Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sp-11-2013.pdf
PDF · 127.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa N. S., bytom D. T. U., G. XXX, prechodne Y., C. XX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, AK so sídlom Košice, Žižkova 6, proti odporkyni Sociálnej poisťovni Bratislava, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 28. 02. 2013 č. 12224-4/2013-BA, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. februára 2013 č. 12224-4/2013-BA.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa zo dňa 28. 02. 2013 č. 12224-4/2013-BA odporkyňa podľa § 88 a 89 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla o tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 15. 11. 1976 odo dňa 21. 01. 2013, pričom podľa § 109 ods. 2 cit. zákona od 21. 01. 2013 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, keďže nárok na výplatu úrazovej renty mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulu.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 11. 01. 2008 vydala odporkyňa dňa 20. 08. 2008 rozhodnutie o nepriznaní nároku na úrazovú rentu s poklesom pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %. Poškodený dňa 16. 09. 2008 podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti, na základe čoho posudkom posudkového lekára ústredia zo dňa 11. 11. 2008 bolo vyhovené opravnému prostriedku a bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %, čím poškodený splnil podmienku nároku na úrazovú rentu. Na základe uvedeného odporkyňa dňa 09. 12. 2008 vydala rozhodnutie o vzniku nároku na úrazovú rentu s tým, že podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tomuto nevznikol nárok na výplatu úrazovej renty, keďže suma úrazovej renty určená podľa § 89 nepresiahla nulu. O opravnom prostriedku podanom proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 04. 2009 č. k. 2Sp/70/2008-14, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, pričom tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2010 sp. zn. 4So/120/2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2010.
Dňa 08. 10. 2012 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, pričom na základe tejto žiadosti bol dňa 18. 02. 2013 posúdený jeho zdravotný stav na uvedený účel. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou vystavenej dňa 18. 02. 2013 miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného bola zvýšená zo 41 na 50 % odo dňa 21. 01. 2013. Navrhovateľ bol oboznámený s
lekárskou správou obsahujúcou nové posúdenie poklesu pracovnej schopnosti a jej odôvodnením a uvedené bez námietok potvrdil svojím podpisom.
Dňa 15. 11. 1976 navrhovateľ utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k devastačnému poraneniu predlaktia pravej dominantnej hornej končatiny, vykĺbenie pravého lakťového kĺbu s prasknutím puzdra kĺbu a poškodeniu šliach extenzorov - vystierač svalov ramena a predlaktia. V čase pracovného úrazu vykonával práce pri oprave hutných agregátov ako prevádzkový zámočník priamo vo valcovniach na vysokých peciach Východoslovenských železiarní. Pri pracovnom úraze vykonával prácu prevádzkového zámočníka pri bežných opravách všetkého druhu. Poškodený nevykonával opravy ťažkých hutných agregátov. V roku 2008 posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Prešove stanovil pokles pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 41 %, pričom zdravotný stav menovaného zhodnotil ako zhoršený. Konštatoval, že na zhoršení zdravotného stavu sa okrem pracovných činností mohli podieľať aj vplyvy vonkajšieho a vnútorného prostredia, ako aj zaťažovanie pravej dominantnej hornej končatiny v civilnom živote. Poškodený si požiadal o prehodnotenie poklesu pracovnej schopnosti vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu. Doloženými odbornými vyšetreniami bola potvrdená čiastočná obrna lakťového nervu vpravo, súvislosť s pracovným úrazom z roku 1976 bola posúdená ako vysoko pravdepodobná. Vplyv nepracovného civilného prostredia však nemožno jednoznačne vylúčiť. V dôsledku čiastočnej obrny lakťového nervu je prítomná porucha citlivosti a tŕpnutie malíčka pravej ruky, ktorý je v poloohnutej pozícii. Vystretie malíčka poškodený vykoná. Je ľahko obmedzená jemná motorika, svalová sila pravej ruky je mierne znížená. Stav bol hodnotený neurológom ako chronický bez možnosti zlepšenia operačným zákrokom. Po prehodnotení zdravotného stavu posudkový lekár skonštatoval, že u poškodeného v dôsledku rôznych vplyvov došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pričom tento naďalej vykonáva ľahké manuálne práce ako robotník. Od roku 2003 nedošlo k zmene pracovnej náplne, preto posudkový lekár stanovil pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % s dátumom zmeny poklesu pracovnej schopnosti dňom 21. 01. 2013, kedy bolo vykonané EMG vyšetrenie, ktoré potvrdilo zhoršenie zdravotného stavu. Tento môže vykonávať práce len v prostredí bez zvýšeného zaťažovania horných končatín.
Citujúc ust. § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení odporkyňa konštatovala, že keďže v roku 2008 vznikol navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, ale nevznikol mu nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu, že suma úrazovej renty prepočítaná podľa § 89 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení z dôvodu priznania invalidného dôchodku nepresiahla nulu, nebolo možné uplatniť citované ust. zákona o sociálnom poistení, ale pre výpočet renty bolo použité ust. § 89 ods. 5 tohto zákona. V zmysle ust. § 89 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bola vypočítaná výška úrazovej renty navrhovateľa, ktorá zodpovedá sume 322 eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku, táto bola znížená o sumu invalidného dôchodku. Ku dňu zmeny poklesu pracovnej schopnosti sa poškodenému vyplácal invalidný dôchodok v sume 438,30 eur mesačne. Keďže uvedená suma, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, prevyšuje sumu 322 eur úrazovej renty, konečná suma úrazovej renty nepresahuje nulovú hodnotu a preto odo dňa 21. 01. 2013 navrhovateľovi nárok na výplatu úrazovej renty nevznikol.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 11. 03. 2013 navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku uviedol, že úrazová renta mu mala byť priznaná za obdobie troch rokov spätne, najneskôr od dátumu podania žiadosti dňa 08. 10. 2012. Odporkyňa nevzala do úvahy potvrdenie z 22. 04. 2002, v ktorom zamestnávateľ navrhovateľovi oznámil, že od 01. 04. 2002 mu patrí strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 8.544 Sk, t. j. 283,61 eur, ktorá sa mala v zmysle opatrenia č. 199/2003 Z. z. za rok 2002 valorizovať o 9,3 %. Uvedená suma sa mala správne zvýšiť v rozsahu špecifikovanom v opravnom prostriedku za jednotlivé obdobia s tým, že navrhovateľovi mala byť v konečnom dôsledku priznaná úrazová renta vo výške 463,46 eur mesačne podľa pracovno-právnej úpravy a nie podľa úpravy zákona o sociálnom poistení. Zdôraznil, že pracovný úraz utrpel pred 01. 01. 2004 a pred 01. 01. 2004 mu strata na zárobku bola vyplácaná. Preto mala odporkyňa na túto skutočnosť iba kontinuálne nadviazať a pristúpiť z úradnej moci k výplate. Poukázal na to, že žiadne zákonné ustanovenie nesplnomocňuje odporkyňu, aby opravila, prepočítala alebo iným spôsobom zasiahla do nárokov na stratu na zárobku za obdobie do 31. 12. 2003 s následným vyplácaním po 01. 01. 2004 v inej alebo zmenenej výške. V čase po 01. 04. 2002 už Sociálna poisťovňa mala navrhovateľovi vyplácať stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pokiaľ sa tak nestalo, tento nedostatok mala sama odstrániť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 26.02.2009, sp. z. 7So/239/2007.
Za nesprávny považoval navrhovateľ aj postup odporkyne pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti tvrdiac, že táto u neho zodpovedá 100 %. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký má zostatkový pracovný potenciál, ktorý vzhľadom na charakter vykonávanej práce na pôvodnú prácu je nulový. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na judikatúru Najvyššieho súdu SR /rozsudky sp. z. 9So/82/2008, 7So/31/2009, 7So/41/2009/. Navrhovateľ zastáva názor, že v danom prípade malo dôjsť k transformácii úrazovej renty, keďže to, že mu pred 01. 01. 2004 bola vyplácaná strata na zárobku jeho zamestnávateľom, je potrebné považovať za dohodu, ktorá má podobné účinky ako zmier a preto na ňu musí Sociálna poisťovňa prihliadať. Žiadal, aby v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň žiadal, aby v rovnakých veciach bolo postupované rovnako a v tejto súvislosti odkázal na rozsudok Okresného súdu v Prievidzi 12C 190/2005, kde v rámci prejednania mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zistil, že poškodený s určeným poklesom pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa.
V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2013 navrhla odporkyňa napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v jeho odôvodnení. Chronologicky popísala priebeh správneho konania od podania prvotnej žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty až po vydanie posledného rozhodnutia. Konštatovala, že v danom prípade navrhovateľovi nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady na stratu na zárobku k 31. 12. 2003 a trvaním tohto nároku aj po 31. 12. 2003. V tejto súvislosti zdôraznila, že odporkyňa vychádzala okrem príslušných lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia aj zo skutočnosti, že v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 15. 11. 1976 navrhovateľovi síce vznikla a bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, no k dátumu 31. 12. 2003 tak, ako to jednoznačne deklaruje zákon, táto navrhovateľovi vyplácaná nebola. V tejto súvislosti zamestnávateľom navrhovateľovi nebolo vyplácané žiadne peňažné plnenie, ktoré by zamestnávateľ v súlade s § 272 ods. 1 zákona odovzdal Sociálnej poisťovni a ktoré by sa v súlade s § 272 ods. 3 transformovalo na úrazovú rentu. Z karty opakovaného plnenia, ktorá je výpisom z informačného systému Sociálnej poisťovne, týkajúcim sa výberu poistného navrhovateľovi bola od 30. 07. 2003 do 31. 12. 2003 vyplácaná iba náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. To, že navrhovateľovi nebola k 31. 12. 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 04. 2009 sp. zn. 2Sp/70/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2010 sp. zn. 4So/120/2009, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. 04. 2010 sp. zn. 12C/1190/2000-291, list zamestnávateľa zo dňa 24. 10. 2012 označený ako oznámenie vo veci N. S., prehľad hrubej mzdy navrhovateľa, ktorý tvorí prílohu uvedeného oznámenia a list zamestnávateľa zo dňa 05. 02. 2009 označený ako oznámenie a zaslanie vo veci N. S.Í.. Poukázala na to, že metodickými pokynmi, vypracovanými v rámci Sociálnej poisťovne bol zavedený postup, v zmysle ktorého u poškodených, ktorým nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu v zmysle § 272 zákona, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pretrvávajú aj po 01. 01. 2004, resp. po tomto dátume sa zhoršujú, sa na účely nároku na úrazovú rentu posudzuje práve progresia následkov tohto pracovného úrazu, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u poškodeného do 31. 12. 2003. Ak bol poškodenému nárok na úrazovú rentu už priznaný podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, progresia následkov pracovného úrazu sa v nadväznosti na § 88 ods. 3 zákona porovnáva so stavom, ktorý u poškodeného trvá v čase posledného lekárskeho vyšetrenia, prípadne niekoľkých na seba nadväzujúcich vyšetrení. Tento postup sa uplatnil aj v prípade rozhodovania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu po podaní žiadosti zo dňa 08. 10. 2012 a následnom vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 28. 02. 2013.
Odporkyňa zdôraznila, že zdravotný stav pre účely úrazovej renty bol náležitým spôsobom posúdený, bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa s poukazom na závery obsiahnuté v odborných lekárskych nálezoch, ktoré tvoria dokumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise, pričom ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 18. 02. 2013 na momentálny zdravotný stav navrhovateľa mohlo mať vplyv aj civilné nepracovné prostredie. Nastúpené zmeny na štrbinách zápästného a lakťového kĺbu už nemuseli súvisieť s utrpeným úrazom. Tento aj naďalej vykonával pôvodnú prácu, rôzne druhy prác a činností v civilnom živote, pribudol vyšší vek a ďalšie zmeny na kostiach, ktoré pri úraze neboli poškodené. Vplyvom všetkých týchto vplyvov vonkajšieho aj vnútorného prostredia došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Na základe uvedeného niet dôvodu na stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % tak, ako to uvádza v opravnom prostriedku. V danom prípade
zo strany Sociálnej poisťovne bolo určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa venovaná náležitá pozornosť, táto postupovala v súlade s platnou právnou úpravou a mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % považuje za dostatočne medicínsky odôvodnenú. Z lekárskej správy tvoriacej prílohu napadnutého rozhodnutia je zrejmý a dostatočne odôvodnený aj dátum, od ktorého sa u navrhovateľa deklaruje zhoršenie zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 15. 11. 1976 a s ktorým sa spája vznik nároku na úrazovú rentu.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnuté rozhodnutia odporkyne a oboznámení sa s jej administratívnym spisom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil nárok na úrazovú rentu žiadosťou zo dňa 11. 01. 2008. O tejto žiadosti rozhodla odporkyňa rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, ktorým podľa § 88 zákona o sociálnom poistení rozhodla o tom, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 15. 11. 1976 nemá nárok na úrazovú rentu. Na základe navrhovateľom podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav na účely úrazovej renty opätovne prehodnotený a posúdený, pričom, ako to vyplýva z lekárskej správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 11. 11. 2008, miera poklesu jeho pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 41 %. Na základe uvedeného bolo vo veci dňa 09. 12. 2008 vydané rozhodnutie, ktorým odporkyňa vyhovela jeho opravnému prostriedku a podľa § 88 a 89 zákona o sociálnom poistení rozhodla o tom, že navrhovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 15. 11. 1976 a podľa § 109 ods. 2 cit. zákona o tom, že odo dňa 08. 02. 2008 navrhovateľ nemá nárok na výplatu úrazovej renty, keďže nárok na výplatu úrazovej renty nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona nepresiahla nulu. Týmto rozhodnutím bolo zároveň zrušené jej rozhodnutie zo dňa 20. 08. 2008. O opravnom prostriedku podanom aj proti naposledy citovanému rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 04. 2009 č. k. 2Sp/70/2008-14, ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 09. 12. 2008 č. 222-7415/2008, Ba-19026/2008 konštatujúc, že z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že navrhovateľ ku dňu 31. 12. 2003 nepoberal náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ani náhradu za stratu na dôchodku. Zároveň z listinných dôkazov bolo preukázané, že výška invalidného dôchodku, ktorý poberal navrhovateľ v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola 10.696,- Sk, konečná suma úrazovej renty určená napadnutým rozhodnutím podľa § 89 ods. 1 a 2 zodpovedala sume 6302,- Sk a keďže táto je nižšia ako invalidný dôchodok a rozdiel nepresiahol nulu, navrhovateľovi nevzniká ku dňu 08. 02. 2008 nárok na výplatu úrazovej renty. Krajský súd v Prešove v odôvodnení tohto rozhodnutia zároveň konštatoval, že podstatnou námietkou navrhovateľa v predmetnom konaní bolo, že výška invalidného dôchodku mu nepostačuje na úhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s liečbou a rehabilitáciu a kúpele, pričom samotnú úrazovú rentu považuje za náhradu ušlej mzdy, ktorú mu doplácal podnik do roku 2004. Úrazová renta však nie je náhradou ušlej mzdy, resp. straty na zárobku, ako na ňu poukazoval navrhovateľ v odvolaní aj v opravnom prostriedku, pričom z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že k 31. 12. 2003 navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplácaná nebola a preto nemohlo dôjsť k transformácii úrazovej renty. Citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2010 sp. zn. 4So/120/2009, v odôvodnení ktorého sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, námietky navrhovateľa uplatnené v prvostupňovom konaní považoval za nedôvodné s tým, že tieto boli náležitým spôsobom krajským súdom odôvodnené.
Žiadosťou zo dňa 08. 10. 2012 si navrhovateľ opakovane uplatnil nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 15. 11. 1976. V neformálnej žiadosti o priznanie úrazovej renty zo dňa 01. 10. 2012 navrhovateľ uviedol, že z potvrdenia zo dňa 22. 04. 2002, ktoré v prílohe pripojil zamestnávateľ navrhovateľovi oznámil, že odo dňa 01. 04. 2002 mu patrí strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 8544 Sk, t. j. 283,61 eur, ktorá sa má v zmysle opatrenia č. 199/2003 Z. z. za rok 2002 valorizovať o 9,3 %. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ poškodenému navrhovateľovi vyplácal stratu na zárobku aj k 01. 04. 2002 a nasledujúcemu obdobiu, malo dôjsť podľa jeho názoru k transformácii úrazovej renty v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení.
Na základe podanej žiadosti bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou dňa 18. 02. 2013 posúdený zdravotný stav navrhovateľa na účely úrazovej renty, pričom ako to vyplýva z posudku z uvedeného dňa, navrhovateľ je naďalej poškodený na účely § 88
ods. 1 zákona o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu, lebo má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola stanovená už nie v rozsahu 41 %, ale 50 % s účinnosťou od 21. 01. 2013. Zo záveru posudku vyplýva, že posudzovaný dňa 15. 11. 1976 utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k devastačnému poraneniu predlaktia pravej dominantnej končatiny, k vykĺbeniu pravého lakťovému kĺbu s prasknutím puzdra kĺbu a poškodeniu šliach extenzorov
- vystieračov svalov ramena a predlaktia. V čase pracovného úrazu vykonával práce pri oprave hutných agregátov ako prevádzkový zámočník priamo vo valcovniach a vysokých peciach VSŽ, neskôr U.S. Steel Košice. Po pracovnom úraze vykonával prácu prevádzkového zámočníka pri bežných opravách všetkého druhu (stroje, filtre, lisy, výmena ložísk, opravy vzduchových ventilátorov, obloženia bŕzd a pod.). Nevykonával opravy ťažkých hutných agregátov. V roku 2008 posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava pracovisko Prešov stanovil pokles pracovnej schopnosti poškodeného na 41 %, pričom zdravotný stav poškodeného hodnotil ako zhoršený. Posudkový lekár konštatoval, že na zhoršení zdravotného stavu sa okrem pracovných činností mohli podieľať aj vplyvy vonkajšieho a vnútorného prostredia tak, ako to bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Posudzovaný žiadal o prehodnotenie poklesu pracovnej schopnosti vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu. Doloženými odbornými vyšetreniami a to ortopedickým, neurologickým a EMG vyšetrením zo dňa 21. 01. 2013 bola potvrdená čiastočná obrna lakťového nervu vpravo. Súvislosť s pracovným úrazom z roku 1976 je vysoko pravdepodobná. Vplyv nepracovného civilného prostredia však nemožno jednoznačne vylúčiť. V dôsledku čiastočnej obrny lakťového nervu je prítomná porucha citlivosti a tŕpnutie malíčka pravej ruky, ktorý je v poloohnutej pozícii. Vystretie malíčka posudzovaný vykoná. Je ľahko obmedzená jemná motorika, svalová sila pravej ruky je mierne znížená. Stav je hodnotený neurológom ako chronický bez možnosti zlepšenia operačným zákrokom. Po prehodnotení zdravotného stavu konštatoval, že u poškodeného v dôsledku rôznych vplyvov pracovných aj nepracovných došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Menovaný však naďalej vykonáva ľahké manuálne práce ako robotník. Od roku 2003 nedošlo k zmene pracovnej náplne, preto stanovil pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. Dátum zmeny poklesu pracovnej schopnosti stanovil dňom 21. 01. 2013, t. j. zdokumentovaní s dátumom, kedy EMG vyšetrením bolo dokumentované zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa.
Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach zo dňa 06. 05. 2013 vypracovanej na účely súdneho konania vyplýva, že tento posudkový lekár sa stotožnil so závermi posudkového lekára prvého stupňa s tým, že navrhovateľ je aj naďalej poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % od 21. 01. 2013. V závere tohto posudku posudkový lekár konštatoval, že posudzovaný od roku 2008 mal priznanú úrazovú rentu s poklesom pracovnej schopnosti 41 % pre zhoršenie zdravotného stavu po pracovnom úraze utrpenom v roku 1976 s poranením lakťa, predlaktia a zápästia pravej dominantnej hornej končatiny. V čase pracovného úrazu vykonával práce pri oprave hutných agregátov ako prevádzkový zámočník vo VSŽ, t. č. U.S. Steel Košice. Na následky pracovného úrazu bol uznaný čiastočne invalidným a odvtedy pracuje naďalej v U.S. Steel Košice a vykonáva prácu prevádzkového zámočníka pri bežných opravách všetkého druhu, prácu skladníka a eventuálneho pomocného robotníka. Posudzovaný aktuálne opakovane žiadal o prehodnotenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu. Doloženými odbornými vyšetreniami včítane EMG vyšetrenia je dokumentované zhoršenie zdravotného stavu v zmysle poškodenia lakťového nervu pravej ruky, ktoré sa prejavuje poruchou citlivosti a tŕpnutím 4. a 5. prsta pravej ruky, ako aj mierne zníženou svalovou silou pravej ruky. U poškodeného v dôsledku rôznych vplyvov pracovných aj nepracovných došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a preto bola aj naďalej stanovená 50 % miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.
Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že ku dňu zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti t. j. ku dňu 21. 01. 2013 bol navrhovateľovi vyplácaný invalidný dôchodok v sume 438,30 eur mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa adresovaného Sociálnej poisťovni pobočka Košice zo dňa 05. 02. 2009 vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti po pracovnom úraze utrpenom dňa 15. 11. 1976 sa v čase odovzdávania agendy Sociálnej poisťovni od zamestnávateľov neposkytovala a to z dôvodu, že výška, do ktorej sa malo poškodenému doplácať bola nižšia, ako bola jeho mesačná tarifná mzda. Zamestnávateľ poskytoval poškodenému iba náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, ktorá súvisela s pracovným úrazom zo dňa 15. 11. 1976, ktorú má potvrdenú ošetrujúcim lekárom. Z uvedeného oznámenia zároveň vyplýva, že poškodený vedie
so zamestnávateľom súdny spor o výšku priemerného, resp. pravdepodobného zárobku, z ktorého sa malo vychádzať pri výpočte poskytovania náhrady za stratu na zárobku.
Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa adresovaného navrhovateľovi zo dňa 22. 04. 2012 vyplýva, že v zmysle § 251 ods. 2 Zákonníka práce bol vykonaný prepočet poskytovanej náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa poskytuje podľa § 201 ods. 1 uvedeného zákona. Od 01. 04. 2002 navrhovateľovi prislúcha náhrada za stratu na zárobku vo výške 8544,- Sk hrubého.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa adresovaného Sociálnej poisťovni pobočka Košice zo dňa 24. 10. 2012 vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti po pracovnom úraze utrpenom 15. 11. 1976 sa v čase odovzdávania agendy Sociálnej poisťovne od zamestnávateľov neposkytovala a to z toho dôvodu, že výška, do ktorej sa malo poškodenému doplácať bola nižšia, ako bola jeho mesačná tarifná mzda. Od 01. 07. 2000 v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 194/2000 Z. z. by sa malo doplácať do výšky 8353,- Sk hrubého, od 01. 07. 2001 do výšky 8544,- Sk hrubého a v zmysle § 251 ods. 2 Zákonníka práce by sa malo doplácať do výšky 8544,-a Sk hrubého, keďže u poškodeného nebol uplatňovaný ods. 2 § 195 Zákonníka práce, ďalej od 01. 07. 2002 by sa malo doplácať do výšky 8785,- Sk hrubého a od 01. 07. 2003 by sa malo doplácať do výšky 9058,- Sk, ale za celé obdobie náhrada za stratu na zárobku nevznikla. Zamestnávateľ poskytoval poškodenému iba náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ktorá súvisela s pracovným úrazom zo dňa 15. 11. 1976 a ktorú mal potvrdenú ošetrujúcim lekárom.
Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 12C/1190/2000-291, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06. 2010, ktorým boli žalovaní U.S. Steel, s. r. o., Košice a U.S. Steel servis, s. r. o., Košice zaviazaní zaplatiť žalobcovi náhradu straty na zárobku v sume 6.529,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne podľa špecifikácie v tomto rozsudku uvedenej. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku predmetného pracovného úrazu, pričom vzhľadom na rozdielne názory účastníkov konania ohľadne výšky náhrady za stratu na zárobku za žalované obdobie od 01. 05. 1994 do 31. 12. 2003 bolo nutné v konaní vykonať znalecké dokazovanie so zameraním na určenie pravdepodobného zárobku žalobcu za predmetné obdobie rozhodného obdobia, ako aj so zameraním na výpočet výšky náhrady straty na zárobku za predmetné obdobie a na základe znaleckých posudkov znalkýň Ing. Dany Čiefovej, MUDr. Kláry Benešovej a Ing. Bánocyovej v rozsudku špecifikoval jednotlivé obdobia, za ktoré navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku a v akej výške Z tohto nepochybne vyplýva, že za celý rok 2003 navrhovateľovi strata na zárobku nevznikla žiadna. Za celé sporné obdobie mu vznikol nárok na stratu na zárobku v celkovej výške 196.706,- Sk.
Na pojednávaní dňa 26. 01. 2016 právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom opravnom prostriedku z dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení. Poukázala na to, že vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z opravného prostriedku od 01. 01. 2014 by došlo k valorizácii úrazovej renty navrhovateľa o 2,3 % na sumu 474,12 eur, od 01. 01. 2015 o 1,32 % na sumu 480,38 eur a od 01. 01. 2016 o 0,46 % na sumu 482,59 eur. Nesúhlasila so stanoviskom odporkyne obsiahnutým v písomnom vyjadrení s tým, že navrhovateľovi strata na zárobku ku dňu 31. 12. 2003 vyplácaná bola, pretože uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II, ktorý sa nachádza v administratívnom spise a z ktorého vyplýva, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok pokiaľ ide o výpočet straty na zárobku za obdobie od 01. 01. 1994 do 31. 12. 2003. Z toho teda vyvodzuje záver, že k uvedenému dátumu navrhovateľovi nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patril. V prípade potreby navrhla vypočuť ako svedka zamestnávateľa navrhovateľa. Poukázala tiež na to, že v čase, kedy bolo vydané rozhodnutie, bol navrhovateľ v spore so svojím zamestnávateľom a vzhľadom na uvedené zrejme zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni doklad, z ktorého potom táto vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia, aj keď tento nezodpovedá skutočnému stavu. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Predložila súdu stanovisko Sociálnej poisťovne ústredia o súbehu invalidného dôchodku a úrazovej renty publikované na internete s tým, že z tohto stanoviska nepochybne vyplýva, že keď k pracovnému úrazu alebo vzniku choroby z povolania došlo pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, súbeh invalidného dôchodku a úrazovej renty je možný.
Navrhovateľ sa pripojil k prednesu svojej právnej zástupkyne a k tomuto uviedol, že zastáva názor, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti mala byť stanovená v rozsahu 100 % tak, ako to uviedol v návrhu, pričom nie je mu jasné, z akého dôvodu z roku 1994 došlo k zníženiu náhrady za straty zo zárobku, ktorá mu bola vyplácaná predtým. Zastáva názor, že podkladom pre výpočet straty na zárobku mal byť plat jeho kolegu zaradeného v rovnakom pracovnom zaradení Milana Dusku a nie je mu zrejmý dôvod, prečo tak učinené nebolo.
Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Konštatovala, že v tomto konaní nie je potrebné vykonať obšírne dokazovanie, keďže toto bolo vykonané v konaní pred všeobecným súdom tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice II. Rovnako záver k niektorým námietkam navrhovateľa bol premietnutý aj v správnom rozhodnutí vydanom Krajským súdom v Prešove, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Poukázala na to, že znalkyňa pri vyčíslení výšky straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vychádzala zo zadanej úlohy a túto vyčíslila za stanovené obdobie v zmysle citovaného rozsudku Okresného súdu Košice II. Navrhovateľovi však vychádzajúc z tohto rozsudku bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti do roku 2002, pričom za rok 2003 už táto strata na zárobku u neho nevznikla, ani mu nebola vyplácaná. Zdôraznila, že vychádzajúc z uvedených skutočností nebolo v danom prípade možné aplikovať ust. § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako to žiadal navrhovateľ.
Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 2 cit. zákona poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 89a cit. zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 89 ods. 2 cit. zákona suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa ods. 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
Podľa § 89 ods. 4 cit. zákona ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu, alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
Podľa ods. 5 cit. zákonného ustanovenia pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená aj suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
Podľa § 112 ods. 4 cit. zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní, alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 272 ods. 1 upravoval, že Sociálna poisťovňa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia nároky na výplatu plnení neuvedených v ods. 1 podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, poskytujú sa v sume akej patrili do 31. 12. 2003.
Podľa § 272 ods. 3 cit. zákona náhrada za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu a to v sume, akej patrili do 31. 12. 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, je potrebné konštatovať, že odporkyňa posudzovala podmienky nároku navrhovateľa na úrazovú rentu v súlade s § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spôsobom stanoveným v ods. 3 cit. zákonného ustanovenia. Z vykonaných dôkazov tak, ako boli vyššie špecifikované nepochybne vyplýva, že navrhovateľovi ku dňu 31. 12. 2003 náhrada na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyplácaná nebola a nebola mu vyplácaná ani strata na dôchodku. Preto nemohlo dôjsť k transformácii úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako je to dokumentované aj v citovanom rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 04. 2009 č. k. 2Sp/70/2008, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 03. 2010 sp. zn. 4So/120/2009. Z listinných dôkazov tiež nepochybne vyplýva, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, resp. ku dňu zmeny poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, tomuto bol vyplácaný invalidný dôchodok v sume 438,30 eur mesačne. Konečná suma úrazovej renty určená napadnutým rozhodnutím podľa § 89 ods. 1, 2 a 5 nepresahuje nulovú hodnotu, tzn., že navrhovateľovi ku dňu 21. 01. 2013, kedy mu vznikol nárok na úrazovú rentu nárok na jej výplatu nevznikol. V konaní bolo preukázané najmä odbornými lekárskymi nálezmi, ako aj popisom pracovnej činnosti navrhovateľa, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti zodpovedá 50 %. Posudkové orgány percentuálnu zmenu poklesu jeho pracovnej schopnosti, ako aj dátum tejto zmeny vo svojich posudkoch vychádzajúc zo zákonných kritérií náležite odôvodnili.
Z potvrdení, na ktoré sa navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku odvolával, ani z citovaného rozsudku Okresného súdu Košice II nie je možné vyvodiť ním tvrdené skutočnosti v súvislosti s transformáciou predmetnej úrazovej renty. Práve naopak, uvedený rozsudok jednoznačne potvrdzuje závery odporkyne, obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí i jej písomnom vyjadrení. Keďže v uvedenom konaní bolo v tomto smere vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré sa premietlo v odôvodnení rozsudku, nepovažoval súd za potrebné doplniť dokazovanie ním navrhovaným spôsobom.
K tvrdeniu navrhovateľa v priebehu pojednávania, že podkladom pre výpočet straty na zárobku mal byť plat jeho kolegu, ktorý mal byť zaradený v rovnakom pracovnom zaradení súd považuje za potrebné uviesť, že uvedená problematika bola rovnako vyriešená už v predmetnom konaní pred Okresným súdom Košice II, v ktorom bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie so zameraním aj na uvedenú skutočnosť a závery v tomto smere boli premietnuté v odôvodnení rozsudku.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd námietky navrhovateľa vznesené v podanom opravnom prostriedku, ako aj v priebehu pojednávania za právne irelevantné rovnako, ako aj odkaz na judikatúru v súvislostiach uvedených v opravnom prostriedku, keďže v danom prípade nejde o skutkovo aj právne totožnú vec s vecami, ktorých sa citované judikáty týkajú.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.
Neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.