Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/150/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: D. Z., V.. XX. XX. XXXX, P. Y. Š. X. Č.. XX, P., zastúpenej: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka, Hviezdoslavova 9, Bardejov proti odporcovi: Y. H., V.. XX. XX. XXXX, P. T. J. XXXX/XX, L. V. B., zastúpenému: JUDr. Martina Čelková, advokátka, Štefánikova 22, Humenné, o zaplatenie 1.350 eur prísl., t a k t o

rozhodol:

Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.350 eur a na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom sa poznala ako kamarátka a od decembra 2010 žili spolu v jednej domácnosti. Obaja v tom čase pracovali v Nemecku, preto tam aj spolu bývali. Od začiatku ich spolužitia všetky náklady na existenciu hradili každý v podiele 1/2. V mesiaci apríl 2011 prišiel odporca do Nemecka a oznámil navrhovateľke, že si zabudol doma platobnú kartu, tak sa dohodli, že všetky poplatky a nákupy bude hradiť navrhovateľka a odporca jej potom dá jednu polovicu týchto nákladov. V mesiaci november 2011 sa navrhovateľka s odporcom rozišli a dohodli sa, že polovicu nákladov, ktoré mali spolu na existenciu činí sumu 1.350 eur. Odporca túto sumu odsúhlasil, dokonca o výške tejto sumy vedela aj jeho mama, ktorá navrhovateľke prisľúbila, že peniaze jej odporca určite vráti. O tejto dohode vedeli aj navrhovateľkini rodičia v Bardejove, pretože mama odporcu navrhovateľke telefonovala do Bardejova a uisťovala ju, že peniaze dostane, ale že majú výdavky na svadbu a že prerábajú kuchyňu, aby navrhovateľka počkala. Odporca taktiež navrhovateľke vypisoval, že peniaze vráti ako náhle ich bude mať. Napriek sústavným prosbám, dokonca aj vyhrážkam, odporca navrhovateľke sumu, o ktorú sa na jej úkor obohatil, nevrátil.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že pri spolužití v Nemecku spolu s navrhovateľkou financovali nákup stravy. Navrhovateľka teraz požaduje od neho naspäť aj peniaze za darček (hodinky), ktorý jej aj chcel vrátiť, ale navrhovateľka požadovala financie. Odporca potvrdil, že navrhovateľke síce na sociálnej sieti potvrdil, že jej peniaze vráti, ale urobil tak len preto, že navrhovateľka sa vyhrážala zbitím jemu ako aj jeho rodine.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výpis z mailovej komunikácie účastníkov konania, výzva na zaplatenie zo dňa 10. 12. 2012, písomné vyjadrenia účastníkov konania, výpisy z účtu v peňažnom ústave oboch účastníkov konania a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom sa zoznámila v Nemecku. Od roku 2010 žili spolu v spoločnej domácnosti. Po ukončení práce cestovali domov na Slovensko. Keď sa naspäť vracali do Nemecka na turnus, odporca navrhovateľke oznámil, že si zabudol kreditnú kartu. Navrhovateľka mu vtedy povedala, že bude uhrádzať všetky ich náklady. Odporca sám navrhovateľke oznámil, že jej vráti polovicu finančných nákladov. Bol to jeho nápad, aby vynaložené finančné prostriedky počítali. Dospeli teda k finančnej sume 1.350 eur. Išlo o sumu, ktorú mal odporca navrhovateľke vrátiť. Do tejto sumy nie sú započítané veci, ktoré navrhovateľka odporcovi kupovala ako darčeky. Ich vzťah trval asi do septembra 2011. Navrhovateľka pýtala od odporcu späť finančné prostriedky. Odporca jej potvrdil, že financie vráti, len je potrebné vyčkať. Vyhováral sa na rôzne veci. Následne navrhovateľke volala aj odporcova mama a žiadala, aby navrhovateľka počkala, keďže toho času financie nemajú. Finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka od odporcu požaduje, boli vynaložené na stravu v období, kedy s odporcom žila v spoločnej domácnosti. Za stravu mesačne zaplatili zhruba 400 eur. Od svojho zamestnávateľa dostávali ako zamestnanci na raňajky žemľu a maslo a na obed alobalovú misku s jedlom. Večeru si museli zabezpečovať sami, takisto aj stravu počas celého víkendu. Raňajky, ktoré dostávali tiež neboli postačujúce. Suma 400 eur vynaložená na zabezpečenie stravy mesačne nie je vysoká. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že odporca zjedol trikrát viac ako ona. Odporca sa finančne nepodieľal na spoločných výdavkoch. Ak si z vlastnej platobnej karty vybral nejaké financie, tak tieto použil len pre seba. Z výpisov z účtu, ktoré doložil odporca sa navrhovateľka až v súdnom konaní dozvedela, že odporca ju klamal, keď tvrdil, že nemá platobnú kartu. Finančné prostriedky, ktoré si vyberal zo svojho účtu však nie sú postačujúce, aby si z týchto peňazí dokázal zabezpečiť večere počas týždňa a kompletnú stravu počas víkendov. Čiastka 1.350 eur je vypočítaná ako jedna polovica celkových nákladov, t.j. 2.700 eur potrebných na zakúpenie stravy a potrieb pre domácnosť v období od apríla do novembra 2011. Navrhovateľka popísala vzájomné spolužitie s odporcom v jednej domácnosti tak, že spolu žili v jednej izbe, každý si však samostatne zabezpečoval stravu aj čistiace prostriedky. Spolu chodili na nákup, ale každý z nich si kupoval veci pre seba zo svojich finančných prostriedkov.

Z výpovede odporcu vyplýva, že medzi ním a navrhovateľkou nebola žiadna písomná alebo ústna dohoda o tom, že jej má vrátiť nejaké finančné prostriedky. V období od apríla do decembra 2011, odporca a tiež aj navrhovateľka, vyberali z účtu finančné prostriedky. Spoločne robili nákupy do domácnosti. V práci mali zabezpečené obedy, samostatne sa stravovali hlavne počas víkendov. Niečo si kupovali aj na raňajky a večeru v týždni. Suma, ktorú navrhovateľka uvádza je dosť vysoká na to, aby takúto čiastku bolo nutné vynaložiť na potravinové články. V spoločnej domácnosti družným spôsobom života žili asi rok a pol. Väčšie nákupy sa robili jedenkrát do týždňa v sobotu. Keď potrebovali kúpiť niečo počas týždňa, išlo len o menšie nákupy. Veci kupovali spoločne. Finančné prostriedky vyberal z účtu tak odporca ako aj navrhovateľka. Tieto financie dali dokopy a z týchto prostriedkov realizovali nákupy. Po ich rozchode boli spolu v kontakte. Keď navrhovateľka pýtala od odporcu finančné prostriedky, odporca sa zo začiatku zľakol, lebo sa mu vyhrážala a tiež aj jeho rodine, preto jej prisľúbil, že finančné prostriedky vráti. Po porade so svojim známym však usúdil, že jej nemá čo vracať. Keď žili v spoločnej domácnosti, spoločne aj uhrádzali všetky potreby. Odporca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky o tom, že sa dohodli na vrátení nejakých finančných prostriedkov. V žalovanom období mal k dispozícii platobnú kartu, vyberal z tejto karty finančné prostriedky, čo preukázal aj doloženými výpismi z účtu v peňažnom ústave.

Z internetovej komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva, že navrhovateľka vyzývala odporcu na vrátenie finančných prostriedkov. Odporca v komunikácii uvádzal, že peniazi vráti, keď ich bude mať.

Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky medzi účastníkmi konania existoval vzťah, obaja sa dohodli na tom, že suma 1.350 eur ako polovica celkovo vynaloženej sumy na zabezpečenie stravy, bude navrhovateľke zo strany odporcu zaplatená. Navrhovateľka bola odporcom uvedená do omylu, vznikla jej škoda, nakoľko z jej účtu boli vynaložené finančné prostriedky na zabezpečenie spoločnej stravy. Odporca to sám uznal, písal SMS správy, v ktorých potvrdil, že peniaze vráti. Protistrana v súdnom konaní tvrdí, že to písal len preto, že sa bál. Ak mal také obavy, prečo písal navrhovateľke, že peniaze jej príde vrátiť do Bardejova. Dohodu medzi účastníkmi konania o vrátení finančných prostriedkov má navrhovateľka preukázanú predloženými SMS správami.

Právna zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľky sú zavádzajúce, keďže odporca doložil súdu výpisy z jeho účtu v predmetom čase, z ktorých jasne vyplýva, že odporca platobnú kartu nielenže mal, ale ňou aj platil a vyberal si z nej hotovosť v meste, kde

obaja spolu žili. Tvrdenia navrhovateľky, že sa odporca nepodieľal na úhradách a spoločných výdavkoch, sú len fabuláciou. Navrhovateľka uviedla, že do sumy 1.350 eur je započítaná iba strava a že do tejto sumy nezapočítala financie míňané na darčeky pre odporcu. Navrhovateľka a odporca však mali u svojho zamestnávateľa zadovážené raňajky a obedy, teda platili si len večere a jedlo na víkendy. V takom prípade sa zdá suma 1.350 eur značne nadsadená. Podľa výpisov z účtu odporcu ten riadne platil a vyberal si peniaze z platobnej karty v meste, kde s navrhovateľkou spolu žili, teda nemožno tvrdiť, že neprispieval na domácnosť. Je pravdou, že odporca navrhovateľke prostredníctvom SMS správ potvrdil, že ňou požadované finančné prostriedky jej pošle, no to len z dôvodu, že navrhovateľka sa opakovane vyhrážala ublížením odporcovi a jeho rodinným príslušníkom. Toto koniec koncov potvrdila aj samotná navrhovateľka vo svojom návrhu. Z doložených dôkazov jasne vyplýva, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde a že odporca sa finančne podieľal na výdavkoch na stravu. Návrh navrhovateľky je neopodstatnený, preto ho žiadali zamietnuť.

Navrhovateľka predložila výpisy z jej účtu v peňažnom ústave- E. P. T., D..T.. za obdobie od mája do septembra 2011 z ktorých vyplýva, že za dané obdobie navrhovateľka v Nemecku z účtu čerpala finančné prostriedky spolu vo výške 1.730 eur.

V časovom období od mája do novembra 2011 odporca v Nemecku čerpal z účtu v Č., D..T.. celkovo čiastku 1.440 eur.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preukázaný. Navrhovateľka sa domáhala zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 1.350 eur na tom základe, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti a od apríla do novembra 2011 ona uhrádzala všetky výdavky spojené so zakúpením stravy. Vo svojich vyjadreniach tvrdila, že sám odporca súhlasil počas ich spolužitia s tým, že navrhovateľke jednu polovicu všetkých takto vynaložených nákladov uhradí a to konkrétne sumu 1.350 eur. Odporca takúto dohodu vo svojej výpovedi poprel. Uviedol, že aj on sa v danom období podieľal na financovaní stravy v ich spoločnej domácnosti, čo dokladoval výpismi zo svojho účtu v peňažnom ústave. Je pravdou, že odporca v správach adresovaných navrhovateľke sľúbil vrátiť finančné prostriedky. Ani v jednej zo správ písaných odporcom však nie je uvádzaná výška finančných prostriedkov, ktoré by sa odporca zaviazal vrátiť, preto tieto správy nemožno považovať za dôkaz preukazujúci dohodu účastníkov konania o vrátení 1.350 eur. Odporca v priebehu súdneho konania naviac tvrdil, že tieto správy písal len z dôvodu navrhovateľkiných vyhrážok.

Ako vyplýva z § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Navrhovateľka nepreukázala, aby medzi ňou a odporcom bol uskutočnený taký právny úkon, z ktorého vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť finančnú sumu 1.350 eur. Po vykonanom dokazovaní nebolo potvrdené, aby medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nejaká pomenovaná alebo nepomenovaná zmluva, teda neboli v žiadnom záväzkovom vzťahu. Nárok navrhovateľkou požadovaný nemohol súd priznať ani ako náhradu škody. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je základným predpokladom zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti. V danom prípade nemožno konštatovať, že odporca mal nejakú právnu povinnosť, túto porušil a navrhovateľke z takéhoto porušenia vznikla škoda. Nárok navrhovateľky nemožno posudzovať ani ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je podľa Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľka žila s odporcom v spoločnej domácnosti družným spôsobom života. Akákoľvek forma spolužitia dvoch ľudí prináša so sebou aj situácie, kedy financovanie chodu domácnosti nie je rovnomerne rozložené medzi oboch partnerov. Navrhovateľka sama v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 08. 2014 uvádzala, že vo vzťahu s odporcom bola ona tá, ktorá všetko platila, vybavovala a odporca len všetko prijímal a ju finančne využíval. Ak by aj toto konštatovanie navrhovateľky bolo pravdivé, ona dobrovoľne zotrvala v takomto vzťahu a po jeho ukončení neexistuje zákonný dôvod na vrátenie polovice finančných prostriedkov vynakladaných na stravu.

Keďže absentuje zákonný dôvod na vrátenie navrhovateľkou požadovaných finančných prostriedkov zo strany odporcu a ústna dohoda medzi účastníkmi konania o vrátení sumy 1.350 eur nebola potvrdená, súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia bude o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.