Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-18-2021.pdf
PDF · 151.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, so sídlom 053 63 Spišský Hrušov, Spišský Hrušov 195, IČO: 36 183 628, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 23 950 001 21/9321-45534/Dla zo dňa 11.01.2021, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 23 950 001 21/9321-45534/Dla zo dňa 11.01.2021, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „IŽP KE“) č. 23 954 015 20/7397/2020-30054/2020 zo dňa 16.09.2020 potvrdené. Zároveň sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.09.2020. Eventuálne navrhol moderačný návrh s tým, aby súd upustil od uloženia sankcie, ktorá bola uložená alebo aby súd zmenil výšku sankciu v sume 6.000 Eur, a to tak, že túto sankciu znižuje.
2. Navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupu v administratívnom konaní. Bol toho názoru, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadne toho, že pri kontrolnej vzorke, za ktorú je sankcionovaný, došlo len k malej odchýlke od predpísanej normy a nevysporiadal sa s tým, čo tvrdil žalobca, ako môže dôjsť k zvýšeniu podielu obsahu biozložiek v motorových palivách. Poukázal na to, rovnako ako v odvolaní, že motorovú naftu nakupuje, následne je táto v skladovacích nádržiach, ktoré pravidelne sú odkaľované a čistené. Nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť kvalitu motorových palív, ktoré sú na čerpaciu stanicu dodané, a to ani v parametri biozložky. S daným sa žalovaný nevysporiadal vo svojom rozhodovaní v odôvodnení, ale iba konštatuje, ako sú odoberané vzorky a nevysporiadal sa s tým, čo môže spôsobiť zvýšenie parametra motorového paliva - obsahu FAME, t. j. že motorová nafta je čerpaná zo spodnej časti skladovacej nádrže, nízka obrátkovosť tovaru. Rovnako namietali, že kontrolný orgán vykonáva kontroly - odbery vzoriek - motorovej nafty, túto odoberie a odovzdá do svojho laboratória, čo namietali už aj v minulosti.
3. Aj keď už niekoľko rokov žalobca trvá na tom, aby bola odobratá i ďalšia vzorka, ktorá by zostala zabezpečená u žalobcu, uvedené kontrolný orgán odmieta vykonať. Žalobca sa teda nemá
možnosť brániť voči výsledkom odobranej vzorky, nemá možnosť ju dať preskúmať napríklad znaleckým dokazovaním, pričom v minulosti odobral vzorku, dal ju odskúšať akreditovanému laboratóriu a výsledok bol, že spĺňa normu. Dané bolo skúmané a riešené v predchádzajúcom spore o uloženie pokuty, na ktoré žalovaný pri rozhodnutí poukazuje. Navrhol, aby si súd vyžiadal celý administratívny spis od žalovaného, ktorým rozhodoval dňa 02.02.2018 pod č. 23 950 005 18/1020-3566/Dla, kde voči žalobcovi bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 06.11.2017, kde mal uloženú pokutu 3000 Eur. Bol toho názoru, že žalobcovi nebolo umožnené domáhať sa ochrany svojich práv, t. j. nebolo mu umožnené, aby kontrolná vzorka bola posúdená aj iným kontrolným laboratóriom, respektíve vykonané znalecké dokazovanie, aj keď ho žalobca navrhol už v minulosti. Uvedené je však dôkazom, že žalovaný a prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádza len z výsledkov, ktoré určuje jeho laboratórium, ktoré má zazmluvnené a znaleckým dokazovaním sa to nemôže ani preskúmať, hoci sa žalobca o to už vo viacerých konaniach domáhal. Ide o diskrimináciu a neobjektívne posúdenie postupu žalovaného a prvostupňového orgánu. Len pri znaleckom dokazovaní sa bude možné vyjadriť, či môže mať vplyv na výsledky z odobratej vzorky tá skutočnosť, že dochádza k usadeniu biozložky, čo môže mať vplyv na odchýlku obsahu biozložky v konkrétnej kontrolnej vzorke a či na uvedené má vplyv znížená obrátkovosť, t. j. čerpanie z nádrži.
4. Žalobca rovnako namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú a likvidačnú, a to s prihliadnutím aj na súčasnú dlhodobú epidemiologickú situáciu. Tvrdil, že žalovaný sa s uvedeným riadne nevysporiadal a len konštatoval na strane 5, 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia, že bral do úvahy tiež skutočnosť, že došlo k opätovnému porušeniu povinností a že podľa zákona o ovzduší a Správneho poriadku neprislúcha správnemu orgánu preskúmať finančnú situáciu účastníka konania s dopadom na existenciu danej spoločnosti v dôsledku uloženia pokuty. Správny orgán uložil takúto vysokú pokutu s odôvodnením, že vychádzal z rozmedzia od 330 Eur do 170 000 Eur a túto pokutu zvýšil prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o dvojnásobok oproti predchádzajúcej výške pokuty zo dňa 06.11.2017, ktorá bola vo výške 3 000 Eur. Odôvodňoval to len tým, že ide o opätovné porušenie a preto je pokuta vyššia.
5. Mal za to, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu však nevyplýva, prečo práve pokuta vo výške 6 000 Eur pri tak malej odchýlke od príslušnej normy má byť tak vysoká a prečo teda takto neprimerane vysoká pokuta mala spĺňať požiadavku represie, aj preventívny účel. Žalovaný pri odvolaní ani neprihliadol a ani neodôvodnil, prečo neprihliada na tie skutočnosti, že výška pokuty v sume 6 000 Eur je likvidačná. V odvolaní aj preukázal v akej je finančnej situácii a že došlo k podstatnému poklesu tržieb v priemere viac ako 80 %, čo spôsobila epidemiologická situácia s koronavírusom. Pri ukladaní tak vysokej pokuty neboli zo strany prvostupňového správneho orgánu a ani žalovaného, zohľadnené všetky jeho námietky, čo do skutkového základu a taktiež i čo do výšky uloženej pokuty. Určenie výšky pokuty by malo byť výsledkom správneho uváženia a nemala by byť daná ľubovôľa správneho orgánu až do takého rozsahu, že pri sankcionovaní orgány, ktoré ukladajú sankcie, výšku určia bez správneho uváženia, bez rešpektovania zmyslu, účelu zákona a hraníc, do ktorých by mala ísť, respektíve by mala byť určená výška pokuty. Taktiež poukazoval na to, že využíva i moderačné oprávnenie i vzhľadom na skutkový stav, ktorý podľa jeho názoru, nie je jeho zavinením, nebol riadne zistený a výška pokuty a jej primeranosť nie je riadne zdôvodnená. Pri určení výšky pokuty v sume 6 000 Eur vôbec nebola vzatá do úvahy i súčasná nepriaznivá situácia súvisiaca s koronavírusom. Preto žiadal jej moderáciu v súlade s § 198 Správneho súdneho poriadku. Poukazoval opätovne na nepriaznivú situáciu v dôsledku koronavírusu, nízkej mobility obyvateľstva a podnikateľských subjektov z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie a na pokles tržieb za rok 2020 v priemere o viac ako 80 % v porovnaní s hospodárskymi výsledkami za rok 2019.
6. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 23 954 015 20/7397/2020-30054/2020 zo dňa 16.09.2020 uložil žalobcovi pokutu za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o ovzduší zistené kontrolou vykonanou dňa 27.11.2019 u predajcu palív BIO-plus, s.r.o., Spišská Nová Ves, Spišský Hrušov 195, 053 63 Spišský Hrušov (ďalej aj „kontrolovaný subjekt“ alebo „účastník konania“) na prevádzke čerpacej stanice pohonných látok ČS BIO-plus, s.r.o., 059 52 Veľká Lomnica - Západ II podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ovzduší“) vo výške 6 000 Eur za porušenie povinnosti uvedenej v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší, ku ktorému došlo tým, že:
- obsah metylesterov vyšších mastných kyselín (ďalej len „FAME“) u odobratej vzorky motorovej nafty s identifikačným kódom 19/11/27/NM/031/KE s hodnotou 7,6 % V/V presahuje maximálne povolený
limit 7,3 % V/V, čím nevyhovuje požiadavkám vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 367/2015 Z. z. (ďalej aj „vyhláška č. 228/2014 Z. z.“) a normy STN EN 590+A1 s tým, že táto pokuta má byť zaplatená do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní.
7. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že dňa 27.11.2019 vykonal kontrolu plnenia povinností podľa ustanovení § 24 ods. 2 zákona o ovzduší u účastníka konania na prevádzke čerpacej stanice pohonných látok ČS BIO-plus s.r.o., 059 52 Veľká Lomnica - Západ II. Bolo zistené porušenie povinnosti predajcu palív podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší v nadväznosti na vyhlášku č. 228/2014 Z. z. s tým, že vzorka motorovej nafty (protokol o skúške č. 191209/031, RZ: 10156/53/2019-44254/2019 zo dňa 27.11.2019), identifikačný kód vzorky 19/11/27/NM/031/KE z výdajného stojana č. NM1-105-002-01, nesplnila všetky požiadavky na kvalitu ustanovenú v Prílohe č. 2 vyhlášky č. 228/2014 Z. z. a normy STN EN 590+A1, keďže parameter FAME presahoval maximálny povolený limit 7,3% V/V. Podľa normy STN EN 14078 reprodukovateľnosť stanovenia obsahu FAME pre limitnú hodnotu 7 % V/V je 0,5 % V/V. Po zohľadnení ustanovení normy STN SE 4259 z uvedenej reprodukovateľnosti stanovenia FAME: RSTN EN 4259 = 0,59 x RSTN EN 14078 = 0,59 x 0,5 % V/V = 0,3 % V/V vyplýva maximálny povolený limit 7,3 % V/V (7 % V/V + 0,3 % V/V) a teda vyššiu hodnotu FAME (7,6 % V/ V nemožno považovať za vyhovujúcu požiadavkám vyhlášky č. 228/2014 Z. z. a normy STN EN 590+A1.
8. Uviedol, že výsledky kontroly sú podrobne popísané v Protokole č. 1/2020, RZ: 108/53/2020-141/2020 zo dňa 08.01.2020 a Zápisnici o prerokovaní Protokolu č. 1/2020, RZ: 108/53/2020-3714/2020 zo dňa 06.02.2020, ktoré boli podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Správny orgán mal za preukázané, že konaním účastníka konania v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 zákona o ovzduší došlo preukázateľne k naplneniu znakov skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší a boli naplnené zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty pre uloženie pokuty. Listom zo dňa 10.08.2020, doručeným účastníkovi konania dňa 24.08.2020, bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty, v ktorom umožnil účastníkovi konania podľa § 33 zákona o správnom konaní vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia prípadne navrhnúť ich doplnenie alebo dôkazy.
9. Na základe výsledkov vykonanej kontroly a výsledkov šetrenia v správnom konaní konštatoval, že neboli zistené také nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili skutkový stav zistený v čase kontroly a dospel k záveru, že došlo preukázateľne k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší tým, že účastník konania, ako predajca pohonných látok, nesplnil určenú požiadavku na kvalitu motorovej nafty podľa vyhlášky č. 228/2014 Z. z. a normy STN EN 590+A1. Preto správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 6 000 Eur, pričom pri jej stanovení vychádzal zo závažností zisteného nedostatku, keďže si účastník konania nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ovzduší, nakoľko vyšší obsah FAME u odobratej vzorky motorovej nafty má za následok tvorbu polymérnych zlúčenín a usadenín na vstrekovacích tryskách, čo môže vyústiť do zvýšenia dymivosti motora, čím dochádza k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia.
10. Súčasne s ohľadom na závažnosť porušenia a s prihliadnutím na to, že nešlo o prvé porušenie povinnosti účastníka konania na úseku ochrany ovzdušia (pokuta už bola uložená právoplatným rozhodnutím IŽP Košice č. 23 954 046 17/7456-33839/Hus zo 06.11.2017 vo výške 3 000 Eur za porušenie ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší stanovil výšku pokuty podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší vo výške 6 000 Eur.
11. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie (žalovaný, resp. správny orgán druhého stupňa), ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 23 950 001 21/9321-45534/Dla zo dňa 11.01.2021 zamietol odvolanie účastníka konania (žalobcu) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 23 954 015 20/7397/2020-30054/2020 zo dňa 16.09.2020, ktorým bola uložená pokuta za porušenie povinnosti upravenej v ustanovení § 14 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov vo výške 6 000 Eur, potvrdil.
12. Pokiaľ sa týka námietok účastníka konania, odvolací správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán pri kontrole dňa 27.11.2019 postupoval podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší. Technické zabezpečenie - odber motorových palív, uskladnenie, transport a analýzy v súlade s ustanovením § 7 ods. 11 vyhlášky poskytuje Slovenskej inšpekcii životného prostredia podľa Zmluvy o dielo č. 7576/2018 (účinnej dňa 06.06.2018) spoločnosť VÚRUP, ktorá má pre tieto činnosti zavedený akreditovaný systém manažérstva podľa normy ISO/1/IEC 17025 a ISO/IEC 17020 (Osvedčenie o akreditácii č. I-025 a Osvedčenie o akreditácii S-119 - akreditácie vydané Slovenskou akreditačnou službou Bratislava). Akreditované skúšobné laboratórium spoločnosti VÚRUP postupuje v zmysle noriem, podľa ktorých sa uskutočňuje celkový odber vzoriek motorových palív od samotného odberu motorového paliva do novej čistej vzorkovnice, ktorá je skontrolovaná osobou zastupujúcou predajcu motorových palív, prítomnou pri odbere, cez uskladnenie vzorky v prispôsobených vozidlách s klimatizáciou, až po prepravu vzorky do laboratória a samotnú analýzu vzorky motorového paliva, vrátane uskladnenia vzorky priamo v akreditovanom laboratóriu. Pri kontrole dňa 27.11.2019 bola vzorka motorovej nafty (identifikačný kód vzorky: 19/11/27/NM/031/KE) odobratá pracovníkmi VÚRUP do novej vzorkovnice, ktorá bola riadne uzatvorená, zapečatená a opatrená podpismi IŽP Košice, ako aj pracovníka ČS. Vedúci ČS p. S., zúčastnený pri odbere vzorky, nemal voči spôsobu odberu pripomienky a pri kontrole podpísal a prevzal kópiu záznamu o vykonaní odberu vzoriek č. 159/2019, ktorá tvorí prílohu Protokolu. Základným dokumentom pre procesné konanie prvostupňovým správnym orgánom bol spoločnosťou VÚRUP vydaný Protokol o skúške č. 191209/031 zo dňa 09.12.2019 pre motorovú naftu s označením vzorky DIESEL 19/11/27/NM/031/KE (843452) odobratú dňa 27.11.2019 na ČS podnikateľa s jednoznačným preukázaním nedodržania kvalitatívneho parametra motorového oleja - obsahu FAME. Odvolací orgán považoval odber vzorky motorovej nafty a výsledok analýzy skúšky obsahu FAME vo vzorke za hodnoverný a nespochybniteľný, pretože spoločnosť VÚRUP je pre tieto spoločnosť akreditovaná.
13. Konštatoval, že vyšší obsah FAME u odobratej vzorky motorovej nafty má nežiaduci efekt, a to zníženie oxidačnej stability motorovej nafty, čo môže mať za následok tvorbu polymérnych zlúčenín a usadenín na vstrekovacích tryskách, čo môže vyústiť do zvýšenia dymivosti motora, čím dochádza k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia. Na základe uvedeného neobstojí tvrdenie účastníka konania, ktorý vo svojom odvolaní uvádza, že zvýšenie podielu biozložky nad povolený normovaný limit, nemá nepriaznivý vplyv na prevádzku motorov.
14. K samotnej námietke, spočívajúcej vo výške uloženej pokuty, odvolací orgán konštatoval, že podľa zákona o ovzduší a správneho poriadku neprislúcha správnemu orgánu preskúmavať finančnú situáciu účastníka konania s dopadom na existenciu danej spoločnosti v dôsledku uloženia pokuty. Správny orgán ukladá pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o ovzduší, ktoré zistil kontrolnou činnosťou s prihliadnutím na závažnosť a rozsah porušenia povinnosti na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania protiprávneho konania. Správny orgán pri stanovení výšky pokuty berie do úvahy tiež skutočnosť, či došlo k opätovnému porušeniu povinnosti. Samotný fakt, že účastník konania porušil povinnosť upravenú v ustanovení v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky a Prílohu č. 2 k vyhláške a teda predával motorovú naftu, pre ktorú sú ustanovené požiadavky na kvalitu v rozpore so stanovenými požiadavkami, znamená naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší. V zmysle tohto ustanovenia a po kontrolou zistenou porušení povinností podnikateľa prvostupňový orgán nemohol postupovať inak, ako uložením pokuty. Prvostupňový správny orgán uložil rozhodnutím o pokute za porušenie povinnosti upravenej v ustanovení § 14 ods. 3 zákona o ovzduší, v nadväznosti na ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky pokutu vo výške 6 000 Eur, čo predstavuje výšku pokuty len 3,5 % z hornej hranice rozpätia, v ktorom možno pokutu uložiť za uvedený správny delikt podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší. Stanovená výška pokuty zodpovedá závažnosti porušenia zákonnej povinnosti a tiež tomu, že sa nejednalo o prvé porušenie povinnosti účastníka konania na úseku ochrany ovzdušia (pokuta už bola uložená právoplatným rozhodnutím IŽP Košice č. 23 954 046 17/7456-33839/Hus zo dňa 16.11.2017 vo výške 3 000 Eur za porušenie ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší). Mal za to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rámci zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa na jeho vydanie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a jeho obsahová stránku je v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaný, ako odvolací orgán, tiež posúdil dôvody, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a ktoré správny orgán prvého stupňa vzal do úvahy pri určovaní výšky pokuty a konštatoval, že odôvodnenie uloženej pokuty je dostatočné a výška uloženej pokuty, ktorá bola účastníkovi konania
uložená, podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší, bola zákonne a správne potvrdená, pričom zodpovedá rozsahu a závažnosti zistených nedostatkov.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 04.05.2021 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Jednotlivo sa vyjadril k tvrdeniam uvedeným v správnej žalobe. Pokiaľ ide o tvrdenie vo vzťahu v malej odchýlke od predpísanej normy, poukazujúc na ustanovenie § 14 ods. 3, § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší a § 5 ods. 2 vyhlášky č. 228/2014 Z. z. uviedol, že kontrolou zo dňa 27.11.2011 bolo zistené, že vzorka motorovej nafty, ktorá bola odobratá dňa 27.11.2019, nevyhovovala požiadavke na kvalitu motorovej nafty uvedenej v Prílohe č. 2 k vyhláške. Skonštatoval, že nemožno považovať za vyhovujúcu požiadavkám vyhlášky odobratú vzorku aj vzhľadom na skutočnosti už uvedené, o koľko táto vzorka presiahla maximálny povolený limit stanovený 7,3 % V/V a teda išlo o vyššie stanovenú hodnotu obsahu FAME 7,6 % V/V. Žalobca nerozporuje zistené nedostatky, avšak tvrdí, že zistené nedostatky predstavujú „malú odchýlku“ od predpísanej normy. Zdôraznil, že zákon o ovzduší nerozlišuje medzi malými, či väčšími odchýlkami a akákoľvek odchýlka od predpísanej normy znamená nedodržanie právnym predpisom stanovených požiadaviek na kvalitu motorovej nafty. Aj keď žalobca tvrdí, že nedokáže ovplyvniť kvalitu motorovej nafty, ktorá je mu dodávaná, zároveň konštatuje, že sa s predmetnou námietkou žalovaný nevysporiadal v rámci odvolacieho konania a konštatoval, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, čo môže túto odchýlku spôsobovať. Dodal, že netvrdí, že žalobca je spôsobilý ovplyvniť kvalitu motorovej nafty, ktorá je k nemu dodávaná, avšak je spôsobilý ovplyvniť dodávateľa tak, aby jemu dodávaná motorová nafta vyhovovala predpísaným požiadavkám. Je nutné zdôrazniť, že skutočnosť, či žalobca dokáže alebo nedokáže ovplyvniť kvalitu motorovej nafty je irelevantná, nakoľko zodpovednosť právnickej osoby za spáchanie správneho deliktu podľa zákona o ovzduší je postavené na objektívnej zodpovednosti.
16. Zákon o ovzduší v spojení s vyhláškou jasne stanovuje povinnosť spĺňať tam vymedzené kritériá na kvalitu motorovej nafty, ktorá má byť uvádzaná na trh, pričom predmetné kritériá je povinný dodržiavať aj podnikateľ, ktorý tieto palivá predáva. Dané znamená, že ak kritériá naplnené nie sú, teda ak predávajúci uvádza na trh palivá, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené kritériá, dopúšťa sa správneho deliktu, pričom zákon neupravuje liberačné dôvody v podobe malých odchýlok, či nemožnosti ovplyvňovať kvalitu ponúkanej motorovej nafty. Akceptáciou týchto argumentov by v praxi dochádzalo k neudržateľnému stavu, nakoľko každý podnikateľ predávajúci motorovú naftu, by mohol tvrdiť, že jej kvalitu nedokáže ovplyvniť a z toho dôvodu nenesie zodpovednosť bez ohľadu na veľkosť odchýlky. Správny orgán nie je poradným orgánom žalobcu aby zisťoval a uvádzal, čo spôsobuje alebo môže spôsobovať takúto odchýlku. Je kontrolným orgánom, ktorý kontroluje dodržiavanie právnych povinností na úseku ochrany životného prostredia, pričom ak zistí nedodržanie zákonom vymedzených povinností, je v zmysle osobitných právnych predpisov povinný postupovať v súlade so zákonom.
17. K tvrdeniam o odbere vzoriek akreditovaným laboratóriom a odňatia práva žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv, nakoľko mu nebolo umožnené, aby kontrolná vzorka bola posúdená aj iným laboratóriom, respektíve znalcom, boli už vyvrátené v inom súdnom konaní vedené medzi žalobcom a žalovaným, a to krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/24/2018 v rozsudku zo dňa 14.03.2019. Dodal, že v súlade s ustanovením § 7 ods. 11 vyhlášky technické zabezpečenie ako odber motorových palív, uskladnenie, transport a analýzy, poskytuje Slovenskej inšpekcii životného prostredia na základe zmluvy o dielo č. 7576/2018 (účinnej odo dňa 06.06.2018) spoločnosť VÚRUP, ktorá má udelené akreditácie vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou Bratislava.
18. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mu nebolo umožnené domáhať sa svojich práv, žalovaný rázne odmieta, nakoľko správny orgán rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonaná a nie je povinnosťou správneho orgánu vykonať každý dôkaz, ktorý účastník konania navrhne, naviac, ak má skutkový stav riadne zistený a podložený výsledkami z akreditovaného laboratória. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/18/2017. K tvrdeniam o výške uloženej pokuty uviedol, že uložená výška pokuty zodpovedá miere a rozsahu zistených nedostatkov. Prvostupňový správny orgán výšku uloženej pokuty riadne zdôvodnil, pričom so zdôvodnením sa žalovaný stotožnil. Výška zodpovedá charakteru spáchaného správneho deliktu, navyše je nutné zdôrazniť, že žalobca sa opätovne dopustil rovnakého správneho deliktu v relatívne krátkom časovom úseku. Napriek skutočnosti, že žalobcovi už boli uložené pokuty za rovnaký správny delikt aj v predchádzajúcich rokoch, dopustil sa ho opakovane a teda nevykonal žiadne opatrenia na to, aby zabránil opätovnému porušeniu ustanovení zákona o ovzduší. Nejde o prvú sankciu uloženú žalobcovi za predaj pohonných hmôt v
kvalite, ktorá nie je v súlade s požiadavkami vyhlášky a platných technických noriem. Rozhodnutie žalovaného č. 23 950 05 18/1020-3566/Dla zo dňa 02.02.2018, ktorým bola uložená pokuta vo výške 3 000 Eur, rozhodnutie žalovaného 23 950 001 13/28-35/Juš zo dňa 03.01.2013, ktorým bola uložená pokuta vo výške 1 000 Eur a rozhodnutie žalovaného č. 23 950 002 15/4028-11612/Ver zo dňa 04.05.2015 vo výške 1 000 Eur, pričom táto skutočnosť musela byť zohľadnená. Pokiaľ pokuta vo výške 3 000 Eur z roku 2018 nenaplnila preventívnu funkciu, teda nepôsobila pozitívne na budúce správanie žalobcu, žalovaný musel predmetnú skutočnosť zohľadniť a uložiť vyššiu pokutu. Mal za to, že samotná skutočnosť poklesu tržieb neznamená, že pokuta má na žalobcu likvidačný charakter, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali likvidačný charakter pokuty vo výške 6 000 Eur, nakoľko žalobca uviedol len pokles tržby oproti predchádzajúcemu roku, navyše aktuálna ekonomická situácia ho nezbavuje povinnosti dodržiavať právne predpisy na úseku ochrany ovzdušia. V prípade nemožnosti uhradiť pokutu v celosti má účastník správneho konania možnosť požiadať o určenie splátkového kalendára.
19. Ohľadne súdnej moderácie žalovaný konštatoval, že ustanovenie § 198 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku slúži na sankčnú moderáciu, pričom základnou podmienkou využitia tohto ustanovenia je vykonanie dokazovania správnym súdom, avšak žalobca nepožaduje opätovné vykonávanie dôkazov v rámci podanej správnej žaloby. Zároveň upozornil, že požiadavka upustenia od potrestania podľa § 198 ods. 2 písm. b) SSP je vykonateľná len vtedy, ak mohol takto rozhodnúť aj správny orgán, ktorý môže rozhodnúť len v intenciách zákona, pričom zákon o ovzduší neumožňuje upustiť od potrestania. Preto tejto požiadavke žalobcu nemožno vyhovieť.
20. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného, urobené podaním zo dňa 25.06.2021 uviedol, že podstatou jeho správnej žaloby je to, že žalobca sa domáha ochrany na správnom súde, pretože zásahom, postupom a rozhodnutím správneho orgánu boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy. Práve odobratie vzorky, ktorá bola kontrolovaná laboratóriom zazmluvneným len žalovaným a teda nemôže byť vykonaná kontrola vzorky iným subjektom, len žalovaným, ide o neobjektívny postup pri odoberaní vzoriek a následnom vyhodnotení vzorky. Bežne pri kontrolách sa buď kontrolujú napríklad výrobky, ktoré sa predávajú len žalovaným a teda nemôže byť vykonaná kontrola vzorky iným subjektom, len žalovaným. Ide o neobjektívny postup pri odoberaní vzoriek a následnom vyhodnotení vzorky. Kontrolovaný subjekt - žalobca, nemá inú možnosť, ako sa brániť, nemá možnosť vykonať okamžite pri kontrole, ako sám predajca, ihneď odber vzorky v prípade, že to žalobca i v minulosti vykonal, viď predchádzajúci spor, kedy krajský súd takýto dôkaz nepripustil. Tak, ako aj v minulosti, keď si žalobca dal nezávisle vykonať kontrolu paliva u ďalšieho akreditovaného laboratória z totožného paliva, z ktorého bola vzorka odobraná kontrolórmi žalovaného. Z daného je zrejmé, že pri postupe odoberania vzoriek, keď u žalobcu nezostáva jedna odobratá vzorka kontrolórmi žalovaného, ktorí odmietajú ju odobrať a zapečatiť, nemá žalobca možnosť sa ďalej brániť a vyvrátiť potom výsledky skúšky. Ide o postup odoberania vzoriek a nemožnosť ich ďalšieho preskúmania, okrem zmluvného laboratória. Odobratá vzorka, aj potvrdenie jej správnosti, musí byť vykonané tak, aby i predajca mal možnosť podrobiť vzorku laboratórnej analýze, respektíve, aby uvedená vzorka bola podrobená jej prípadnému znaleckému posudzovaniu. Poukazoval na znenie vyhlášky č. 228/2014 Z. z., že pri dodaní paliva žalobcovi predávajúci preukazuje kupujúcemu - žalobcovi kvalitu dodaného paliva predloženou analýzou, čo je súčasťou dodacích listov. Žalobca toto palivo riadne skladuje za dodržania príslušných noriem. Pri dodávke paliva predajcovi musí byť kvalita dodaného paliva preukázaná, v opačnom prípade by žalobca tovar neprevzal. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že iba on, ako správny orgán, rozhoduje o vykonávaní dôkazov a že ďalšie dôkazy nemá povinnosť vykonať, žalovaný týmto spôsobom diskriminuje predajcov a teda aj žalobcu, pretože pri odobratí vzorky len tá vzorka, ktorú on odoberie, je podrobená kontrole a žalobca nemá inú možnosť vyvrátiť hodnotenie laboratória žalovaného, ktoré je taktiež podnikateľským subjektom a vykonáva odbery za finančnú odmenu v zmysle zmluvného vzťahu, čo je neprípustné, šikanózne a neobjektívne. Doplnil, že v žalobe namietal základ tohto sporu, t. j. zákonnosť a zákonný postup pri rozhodovaní žalovaného.
21. Zároveň si uplatnili moderačné oprávnenie s tým, že navrhovali i posudzovanie samotnej výšky pokuty správnym súdom a táto pokuta vo výške 6 000 Eur je neprimerane vysoká a tvrdenia žalovaného, že predchádzajúca pokuta vo výške 3 000 Eur z roku 2018 nenaplnila preventívnu funkciu, sú zavádzajúce, pretože žalovaný nezmenil spôsob a nedáva predajcom palív možnosť sa brániť tým, aby umožnil okrem svojho laboratória vykonať znalecké dokazovanie, respektíve posúdenie iným laboratóriom, a to i napriek tomu, že náklady majú znášať kontrolované subjekty. Žalovaný zneužíva
svoje postavenie, zabezpečuje odoberanie vzoriek motorovej nafty tak, že neumožňuje žalobcovi kontrolu, a to dlhodobo. Pokiaľ sa týka upustenia, respektíve zníženia výšky pokuty, v súdnom konaní bol toho názoru, že práve z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe, vzhľadom na celkový postup žalovaného, je tu dôvod i na upustenie od uloženia sankcie, keď rovnosť v procesnom postupe pri zabezpečovaní dôkazov musí byť daná, musí byť daná možnosť žalobcovi sa brániť, a to i prípadným znaleckým dokazovaním, čo žalovaný neumožňuje a ďalšie dôkazy nepripúšťa.
22. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 13.07.2021 zotrvával na právnej argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2021, ako aj na stanoviskách vyjadrených v rozhodnutí žalovaného zo dňa 11.01.2021. Mal za to, že žalobca v replike neuvádza žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného.
23. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť v zmysle § 190 SSP.
24. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší (zákon o ovzduší), Palivá určené na spaľovanie v zariadeniach stacionárnych zdrojov alebo určené na pohon mobilných zdrojov, pre ktoré sú ustanovené požiadavky na kvalitu, sa môžu uvádzať na trh v Slovenskej republike, ak spĺňajú tieto požiadavky. Ak ide o odpady a palivá z nich vyrobené, možno uvádzať na trh v Slovenskej republike len ustanovené druhy palív; to sa nevzťahuje na odpady a palivá z nich vyrobené, ktoré sú určené na spaľovanie v spaľovniach odpadov alebo v zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov. Podnikateľ, ktorý vyrába, dováža a predáva palivá, je povinný viesť prevádzkovú evidenciu o palivách v ustanovenom rozsahu, preukazovať kvalitu palív ustanoveným spôsobom a poskytovať ustanovené údaje spotrebiteľom, do Národného emisného informačného systému a okresnému úradu.
25. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ovzduší, Inšpekcia je kontrolným orgánom, ktorý vykonáva odborný štátny dozor v oblasti ochrany ovzdušia podľa § 28 ods. 2.
26. Podľa § 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší, Inšpekcia kontroluje h) kvalitu vyrábaných, dovážaných a predávaných palív a na tento účel odoberá na náklady kontrolovaných subjektov vzorky a zabezpečuje ich analýzy,
27. Podľa § 24 ods. 4 zákona o ovzduší, Inšpekcia za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktoré zistila kontrolnou činnosťou, ukladá pokuty.
28. Podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší, Okresný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 330 Eur do 170 000 Eur podnikateľovi, ktorý vyrába, dováža a predáva palivá, ak poruší povinnosti o požiadavkách na kvalitu palív ustanovené v § 14 ods. 3.
29. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 228/2014 Z. z., Motorová nafta musí spĺňať požiadavky uvedené v Prílohe č. 2 a nejde o výnimku podľa § 6 ods. 1, 3 a 4.
30. Podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 228/2014 Z. z., ktorá ustanovuje požiadavky na kvalitu motorovej nafty, limitnou hranicou pre parameter - obsah metylesterov mastných kyselín je 7,0 %.
31. Podľa § 7 ods. 11 vyhlášky č. 228/2014 Z. z., Odber reprezentatívnej vzorky paliva, zistenie kvalitatívnych parametrov analytickými metódami a zdokumentovanie výsledkov sa zabezpečuje osobou, ktorá má pre danú činnosť systém manažérstva podľa technickej normy, ktorá určuje všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných laboratórií, inšpekčných orgánov, 24) alebo podľa alternatívneho systému, ktorý zabezpečuje rovnakú dôveryhodnosť výsledkov.
32. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP), Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
33. Podľa § 194 ods. 2 SSP, Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 198 ods. 1 SSP, Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
35. Podľa § 198 ods. 2 SSP, Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
37. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne delikty sú v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo budované na materiálno-formálnom chápaní. To znamená, že pri vyvodzovaní zodpovednosti osoby za správny delikt je v rámci správneho trestania potrebné skúmať tak naplnenie formálnych znakov, ako aj materiálneho znaku správneho deliktu v podobe spoločenskej nebezpečnosti konania, ktoré zákonodarca klasifikoval ako správny delikt a charakterizoval ho vymedzením znakov jeho skutkovej podstaty. Aj pri tomto postupe sú však pre správny orgán vždy rozhodujúce mantinely nastavené platným právom, ktorým je orgán verejnej správy pri rozhodovaní striktne viazaný v zmysle princípu legality.
38. V dôsledku zistení kontroly zo dňa 27.11.2019, vykonanej prvostupňovým správnym orgánom u žalobcu, ako predajcu palív na prevádzke čerpacej stanice pohonných látok ČS BIO-plus, s.r.o., 059 52 Veľká Lomnica - Západ II, bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa 16.09.2020 podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší uložená sankcia vo výške 6.000,-EUR za porušenie povinnosti v zmysle § 14 ods. 3 zákona o ovzduší z dôvodu obsahu FAME u odobratej vzorky s hodnotou 7,6 % V/V, čím došlo k prekročeniu maximálne povoleného limitu 7,3 % V/V, čo nevyhovuje požiadavkám vyhlášky č. 228/2014 Z. z. a normy STN EN 590+A1. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.01.2021.
39. Na posúdenie danej veci nie je bez právneho významu, že vyšší obsah FAME má nežiaduci efekt, a to zníženie oxidačnej stability motorovej nafty, čo môže mať za následok tvorbu polymérnych zlúčenín a usadenín na vstrekovacích tryskách, čo môže vyústiť do zvýšenia dymivosti motora, čím dochádza k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia.
40. Žalobca v podanej správnej žalobe okrem iného namietal, že na kontrolnej vzorke, za ktorú je sankcionovaný, došlo len k malej odchýlke, rovnako mu nebolo umožnené odobrať si kontrolnú vzorku a vykonať znalecké posúdenie aj iným kontrolným laboratóriom, ktoré navrhoval už v priebehu správneho konania. Rovnako namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že na zvýšený obsah FAME môže mať vplyv jednak to, že motorová nafta je čerpaná zo spodnej časti skladovacej nádrže, ako aj nízka obrátkovosť tovaru. Takisto namietal, že kontrolný orgán vykonáva kontroly - odbery vzoriek a tieto odoberie a odovzdá do svojho laboratória, čím je mu znemožnený náležitý výkon jeho práv. V neposlednom rade namietal jednak výšku uloženej sankcie, ako aj jej nedostatočné odôvodnenie a navrhoval správnemu súdu využiť moderačné oprávnenie v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku, a to buď upustiť od uloženia sankcie alebo znížiť výšku pokuty.
41. Pokiaľ sa týka žalobných námietok v súvislosti s odobratím kontrolnej vzorky a nevykonaním znaleckého dokazovania, respektíve znemožnením jeho vykonania zo strany správnych orgánov, ktoré navrhoval, čím v podstate namietal žalobca nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, správny súd uvádza, že pri výkone kontroly motorového paliva sa vychádza z predpokladu, že inšpekcia životného prostredia, ako kontrolný orgán v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ovzduší, ktorému zákon o ovzduší zveruje výkon štátneho dozoru v oblasti ochrany ovzdušia, sa pri svojich záveroch opiera od výsledky akreditovaného skúšobného orgánu, pričom obe tieto inštitúcie musia pri kontrole postupovať v súlade
so zákonom. Pri kontrole v predmetnej veci bol navyše prítomný zástupca žalobcu p. S., vedúci čerpacej stanice, ktorý dozeral na proces odoberania vzorky motorovej nafty spoločnosťou VÚRUP, a.s..
42. Spoločnosť VÚRUP, a.s. spĺňa požiadavky na odber reprezentatívnej vzorky paliva, zistenie kvalitatívnych parametrov a zdokumentovanie výsledkov v zmysle ustanovenia § 7 ods. 11 vyhlášky č. 228/2014 Z.z.. Uvedená spoločnosť spĺňa prísne normy, pričom je držiteľom Osvedčenia o akreditácii č. 1-025 a Osvedčenia o akreditácii č. S-119, ktoré sú vydávané Slovenskou akreditačnou službou Bratislava. Správnosť postupov skúšobného laboratória je kontrolovaná pravidelnými dohľadmi Slovenskou akreditačnou službou. Žalobca v tejto časti navyše neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vecne spochybniť výsledky tohto akreditovaného laboratória a obmedzil sa len na konštatovanie o neobjektívnosti týchto výsledkov, v žiadnom zo svojich písomných prednesov však toto svoje konštatovanie bližšie nešpecifikoval, v čom presne vidí neobjektívnosť výsledkov, nakoľko akreditované laboratórium posudzovalo kontrolnú vzorku, ktorá bola odobratá a uložená do novej vzorkovnice za prítomnosti osoby, ktorá zastupovala žalobcu pri odbere. Žalobca zároveň nespochybnil ani proces samotného prevozu vzorky do laboratória, neuviedol tiež ani skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali nesprávnu manipuláciu alebo vyhodnocovanie kontrolnej vzorky. Z uvedených dôvodov túto argumentáciu žalobcu správny súd považoval za účelovú a námietku za nedôvodnú.
43. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány za účelom zistenia skutkového stavu veci vykonávajú dôkazy potrebné na prijatie záverov obsiahnutých v ich rozhodnutí. Nie sú teda povinné vykonať všetky dôkazy, ktoré v priebehu administratívneho konania boli zo strany účastníka konania navrhované, ak nimi zistený skutkový stav postačuje na prijatie záverov, napr. o spáchaní určitého deliktu. Dané sa týka aj navrhovaného opätovného znaleckého dokazovania, pokiaľ už z vykonaného dokazovania mali za dostatočne preukázané skutočnosti, na základe ktorých mohli rozhodnúť a pristúpiť k uloženiu sankcie za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania. Navyše, preukázanie porušenia povinnosti zo strany žalobcu bolo potvrdené akreditovaným laboratórium, ako bolo uvedené vyššie.
44. Ohľadne daného okruhu námietok správny súd poukazuje na to, že ak je zodpovednosť za určitý delikt objektívna, potom ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom správnych deliktov je, že sa nepožaduje zavinenie, t. zn. že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu nie je vôbec podstatná tá skutočnosť, čo spôsobuje zvýšenie parametra motorového paliva - obsahu FAME, t. j. či motorová nafta je čerpaná zo spodnej časti skladovacej nádrže, resp. nízka obrátkovosť tovaru. Preto ani na preukázanie danej skutočnosti (čo je dôvodom zvýšeného FAME) nebolo potrebné vykonávať znalecké dokazovanie zo strany správnych orgánov.
45. Takisto zákon o ovzduší nerozlišuje medzi malými, či väčšími odchýlkami a akákoľvek odchýlka od predpísanej normy znamená nedodržanie právnym predpisom stanovených požiadaviek na kvalitu motorovej nafty a v prípade takéhoto zistenia je povinnosťou správneho orgánu v oblasti ochrany ovzdušia uložiť sankciu.
46. Uloženie sankcie vo výške 6.000,- Eur, vzhľadom na možnosť uloženia sankcie v rozsahu od 330 Eur do 170 000 Eur, nepovažuje správny súd za neprimerané. Tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, jednoznačne odôvodnili, čo ho viedlo k uloženiu sankcie vo výške 6.000,- Eur, pričom uviedli jednotlivé okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Už samotný prvostupňový správny orgán uviedol, že pri jej stanovení vychádzal zo závažností zisteného nedostatku, keďže žalobca si nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ovzduší, nakoľko vyšší obsah FAME u odobratej vzorky motorovej nafty má za následok tvorbu polymérnych zlúčenín a usadenín na vstrekovacích tryskách, čo môže vyústiť do zvýšenia dymivosti motora, čím dochádza k väčšiemu úniku nespálených znečisťujúcich látok do ovzdušia. Rovnako zohľadnil tú skutočnosť, že u žalobcu nešlo o prvé porušenie povinnosti na úseku ochrany ovzdušia (pokuta už bola uložená právoplatným rozhodnutím IŽP Košice č. 23 954 046 17/7456-33839/Hus zo 06.11.2017 vo výške 3 000 Eur za porušenie ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o ovzduší pri stanovení výšky pokuty podľa § 30 ods. 2 písm. b/ zákona o ovzduší).
47. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/24/2018 zo dňa 14.03.2019 v právnej veci totožných účastníkov konania súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 23950005 18/1020-3566/D1a zo dňa 02.02.2018, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany ovzdušia č. 2395404617/7456-33839/Hus zo dňa 06.11.2017. Predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší vo výške 3000,- Eur podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší a podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca porušil povinnosti ustanovené v § 14 ods. 3 zákona o ovzduší, v nadväznosti na § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 367/2015 Z. z. tým, že na prevádzkovanej čerpacej stanici pohonných látok BIO-plus, Popradská 837, Veľká Lomnica - Západ II, predával motorovú naftu, ktorá nespĺňala požiadavku uvedenú v Prílohe č. 2 k vyhláške v parametri - obsah metylesterov mastných kyselín (FAME) - maximálny povolený limit 7,3 % V/V (7,0 % V/V + 0,3 % V/V) a vyššie zistená hodnotu FAME 7,5 % V/V.
48. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváženia, neznamená to, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadovážiť si potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a až potom, na základe zákonom povoleného správneho uváženia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje, dospieť pri dodržaní zásad logického uvažovania k určeniu výšky pokuty.
49. Preto správny súd vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa pokuty, konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere riadne a dostatočne odôvodnené, a to aj vo vzťahu k stanoveniu výšky uloženej sankcie. Správne orgány dostatočne zdôvodnili svoju správnu úvahu prečo pristúpili k určeniu pokuty v stanovej výške. Správne orgány rovnako uzavreli, že vplyv na uloženú výšku sankcie oproti ostatnému porušeniu zo strany žalobcu mala aj tá skutočnosť, že žalobca sa porušenia povinnosti dopustil opakovane, pričom pokuta mu bola uložená za rovnaké porušenie zákona o ovzduší a z rovnakého dôvodu - prekročenia obsahu metylesterov vyšších mastných kyselín (FAME). Správny súd má za to, že správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, v tejto veci pri svojom rozhodovaní pri ukladaní sankcie nevybočili zo zákonného rámca správnej úvahy.
50. V spojitosti s výškou uloženej sankcie (pokuta vo výške 6.000,- Eur) žalobca správnemu súdu predložil eventuálny (moderačný) návrh, v ktorom žiadal upustiť od uloženia sankcie, alternatívne zmeniť výšku sankcie tak, že ju správny súd zníži. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že považuje výšku pokuty za likvidačnú.
51. S ohľadom na určenie výšky pokuty na dolnej hranici zákonného rozpätia správny súd konštatuje, že sankčná moderácia v zmysle § 198 ods. 1 SSP a teda zníženie pokuty tak, ako to požadoval žalobca, s ohľadom na jej obmedzenie upravené v § 198 ods. 2 SSP, neprichádza do úvahy. Správny súd pri sankčnej moderácií môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako ju mohol uložiť orgán verejnej správy a rovnako upustiť od uloženia sankcie môže správny súd môže len v tých prípadoch, keď to zákon umožňoval aj orgánu verejnej správy. Prostredníctvom sankčnej moderácie tak nie je možné dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie, než aké mohlo byť dosiahnuté v administratívnom konaní. Keďže v danom prípade nemohol v prípade predmetného porušenia povinnosti žalobcu upustiť správny orgán od potrestania, nemôže tak urobiť teda ani správny súd.
52. Vzhľadom na opakovaný charakter tohto správneho deliktu u žalobcu a jeho závažnosť (nepriaznivé dôsledky na životné prostredie spôsobené vyššou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší v dôsledku spaľovania motorovej nafty zakúpenej od žalobcu motorovými vozidlami) dospel správny súd k záveru, že uložená pokuta vo výške 6.000,- Eur nie je neprimeraná povahe skutku. Pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby ustanovenej v § 30 ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší (od 330 Eur do 170 000 Eur). Z obsahu správnej žaloby alebo administratívneho spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sankcia by mohla byť vo vzťahu k žalobcovi likvidačná. Preto správny súd nevidel dôvody na použitie sankčnej moderácie či už vo forme upustenia od potrestania žalobcu, respektíve zníženia jej výšky.
53. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a preto správnu žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP (náhrada trov konania) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému správnemu orgánu nevznikli žiadne trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
55. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.