Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcu INSEMPRE s.r.o., so sídlom Bardejovská 43A, Ľubotice, IČO: 47 563 028, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Thurzova 3367/6A, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 785, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Daňová kontrola u žalobcu na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 začala dňa 31.03.2020.

Bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2019 daňový subjekt uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o DPH, a to z faktúry č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 vo výške 8 000,- EUR (základ dane 40 000,- EUR) od dodávateľa CASSIUS, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci október 2019 v mestách Slovenska, na základe Zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019. Kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil Zmluvu o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019 so spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. s prílohou, CD nosičom obsahujúcim fotografie reklamných plagátov a uverejnené inzercie v jednotlivých denníkoch a týždenníkoch. Predmetom samotnej zmluvy je záväzok spoločnosti CASSIUS, s.r.o. (zabezpečovateľ) zabezpečiť spoločnosti INSEMPRE s.r.o. (užívateľ) reklamu v zmysle o reklame (ďalej aj „“) pri využití reklamného priestoru podľa čl. II zmluvy za účelom prezentácie užívateľa, ako reklamného partnera podujatia „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY TOUR 2019“. Podľa čl. II zmluvy sa zabezpečovateľ zaväzuje zabezpečiť užívateľovi umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na plagátoch a letákoch vyrobených za účelom propagácie podujatia a umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v inzercii vyrobenej za účelom propagácie podujatia. Celková cena za vykonanie predmetu zmluvy podľa čl. III zmluvy je

130 000,- EUR bez DPH, pričom odplata má byť uhradená na základe vystavených faktúr v termíne splatnosti.

Výzvou zo dňa 29.05.2020 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť odpočítania dane, konkrétne, či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. v zmysle , t.j. ako konkrétne táto reklama ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu. V odpovedi na výzvu daňový subjekt uviedol, že spoločnosť INSEMPRE s.r.o. vynaložila náklady na reklamu v súvislosti s , za účelom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania a zvýšenia príjmu daňovníka. Žalobca zaslal prehľad, porovnanie tržieb dosiahnutých za rok 2018 a rok 2019 na mesačnej báze, pričom uviedol, že k výraznému nárastu obratu došlo v mesiacoch bezprostredne po uskutočnení reklamy. Doložil tiež aj zoznam novozískaných obchodných partnerov v roku 2019 s obratom, ktorý bol v roku 2019 vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam realizovaný.

Za účelom preverenia dodania deklarovanej služby zaslal správca dane Daňovému úradu Bratislava dožiadanie. Z odpovede doručenej dňa 22.06.2020 bolo zistené, že dňa 11.06.2020 bol vykonaný výsluch svedka A. B., konateľa spoločnosti CASSIUS, s.r.o..

Správca dane následne preveroval tvrdenia A. B., že spoločnosť CASSIUS, s.r.o. zabezpečila reklamný priestor v privátnych médiách prostredníctvom subdodávateľa CASSIA DANCE s.r.o. a skutočnosti ohľadom tvrdenej spolupráce so spol. PUBLISHING HOUSE, a.s. o zabezpečení reklamného priestoru. Správca dane zaslal výzvy aj jednotlivým vydavateľom tlače, v ktorých bola zverejnená reklama.

Listom správcu dane zo dňa 11.11.2020 bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami z priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt bol zároveň upovedomený, že má právo sa k všetkým zisteniam vyjadriť, prípadne doložiť ďalšie dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia a oprávnenosť odpočtu DPH z deklarovaného obchodu. Listom zo dňa 16.12.2020 bol daňový subjekt opätovne oboznámený s novými zisteniami v daňovej kontrole. Daňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie zo dňa 04.01.2021.

Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018 daňového subjektu IPM SOLUTIONS, s.r.o. a do spisu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 žalobcu.

Výzvou zo dňa 08.01.2021 správca dane vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku na odstránenie pochybností, na vyjadrenie a na preukázanie deklarovanej hospodárskej operácie a doloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie zo dňa 28.01.2021.

Dňa 12.02.2021 bol vypracovaný Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019. Správca dane konštatoval, že v tomto prípade nešlo o reklamu, že poskytnuté služby spočívali v umiestnení názvu a loga spoločnosti na letákoch vyhotovených primárne na propagáciu kultúrneho podujatia, muzikálu Matúš Čák Trenčiansky, pričom v mesiaci september 2019 sa realizovala distribúcia, roznos letákov, inzercia v denníkoch resp. týždenníkoch, s informáciami o konanom predstavení, kde na letáku boli zároveň uvedené obchodné názvy obchodných spoločností bez špecifikácie ich obchodnej činnosti, bez prezentácie ich tovarov. Účelom tejto reklamnej kampane bolo bezpochyby zvýšenie predajnosti vstupeniek na kultúrne podujatie. Predstavenie nebolo produktom ekonomickej činnosti daňového subjektu a príjmy z predstavenia nijako neovplyvnili príjem daňového subjektu. Z charakteru tejto prezentácie sa tak javí, že daňový subjekt bol prezentovaný ako jeden zo sponzorov akcie, bez akejkoľvek priamej prezentácie svojej obchodnej činnosti. Letáky

boli vyrobené a distribuované jednoznačne za účelom propagácie kultúrneho podujatia a uvedenie mena daňového subjektu, spolu s množstvom ďalších obchodných spoločností nenapĺňa obsah Zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru uzavretej medzi daňovým subjektom a CASSIUS s.r.o. dňa 07.04.2019. Uvedenie loga na letáku, ktorého cieľom je propagovanie muzikálu, čo nijako nesúvisí s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu, nemá priamu vypovedaciu schopnosť k výrobkom alebo službám, ktoré tento subjekt poskytuje a nejde tak o reklamné služby. Z predložených dokladov tak nemal správca dane za preukázané, že predmetná reklama, letáky a tlačená inzercia naozaj prezentovala podnikateľskú činnosť daňového subjektu, jeho výrobky alebo služby, a preto nešlo o poskytnutie reklamných služieb, na základe ktorých si môže daňový subjekt uplatniť odpočet DPH.

Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu. Dňa 11.05.2021 sa konalo prerokovanie pripomienok daňového subjektu k vydanému Protokolu.

Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov rozhodnutím zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021 vyrubil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane v sume 8 000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019, daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 23.10.2019 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 24.11.2019 24 553,66 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 32 553,66 eur, rozdiel dane v sume 8 000 eur.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 8 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 žalobcovi, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Žalovaný, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích dôvodov konštatoval, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019, ktorá začala dňa 31.03.2020 oznámením o daňovej kontrole zo dňa 17.02.2020. Na základe zisteného skutkového stavu, s odkazom na , , , o DPH, , , , , , , , Daňového poriadku konštatoval, že počas daňovej kontroly boli preverované skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019 vo výške 8 000,- EUR z faktúry č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 od dodávateľa, spoločnosti CASSIUS, s.r.o. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci október 2019 v mestách Slovenska. Na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia odpočtu dane z tejto služby predložil kontrolovaný daňový subjekt Zmluvu o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019, prílohu k zmluve, CD obsahujúce fotografie reklamných plagátov a uverejnené inzercie v jednotlivých denníkoch a týždenníkoch. Na plagátoch, ktoré prezentujú informáciu o konaní muzikálu ,,Matúš Čák Trenčiansky – Príbeh, ktorý môžete zažiť“ je uvedené miesto a čas konania kultúrneho predstavenia, možnosť obstarania lístkov na ticketportále a v spodnej časti letákov sú uvedené obchodné mená a logá partnerov, ktorí prezentovanú akciu podporili. Správca dane zistil, že v priestoroch Teatro Wustenrot (predtým Dom kultúry Istropolis) boli organizované podujatia muzikálu ,,Matúš Čák Trenčiansky – turné“, pričom bolo potvrdené, že organizátorom podujatí bol A. B.. Tieto podujatia boli následne v roku 2020 predstavené v štyroch mestách Slovenska. Spoločnosť GEDUR Production s.r.o. v odpovedi na výzvu správcu dane nespomína spoločnosť CASSIUS s.r.o., medzi spoločnosťou GEDUR Production s.r.o. a CASSIUS s.r.o. nebola podpísaná žiadna zmluva. Predmetnú akciu spoločnosť CASSIUS s.r.o. nevykonala vo vlastnej réžii, ale v každom zdaňovacom období deklaruje vždy iný dodávateľský subjekt a v danom prípade išlo o nedôveryhodný daňový subjekt INVESTMONTÁŽ SLOVAKIA s.r.o., ktorý sa na adrese svojho sídla nenachádza a ktorého konateľ C. D. sa opakovane nedostavil na ústne pojednávanie. Správca dane konštatoval, že daňovým

subjektom nebolo preukázané, že v preverovanom prípade išlo o poskytnutie reklamných služieb, keďže z vyhodnotenia všetkých zistených skutočností vyplynulo, že išlo o sponzorstvo žalobcu, ktoré tiež plnilo určité marketingové ciele, ale nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť žalobcu mala na reklamných plagátoch umiestnené len obchodné meno, t.j. bola propagovaná ako sponzor akcie bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita mohla byť chápaná ako reklamná služba. Na základe toho správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z deklarovaných služieb neoprávnene, pretože spoločnosť CASSIUS, s.r.o. nedodala daňovému subjektu INSEMPRE s.r.o. reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že správca dane ignoroval a neodôvodnil absenciu postupu podľa , o reklame, pričom správca dane nemôže svojvoľne dopĺňať povinnosti nad zákonný rámec a v zmysle tohto ustanovenia postačuje pre definovanie reklamy uvedenie obchodného mena, žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci C- 530/09 zo dňa 27.10.2011) opakovane definoval reklamné služby, za ktoré je pre účely DPH možné považovať „činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj.“ V tomto prípade bol na reklamných letákoch umiestnený len názov daňového subjektu a takúto aktivitu nemožno chápať tak, že v sebe zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, pretože uvedenie mena spoločnosti nemá vypovedaciu hodnotu o nijakom výrobku alebo službe, ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Žalovaný sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane, že ide o sponzoring s cieľom propagácie spoločnosti a vylepšovania dobrého mena, s odkazom na Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Sponzorstvo slúži skôr na propagáciu firmy a jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby, ako to vyžaduje ekonomický cieľ reklamnej služby - uplatniť produkty na trhu.

K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v zmysle je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže poskytnutie sponzorského nie je dodaním tovaru alebo služby za protihodnotu, nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Sponzorstvo možno chápať ako finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu na podujatie alebo činnosť, avšak nejde o plnenie, ktoré je poskytované ako odplata za tovar alebo službu, resp. sponzorstvo nie je úhradou za zdaniteľný obchod, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty.

Vo vzťahu k námietke o nesprávnej interpretácii rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09 žalovaný uviedol, že zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských štátov je jeden z najdôležitejších princípov komunitárneho práva. Prednosť práva EU sa dá na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatniť proti ktorejkoľvek norme vnútroštátneho práva bez ohľadu na jej právnu silu vrátane a ústavných zákonov. Povinnosť zabezpečiť prednosť komunitárneho práva sa vzťahuje na všetky štátne orgány. Predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka výkladu čl. 52 písm. a/ a čl. 56 ods. 1 písm. b/ smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, resp. výklad ustanovení týkajúcich sa určenia miesta poskytovania služieb nájmu stánkov na veľtrhoch a výstavách a určenie tohto miesta, ak sú tie isté služby poskytnuté subdodávateľom. V súvislosti s vyriešením prejudiciálnej otázky sa v rozsudku pripomína, že Súdny dvor EÚ už konštatoval (rozsudok Komisia/Francúzsko C-68/92), že na to, aby činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby, postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšenia ich predaja. Z tohto vyplýva, že ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú službu. Takúto charakteristiku reklamnej služby na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty je možné

uplatniť všeobecne, všade tam, kde je potrebné vyšpecifikovať, či posudzovaná služba je reklamnou službou, teda aj v danom prípade.

Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu tak konštatoval, že tie posúdil ako neopodstatnené. Zdôraznil, že správca dane v priebehu konania vykonal všetky úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt bol oboznámený s výsledkami zisťovania, bol vyzvaný na predloženie vyjadrenia a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Daňový subjekt mal zabezpečené právo na oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami a mal možnosť predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane nevybočil zo základných zásad daňového konania, vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. Bola dodržaná zásada zákonnosti, zásada objektívnej pravdy pri zisťovaní skutkového stavu veci, zásada súčinnosti správcu dane s účastníkmi konania, boli vytvorené podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď správny orgán hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu, prihliadajúc na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalovaný tak konštatoval, že rozhodnutie správcu dane bolo náležite odôvodnené, bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu, čím došlo k naplneniu dikcie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vrátane rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021, navrhol tieto rozhodnutia zrušiť.

Poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 8 000 EUR a vyrubil mu rozdiel dane v sume 8 000 EUR, a to na základe spochybnenia faktúry č. 05/09/2019 (interné číslo 515), dátum zdaniteľného plnenia 30.09.2019, celková fakturovaná suma 48 000,- EUR, z toho DPH 8 000,- EUR, vystavenou spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. Bratislava ako dodávateľom reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu Matúš Čák Trenčiansky - turné. Túto službu resp. jej dodanie žalobca preukazoval predložením Zmluvy o reklame a o zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2021. Na jej základe mala spoločnosť CASSIUS s.r.o. zabezpečiť pre žalobcu reklamu v súlade so za využitia reklamného priestoru za účelom prezentácie žalobcu ako reklamného partnera predmetného podujatia. Reálne poskytnutie reklamy bolo okrem potvrdenia zo strany spoločnosti CASSIUS s.r.o., resp. jej štatutára, preukázané aj predložením letákov aj inzercie v časopisoch, na ktorých sa uvádzalo obchodné meno a logo žalobcu ako reklamného partnera. Daňový úrad dospel k názoru, že predmetná reklama vykazovala prvky sponzorstva a nie reklamy, a teda nešlo o reklamné služby, ale o sponzorstvo, na základe čoho mal správca dane za to, že nešlo o poskytnutie služby a nie sú preto dané dôvody na odpočet DPH u žalobcu ako platcu DPH. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo založené na tvrdení, že išlo o reklamu, že správca dane nesprávne definoval sponzorstvo a nesprávnu aplikáciu , ktorým sa správca dane pri posudzovaní služby, reklamy poskytovanej spoločnosťou CASSIUS s.r.o. v prospech žalobcu, neriadil, vrátane relevantnej judikatúry. Zdôraznil, že počas celého daňového konania tvrdil, že u spoločnosti CASSIUS s.r.o. si objednal a následne aj obdŕžal reklamu ako službu (objednal si zabezpečenie reklamného priestoru a ten aj dostal, keďže jeho obchodné meno bolo uvedené na reklamnom priestore; na letákoch resp. v inzercii súvisiacej s podujatím), pričom za túto službu reálne zaplatil. Nešlo o sponzorovanie podujatia. Žalobca zotrval na vyjadreniach, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia zo strany jeho dodávateľa, spoločnosti CASSIUS s.r.o., vo forme reklamy, poskytnutia resp. zabezpečenia zmluvne dohodnutého reklamného priestoru pre žalobcu v rozhodujúcom období došlo, na strane žalobcu vzniklo právo na odpočítanie dane platiteľom, žalobca splnil podmienky na odpočet DPH a preukázal aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia dôkazmi, ktoré mal

k dispozícii, pričom daňový úrad hrubo porušil práva žalobcu tým, že riadne nezistil skutkový stav, ten následne nesprávne právne posúdil, čoho výsledkom je nezákonné arbitrárne rozhodnutie, opierajúce sa o neaplikovateľné normy.

Zdôraznil, že žalovaný nesprávne vníma komunitárne právo ako právo s prednosťou pred slovenskými právnymi normami, nesprávne vykladá a aplikuje rozsudky Súdneho dvora EÚ, opomínajúc právny poriadok Slovenskej republiky a aplikuje normy, ktoré sú mimo merita daňového konania týkajúceho sa žalobcu. V daňovom konaní sa neriešilo ani nebolo sporné miesto zdaniteľného plnenia a nebolo preto nutné vôbec aplikovať Smernicu Rady 2006/112/ES. Pokiaľ ide o pojem reklamy či reklamnej činnosti, mala sa aplikovať slovenská právna úprava a nie výklad z rozsudku ESD s vecou nesúvisiaceho. Navyše, ak smernica EÚ nie je transponovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemôže byť na jej podklade ukladaná žiadna povinnosť či sankcia. Smernica nie je sama osebe priamo aplikovateľná, pričom ustanovenie smernice má priamy účinok, len ak sú súčasne splnené podmienky, že uplynula transpozičná lehota, ustanovenie nebolo transponované vôbec, alebo bolo transponované neskoro, nesprávne alebo neúplne, ustanovenie obsahuje jasné a presné právo alebo povinnosť, t.j. nevzbudzuje pochybnosti o obsahu a rozsahu práva fyzickej alebo právnickej osoby alebo o obsahu povinnosti členského štátu a ak ide o nepodmienené ustanovenie, t.j. jeho vykonanie alebo vyvolanie právnych účinkov nevyžaduje prijatie ďalšieho aktu, či už vnútroštátneho, alebo komunitárneho, alebo ak si jeho aplikácia vyžaduje dodatočný zásah štátneho orgánu, ale tento nemá žiadnu diskrečnú právomoc pri jeho transpozícii, a ak priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. smernica nikdy nemôže mať horizontálny účinok, ani obrátený vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby, a na základe neprebratej smernice nemôže byť uložená žiadna povinnosť. Naopak, fyzické a právnické osoby sa môžu domáhať všetkých práv, ktoré im z neprebratej smernice vyplývajú. Štát taktiež nemôže sankcionovať fyzickú alebo právnickú osobu za to, že koná v súlade so smernicou, ktorú členský štát netransponoval v predpísanej lehote. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Žalobca je súkromnou právnickou osobou. V prípade oneskoreného, ale nesprávneho prebratia smernice členským štátom nemôže mať smernica voči nemu priamy účinok a ani prípadné konanie žalobcu v rozpore so smernicou, ktorá nie je včas či správne prebratá, nemôže mať negatívny následok vo vzťahu k žalobcovi. Správne orgány tiež aplikovali na daný prípad rozsudky ESD (C-530/09, resp. C-68/92) aj keď na to nebol dôvod, tieto rozsudky sa na daný prípad nevzťahujú, nevznikla ani potreba interpretácie vnútroštátnej normy cez predmetné rozsudky ESD. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 530/09 nedefinuje reklamu ani reklamnú službu, tá je upravená v slovenskom právnom poriadku v Predmetný rozsudok poskytuje len výkladové pravidlo vo vzťahu k Smernici Rady č. 2006/112/ES vo vzťahu k miestu zdaniteľného plnenia, venuje sa pojmu „činnosť na podporu predaja“ a kedy je takáto činnosť reklamnou službou. Reklamou však môže byť aj iná služba, ak spĺňa V zmysle tohto zákona je zrejmé, že prezentácia obchodného mena žalobcu a jeho loga je podľa nášho právneho poriadku reklamou, čo je zrejmé aj zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spol. CASSIUS s.r.o., zo znenia letákov či inzercie, kde bolo uvedené obchodné meno resp. logo žalobcu a išlo o prezentáciu žalobcu s cieľom jeho uplatnenia na trhu. Reálny dopad reklamy na uplatnenie produktov žalobu na trhu je irelevantný, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ak došlo k objednávke a následnému reálnemu dodaniu služby.

Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že uvedenie obchodného mena žalobcu nemožno chápať ako šírenie správy za účelom informovania verejnosti o produktoch, ich kvalite s cieľom zvýšiť predaj, keďže uvedenie obchodného mena nemá výpovednú hodnotu o výrobku alebo službe, ani o oblasti podnikania. Ide o nesprávne posúdenie služby, skutkovo aj právne, keďže samotné uvedenie loga a obchodného mena predstavuje zrejmú prezentáciu žalobcu voči širokej verejnosti s cieľom uplatnenia na trhu a spĺňa podmienky reklamy podľa Úvahy správcu dane o sponzoringu sú tak nesprávne a neopodstatnené. Zmluvné strany sa jasne zmluvne dohodli, že žalobca zaplatí spoločnosti CASSIUS s.r.o. odplatu za službu - zabezpečenie reklamného priestoru a neexistuje žiadna dohoda o poskytnutí sponzorského, čo ani nebolo cieľom a účelom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou CASSIUS s.r.o. a ich vzťah nespadá pod definíciu sponzorovania podľa

Žalobca mal za to, že v súlade s § 24 a nasl. Daňového poriadku preukázal vznik nároku na odpočet DPH vrátane preukázania, že služba bola reálne poskytnutá. Žalobca preukázal splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH predložením riadne vystavených a zaevidovaných účtovných dokladov, faktúr v súlade s § 70 a § 71 Zákona o DPH od dodávateľa, pričom k riadnej evidencii faktúr došlo aj na strane žalobcu aj na strane dodávateľa, spoločnosti CASSIUS s.r.o., t.j. boli splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH a boli riadne preukázané žalobcom. Žalobca preukázal úhradu DPH dodávateľovi, CASSIUS s.r.o. Vznik daňovej povinnosti, t.j. reálne uskutočnenie fakturovaného plnenia žalobca preukázal písomnou zmluvou, zabezpečeným reklamným priestorom, pričom poskytnutie služby nebolo žalovaným spochybnené, keďže bol spochybnený iba charakter tejto služby ako reklamnej služby a bol nesprávne posúdený ako sponzorstvo. Reálne poskytnutie reklamnej služby potvrdil žalobca a tiež dodávateľ, ktorý bol v priebehu konania plne súčinný so správcom dane.

Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku správcom dane, keďže žalovaný účelovo ignoroval predlžené dôkazy a iné skutočnosti v prospech žalobcu a vydané rozhodnutie je tak arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné (obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobca trval na tom, že vo veci uniesol dôkazné bremeno, správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval alebo mohol disponovať. Okrem povinných účtovných a obchodných dokumentov predložil dokumenty preukazujúce plnenie a dodávky uvedených služieb. Keďže žalobca nemal zo strany správcu dane konkretizované pochybnosti v priebehu konania a jasné požiadavky na predloženie iných dôkazov, v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku svoje dôkazné bremeno uniesol (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a arbitrárne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzal správy orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, pričom zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, najmä § 3 Daňového poriadku, čo malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, uviedol, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Konaním správcu dane nedošlo k vybočeniu zo zásad daňového konania a nedošlo k porušeniu práv žalobcu, pričom rozhodnutie vo veci bolo náležite odôvodnené.

Žalovaný zotrval na závere, že žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 8 000,- EUR z faktúry č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 od spoločnosti CASSIUS, s.r.o., keďže táto spoločnosť nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť v zmysle . Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci október 2019 v mestách Slovenska, a to na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019. Dodanie služby v kontrolovanom zdaňovacom období spočívalo v umiestnení mena spoločnosti INSEMPRE s.r.o. na reklamnom plagáte - letáku formátu A5 (v počte 75 000 ks) v rámci propagácie podujatia „MUZIKÁL MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“.

Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a so zisteným skutkovým stavom, kde na základe zistených skutočností, berúc do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ ako aj právne názory vnútroštátnych súdov SR, bol prijatý záver, že išlo o sponzorstvo uskutočnené spoločnosťou INSEMPRE s.r.o., ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť INSEMPRE s.r.o. mala na reklamných plagátoch umiestnené len svoje obchodné meno, čo znamená, že bola propagovaná ako sponzor akcie bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita mohla byť chápaná ako reklamná služba.

Navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.09.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa dňa 29.09.2022.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstatou správnej žaloby bolo tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane a následne aj žalovaný nesprávne právne posúdili dodanie služby – poskytnutie reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKÝ – TURNÉ“ na základe Zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019. Predmetná služba bola fakturovaná dodávateľom CASSIUS, s.r.o. žalobcovi faktúrou č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane vo výške 8 000 eur. Správca dane skonštatoval, že v preverovanom prípade nebolo preukázané, že išlo skutočne o poskytnutie reklamných služieb, ale podľa jeho názoru išlo o sponzorstvo uskutočnené žalobcom, preto neboli splnené podmienky vzniku nároku na odpočítanie dane u žalobcu. Keďže na reklamných plagátoch, ktoré boli primárne nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKÝ – TURNÉ“ bolo umiestnené iba obchodné meno žalobcu, žalobca bol propagovaný iba ako sponzor akcie bez toho, aby sa prezentovala jeho podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, nešlo teda o dodanie služby, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť v zmysle

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len ,,“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len ,,“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa

daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia, podľa tohto zákona

a)reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, b)produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

Podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia, sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.

Žalovaný ako aj správca dane svoj záver o tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane u žalobcu odôvodnili konštatovaním, že podľa vykonaného dokazovania spoločnosť CASSIUS s.r.o. nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť, keďže nebolo preukázané, že poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda išlo o sponzoring a nie o reklamu.

Správny súd v prvom rade odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2022. Pre účely dane z pridanej hodnoty vyhodnotil v predmetnom rozhodnutí Najvyšší správny súd SR odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre daňový subjekt, ako reklamného partnera podujatia a prezentáciu jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných podujatiach, na účely zákona o dani z pridanej hodnoty ako ekonomickú činnosť (podnikanie), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Najvyšší správny súd uviedol, že bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Najvyšší správny súd ďalej poukázal na to, že zákon o dani z pridanej hodnoty na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou a že podľa sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa ( a ). Poukázal aj na to, že pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením vyskytol aj vo veci prejednávanej Najvyšším správnym súdom, definuje o vysielaní a retransmisii v znení účinnom do 31.07.2022 [od 01.08.2022 nahradený zákonom o mediálnych službách s totožnou definíciou sponzorovania v , pozn.], ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Najvyšší správny súd uviedol, že je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom

reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že služba, ktorá bola poskytovaná v ním prejednávanej veci - poskytnutie reklamného priestoru za účelom prezentácie daňového subjektu ako reklamného partnera podujatia

- koncertu, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.

Pokiaľ žalovaný poukázal na definíciu sponzorstva v zákone o vysielaní a retransmisii správny súd konštatuje, že rozdielne definovanie sponzoringu a reklamy v uvedenom zákone, ako aj v aktuálne platnom a účinnom zákone o mediálnych službách má svoj význam vo vzťahu k ďalším právam a povinnostiam vysielateľa, ktoré sú odlišne upravené pri vysielaní reklamného oznamu a pri vysielaní sponzorského odkazu (napr. zákona o mediálnych službách). Pri iných druhoch propagácie produktov a služieb resp. ich výrobcov a poskytovateľov spadajúcich pod právnu reguláciu však takéto rozlíšenie nemá konkrétne zákonom upravené dopady na práva a povinnosti poskytovateľa reklamného priestoru alebo zadávateľa reklamy. Správny súd preto poukázanie žalovaného na definíciu uvedenú v v tom čase účinného zákona o vysielaní a retransmisii nepovažoval za argument významný pre právne posúdenie dodanej služby ako reklamy alebo sponzorstva.

K záverom žalovaného, podľa ktorých v danej právnej veci nešlo o dodanie reklamnej služby ale o sponzorstvo teda správny súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nezistil dôvod, pre ktorý by – aj s prihliadnutím na doposiaľ uvedené skutočnosti – nebolo možné posúdiť služby dodané žalobcovi ako reklamu podľa a . Z dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by úmyslom a cieľom žalobcu bolo primárne financovať kultúrny program a iba sekundárne tým budovať dobrú povesť obchodnej spoločnosti. Navyše, samotný , podľa ktorého bola zmluva o reklame uzatvorená, vníma aj sponzoring ako jednu z foriem reklamy (napr. , , a ).

Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ C-530/09 zo dňa 27.10.2011 alebo rozsudok C 68/92 zo 17.11.1993, ktoré podľa jeho názoru nie sú na daný prípad aplikovateľné, sú navyše žalovaným nesprávne interpretované a spochybnil tiež relevantnosť záveru žalovaného o absolútnej prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom v intenciách danej veci.

K otázke prednosti práva EÚ existuje bohatá judikatúra (sumarizovaná napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2020, body 33-35), na ktorú správny súd touto cestou odkazuje. Zároveň však vo vzťahu k uvedenej žalobnej námietke správny súd dodáva, že medzi obsahom textu citovaného , a závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-530/09 zo dňa 27.10.2011 alebo C 68/92 zo 17.11.1993, na ktoré odkázal žalobca, nevidí zásadný rozpor, ktorý by mal mať priamy dopad na posúdenie vzťahu žalobcu s jeho dodávateľom na účely priznania práva na odpočet DPH.

To, že citovaná judikatúra ESD pri definícii reklamy používa pojem „výrobky a služby“ podľa správneho súdu neznamená, že by bol v rozpore s uvedenou judikatúrou text , ktorý používa pojem „produkt“, za ktorý považuje aj obchodné meno resp. aj logo spoločnosti. Osobitne pokiaľ ani smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorej text je prostredníctvom uvedených rozhodnutí žalovaným interpretovaný, neobsahuje odlišnú definíciu pojmu produkt, než ju obsahuje . Rovnako tak pojem produktu nedefinujú odlišne od ani samotné citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Samotný rozdiel v pojmovom označení „výrobok“ a „produkt“ je len možným dôsledkom prekladu textu citovaných rozhodnutí do slovenského jazyka (v pôvodnom anglickom texte je použitý pojem „product“), v ktorom sú pojmy výrobok a produkt v zmysle pravidiel slovenského jazyka vnímané ako synonymá.

Správny súd teda s ohľadom na uvedené nevidel dôvod pre uprednostnenie pojmovej charakteristiky reklamy uvedenej v žalovaným odkazovaných rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-530/09 alebo C-68/92 pred právnou úpravou uvedenou v . Uvedené charakteristiky reklamy si podľa názoru správneho súdu nijak neodporujú a s prihliadnutím aj na už citovaný názor Najvyššieho správneho súdu nevylučujú, aby bolo ako reklama vnímané aj uvedenie loga a obchodného mena spoločnosti bez propagácie ďalších produktov, pokiaľ toto, aj v zmysle uvedenej judikatúry, postačuje na odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii obchodného mena spoločnosti.

Pokiaľ správca dane zisťoval v daňovom konaní či poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti žalobcu v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na žalobcom citovaný právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 06.03.2018, podľa ktorého „viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“

Taktiež je možné poukázať aj na novšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne na rozhodnutie C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. citované aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 31.01.2022, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby.“

Súdny dvor EÚ tiež uviedol, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12.11. 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra).“

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane výzvou zo dňa 29.05.2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenosť odpočítania dane, konkrétne doložiť a preukázať, či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu v zmysle § 49

ods. 2 a ako reklama ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb žalobcu.

Správca dane v rámci daňovej kontroly použil dôkazy získané z daňovej kontroly u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie, v súlade s ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, spísal úradný záznam, a to dožiadania, ktorými boli vypočutí svedkovia, ktorí mali byť podľa vyjadrenia žalobcu novozískaní zákazníci v roku 2019.

Pre ďalšie konanie po zrušení rozhodnutia správcu dane, správny súd poukazuje na skutočnosť, že z citovanej judikatúry vyplýva, že dokazovanie miery bezprostredného ovplyvnenia ekonomickej činnosti žalobcu poskytnutou službou je možné označiť za nadbytočné.

Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť z dôvodu podľa .

Úlohou daňových orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne právne posúdiť s prihliadnutím na vyslovený právny názor správneho súdu a citované právne názory kasačného súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Podľa o výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

15

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa,

ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).