľko rozhodcovskému súdu vyjadrenie 1. FC TATRAN, a.s. zaslané nebolo, dňa 11.10.2012 bol opätovne výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 17.10.2012, na vyjadrenie k návrhu. 1. FC TATRAN, a.s. sa k návrhu písomne nevyjadril. Rozhodcovský súd nariadil pojednávanie dňa 08.04.2013, pričom predvolanie zaslal právnemu zástupcovi JUDr. Tomášovi Gábrišovi, PhD., ktorý ospravedlnil svoju neúčasť. Predvolanie bolo zaslané aj 1. FC TATRAN, a.s., ktorý si ho prevzal dňa 25.03.2013. Ako vyplýva z oznámenia rozhodcovského súdu JUDr. Tomášovi Gábrišovi, PhD., pojednávanie bolo odročené na neurčito. Dňa 14.05.2013 zaslal rozhodcovský súd predvolanie na pojednávanie 1. FC TATRAN, a.s., ktorý si ho prevzal dňa 21.05.2013, kde stanovil termín pojednávania na deň 03.06.2013. Zo zápisnice z konania pred rozhodcovským súdom vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil právny zástupca K. F. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., ako aj K. F. osobne, pričom 1. FC TATRAN, a.s., ako odporca, prítomný nebol. Na tomto pojednávaní bol vynesený rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd zaviazal 1. FC TATRAN, a.s. na zaplatenie sumy 6.622,32 € s príslušenstvom a náhradu trov konania navrhovateľovi K. F.. Rozhodcovský rozsudok bol dňa 04.09.2013 doručený JUDr. Tomášovi Gábrišovi, PhD. a dňa 06.09.2013 1. FC TATRAN, a.s.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania žiadal vypočuť svedkov H. A. a A. N., pričom ďalej v konaní na ich vypočutí netrval.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu 18.08.2008, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zák. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu 03.06.2013 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv a ich ochranu.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu 03.06.2013 Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 54b ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01. januárom 2015.
Predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Platnosť rozhodcovskej zmluvy resp. doložky súd posudzoval podľa zákona účinného v čase jej uzatvorenia. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd posudzoval podľa zákona účinného v čase jeho vydania.
Súd má za to, že ustanovenie § 54b ods. 1 v súčasnosti účinného zákona o rozhodcovskom konaní sa vzťahuje na konania pred rozhodcovskými súdmi a nie na súdne konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný pred 01.01.2015 v tom zmysle, že by sa na takýto rozsudok mali vzťahovať dôvody na jeho zrušenie podľa zákona účinného po 01.01.2015.
Navrhovateľ uvádzal v návrhu dôvody na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) vyššie cit. zákona. Navrhovateľ teda popieral platnosť rozhodcovskej doložky. Táto bola obsiahnutá v bode 5.6 profesionálnej hráčskej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 18.08.2008 ktorej znenie navrhoval navrhovateľ. Znenie rozhodcovskej doložky je síce stručné, ale svojim obsahom a prejavenou vôle účastníkov zodpovedá ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj odporúčanému zneniu rozhodcovskej doložky v Štatúte Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu.
V rozhodcovskej doložke je uvedený správny názov Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu, ktorý je aj uvedený v záhlaví Rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.06.2013. To, že sa v niektorých prípadoch používa názov Rozhodcovský súd SFZ nemôže spôsobovať neplatnosť rozhodcovskej doložky, tak ako to tvrdí navrhovateľ a takisto to nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Navrhovateľ tiež tvrdil, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. K tomu je potrebné uviesť, že v spise a nachádza kópia celého rozhodcovského spisu, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol rozhodcovským súdom dvakrát vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe odporcu označeného v konaní a tiež, aby vybral jedného z rozhodcov. Taktiež bol riadne predvolaný na pojednávanie
rozhodcovského súdu, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v rozhodcovskom konaní možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, prípadne namietať aj neplatnosť rozhodcovskej doložky, navrhnúť rozhodcu a zúčastniť sa pojednávania na rozhodcovskom súde. Nie je teda možné konštatovať, že by mu nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, ako druhému účastníkov rozhodcovského konania (odporca).
Navrhovateľ tiež namietal nedostatočné a nesprávne odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, vrátane náhrady trov konania. K tomu súd uvádza, že účelom konania na všeobecnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je preskúmavanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho) tak ako je to v prípade rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu v občianskom súdnom konaní, ale iba posúdenie, či existuje niektorí z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 vyššie cit. zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd nezistil žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.