Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-48-2014.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletú: Z. E. R., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: D. E., narodená XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, Y., zastúpená: JUDr. Radka Paulínyová, advokátka, Trhová 4, P.O.BOX 160, Trnava a S. J. W. R., narodený XX.X.XXXX, bytom X S. O., X., Q., Q. X Q., G., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: H.. H. F., zamestnanec Okresného súdu Piešťany, o návrhu matky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť na výživu maloletej sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky s účinnosťou od 24.6.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.6.2014 do 26.1.2016 vo výške 521,77 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
IV. Súd neupravuje styk.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.6.2014 v spojení s upresnením na pojednávaní dňa 26.1.2016 sa matka domáha zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné vo výške 200 eur mesačne od 24.6.2014, nežiadala upraviť styk.
Uznesením č. k. 8P/48/2014-178 zo dňa 18.11.2015 súd ustanovil otcovi na konanie opatrovníka zamestnanca Okresného súdu Piešťany.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, návrhom matky, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, rodným listom maloletej, vyjadrením opatrovníka zo dňa 22.12.2015, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníka otca v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Matka uviedla, že od septembra 2013 žije s maloletou v Smoleniciach, dovtedy žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej v Anglicku a maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť. Poberá naďalej rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Otec maloletej si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, o maloletú sa nezaujíma. Naposledy otec s maloletou videl na Vianoce 2013. V spoločnej domácnosti okrem maloletej žije so svojou mamou, ktorá je dôchodkyňa a poberá dôchodok vo výške 281,- eur. Výdavky na bývanie v domácnosti sú 120,- eur (nájom a zálohové platby), z toho platí polovicu. Okrem toho platí mobil 20 eur, osobnú poistku 45 eur mesačne. Výdavky na maloletú sú primerané jej veku. Vie, že otec do septembra 2013 zarábal 1200,- libier, jeho aktuálne osobné majetkové pomery nepozná. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ani otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Kolízny opatrovník uviedol, že maloletú navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá maloletej túto zabezpečuje. Otcovi určiť primerané výživné. Neupraviť styk.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Súd považoval požiadavku matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti za dôvodnú, keď so zverením súhlasil aj kolízny opatrovník maloletej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a výlučne matka zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, keď v starostlivosti o maloletú zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide 2. o nezaopatrené dieťa.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu matky v časti požiadavky na výživné je možné čiastočne vyhovieť. Maloletá je v domácej starostlivosti matky, ktorá poberá rodičovský príspevok
a prídavky na maloletú. Náklady na výživu maloletej sú primerané jej veku. Otec si vyživovaciu povinnosť na maloletú neplní. Rodičia okrem maloletej nemajú inú vyživovaciu povinnosť. V domácnosti žije matka okrem maloletej so svojou matkou. Náklady na bývanie matky vo výške polovice zo sumy 120 eur, súd považuje za dôvodné. V konaní nebol preukázaný majetok väčšej hodnoty u matky. Matka zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, teda príspevok matky na jej výživu sa s ohľadom na vek maloletej sa prejavuje nielen vo finančnom zabezpečení, ale predovšetkým v osobnej starostlivosti. Keď príspevok na výživu maloletej zo strany otca s ohľadom na osobnú starostlivosti matky, sa má prejaviť predovšetkým vo finančnom zabezpečení výživy maloletej.
Pokiaľ ide o osobné, majetkové pomery a príjem otca, vykonaným dokazovaním sa napriek snahe súdu o zistenie miesta jeho pobytu v cudzine, uvedené nepodarilo zistiť. Súd ustanovil otcovi pre toto konanie opatrovníka, ktorý sa však nevedel bližšie k pomerom otca vyjadriť. Matka síce uvádzala príjem otca k septembru 2013 vo výške 1200 libier, avšak uvedené súd nemal preukázané. V konaní súd nezistil, že by otec vlastnil majetok väčšej hodnoty, ktorý by mal vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Súd určil otcovi výživné výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá bola za rozhodné obdobie vo výške 27,13 eur mesačne. Súd považoval ďalšie dokazovanie ohľadom pomerov na strane otca za nehospodárne, keď otca sa nepodarilo v konaní vypočuť z dôvodu, že súd nezistil miesto jeho pobytu v cudzine.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd styk otca s maloletou neupravil, keď matka ani kolízny opatrovník úpravu styku nežiadali. Pričom úprava styku s ohľadom na to, že miesto pobytu otca v cudzine nie je známe, otec sa o maloletú nezaujíma a ani sa stretávania nedomáha, je nateraz neúčelná. Nie je v záujme maloletej upraviť styk, keďže nie je možné tento upraviť konkrétnym spôsobom, pokiaľ ide o uvedenie konkrétnych dní a času, tak aby matka mohla maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
Súd určil zročné výživné od 24.6.2014 do 26.1.2016 na maloletú vo výške 521,77 eur pozostávajúcich 515,47 eur /19 mesiacov x á 27,13 eur/ + 6,30 eur 7 dní x á 0,90 eur za jún 2014/. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil výšku určeného výživného ako aj skutočnosť, aby výživné boli zaplatené najneskôr za 36 mesiacov.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie opatrovník otca do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.