Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-418-2015.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/418/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou, v právnej veci žalobcu Z. K. B., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. W. X, A., zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému Q.N. R., N.. XX.X.XXXX, N. A. M. XXXX/X, K., C. Č. N. N. V., D.. Y. J. T., D. Okresného B. K. J., v konaní o zaplatenie 200,11 eur príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 200,11 Eur od 9.12.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 66,55 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom Zmluvy o o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu sumu 200,11 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9,25% zo sumy 200,11 eur od 9.12.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Pobyt žalovaného nie je známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. mu bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 26.1.2016, na ktoré sa neustanovil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí však svoju neúčasť ospravedlnili, pričom súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov. Neustanovil sa opatrovník žalovaného, ktorý však svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, preto súd pojednával v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2006 právny predchodca žalobcu (M. Ú. A., P..B..) uzavrel so žalovaným Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu a to dňa 24.10.2006, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovanému bol zriadený bežný účet pod číslom : XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj sporiaci účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovanému bola vydaná platobná karta : Š. W. V.. Zo Zmluvy ďalej
vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý denný limit vo výške 2000 Sk, t.j. 66,38 eur. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,90% ročne.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 vyplýva, pohľadávky právneho predchodcu žalobcu spoločnosti M. Ú.M. A., P..B.. (B. B. V. N. X, A.) ako postupcu vzniknuté zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX A.oli postúpené na žalobcu ako postupníka. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávky žalobcu sumu 239,44 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 200,11 eur ako aj úroku z omeškania 39,33 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.1.2012 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na nového veriteľa, t.j. na žalobcu.
Z listiny označenej ako ,,Pokus o zmier“ zo dňa 27.9.2013 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky v sume 272,86 eur najneskôr do 4.10.2013.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas a to i napriek upomienkam žalobcu adresovaným žalovanému, uplatnil si žalobca svoje právo súdnou cestou.
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 499 cit. zákona, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa ust. § 500 ods. 1 cit. zákona, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa ust. § 500 ods. 2 cit. zákona, ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi. Podľa ust. § 501 ods. 1 cit. zákona, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Podľa ust. § 502 ods. 1 cit. zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 502 ods. 2 cit. zákona, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa ust. § 503 ods. 1 cit. zákona, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ust. § 503 ods. 2 cit. zákona, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou do dňu 31.12.2007, v znení zákona č. 568/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd priznal žalobcovi ním uplatňovanú istinu vo výške 200,11 eur, keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom mal za preukázane, že zostatok pohľadávky žalobcu je vo výške 200,11 eur, predstavujúcej rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s účinnosťou od 1.7.2010, v znení zákona č. 281/2010 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z. , s účinnosťou od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, súd ho preto z uvedených dôvodov a v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania dohodnutého 9,25% ročne zo sumy 200,11 eur od 9.12.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia.
Keďže nárok žalobcu bol riadne preukázaný, uplatnený v súlade s právnymi predpismi, bol mu aj v uplatňovanom rozsahu priznaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 66,55 eur (t.j. v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. , za úkony
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia ......................................................19,92 eur
- podanie žaloby na súd dňa 24.10.2013...........................................................19,92 eur
- režijný paušál : 2 x 7,81 eur (za úkon v roku 2013), + 20% DPH vo výške 11,092 eur, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Podľa ust. § 14 ods. ods. 1 cit. vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 5a) Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ust. § 85j cit. zákona, (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20% podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust.§149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).