Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/84/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: AGRO Cereal s.r.o., so sídlom Zelená ulica 334/42, 930 13 Trhová Hradská, IČO: 46 453 288, zastúpený: JUDr. Gejza Sidó, so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 289 572, proti žalovanému: AL Agroservis, s.r.o., so sídlom 1093 Vydrany 930 16, o zaplatenie 4.995,90 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške sumu vo výške 4.995,90 eura, spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 440,90 eura od 01.11.2020 až do zaplatenia, 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.555 eura od 02.09.2021 až do zaplatenia, 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000 eur od 05.09.2021 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.995,90 eura spolu príslušenstvom a náhradu trov konania.

1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému dodal tovar- slamu. Žalobca uvedený tovar riadne vyfakturoval, s tým, že žalovaný faktúry prevzal a časť ceny zaplatil. Peňažnú pohľadávku žalobcu tvoria neuhradené faktúry a to faktúra č. 2020/014, splatná 31.10.2020 znejúca na sumu 8.870,40 eura, neuhradená v časti 440,90 eura, faktúra č. 2021/005, splatná 01.09.2021, znejúca na sumu 3.555,-eur, neuhradená v celom rozsahu a faktúra č. 2021/006, splatná dňa 04.09.2021, znejúca na sumu 8.400,- eur, neuhradená v časti 1.000,-eur.

2. Okresný súdu Trnava vydal dňa 03.10.2023 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.995,90 eura, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 440,90 eura od 01.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.555,-eur od 02.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.000,-eur od 05.09.2021 do zaplatenia. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom neobjasnil kedy a akým spôsobom mal vzniknúť údajný obchodnozáväzkový vzťah medzi stranami sporu, od ktorého žalobca odvodzuje údajnú oprávnenosť uplatneného nároku. V podanej žalobe sa žalobca odvoláva výlučne na existenciu faktúr, na základe ktorých si údajne voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie konkrétnej sumy, avšak žalovaný existenciu konkrétnych obchodnozáväzkových vzťahov ani len neosvedčil. Žalobca nepreukázal existenciu dojednania, ktoré by žalobcu oprávňovalo na uplatnenie si žalovanej istiny voči žalovanému. Nie je zrejmé z čoho mal vzniknúť záväzok žalobcu dodať žalovanému akýkoľvek tovar, ktorý si žalovaný preukázateľne ani len neobjednal, a

záväzok žalovaného za tovar zaplatiť kúpnu cenu, ktorej dojednanie, čo do výšky a splatnosti, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný má dôvodne za to, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukazujú existenciu ako ani vznik obchodnozáväzkového vzťahu medzi stranami sporu, a najmä z predložených listinných dôkazov nemožno určiť, či žalobcom vystavené faktúry majú základ v dohode strán sporu ako aj vo vzťahu ku skutočne dodanému tovaru. Žalovaný sa dôvodne domnieva, že dôkazné bremeno preukázania uplatneného nároku v sporovom konaní v celom rozsahu zaťažuje žalobcu, ktorý však konajúcemu súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že faktúry tvoriace prílohu žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) boli vystavené na základe konkrétneho obchodnozáväzkového vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu a že vystavené faktúry by boli zhmotnením konkrétnej dohody strán sporu. Faktúra ako listina predstavuje výlučne účtovný doklad a nie je právnym titulom, na základe ktorého mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktorá okolnosť má za následok absenciu relevantného preukázania konkrétnej hmotnoprávnej normy zakladajúcej vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe uvádza, že žalovanému údajne dodal tovar - slamu, ktorá skutočnosť je v rozpore s obsahom listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom, a to konkrétne faktúrou číslo 2021/005 zo dňa 17.08.2021, kde sa ako predmet fakturácie uvádza „vyvoz slama". Vychádzajúc z formulácie predmetu fakturácie uvedenej na vyššie špecifikovanej faktúre sa možno domnievať, že by sa mohlo jednať o dodanie služby, o ktorej dodaní zo strany žalobcu však žalovaný nemá vedomosti, pričom takáto skutočnosť nevyplýva ani zo žalobcom tvrdených ako ani preukázaných skutočností.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu preukázal svoju pohľadávku faktúrami, ktoré vystavil po plnení v rámci záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, pričom predmetné faktúry vystavené žalobcom žalovaný nielenže nikdy nereklamoval, ale sú vedené v účtovníctve žalovaného, zároveň zo strany žalovaného došlo aj k čiastočnému plneniu pohľadávky žalobcu, keď žalovaný na nároku žalobcu v tejto veci uhradil sumu spolu vo výške 15.829,50 eura. Podľa (ďalej len „“), Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z hlavnej knihy analytickej evidencie žalobcu pod č. 1832 vyplýva, že žalovaného pohľadávka vo výške 8.429,50 eura bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu z faktúry č. 2020/14. Zaplatenie zvyšnej časti tejto faktúry (440,90 eura) je predmetom tohto sporu. Z potvrdení o bezhotovostnom vklade (bankový prevod) v prospech účtu žalobcu, v časti VS vyplýva, že žalovaný uhradil časť faktúry č. 2021/006 vo výške 7.400,-eur. Zaplatenie zvyšnej časti tejto faktúry (1.000,- eur) je predmetom tohto sporu. Žalovaný faktúru č. 2021/005 alebo jej časť k dnešnému dňu nezaplatil. Žalobca týmto má za to, že ním tvrdený vznik aj výška pohľadávky v tomto konaní žalovaným popreté neboli, preto tieto skutkové tvrdenia žalobcu v súlade s (ďalej len „“) je potrebné považovať za nesporné. Uvažovanie žalovaného, keď len posudzuje skutkové tvrdenia žalobcu a tie kvalifikuje za neuspokojivé z pohľadu vymáhania pohľadávky žalobcu súdnou cestou, nie je možné vykladať ako skutočnosti, ktoré odôvodňujú spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, to ani v rovine skutkových tvrdení, ani v rovine právneho posúdenia.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom faktúry č. 2020/014, faktúry č. 2021/005, faktúry č. 2021/006, záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, s obsahom potvrdení o úhrade, hlavnej knihy analytickej evidencie, ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorí neospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a preto súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dodal, že jeho skutkové tvrdenia v konaní neboli popreté, žalobca dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť predmetnej pohľadávky. Žalovaný čiastočne uhradil faktúry, zároveň došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok.

8. Faktúrou č. 2020/014 vystavenou dňa 16.10.2020, splatnou dňa 31.10.2020, fakturoval žalobca žalovanému slamu v sume 8.870,40 eura. Faktúrou č. 2021/005 vystavenou dňa 17.08.2021, splatnou dňa 01.09.2021 fakturoval žalobca žalovanému vývoz slamy v sume 3.555,-eur. Faktúrou č. 2021/006

vystavenou dňa 20.08.2021, splatnou dňa 04.09.2021 fakturoval žalobca žalovanému slamu v sume 8.400,-eur.

9. Z potvrdení z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 06.09.2022 poukázal žalovaný na účet žalobcu sumu 3.400,-eur s uvedením variabilného symbolu 2021006, dňa 31.10.2022 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu vo výške 1.000,-eur s uvedením variabilného symbolu 2021006, dňa 11.11.2022 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 1.000,-eur s uvedením variabilného symbolu 2021006 a napokon dňa 08.12.2022 žalovaný poukázal sumu 2.000,-eur s uvedením variabilného symbolu 2021006.

10. Z hlavnej knihy analytickej evidencie žalobcu za obdobie od 01.10.2021 do 30.09.2022 vyplýva, že pohľadávka žalovaného vo výške 8.429,50 eura bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu z faktúry č. 2020/14.

11. Podľa ustanovenia , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

12. Podľa ustanovenia , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

13. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

14. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

15. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.

16. Popierajúca strana musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí (ďalej len „ “). Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

17. Žalovaný si teda v tomto smere nesplnil procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcu z ust. . Žalovaný v podanom odpore uviedol, že z návrhu žalobcu ani z predložených dôkazov nevyplýva preukázanie a vznik ním uvádzaného právneho vzťahu medzi stranami sporu, ani preukázanie objednávky ani právny titul fakturácie pohľadávky žalovanému. Tiež uviedol, že z priložených dôkazov nevyplýva dohoda o podstatných náležitostiach právneho vzťahu. Súd má za to, že žalovaným uvedené popretie nemá charakter popretia skutkových tvrdení žalobcu (ktorý v žalobe a ďalšom vyjadrení tvrdil, že žalovanému dodal tovar ohľadom ktorého vystavil faktúry, tiež, že žalovaný faktúru č. 2021/005 čiastočne uhradil a že v prípade pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 2020/14 prišlo k vzájomnému zápočtu s pohľadávkou žalovaného ...), ale hodnotenia dôkaznej situácie, teda toho, čo žalobca preukázal resp. nepreukázal, pričom hodnotenie dôkazov prináleží súdu, ku ktorému pristúpi až vtedy, ak slúžia k preukázaniu sporných skutkových tvrdení.

18. V konaní teda nebolo sporným, že strany sporu uzatvorili ústnou formou kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar- slamu. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi a to potvrdeniami z účtu preukázal, že žalovaný čiastočne platbami poukázanými v prospech účtu žalobcu dňa 06.09.2022, 31.10.2022, 11.11.2022, 08.12.2022 uhradil faktúru č. 2021/006. Čiastočne plnenie má účinky uznania záväzku, pričom v danom prípade možno usudzovať, že žalovaný uznal aj zvyšnú časť záväzku, keďže na faktúru č. 2021/006 plnil niekoľkokrát a ani pri jednej z čiastočných úhrad preukázateľným spôsobom žalovaný nevyhlásil, že by čiastočným plnením nechcel spôsobiť uznanie zvyšnej časti dlhu. V konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu preukázané listinným dôkazom a to hlavnou knihou analytickej evidencie, že aj v prípade faktúry č. 2020/014 došlo k jej čiastočnému plneniu tým, že žalobca započítal svoju pohľadávku oproti pohľadávke žalovaného vo výške 8.429,50 eura. Napokon má súd za to, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 2021/005 v konaní nebola žalovaným účinne popretá.

19. Súd zároveň poukazuje na to, že je nesporné (keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel), že žalovaný uviedol faktúry v účtovníctve, pričom tieto nereklamoval, preukázateľným spôsobom nerozporoval, naopak čiastočne plnil s ohľadom na čo sa celá argumentácia žalovaného javí ako účelová. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú.

20. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to v uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy 440,90 eura od 01.11.2020 (t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 2020/014) do zaplatenia, zo sumy 3.555,-eur od 02.09.2021 (t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 2021/005) do zaplatenia a zo sumy 1.000,- eur od 05.09.2021 (t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 2021/006) do zaplatenia.

21. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).