Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-2T/93/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a prísediacich O. D. O. N. X. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. januára 2016 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

X. I. - R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. D. Č.. XXX, okres Košice - okolie, bez pracovného pomeru, t. č. v Ústave na výkon väzby Košice, Floriánska 18

j e v i n n ý, ž e

v obci Bidovce, okres Košice - okolie, dňa 20.2.2015 v čase okolo 20:30 hod. na ulici pri rodinnom dome č. 176 napadol S. D. tým spôsobom, že od neho pod hrozbou násilia požadoval peniaze, a keď mu ich S. D. odmietol dať, tak ho napadol kovovou tyčou a viackrát ho udrel do ľavého ramena a do nôh, pričom opakovane od neho žiadal peniaze a vo svojom konaní pokračoval načo mu S. D. z obavy o svoje zdravie dal asi 15 €, čím uvedeným konaním spôsobil Jaroslavovi Balogovi otvorenú zlomeninu hornej časti píšťaly pravého predkolenia s miernym posunom a tržnozmliaždenú ranu na zadnej ploche hornej tretiny ľavého ramena s dobou liečenia viac ako 42 dní a škodu vo výške 15 €

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví

t ý m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. d), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať) rokov .

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sú zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá ochranný dohľad vo výmere 18 ( osemnásť) mesiacov

odôvodnenie:

Dňa 3.7.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného X. I. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák..

Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátor nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania. Po prednesení obžaloby poškodený S. D. (ďalej len ako „poškodený“) vyhlásil, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody. V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Súd vzhľadom k tomuto vyhláseniu rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí jednotlivo nasledovným spôsobom.

Obžalovaný X. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň, presnejšie v čase, keď sa už vonku stmievalo bol na futbalovom ihrisku s C. H., S. D. K.. a ďalšími osobami, kde až do 18,00 hod. požívali vodku zn. Nikolaus v objeme 0,7 l.. Potom obžalovaný išiel so svedkom C. H. do krčmy ku autobusovej zastávke, kde osoba menom S. O. I.. pozval obžalovaného a svedka na pivo. Obžalovaný vypil 1 pivo. Potom sa ešte dnu v krčme pobil s Mariánom prezývaným O., preto krčmárka zavolala otcovi obžalovaného, ktorý prišiel pre obžalovaného autom do krčmy a zobral obžalovaného aj so svedkom H. domov, presnejšie pred dom svedka H. (obžalovaný a svedok H. sú susedia). Následne obžalovaný išiel so svedkom H. A. H. domu, tam sa najedli, zafajčili a potom obžalovaný odišiel domov. Ráno obžalovaný vstal a išiel so svojim strýkom do lesa. Obžalovaný tvrdil, že poškodeného nenapadol, nezbil ho, dokonca poškodeného v daný večer ani nevidel a ani nestretol. Obžalovaný ďalej tvrdil, že poškodený v daný večer v krčme nebol. Podľa obžalovaného vo vozidle, ktorým pre neho prišiel otec nebol nikto iný len otec, svedok H. a samotný obžalovaný. Za účelom odstránenia rozporov súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného zo dňa 22.2.2015 z č. l. 38-42 a vyzval obžalovaného, aby odstránil rozpory a vysvetli dôvod ich vzniku. Obžalovaný uviedol, že trvá na tom, že poškodeného daný večer nevidel, pokiaľ v zápisnici vypovedal, že ho videl, povedal to pod nátlakom policajtov. Pokiaľ vypovedal, že videl pri krčme S. D., mal na K. S. D. mladšieho a nie staršieho, presne to, o ktorého S. D. sa jedná, obžalovaný zistil až pri konfrontácii.

Výpoveď obžalovaného možno hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, po obsahovej stránke výpoveď pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností a okolností, nie je možné ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú, ale naopak je potrebné ju konfrontovať s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Poškodený S. D. vypovedal, že keď išiel do krčmy mal hotovosť 20 eurá. V krčme poškodený stretol svojho syna S., ktorému dal 5 €. Poškodený po tom, čo v krčme vypil kofolu a poldeci, odišiel domov. Keď išiel domov, neďaleko jeho domu stáli obžalovaný a svedok HO.i a pýtali požičať peniaze. Poškodený sa ich pýtal, na čo sú im peniaze. Vtedy obžalovaný povedal poškodenému „ daj mi peniaze“, pričom poškodený sa opýtal „ prečo by som ti mal dávať“ a následne obžalovaný napadol poškodeného s kovovou tyčkou asi metrovou. Útočil agresívne, útok smeroval najprv na hlavu poškodeného, pričom poškodený rukou odvrátil tento úder. Jeden až dva údery dostal poškodený do ramena, cítil, že mu krváca rameno, pričom ďalej sa útok stupňoval a následne obžalovaný udrel poškodeného po pravej nohe, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, cítil, že mu krváca noha, bol bezvládny. Počas toho ako obžalovaný bil poškodeného, obžalovaný hovoril „daj mi peniaze, už ti ani Pán Boh nepomôže“. Počas útoku poškodený pravdepodobne upadol aj do bezvedomia. Poškodený kričal o pomoc, potom vyšla pred dom dcéra poškodeného, ktorá prišla k nemu. Obžalovaní však odišli z miesta činu skôr, ako prišla k poškodenému dcéra O.. Dcéra potom išla po manželku poškodeného a následne poškodeného odniesli domov jeho švagor s manželkou poškodeného a dcérou. Poškodenému zavolali sanitku, ktorá ho zobrala do nemocnice. Poškodený odmietol v nemocnici operačný zákrok, v nemocnici bol 10-12 dní, potom 3 mesiace mal poškodený na nohe sadru. Keď mu sadru dali dole, potom chodil každé dva

týždne na röntgen, že či sa noha dobre hojí. Koncom júna 2015 sa mal lepšie a normálne nohu používal. Poškodený ďalej uviedol, že po prepustení z nemocnice bol za ním otec obžalovaného sa ospravedlniť. Na otázku, či počas incidentu mu zobral obžalovaný peniaze, poškodený odpovedal, že mal 20 eur, v krčme dal synovi nejaké peniaze, takže nevedel, či mu vzal obžalovaný peniaze, avšak po útoku, keď poškodeného priniesli domov nemal žiadne peniaze, nepamätal si ani či mu dal nejaké peniaze, ani či ho obžalovaný prehľadával. Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal podľa § 264 ods. 2 Tr. por. výpoveď poškodeného z 21.2.2015 z čl. 46 a zo dňa 10.3.2015 z č. l. 49,50. Rozpory, ktoré sa objavili pri jeho výpovedi svedok nevedel odstrániť ani vysvetliť, potvrdil, že na polícii vypovedal pravdu, pričom pripustil, že mohol peniaze aj stratiť.

Výpoveď poškodeného pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, z obsahu výpovede nevyplývajú žiadne vecné či logické rozpory. Poškodený sa však odchýlil v určitých skutočnostiach od toho, čo vypovedal v prípravnom konaní, pričom zo všetkých zistených rozporov súd považuje za najzávažnejší, ani nie tak z pohľadu viny, ale presného ustálenia skutku to, či pri napadnutí poškodeného obžalovaný zobral alebo nezobral poškodenému peniaze. Poškodený potom, čo mu boli prečítané jeho zápisnice z prípravného konania, dané rozpory odstránil tak, že povedal, že na polícii vypovedal pravdu, avšak vzápätí pripustil, že peniaze mohol stratiť. Takto vysvetlený rozpor súd vyhodnotil tak, že za pravdu považoval to, čo poškodený dvakrát zhodne vypovedal na polícii v prípravnom konaní a navyše aj pri konfrontácii s obžalovaným, teda že dal a obžalovaný od neho zobral 15 €. To, že ohľadom tejto okolností prípadu poškodený začal neisto vypovedať súd prisudzuje skutočnosti, že poškodený sa až na hlavnom pojednávaní dozvedel o aký závažný trestný čin ide a ako prísne je zákonom sankcionovaný a mylne sa domnieval, že ak sa nepreukáže zobratie peňazí, závažnosť skutku bude menšia. Preto súd výpoveď poškodeného ako celok považuje za dôveryhodnú a presvedčivú a v časti, kde poškodený spochybňoval zobratie peňazí sa súd oprel o to, čo vypovedal poškodený v prípravnom konaní.

Svedok C. H. pred súdom vypovedal, že daný deň boli s obžalovaným na ihrisku v Bidovciach do 20:00- 21:00 hod., kde bolo viacero osôb. Potom svedok s obžalovaným išli do krčmy, pričom obžalovaný bol veľmi opitý. Svedok bol opitý menej V krčme začala hádka s nejakým chlapcom, preto svedok ťahal obžalovaného vonku, aby nedošlo k bitke. Keď vyšli vonku prišiel otec obžalovaného a zobral obžalovaného a svedka domov. Otec obžalovaného odviezol svedka až pred svedkov dom. Svedok išiel domov spať. Rovnako tak aj obžalovaný išiel domov. V aute sa viezol obžalovaný, svedok C. I., K. I., obžalovaného otec a samotný svedok. Svedok potvrdil, že na ihrisku sa požíval alkohol konkrétne dve fľaše Nicolaus s objemom 0,5 l, z ktorých pilo asi 15 osôb.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 22.2.2015 z č. l. 67,68. Svedok k zisteným rozporom uviedol, že bolo to tak, ako vypovedal na polícii, ale zdôraznil, že nevidel, aby obžalovaný zobral od poškodeného peniaze. Pred súdom vypovedal inak, pretože sa bál.

Svedok po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania spresnil, že potom čo ich otec obžalovaného odviezol z krčmy, išiel spolu s obžalovaným k sebe domov, kde sa s obžalovaným najedli a potom sa obaja vrátili ku krčme, presne nevedel uviesť koľko bolo hodín, tam sa obžalovaný hádal s niekým a potom už si svedok nič nepamätal. Konkrétne k tyči, ktorú mal obžalovaný v ruke svedok uviedol, že bola dlhá asi pol metra až 0,70 cm, obžalovaný pri útoku mieril na nohu poškodeného, svedok bol v ďalšej časti výpovede nepresný, keď hovoril, že nepočul aké slová hovoril obžalovaný poškodenému počas útoku, údajne nepočul, že by pýtal peniaze, svedkovi sa zdalo, že pýtal cigarety, napokon za pravdu označil svedok to, čo vypovedal pri konfrontácii s poškodeným.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie tejto výpovede, zmeny vo výpovedi svedka v konaní pred súdom alebo aj v prípravnom konaní, výrazne spochybňujú daný dôkaz. Súd odstraňoval rozpory vo výpovedi svedka prečítaním jeho výpovede z prípravného konania. Zo spôsobu akým svedok vypovedal, ako sa snažil odstrániť rozpory a ako ich napokon odstránil a vysvetlil vyplynulo pre súd, že svedok nevypovedal veľmi ochotne, s určitou obavou, pričom napokon za pravdu označil to, čo vypovedal pri konfrontácii s poškodeným, kde aj vysvetlil ako dôvod zmeny obavu z obžalovaného. Súd preto daný dôkaz sám osebe považoval za málo presvedčivý a dôveryhodný, pričom pre rozhodnutie o vine môže daný dôkaz mať určitú dôkaznú silu len v prípade, že bude podporený inými vo veci vykonanými dôkazmi a preto ho treba vyhodnocovať v spojení s tým, čo vyplynie z ďalšieho dokazovania.

Z výpovede svedka K. I. I.. bolo preukázané, že asi o pol ôsmej prišiel za ním niektorý chlapec od H., že jeho syn a C. H. sa chcú biť. Svedok zobral daného chlapca aj so svojim ďalším synom Viktorom do auta a išli do krčmy, kde bol obžalovaný a svedok H. C., poškodeného tam svedok nevidel a ani syna poškodeného. Obžalovaný a C. H. chceli zbiť jedného muža, ktorému svedok vysvetlil, ako sa veci majú a zobral do auta obžalovaného a C. H.. Doma si obžalovaný uvaril kávu a išiel spať. Obžalovaný mal vypité, ale nie veľmi. Svedok si ľahol a obžalovaný si tiež išiel ľahnúť a potom už svedok nevedel uviesť, či obžalovaný ešte odišiel z domu. Na druhý deň prišli k svedkovi domov policajti, od ktorých sa dozvedel, že došlo k lúpeži. Za účelom odstránenia rozporov súd v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedka zo dňa 14.5.2015 z čl. 83. Svedok bol vyzvaný, aby odstránil rozpory, pričom uviedol, že pokiaľ na polícii uviedol, že obžalovaný išiel preč, myslel tým, že išiel iba vonku na záchod a nie že by išiel preč do dediny, nakoľko by bol vedel, že obžalovaný odišiel, pretože hneď by mu boli volali z krčmy chlapci, navyše by určite počul, keby obžalovaný odišiel z domu. Svedok potvrdil, že obžalovaný je ľavák.

Výpoveď svedka pôsobí na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, z obsahu výpovede vyplýva dosť podstatný vecný rozpor spočívajúci v tom, či obžalovaný po tom, čo bol privezený z krčmy odišiel ešte v daný večer z domu. Svedok napokon uvedený rozpor vysvetlil tak, že pokiaľ v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný odišiel myslel tým, že išiel vonku na záchod, ale nie do dediny. Poskytnuté vysvetlenie rozporu sa javí byť menej presvedčivé, preto pre zodpovedné posúdenie presvedčivosti a dôveryhodnosti danej výpovede, je potrebné ju konfrontovať s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Svedok C. I. - brat obžalovaného - po svojom zákonnom poučení využil svoje právo a odmietol pred súdom vypovedať, preto súd podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 15.5.2015 na č. l. 102-103. Z uvedenej výpovede svedka vyplynulo, že daný večer bol v krčme, kde sa nachádzal aj obžalovaný so svedkom C. H., obžalovaný sa v krčme chcel biť, ale nie s poškodeným, ale s nejakým iným mužom, preto svedok išiel domov pre otca, ktorý zobral auto a spoločne išli do krčmy, kde otec zobral obžalovaného do auta a odviezol ho domov. Doma obžalovaný vypil kávu a išiel preč z domu k C. H., pričom nevedel uviesť koľko bolo hodín, ale pripustil, že to mohlo byť okolo 20:00 hod. Svedok nevedel uviesť, kedy sa obžalovaný vrátil domov.

Výpoveď daného svedka pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, bez logických a vecných dôvodov. Keďže nejde o svedka, ktorý by bol na mieste činu a vnímal spáchanie skutku, jeho výpoveď nemá až tak veľký význam pre rozhodnutie o vine obžalovaného, avšak predsa len je dôležitá a to pre posúdenie obhajoby obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že večer po príchode domov, už neopustil svoj dom.

Svedka N. O. vypovedal, že asi o pol ôsmej bol v dome obžalovaného, kam prišiel C. I. s kamarátom a povedali otcovi, nech idú po Ivana, lebo sa chce pobiť. Otec sadol do auta, Viktora a kamaráta zobral do auta a išli po obžalovaného. Keď sa vrátili, svedok vypil kávu a potom odišiel s manželkou domov. Obžalovaný nehovoril nič, išiel do izby si ľahnúť, mal trošku vypité, ale nebol nazlostený. Svedok nevidel čo robí obžalovaný v izbe. Aj výpoveď tohto svedka pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, bez logických a vecných dôvodov. Rovnako ako predošlý svedok ani tento nebol v čase, keď sa mal stať skutok, na mieste činu. Dokonca z danej výpovede, nemožno ani zistiť, či po návrate obžalovaného domov z krčmy, obžalovaný bol alebo nebol celý večer doma, pretože svedok po príchode obžalovaného domov odišiel s manželkou domov. Preto daná výpoveď pre rozhodnutie o tom, či sa skutok naozaj stal, či je trestným činom a o vine obžalovaného nemá takmer žiadnu dôkaznú hodnotu.

Z výpovede svedka A. O. bolo zistené, že daný večer, keď už bola tma, svedok bol vonku na ulici v osade, o pár domov nižšie ako býva obžalovaný, tam svedok stretol obžalovaného, ktorý bol sám, potom prišiel k nim svedok C. H. a spolu boli vonku, svedok išiel dnu. Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. výpoveď svedka zo dňa 15.5.2015 z č. l. 98. Svedok k rozporom uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá. Svedok cez noc ostal v dome H., lebo má tam manželku, preto nevie nič povedať k tomu, čo robil v ten večer obžalovaný.

Pokiaľ ide o výpoveď tohto svedka súd konštatuje, že pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, bez logických a vecných rozporov. Obdobne ani tento svedok nebol v čase, keď sa mal stať skutok, na

mieste činu. Keďže svedok vypovedal iba o skutočnostiach, ktoré predchádzali samotnému skutku, jeho dôkazná hodnota pre rozhodnutie o vine je nepatrná.

Súd chcel vypočuť aj svedka K. I. K.. - brata obžalovaného, ktorý tiež využil svoje zákonné právo a pred súdom odmietol vypovedať. Súd v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 14.5.2015 z č. l. 90-91. Z uvedenej zápisnice vyplynulo, že v inkriminovaný večer otec skutočne priviezol obžalovaného domov, nevedel však odkiaľ. Potvrdil však, že potom čo obžalovaný vypil kávu odišiel z domu ku svedkovi C. H., pričom nevedel uviesť čo potom obžalovaný robil a kedy sa vrátil domov.

Výpoveď daného svedka pôsobí v celku dôveryhodne a presvedčivo, bez logických a vecných dôvodov. Keďže nejde o svedka, ktorý by bol na mieste činu a vnímal spáchanie skutku, jeho výpoveď nemá až tak veľký význam pre rozhodnutie o vine obžalovaného, avšak predsa len je dôležitá a to pre posúdenie obhajoby obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že večer po príchode domov, už neopustil svoj dom.

Svedkyňa O. D. vypovedala, že keď bola doma v kuchyni, počula hluk niečo ako náraz alebo buchot, vyšla preto vonku a zazrela otca (poškodeného) a utekajúcu postavu. Poškodený bol na zemi asi 5 metrov ďaleko. Ako sa približovala k otcovi, zazrela osobu s kapucňu, nevidela danej osobe do tváre a ani farbu vlasov. Postava utekala od otca preč smerom do dediny. Svedkyňa prišla k poškodenému, ktorý neodpovedal, k poškodenému prišla aj jej mama, ktorá sa mu tiež prihovárala, ale ani jej poškodený neodpovedal. V tom čase po ceste išiel jej ujo s bratrancom, ktorí im pomohli odniesť poškodeného do domu, kde ho posadili a tam si svedkyňa všimla, že poškodený má krvavé nohavice okolo kolena, bola to asi ľavá noha. Potom zavolali sanitku, ktorá zobrala poškodeného. Iné zranenia svedkyňa nevidela. Poškodený bol doma asi 2 mesiace, mal na nohe najprv dlahu, potom sádru. Uvedené sa stalo podľa svedkyne medzi 19:00 až 20:00 hod. Siluetu postavy, ktorá utekala od poškodeného označila za chudú.

Danú výpoveď súd hodnotí ako celkom dôveryhodnú a presvedčivú, z obsahového hľadiska sa v nej neobjavili žiadne rozpory. Svedkyňa vypovedá prakticky o okolnostiach po spáchaní skutku, nevie nič konkrétnejšie uviesť k páchateľovi, preto význam danej výpovede je podstatný len ku preukázaniu samotného skutku, ale nie k usvedčeniu páchateľa.

Svedkyňa K. D. vo svojej výpovedi uviedla, že v daný podvečer sedela s dcérou, ktorá jej povedala, že počuje zvuky - jojkanie, kričanie. O 5 minút na to, sa dcéra išla pozrieť vonku. Vonku, bola tma, pretože pred ich domom nesvieti pouličná lampa. Dcéra pribehla dnu, že poškodený leží na ceste. Svedkyňa chcela odtiahnuť poškodeného na kraj cesty. Svedkyni sa nezdalo to, že poškodený nereagoval, keď jej dcéra zasvietila s mobilom, svedkyňa videla na poškodenom zranenie na nohe. Poškodeného dali dnu, zavolali záchranku, krv mu striekala z rany. Keď prišla záchranka, ošetrili mu nohu a sanitka ho zobrala. Z nemocnice prišiel domov o niekoľko týždňov a v apríli začal chodiť bez palice, riadne chodil asi v máji. Podľa svedkyne sa to mohlo stať okolo 19:00 - 20:00 hod. Svedkyňa videla, že poškodený mal zranenia na ruke, na chrbte mal šrám, na pleci modrinu a najhoršie zranenie bolo na nohe. Poškodený mal vypité. Za účelom odstránenia rozporu súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 10.3.2015 z čl. 72. K uvedenému rozporu svedkyňa uviedla, že skutočne po skutku bol otec obžalovaného sa ospravedlniť za syna. Na uvedené si nespomenula, pretože si myslela, že otázka smeruje na obžalovaného.

Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, avšak jej dôkazná hodnota je pre rozhodnutie o vine veľmi nízka, jej výpoveď sa týka výlučne okolností, ktoré nasledovali po skutku.

Napokon bol vypočutý svedok W. I., ktorý uviedol, že v danom čase, keď odchádzal z pohostinstva, zbadal pri pohostinstve obžalovaného a svojho synovca Viktora Hangoniho. Menovaní si pýtali od svedka cigaretu, svedok im zapálil cigaretu a poslal ich oboch domov, ale či išli domov svedok nevedel uviesť, pretože býva iným smerom. Nevedel uviesť koľko bolo vtedy presne hodín. V daný večer stretol obžalovaného len raz. V pohostinstve nevidel svedka C. H. ani obžalovaného. Poškodeného v daný večer videl asi o 19,00 hod na zastávke pred bufetom, kde poškodený popíjal víno a bol výrazne opitý. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 15.5.2013 z č. l. 94-95. Svedok odstraňoval rozpory tak, že uviedol, že trval na tom, že je v príbuzenskom pomere s obžalovaným a túto skutočnosť uvádzal aj policajtovi do zápisnice. Policajt však rozprával veľmi rýchlo. Svedok tvrdil, že vypovedal pred policajtom

to, čo pred súdom, svedok nevedel vysvetliť prečo to policajt tak nenapísal. Teda potvrdil, že pravda je to čo vypovedal pred súdom. Výpoveď daného svedka súd považuje za málo presvedčivú a dôveryhodnú, nakoľko ako sa ukázalo v konaní pred súdom ide o príbuzného obžalovaného, ktorý celkom pozmenil svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu, dôvody vzniku daných rozporov svedok odstránil málo presvedčivo a navyše vypovedá zhodne s výpoveďou obžalovaného z prípravného konania. Avšak ani táto výpoveď neposkytuje obžalovanému dostatočné alibi.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd číta výpoveď svedka S. D. K.. Č.. XX-80 a svedka O. I. ml. čl. 85-87. Výpoveď svedka S. D. ml. súd považuje za dôkazne málo hodnotnú, nakoľko ako vypovedal samotný svedok pri skutku nebol. Z jeho výpovede prakticky bolo potvrdené, že poškodený bol v krčme a dal svedkovi 5 €. Pokiaľ ide o svedkyňu O. I. - matku obžalovaného- táto po zákonnom poučení využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať.

V rámci znaleckého dokazovania súd so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok vo veci vyšetrenia duševného stavu č. 75/15 z čl. 110-124, znalecký posudok vo veci poškodenia zdravia poškodeného č. 13/15 z čl. 128-145, znalecký posudok N.. E. J. č. 43/15 z čl. 148-160 a znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z čl. 164-169.

Vo vzťahu k týmto prečítaným znaleckým posudkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala ich dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcami neboli spochybnené ani po odbornej stránke.

Boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor, a ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu, a to konkrétne súd prečítal daktyloskopickú kartu z čl. 171, výsledok porovnania pachových stôp z čl. 172-174, zápisnicu o obhliadke miesta činu z čl. 175, lekárske správy z čl. 182, 183, zápisy o dychových skúškach z čl. 185-186, úradné záznamy z čl. 191-195, lustrácie osôb z čl. 186-200, charakteristiku z čl. 201-202, zápisnice o konfrontácii z čl. 54-57, 58-61, 62-64, lustráciu priestupkov zo dňa 26.1.2016 z č. l. 122,123, odpis z registra trestov zo dňa 26.1.2016 z č. l. 124, lustráciu z STA zo dňa 26.1.2016 z č. l. 121 a lustráciu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 26.1.2016 z č. l. 117-120 Podľa § 270 Tr. por. súd oboznámil s fotodokumentáciou z č. l. 176 - 181.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že obžalovaný poprel spáchanie daného skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu v celom rozsahu. Z jeho výpovede vplýva, že v čase keď malo dôjsť ku skutku na mieste činu nebol. Jeho verziu z časti potvrdzujú výpovede svedkov K. I. I.. (otec obžalovaného), C. I. (brat obžalovaného), N. O. O. K. I. K.. a to najmä v tom zmysle, že naozaj svedok K. I. st. autom odviezol obžalovaného spolu so svedkom C. H. z krčmy. Bohužiaľ v ostatných smeroch sa výpovede týchto svedkov, pri vzájomnej konfrontácií rozchádzajú a vykazujú celý rad nezrovnalostí, najmä pokiaľ ide o okolnosť, aké ďalšie osoby boli vo vozidle, ktorým boli obžalovaný a svedok C.. H. odvezení z krčmy, kam ich otec obžalovaného priviezol, kam po vystúpení z auta šiel obžalovaný a či potom už bol skutočne iba doma a neopustil svoj dom. O týchto okolnostiach (najmä však o tom, či po tom, keď bol obžalovaný privezený z krčmy domov opustil alebo neopustil svoj dom a na ako dlho) jednotliví svedkovia vypovedajú rozdielne, keď jedine svedok K. I. st. tvrdí, že obžalovaný už z domu daný večer neodišiel (len údajne na záchod), pričom svedkovia C. I. O. K. I. K.. obaja zhodne uviedli, že obžalovaný po privezení domov vypil kávu a odišiel z domu za svedkom Viktorom H., preto súd nemohol vyhodnotiť verziu obžalovaného ako jednoznačne potvrdenú výpoveďami týchto svedkov. Súd teda na základe týchto rozdielov vo výpovedi svedka K. I. I.., C. I. O. K. I. K.. vyhodnotil celú obhajobu obžalovaného za nepreukázanú. Súd dodáva, že ak by aj pripustil verziu, ktorú uviedol obžalovaný, technicky obžalovaný mohol spáchať daný skutok, pretože napriek tomu, že jeho otec tvrdil, že obžalovaný už ostal doma spať, svedok C. I. vypovedal, že doma obžalovaný vypil kávu a išiel preč z domu k C. H., pričom nevedel uviesť koľko bolo hodín, ale pripustil, že to mohlo byť okolo 20:00 hod. a obdobne aj svedok K. I. ml. potvrdil, že potom, čo obžalovaný doma vypil kávu, odišiel z domu ku svedkovi VX. H., pričom ani on nevedel uviesť čo potom obžalovaný robil a kedy sa vrátil domov. Práve opustenie domu obžalovaným vytvára priestor, v ktorom mohol spáchať skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Toľko úvahy k obhajobe obžalovaného. Oproti týmto dôkazom stojí výpoveď samotného poškodeného, ktorý pred súdom jednoznačne popísal priebeh útoku zo strany obžalovaného na svoju osobu, ako aj to, že obžalovaný použil proti nemu násilie v úmysle získať od poškodeného

peniaze. Napriek uvedenému aj vo výpovedi poškodeného súd vidí istú snahu poškodeného pomôcť obžalovanému zmierniť jeho vinu, keď poškodený pred súdom začal spochybňovať skutočnosť, či obžalovaný od neho zobral nejaké peniaze a či ich len nevytratil. Uvedený rozpor súd sa snažil odstrániť prečítaním oboch zápisníc o výpovedi poškodeného z prípravného konania, z ktorých jasne vyplynulo, že poškodený dal obžalovanému 15 € a obžalovaný si ich aj zobral. Poškodený uvedené rozpory nevedel presvedčivo vysvetliť a napokon len potvrdil, že na polícii vypovedal pravdu. Súd je toho názoru, že potom čo sa poškodený dozvedel, aký trest hrozí obžalovanému za daný skutok, sa mylne domnieval, že ak sa preukáže, že obžalovaný nezobral od poškodeného žiadne peniaze pomôže to obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Súd však poukazuje na skutočnosť, že trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. pre trestnosť páchateľa nevyžaduje, aby sa páchateľ aj skutočne zmocnil cudzej veci, teda v danom prípade peňazí poškodeného, a teda uvedený trestný čin je dokonaný už použitím násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom uvedené znaky jednoznačne vyplynuli z výpovede poškodeného. Teda zo samotnej výpovede poškodeného a vyhodnotení rozporov s jeho výpoveďami z prípravného konania súd má za to, že obžalovaný použil násilie voči poškodenému v úmysle zmocniť sa cudzej veci a skutočne aj zobral poškodenému 15 €. Tento záver potvrdzuje aj konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným zo dňa 28.4.2015 na č. l. 56. Takto preukázané skutočností sú potvrdené aj výpoveďou svedka C. H. a to napriek tomu, že ide o svedka, ktorý v prípravnom konaní menil svoju výpoveď, keď vo svojej výpovedi zo dňa 22.2.2015 na č. l. 67,68 opakovane usvedčoval obžalovaného z napadnutia poškodeného s tyčou, pri ktorom obžalovaný povedal poškodenému „daj peniaze, lebo ťa zbijem“, hoci pri konfrontácii s obžalovaným zo dňa 28.4.2015 na č. l. 58 - 61 toto poprel. Pri ďalšej konfrontácii vykonanej dňa 14.5.2015 medzi svedkom a poškodeným, svedok opäť usvedčil obžalovaného a vysvetlil aj dôvod prečo zmenil svoju výpoveď pri konfrontácii s obžalovaným. Uvedený svedok dokonca aj pred súdom pozmenil svoju výpoveď, pričom aj pri tomto svedkovi súd vidí dôvod tejto zmeny vo výpovedi v tom, že svedok sa snažil pomôcť resp. nepriťažiť obžalovanému, aby ho nepostihol taký prísny trest, aký mu podľa zákona za daný skutok hrozil. Napokon rozpory, ktoré vyplynuli z výpovede svedka boli odstránené, keď svedok potvrdil, že pravda je to, čo vypovedal pri konfrontácii s poškodeným a kde aj vysvetlil prečo zmenil svoju výpoveď pri konfrontácii s obžalovaným. Súd uznáva, že vzhľadom na agresívnu povahu obžalovaného, čo vyplynulo z listinných dôkazov o povesti a spáchaných priestupkoch, svedok mohol mať celkom odôvodnene oprávnenú obavu vypovedať pravdu proti obžalovanému. Svedectvo poškodeného o fyzickom útoku na jeho osobu je objektivizované závermi znaleckého dokazovania, keď znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo K.. C. v záveroch svojho znaleckého posudku č. 13/2015 na č. l. 137 konštatuje zranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 20.2.2015 a to konkrétne tržnozmliaždenú ranu na zadnej ploche hornej tretiny ľavého ramena a otvorenú zlomeninu hornej časti píšťaly pravého predkolenia s miernym posunom, pričom v odpovedi na otázku č. 4 bolo znalkyňou konštatované, že zranenia si poškodený nemohol spôsobiť sám a mohli vzniknúť spôsobom, aký uvádza poškodený a svedok C. H. t. j. údermi železnou tyčou. Vo vzťahu ku zlomenine píšťaly pravého predkolenia, ktoré utrpel poškodený znalkyňa stanovila dobu liečenia na viac ako 42 dní, čo bolo základom pre vyhodnotenie zranenia ako ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. Použitie železnej tyče obžalovaným bolo objektivizované správou o výsledku porovnávania pachových stôp na č. l. 172 -174, z ktorej vyplýva, že na danej tyči sa nachádza pachová stopa totožná s pachovou stopou obžalovaného.

Zhrnutím vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi, ako sú výpoveď poškodeného, svedka C. H., svedkyne K. D. O. O. D., zápisnicou o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou a závermi znaleckých dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný skutok sa naozaj stal tak, ako je uvedený v obžalobe, tento skutok je trestným činom a tento skutok spáchal obžalovaný a to na základe priamych dôkazov, ktorými sú výpoveď poškodeného a svedka C. H., pričom tieto dôkazy sú v súlade so závermi znaleckého posudku MUDr. Vyhnálkovej č. 13/2015 na č. l. 137 a so správou o výsledku porovnávania pachových stôp na č. l. 172 -174. Pokiaľ ide o výpovede svedka K. I. I.. túto súd vyhodnotil v tej časti, v ktorej svedok vylučoval, že by obžalovaný v inkriminovanom čase opustil ich rodinný dom ako tendenčnú a teda nedôveryhodnú a nepresvedčivú, nakoľko je v rozpore s výpoveďami svedkov C. I. O. K. I. K.. (bratov obžalovaného), ktorí v danom čase boli v ich rodinnom dome, vnímali privezenie obžalovaného domov z krčmy a zhodne uviedli, že obžalovaný po vypití kávy odišiel z domu za svedkom Viktorom Hangoinim.

Výpovede sv. N. O. O. A. O. z pohľadu rozhodnutia o vine obžalovaného súd hodnotí ako v celku bezvýznamné.

Teda súd napokon dospel k záveru o jednoznačnej a nepochybnej vine obžalovaného za skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý napĺňa znaky trestného činu. a dopustil sa ho obžalovaný.

Týmto konaním obžalovaný porušil osobnú slobodu v zmysle slobodného rozhodovania, majetok poškodeného a zdravie poškodeného.

Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku súd usudzuje, že obžalovaný konal v úmysle zmocniť sa cudzej veci a s týmto motívom úmyselne použil násilie voči poškodenému , pričom pri útoku na telo poškodeného použil zbraň, teda tyč.

Pokiaľ ide o subjekt skutkovej podstaty trestného činu z vykonaného znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obžalovaného má súd za preukázané, že u obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej psychickej poruchy v čase činu tzn., že obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol ho aj ovládať.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Skutočnosť, že obžalovaný použil pri útoku na poškodeného železnú tyč, súd posúdil ako spáchanie skutku so zbraňou v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák., čo predstavuje v zmysle § 138 písm. a) Tr. zák. závažnejší spôsob konania, čím obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák. Ako ďalšiu obzvlášť priťažujúcu okolnosť súd posúdil skutočnosť, že obžalovaný podľa záverov znaleckého dokazovania spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 188 ods. 3 písm. a) Tr. zák., v zmysle ktorého už ale ide o obzvlášť závažný zločin a podľa tohto ustanovenia Tr. zák. súd aj ukladal trest.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal jeden skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a Tr. zákona. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, pričom ide o násilné a úmyselné konanie, ktorým obžalovaný zasiahol do osobnej slobody rozhodovania poškodeného, do cudzieho vlastníctva a zdravia poškodeného. Daný skutok sa podľa názoru súdu vyznačuje vysokou mierou brutality a zasluhuje prísne potrestanie.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy: · Znalecké skúmanie MUDr. J. F. O. K.. X. K. J., ktoré v konaní vypracovali pos. č. 75/2015 zo dňa 6.5.2015 z č. l. 110-124, · znalecké skúmanie N.. E. J., ktorá podala v danej veci pos. č. 43/2015 zo dňa 20.5.2015 z č. l. 148-160, · charakteristika z obce Bidovce z č. l. 201 · lustrácia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 25.1.2016 z č. l. 117 - 120 · lustrácia STA zo dňa 26.1.2016 z č. l. 121 · lustrácia priestupkov zo dňa 25.1.2016 z č. l. 122,123 · odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 25.1.2016 z č. l. 124, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný má dva záznamy o odsúdení, avšak v oboch prípade sa na páchateľa hľadí, že nebol odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný v čase činu netrpel na žiadnu duševnú poruchu, ide o disharmonickú nevyrovnanú osobu s poruchami sociálnej adaptácie a II. štádiom chronického alkoholizmu bez závislosti, obvinený aj napriek zníženému intelektu je schopný chápať zmysel trestného konania. Pokiaľ by sa preukázalo, že v čase činu bol obžalovaný v stave opitosti, v takomto prípade podľa znalcov jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom požitého alkoholu a to nepodstatne. Znalkyňa z odboru psychológie zistila, že osobnosť obžalovaného je koherentná, bez patologických psychotických zmien, netrpí psychickými poruchami ani chorobami, je asociálne masívne disponovaný, násilnícky, agresívny typ osobnosti so psychopatickými a sociopatickými zmenami s dominanciou heteroagresivity a vysokým skóre lží.

U obžalovaného súd právne kvalifikoval jeho trestnú činnosť ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., za ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody v sadzbe od 10 do 15 rokov. Túto trestnú sadzbu súd použil pri vymeraní trestu, pričom ju ďalej upravoval v zmysle § 38 Tr. zákona

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, keďže v čase činu dovŕšil 18 rokov a neprekročil 21 rokov. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Doterajší život obžalovaného vykazuje isté protispoločenské prejavy a to napriek tomu, že vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsúdeniam, sa podľa odpisu z registra trestov na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, o čom svedčí lustrácia priestupkov, podľa ktorej bol 2x uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom v oboch prípadoch bolo prítomné násilie. Z uvedeného dôvodu súd nemohol priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že doposiaľ viedol riadny život.

Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť pri absencii priťažujúcich okolností, čo bolo dôvodom, že trestnú sadzbu 10 - 15 rokov upravoval podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. až napokon vymeriaval trest z upravenej trestnej sadzby 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že je nevyhnutné a potrebné uložiť prísny nepodmienečný trest odňatia slobody. Vymeranie nepodmienečného trestu na dolnej hranici trestnej sadzby sú považoval vzhľadom na závažnosť daného skutku a agresívnu povahu obžalovaného za dostatočný trest a preto obžalovanému vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Vzhľadom k tomu, že súd uznal obžalovaného za páchateľa obzvlášť závažného zločinu, obligatórne podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. musel zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život, pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj spoločnosť od obžalovaného.

V zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obligatórne ukladal obžalovanému aj ochranný dohľad a to vo výmere 1,5 roka.

Čo sa týka nároku poškodeného, tento pred súdom vyhlásil, že si neuplatňuje nárok na náhradu škody a preto súd o tomto nároku nerozhodoval.

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.