Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/149/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Paľov, nar. 08. 11. 1968, bytom Energetikov 1478/2, 969 01 Banská Štiavnica, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Peter Krchnák, advokát, Robotnícka 3, 969 01 Banská Štiavnica, proti odporkyni: I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie sumy 480,00 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania v sume 6,00 € v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 20. 04. 2015 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 480,00 € spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 03. 2014 požičal odporkyni sumu 480,00 € bezhotovostným prevodom na jej účet. Odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť do 17. 03. 2015, pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Napriek viacerým výzvam navrhovateľa odporkyňa pôžičku nevrátila. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -10 zo dňa 11. 06. 2015 tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podala včas odpor odporkyňa, ktorá uviedla, že predmetné finančné prostriedky boli použité na vyplatenie dlhu spoločného syna C. G. voči Sociálnej poisťovni. Finančné prostriedky navrhovateľ vložil na jej účet z vlastnej vôle s tým, že pomôže synovi, pretože je študent a nemá žiaden príjem. Odporkyňa poprela, že by sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi tieto peňažné prostriedky, žiadna dohoda medzi nimi nebola.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedka, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že spolu s odporkyňou sú rozvedení, nežijú spolu. Odporkyňa ho oslovila, či jej môže požičať sumu 480,00 €, nehovorila za akým účelom. On s tým súhlasil a dohodli sa, že do roka mu to bude splácať alebo ich vráti. Preto čakal, avšak žiadne peniaze mu neprichádzali. Medzi tým ju ústne vyzýval na vrátenie peňazí, avšak ona stále sľubovala a nič, z toho dôvodu podal žalobu na súd.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že navrhovateľ poslal na jej účet sumu 480,00 €. Navrhovateľ sa však dohodol s ich spoločným synom, že mu poskytne tieto finančné prostriedky. Syn ich potreboval a ona sama nemala z čoho tieto peniaze synovi dať. Jednalo sa o sumu, ktorú bol syn povinný uhradiť pre poisťovňu Dôvera. Syn odporkyni oznámil, že sa dohodol s otcom, že mu v tomto pomôže, a že mu tieto peniaze dá. Následne prišli peniaze na jej účet, na ktorý dovtedy navrhovateľ posielal výživné na syna.

Ona tieto finančné prostriedky v rovnaký deň uhradila v prospech poisťovne, čo doložila výpisom z účtu. Poprela, že by medzi ňou a navrhovateľom bola ústna dohoda o pôžičke. Odporkyňa ďalej poukázala na navrhovateľovu disciplínu pri platení výživného, ktoré riadne neplatil a z tohto dôvodu bola nútená podať návrh na exekúciu. Poukázala na to, že ona nežiadala o tieto finančné prostriedky od navrhovateľa, syn sa obrátil sám priamo na otca. Následne jej navrhovateľ telefonoval, že posiela tie peniaze pre syna na zaplatenie poisťovni. Bola prekvapená z takto podanej žaloby. Je pravdou, že asi po roku od poskytnutia finančných prostriedkov, začal navrhovateľ posielať nižšie výživné a odôvodňoval to tým, že je to na splatenie tých 480,00 €. Z tohto dôvodu bola nútená podať návrh na exekúciu a počas exekúcie navrhovateľ dlžné výživné doplatil a následne od nej žiadal uvedenú sumu 480,00 €.

Navrhovateľ k výpovedi odporkyne uviedol, že o predmetnej čiastke sa nerozprával so synom Martinom, ale len s odporkyňou.

Svedok C. G. - syn účastníkov konania vypovedal, že v minulosti mu vznikol dlh v poisťovni Dôvera vo výške 400,00 €, keďže nebol zárobkovo činný, ukázal uvedený dlh matke, ktorá povedala, že túto sumu nemá. Preto sa obrátil na otca, stretli sa spolu vo Zvolene, kde mu ukázal uvedený doklad s tým, že potrebuje peniaze. On povedal, že ich pošle na mamin účet, v tom čase svedok vlastný účet nemal. Bližšie sa však nerozprávali o tom, či sa jedná o pôžičku alebo dar, svedok uviedol svojmu otcovi, že sumu potrebuje a on povedal, že dobre. Neskôr od neho otec nežiadal vrátenie týchto peňazí. Ani od neho nežiadal, aby sa suma zarátala s vyživovacou povinnosťou. Vedel len, že v súvislosti s týmto konaním žiadal otec od matky vrátenie peňazí. On sám sa o tejto situácii s otcom nerozprával.

Navrhovateľ doložil súdu výpis z účtu, podľa ktorého dňa 17. 03. 2014 poslal platobným príkazom odporkyni čiastku 480,00 €, odporkyňa doložila súdu výpis z účtu, podľa ktorého dňa 18. 03. 2014 prijala platbu od navrhovateľa vo výške 480,00 € a dňa 31. 03. 2014 odoslala platbu vo výške 485,03 € v prospech poisťovni Dôvera - s poznámkou C. G..

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. bolo zistené, že dňa 03. 03. 2015 podal oprávnený C. G. na exekútorskom úrade JUDr. Uliankovej vo Zvolene, návrh na vykonanie exekúcie na úhradu zameškaného výživného vo výške 340,00 € od 01. 03. 2014 do 28. 02. 2015 a úhradu bežného výživného od 01. 03. 2015 vo výške 100,00 € mesačne. Dňa 05. 03. 2015 došlo k vydaniu poverenia pre súdneho exekútora, uznesením zo dňa 21. 01. 2016 došlo k zastaveniu exekúcie na návrh súdneho exekútora zo dňa 20. 04. 2015, ktorého podkladom bol návrh oprávneného C. G. zo dňa 14. 04. 2015 na ukončenie exekučného konania.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, podaného navrhovateľom C. G., proti odporcovi C. G., súd oboznámil výpoveď odporcu C. G. (čl. 31- pojednávanie zo dňa 04. 05. 2015), na ktorom vtedy odporca vypovedal, že sa dohodol so synom, že pokiaľ mu poskytne finančné prostriedky na úhradu nedoplatku vo výške 470,00 €, že následne bude platiť znížené výživné po 80,00 € mesačne až do vyrovnania uvedenej sumy. K tejto výpovedi na dotaz súdu navrhovateľ v tomto konaní uviedol, že sa o tomto so synom nerozprávali.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd konštatuje, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by medzi účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej ústne. Odporkyňa poprela, že by sa na pôžičke s navrhovateľom dohodla. Tvrdenia odporkyne boli potvrdené svedeckou výpoveďou spoločného syna Martina Paľova, ktorý potvrdil, že otca požiadal o úhradu dlhu, ktorý mu vznikol voči poisťovni Dôvera, s čím otec, t. j. navrhovateľ súhlasil. Pokiaľ navrhovateľ po vzájomnej dohode zaslal finančné prostriedky na účet odporkyne, jednalo sa len o dohodnuté platobné miesto. Odporkyňa preukázala, že predmetné finančné prostriedky v súlade s dohodou medzi navrhovateľom a ich synom C. G. následne uhradila na vyrovnanie dlhu v príslušnej zdravotnej poisťovni. Súd potom konštatuje, že vo vzťahu k žalovanej sume neexistuje žiaden právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou a preto odporkyňa nemá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania úspešný účastník. V tomto prípade bola úspešná odporkyňa, ktorá si na trovách konania uplatnila hotové výdavky vo výške cestovného z Pliešoviec do Zvolena a späť, pričom doložila cestovný lístok v hodnote 1,50 € jedna cesta a to za cestu na pojednávanie dňa 02. 12. 2015 a 26. 01. 2016, čo spolu činí 4 x 1,50 €, spolu 6,00 €. Súd preto zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania v sume 6,00 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).