Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-53-2014.pdf
PDF · 107 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému v 1. rade J. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XXX, Q., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. H., X. H. Q. V. Z. K. a žalovanej v 2. rade A. U., nar. XX. XX. XXXX, X. XXXX/XXX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 703,50 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 179,17 eur na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 5. 11. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi sumu 703,50 eur, úroky z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 20. 1. 2012 vo výške 37,05 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 703,50 eur od 21. 1. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 23. 1. 2007 Zmluvu č. 463189794. Na základe tejto zmluvy žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1991,64 eur, ktoré sa žalovaný zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu mesačnými splátkami po 46,90 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Dňa 15. 12. 2011 došlo na základe Zmluvy k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaných predstavoval sumu 2651,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,9 eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur. Z uvedenej sumy žalobca podanou žalobou si uplatnil len nepremlčané splátky, splatné za obdobie od 20. 11. 2010 do 20. 1. 2012, t.j. 15splátok po 46,90 eur. Súčasne si uplatnil aj kapitalizovaný úrok z úveru, vyčíslený zo splátok za obdobie od 21. 11. 2010 do 20. 1. 2012 vo výške 37,05 eur a úrok z omeškania naďalej do zaplatenia.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 9. 12. 2013 č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 6. 5. 2014, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Dňa 10. 11. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných.
Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaných žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že v danej veci je Zmluva, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky, zmluvou spotrebiteľskou a teda sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a síce ustanoveniami §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj Zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákonom č. 634/19992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, ako aj poukázal na premlčanie žalovanej sumy. Taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v danej veci s poukazom na ustanovenie §92 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky.
Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na strane žalovaných, ako aj to, že námietku premlčania uplatnila neoprávnená osoba s tým, že ide o hmotnoprávny úkon, ktorý patrí len dlžníkovi a nie vedľajšiemu účastníkovi. Má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a riadi sa režimom Obchodného zákonníka. K námietke aktívnej legitimácie v danom konaní žalobca poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej možno postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu dlžníka. Z gramatického výkladu ustanovenia §92 ods. 2 Zák. o bankách je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. V opačnom prípade, pokiaľ by mohlo dôjsť k postúpeniu len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. V tejto problematike poukázal aj na názor L.. P.. A. C., X.., E..F.. podľa ktorého účelom ustanovenia §92 Zákona o bankách, je úprava výnimiek z bankového tajomstva.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2. 3. 2015 č.k. XC/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 8. 2015 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, do konania na strane žalovaných.
V priebehu konania súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok, pokusmi o zmier, listom Slovenskej sporiteľne, a.s. a zistil tento skutkový stav.
Dňa 23. 1. 2007 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, k uzatvoreniu Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1991,64 eur (60 000 Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu pri premenlivom ročnom úroku (v čase uzatvorenia zmluvy 12,6%) a RPMN 16,87% a to 60mesačnými splátkami po 46,90 eur (1413 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 2. 2007 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2012.
Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Listami zo dňa 23. 1. 2007 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že Slovenská sporiteľňa na základe mandátnej zmluvy, zverila správu a vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy, vyčíslenej na sumu 2257,55 eur a to P.. J. A., T..
Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/C. zo dňa 15. 12. 2011 a prílohy k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným vo výške 2651,28 eur, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným v 1. a 2. rade listami zo dňa 27. 12. 2011.
Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 2651,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,90 eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur.
Pokusom o zmier zo dňa 4. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3655,41 eur.
Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila súdu dňa 2. 11. 2015 podanie, ktorým na výzvu súdu ako predchádzajúci veriteľ žalovaných, oznámila, že v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. žiada, aby súd sa v danej veci obrátil na postupníka, to znamená súčasného žalobcu.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, úver nezosplatňovala a pohľadávka na žalobcu bola postúpená v takom stave, ako je to uvedené v žalobe. Čo sa týka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie tvrdenej vedľajším účastníkom, žalobca má za to, že mu bola postúpená pohľadávka právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou s poukazom aj na vyjadrenie NBS. Žalobca v tomto pozná názor, že nemožno postúpiť nezosplatnenú pohľadávku, s ktorým však nesúhlasí. Na otázku súdu, či právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. v danom prípade doručovala žalovaným pred postúpením pohľadávky, výzvu, v ktorej by ich upozornila na to, že sú viac ako 90 dní v omeškaní so splácaním peňažného záväzku a vyzvala ich na splatenie tohto záväzku, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca takouto výzvou nedisponuje. Disponuje len tými listinnými dôkazmi, ktoré už boli súdu predložené. Má však za to, že takáto výzva nebola ani vyhotovená a ani doručená žalovaným. V prípade, ak by súd žalobu zamietol, žalobca žiadal nepriznať trovy vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že ten podáva rovnaké vyjadrenia vo všetkých konaniach a takýmto spôsobom ide len o jeho zárobkovú činnosť.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobu je potrebné zamietnuť.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1991,64 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23. 1. 2007 č. XXXXXXXXXX.
Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaní sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazali vrátiť veriteľovi pri ročnom úroku 12,6% a RPMN 16,87% a to 60mesačnými splátkami po 46,90 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 2. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 1. 2012.
Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovaným, na žalobcu. Dlh žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 2651,28 eur, ktorá pozostávala z istiny 2336,45 eur, úroku 52,90 eur, úroku z omeškania 252,96 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur. K tomuto postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred dohodnutou splatnosťou poslednej splátky.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.
Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa §526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca súdu síce predložil list Slovenskej sporiteľne - zo dňa 23. 1. 2007, ktorým oznamuje žalovaným, že na základe mandátnej zmluvy zverila správu a vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy, vyčíslenej
na sumu 2257,55 eur a to P.. J. A., T.. K tomuto listu však žalobca jednak nepreukázal, že tento list bol odoslaný žalovaným v 1. a 2. rade a jednak súd má za to, že uvedený list nie je výzvou na plnenie záväzku.
Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.
O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda v konaní boli úspešní v plnom rozsahu žalovaní, ktorým by patrila náhrada trov konania. Títo si však trovy konania neuplatnili. Preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaných, súd má za to, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovaným, na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, tiež patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý trovy vedľajšieho účastníka nepovažuje za účelné. Podľa ustanovenia §24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno uprieť ani vedľajšiemu účastníkovi.
Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovenie §150 O.s.p. požaduje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by sa vo veci vyskytli a na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal. Súd pri tom prihliada na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone.
Možno konštatovať, že vedľajší účastník v danej veci nekonal nehospodárne a nadbytočne nenavyšoval trovy. Taktiež súd nezistil nemajetnosť žalobcu, ktorá by uhradením trov vedľajšieho účastníka, mala na neho zvlášť nepriaznivé dôsledky.
Na základe uvedeného, vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., patrí náhrada trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 179,17 eur (3krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13. 1. 2015, 3. Vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15. 10. 2015 + 1krát paušál 8,04 eur + 2krát paušál 8,39 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).