Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-229-2011.pdf
PDF · 109.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., Č. K. XXX, práv. zast.: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, proti odporcovi : Š. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Ž., práv. zast.: Advokátska kancelária Žilina, JUDr. Roman Hriadel, advokát, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.184,51 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Romana Hriadela, advokáta, vedený v peňažnom ústave VÚB, a.s., pobočka Žilina, číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania v znení jeho zmeny (č.l.47 rub) domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.084,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.06.2011 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k.22T/134/2010 zo dňa 18.10.2010 právoplatným dňa 19.11.2010 bol odporca uznaný vinným z prečinu výtržníctva, ktorého sa dopustil tým, že dňa 20.12.2009 pred obchodným domom MAX v Ž. rukou udrel do oblasti tváre navrhovateľa, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, v dôsledku úderu navrhovateľ ako poškodený spadol na zem, pričom utrpel ľahké poranenia, ktoré si vyžiadali PN v trvaní 5 dní. Označeným trestným rozkazom bol odporca zároveň zaviazaný na povinnosť nahradiť navrhovateľovi ako poškodenému škodu vo výške 148,90 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bol navrhovateľ odkázaný na konanie občianskoprávne. Na základe lekárskeho posudku zo dňa 19.04.2011 MUDr. K. S., chirurga z chirurgickej ambulancie v K. G. určil MUDr. S. bolestné na 45 bodov. Za vypracovanie posudku zaplatil navrhovateľ 10 Eur. Ďalej v čase práceneschopnosti v trvaní od 21.12.2009 do 01.03.2010 mu boli vyplatené nemocenské dávky za rok 2009 v mesiaci december 2009 45,20 Eur, za rok 2010 v mesiaci január 149,50 Eur, za mesiac február 135,10 Eur a v mesiaci marec 4,90 Eur, čo spolu činí sumu 344,70 Eur, hoci jeho priemerný zárobok ako živnostníka predstavoval 77,90 Eur za deň, čo za obdobie PN činilo 5.196,20Eur, a to na základe výpočtu externého účtovníka Z. L. zo dňa 08.12.2010, a teda navrhovateľ si uplatňuje aj rozdiel medzi vyplatenými nemocenskými dávkami teda sumu 4.884,60Eur.V dôsledku PN nemohol navrhovateľ realizovať svoj záväzok zo Zmluvy o dielo č. 35/2009 zo dňa 15.12.2009, ktorú uzavrel navrhovateľ s obchodnou spoločnosťou OXA, s.r.o., so sídlom Ž. XXX/XX, K. G.. V tejto zmluve
sa navrhovateľ zaviazal vykonať montáž sadrokartónu a maliarske a natieračské práce na zákazke X. XXX, K. G. s tým, že bol dohodnutý čas plnenia od januára 2010 do mája 2010. Od tejto zmluvy bol navrhovateľ nútený odstúpiť dňa 30.12.2009 z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti na základe vzájomného dohovoru oboch zmluvných strán zo zmluvy o dielo č.35/2009 zo dňa 15.12.2009. Čl. III. Uvedenej zmluvy o dielo stanovuje cenu diela, ktorá predstavuje montáž sadrokartónu za 1m2 á 12Eur, maliarske a natieračské práce za 1m2 á 3,50 Eur, nakoľko bola dohodnutá výmera za montáž sadrokartónu 495m2 a maliarske a natieračské práce984m2. V dôsledku protiprávneho konania odporcu navrhovateľovi ušiel zisk z tohto zamýšľaného diela vo výške 9.384 Eur. Navrhovateľ si teda uplatňuje súdnou cestou náhradu škody titulom bolestného, titulom účelných nákladov za posudok vo výške 10 Eur a ušlý zisk v celkovej žalovanej sume 15.084,73 Eur.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/229/2011 - 56 zo dňa 31.07.2012 - v poradí prvým, tak, že žalobu zamietol, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu, pričom vychádzal najmä zo znaleckého posudku MUDr. H. Q., ktorý posudok mal okresný súd podrobne naštudovaný a v odôvodnení svojho rozsudku na strane 4. okresný súd jasne uviedol závery MUDr.H. Q. ako znalca ustanoveného v trestnom konaní.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 8Co/379/2012 - 91 zo dňa 26.04.2013, právoplatným dňa 26.06.2013, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresnému súdu uložil vypočuť MUDr. K. S., ktorý vypracoval lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.04.2011, tiež uložiť zvážiť vypočutie MUDr. H. Q., ktorý vypracoval lekársky posudok pre účely trestného konania, MUDr. H. Q. oboznámiť s posudkom MUDr. S., nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu, až po takomto postupe mohol okresný súd pristúpiť k hodnoteniu dôkazov, prípadne k ďalšiemu dokazovaniu.
Okresný súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle povinností uložených odvolacím súdom, vypočul oboch lekárov a opätovne rozsudkom č.k. 13C/229/2011 - 114 zo dňa 01.10.2013 - v poradí druhým žalobu zamietol, pričom konštatoval, že nevierohodnosť svojho písomného posudku MUDr. S. znásobil a potvrdil sám svojou výpoveďou, pretože nedokázal vôbec vysvetliť súdu, z čoho vychádzal pri spracovaní svojho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.04.2011, ďalej nedokázal hodnoverne vysvetliť súdu akým spôsobom pristúpil k ohodnoteniu bolestného, nevedel sa vôbec vyjadriť k dĺžke práceneschopnosti ním uvedenej, nakoľko túto neurčoval iba opísal, na okolnosti vypracovania predmetného svojho posudku si spomenúť nevedel. Tiež okresný súd dospel k záveru, že nevierohodnosť posudku MUDr. S. podčiarkuje aj skutočnosť, že tento bol vypracovaný dňa 19.04.2011 t.j. takmer po troch rokoch od predmetnej udalosti. Súd tak považoval tento posudok zároveň aj za účelový, nakoľko nevidel racionálny dôvod, prečo by navrhovateľ uplatňoval svoje nároky, ak by boli dôvodné, až po takej dlhej dobe od úrazu, čím sa sám vystavoval i prípadnej dôkaznej núdzi. Naopak, MUDr. H. Q., podľa záveru okresného súdu obhájil v celom rozsahu svoj posudok, ktorý podal ako súdom ustanovený znalec v trestnom konaní, teda ako erudovaná odborná autorita. Keďže doplneným dokazovaním neboli v konaní preukázané nové skutočnosti, ktoré by mali význam pre rozsudok, zistený skutkový stav ostal tak nezmenený, preto okresný súd zotrval na svojom závere, že v prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal zákonom vyžadované predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti odporcu za žalobou uplatnenú škodu, najmä nepreukázal vznik škody titulom bolestného, nepreukázal jeho výšku a nepreukázal ani príčinnú súvislosti medzi vznikom škody titulom škody na zdraví a protiprávnym konaním odporcu, teda nepreukázal existenciu základných zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, nakoľko závery znalca MUDr. Q. o mechanizme zranení navrhovateľa vyvrátili možnosť, že zranenia, ktoré utrpel navrhovateľ vznikli po údere rukou zo strany odporcu pri vzájomnej potýčke, naopak znalec konštatoval, že poranenie v oblasti ľavej polovice tváre vrátane ušnice - pomliaždenie ľahkého stupňa, mohlo vzniknúť obtretím ľavej polovice tváre o nejaký predmet v iniciálnej fáze kolapsu osoby značne podnapitej, menej pravdepodobné je, že vzniklo po jednom údere rukou. Pomliaždenie mäkkých častí pravej strany hlavy vzniklo jednoznačne pádom na zem. Vzhľadom na uvedené znalecké závery okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, nakoľko v konaní nebolo nepreukázané, že utrpené ľahké poranenia mu spôsobil odporca, nebolo tak preukázané, že k poškodeniu zdravia
navrhovateľa došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. Rovnako tak dĺžka pracovnej neschopnosti navrhovateľa v trvaní od 21.12.2009 do 01.03.2010, ako sa snažil preukázať navrhovateľ, bola spochybnená znaleckým posudkom znalca MUDr. Q. s tým, že aj v predmetnom trestnom rozkaze, súd konštatoval, že zranenia navrhovateľa si vyžiadali práceneschopnosť odporcu v trvaní 5 (päť) dní, čo malo vplyv aj na právnu kvalifikáciu skutku ako prečin výtržníctva, a nie ublíženia na zdraví.
Na odvolanie odporcu, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací uznesením č.k. 8Co/87/2014 - 156 zo dňa 29.09.2014, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd pritom konštatoval, že podľa jeho názoru je naďalej sporná výška bolestného a taktiež je sporné i to, či zranenie spôsobené odporcom dňa 20.12.2009 malo za následok práceneschopnosť navrhovateľa v počte 5 dní alebo táto trvala až do 01.03.2010. Tiež odvolací súd vyslovil, že tohto stavu mal okresný súd pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania, a to s poukazom na ust. § 120 ods.1 vety prvej O.s.p., s tým, že ustanovený znalec by sa mal predovšetkým oboznámiť s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, dokazovanie by malo byť zamerané na posúdenie výšky ohodnotenia bolestného, tiež na zistenie, či navrhovateľom tvrdená práceneschopnosť bola dôsledkom toho úrazového deja, ktorý mal byť spôsobený konaním odporcu, za ktoré bol tento trestne postihnutý alebo nebola a z akých dôvodov. V tejto súvislosti aj to akou mierou sa na zranení navrhovateľa podieľalo to, že bol pod vplyvom alkoholických nápojov a tiež, že ustanovený znalec by sa mal vyjadriť aj k obsahu písomných posudkov znalcov, ktorí boli v konaní vypočutí . Tiež odvolací súd konštatoval, že závery o práceneschopnosti navrhovateľa by tak mali byť odpoveďou aj na ním uplatňovaný nárok týkajúci sa ušlého zisku súvisiaci s nerealizovaním zmluvy o dielo.
Okresný súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle povinností uložených mu súdom odvolacím a vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Uznesením č.k. 13C/229/2011 -163 zo dňa 16.01.2015, právoplatným dňa 29.01.2016, uložil ustanovenému znalcovi MUDr. K. Gémešovi zodpovedať otázky, ktoré v zrušujúcom uznesením č.k. 8Co/87/2014 - 156 zo dňa 29.09.2014 formuloval odvolací súd, teda uložil znalcovi zodpovedať nasledovné otázky :
1. Oboznámiť sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa 2. Posúdiť správnosť výšky bodového ohodnotenia bolestného 3. Zodpovedať otázku, či navrhovateľom tvrdená práceneschopnosť v trvaní od 21.12.2009 do 01.03.2010 bola dôsledkom úrazového deja, ktorý mal byť spôsobený konaním odporcu alebo nebola a z akých dôvodov 4. Akou mierou sa na zranení navrhovateľa podieľalo to, že navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholických nápojov 5.Vyjadriť sa k písomným znaleckým posudkom znalcov, ktorí boli v konaní vypočutí, a to MUDr. H. Q. a MUDr. K. S..
Súdom ustanovený znalec MUDr. K. A. podal písomný znalecký posudok č. 12/2015 (č.l.187) a ustanovený znalec odpovedal na otázky formulované odvolacím súdom nasledovne:
Na otázku č.1. - Oboznámiť sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, znalec uviedol:
„Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ bol dňa 20.12.2009 o 23.08 hod. ošetrený na pracovisku traumatologického oddelenie FNsP Žilina, kde bol privezený RZP po páde na záhlavie. Bolo vykonané neurologické vyšetrenie, CT vyšetrenie, pričom bolo konštatované pomliaždenie tváre v oblasti sánky vľavo a hornej pery úst a ľavej ušnice. Opitosť III. - IV. stupňa. Neurológom konštatovaný otras mozgu ľahkého stupňa s doporučením hospitalizácie a sledovania. Počas hospitalizácie neboli zistené a popísané žiadne zmeny na mozgu a poranenie bolo vylúčené. Prepustený dňa 22.12.2009 do ambulantnej starostlivosti s kontrolou do 3 dní, neurologická kontrola v prípade potreby. I napriek doporučeniu, prvý záznam z kontroly u lekára je z 15.01.2010 a to na neurológii, pričom v zázname nie je uvedená žiadna patológia ani lokálna ani celková. 27.01.2010 neurologické vyšetrenia - EMG záznam s negatívnym nálezom, neurologický nález bez akýchkoľvek objektívnych neurologických patológií“.
Na otázku č.2 - Posúdiť správnosť výšky bodového ohodnotenia bolestného, znalec uviedol:
„Na základe uvedenej zdravotnej dokumentácie zo súdnoznaleckého hľadiska možno konštatovať, že navrhovateľ v uvedený deň utrpel :
- pomliaždenie tváre v oblasti ľavej sánky a hornej pery
- pomliaždenie v oblasti spánkovo záhlavovej
- pomliaždenie ľavej ušnice - Otras mozgu fakticky v zdravotnej dokumentácii nie je potvrdený a diagnostika objektívna v čase ebriety III. - IV. stupňa ani nie je možná a už vôbec nie diagnostika - otras mozgu ľahko stupňa, nakoľko všetky možné príznaky takéhoto poranenia sú prekryté ťažkým stupňom opitosti. Takže diagnózu otras mozgu možno v danom prípade považovať len za podozrenie, ktoré sa pri hospitalizácii nepotvrdilo a ani v ďalších záznamoch sa nenachádzajú objektívne skutočnosti, ktoré by túto diagnózu potvrdzovali. Neurologické nálezy, tak ako sú uvedené, sú z hľadiska objektívneho posúdenia negatívne, nakoľko neobsahujú žiaden patologický nález, ale len subjektívne sťažnosti navrhovateľa. Čo sa týka bodovania bolestného, za objektívne potvrdený nález traumatologického charakteru možno považovať len diagnózy hore uvedené“.
V znaleckom posudku ďalej po odpovedi na otázku č. 2. na jeho strane 9, č.l. súdneho spisu 195, nasleduje „ LEKÁRSKY POSUDOK O BOLESTNOM “, z ktorého má okresný súd za preukázané, že bolestné za predmetný úraz je v celkovom počte bodov = desať bodov = .
Na otázku č.3 - Zodpovedať otázku, či navrhovateľom tvrdená práceneschopnosť v trvaní od 21.12.2009 do 01.03.2010 bola dôsledkom úrazového deja, ktorý mal byť spôsobený konaním odporcu alebo nebola a z akých dôvodov, znalec uviedol:
„Tak ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch, navrhovateľ bol hospitalizovaný za účelom sledovania po predmetnom úraze 2 dni s doporučením kontroly za 3 dni. I napriek tomuto doporučeniu sa navrhovateľ dostavil na kontrolné vyšetrenie až 15.01.2010 čo je po 24 dňoch. Nakoľko táto doba nie je nijakým spôsobom dokumentovaná a následné neurologické vyšetrenia sú negatívne, nie je žiadne odôvodnenie pre PN navrhovateľa v tomto období a tak zo súdnoznaleckého hľadiska túto práceschopnosť v súvislosti s predmetným úrazom nie je možné uznať za objektívnu. Podľa zdravotnej dokumentácie a objektívneho nálezu za primeranú dobu liečenia v súvislosti s predmetným úrazom je možné uznať dobu hospitalizácie a doporučenej kontroly, teda trvaní 5 dní“.
Na otázku č.4 - Akou mierou sa na zranení navrhovateľa podieľalo to, že navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholických nápojov, znalec uviedol:
„Podľa popísaných zranení nejednalo sa o zranenie spôsobené jedným inzultom, ale muselo ísť minimálne o dve pôsobiace násilia, nakoľko ide o lokalizáciu zranení, ktoré nie je možné, aby vzniklo na základe predmetného úderu odporcu a ostatné zranenie následkom pádu. Je možné predpokladať, že vzhľadom na rozsah poranenia v oblasti tváre nešlo o výraznejšiu intenzitu násilia a tak pád a zranenia vzniknuté z neho možno pripísať vysokému stupňu opitosti navrhovateľa“.
Na otázku č.5 - Vyjadriť sa k písomným znaleckým posudkom znalcov, ktorí boli v konaní vypočutí, a to MUDr. H. Q. a MUDr. K. S., znalec uviedol :
„Čo sa týka znaleckého posudku MUDr. H. Q., možno konštatovať, že sa zhodujeme s jeho závermi vo všetkých bodoch, ako to vyplýva z nášho posudku.
K posudku MUDr .K. S. - pri vypočutí na pojednávaní dňa 01.10.2013 sa menovaný nevedel vyjadriť k dĺžke PN v zmysle nejakého odôvodnenia, ale túto dobu len opísal a na okolnosti okolo jednotlivých diagnóz nevedel uviesť žiadne bližšie podrobnosti. K takémuto stanovisku sa zo súdno-znaleckého
hľadiska nemáme ako vyjadriť, jedine môžeme konštatovať, že tak ako vyplýva z našich záverov, jeho hodnotenie nie je správne a podložené objektívnymi skutočnosťami“.
Ustanovený znalec p. MUDr. A. , ako odborná autorita, potvrdil správnosť záveru okresného súdu v tom, že znalecký posudok MUDr. H. Q. bol správny.
Tiež znalec potvrdil nevierohodnosť posudku o bolestnom vypracovaného MUDr. S., keď konštatoval, že MUDr. S. si nevedel spomenúť na okolnosti jeho vypracovania, nevedel s istotou odpovedať ani na to z čoho vlastne vychádzal pri jeho spracovaní, uvádzal, že iba opisoval a vpisoval údaje, ktoré boli pravdepodobne v zdravotnej dokumentácii.
Okresný súd opakovane zdôrazňuje, že otras mozgu navrhovateľa nebol diagnostikovaný, naopak bolo preukázané výpoveďou znalca MUDr. Q., že MUDr. S. urobil chybu, a to chybu, ktorá spočíva v tom, že v jeho posudku je nesprávne uvedená diagnóza pod položkou 233, správne má byť uvedená položka 223, čo je úraz hlavy, ktorú diagnózu - úraz hlavy, nie je možné stotožniť s diagnózou - otras mozgu, ako to okresný súd už konštatoval v rozsudku v poradí druhom.
Znalec MUDr. A.É. tiež konštatoval, že posudok MUDr. S. nie je správny a nie je podložený objektívnymi skutočnosťami, a tiež súdom ustanovený znalec konštatoval, že sa zhoduje so závermi MUDr. Karola Q. vo všetkých bodoch, tak ako to ustálil aj okresný súd aj v prvom svojom rozsudku, aj v druhom svojom rozsudku č.k. 13C/229/2011 - 114 zo dňa 01.10.2013 .
Súdom ustanovený znalec MUDr. A. tiež konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie a objektívneho nálezu za primeranú dobu liečenia v súvislosti s predmetným úrazom je možné uznať dobu hospitalizácie a doporučenej kontroly, teda dobu v trvaní 5 ( päť ) dní, teda tak ako to konštatoval okresný súd v trestnom konaní a aj okresný súd v súdenej veci už opakovane.
Súdom ustanovený znalec tiež odstránil aj spornosť bodového ohodnotenia bolesti, ktorú spornosť videl odvolací súd, keď znalec toto ohodnotenie ustálil na počet bodov 10 (desať bodov).
Na zistený skutkový stav súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 4.v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie.
V zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Všetky uvedené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti musia byť splnené súčasne, ak nie je splnený čo i len jeden z nich, občianskoprávna zodpovednosť za škodu nevzniká.
Okresný súd na základe vykonaných dôkazov a na základe doplneného dokazovania znaleckým posudkom dospel k rovnakému záveru ako v rozsudku č.k.13C/229/2011 - 56 zo dňa 31.07.2012, aj v rozsudku č.k. 13C/229/2011 - 114 zo dňa 01.10.2013 a to k záveru že, navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden z vyššie uvedených predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti odporcu za uplatnenú škodu, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko navrhovateľ od počiatku konania nepreukazuje, že ním tvrdené poškodenie zdravia a následná ním tvrdená
práceneschopnosť v trvaní viac ako 5 dní, boli spôsobené protiprávnym konaním odporcu a vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu. Naopak aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ v čase danej udalosti bol v stupni III. až IV. opitosti. Okresný súd považuje za nevyhnutné tiež opakovane zdôrazniť, že odporca nebol odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví, ale pre prečin výtržníctva.
Dôkaz navrhnutý právnym zástupcom navrhovateľa, a to vypočutie obvodnej lekárky MUDr. I. I. na otázku dĺžky PN navrhovateľa, súd nevykonal nakoľko jednak všeobecný lekár nemá odborné znalosti z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, a preto by jeho vykonanie nemohlo nič zmeniť na meritórnom závere súdu, ktorý záver súdu vychádza výlučne zo záverov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ale najmä táto otázka bola zodpovedaná znaleckým dokazovaním, keď znalec MUDr. K. A. konštatoval dobu trvania PN odporcu v dĺžke 5 dní za adekvátnu. Z identického dôvodu súd nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhnuté právnym zástupcom navrhovateľa, a to aby boli predložené rozhodnutia všeobecnej zdravotnej poisťovne o dĺžke zdravotnej neschopnosti navrhovateľa a o priznaných dávkach ako aj rozhodnutie všeobecnej zdravotnej poisťovne o regresnej náhrade, ktorá bola priznaná navrhovateľovi proti odporcovi.
O trovách konania rozhodol súd na základe na základe ust.§ 142 ods.1 O.s.p. v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd ako úspešnému účastníkovi priznal proti navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 975,83 Eur za nasledovné úkony právnej služby :
- prevzatie a príprava veci v hodnote úkonu 298,59 Eur
- rokovanie s klientom dňa 30.07.2012 v hodnote úkonu 199,06 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 31.07.2012 v hodnote úkonu 298,59 Eur
- + režijný paušál á 7,63,- Eur na 2 úkony, 1x režijný paušál 2/6 - 5,08 Eur, celkom režijné paušály vo výške 20,34 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia pôvodného konania teda 975,83 Eur.
Úkony právnej služby po zrušení rozsudku v poradí prvom:
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v hodnote úkonu 298,59 Eur
- účasť na pojednávaní 01.10.2013 v hodnote úkonu 298,59 Eur
- + ku každému úkonu režijný paušál , 1x á 7,63 Eur, 1x 7,81 Eur spolu teda 15,44 Eur.
- Spolu teda za tieto dva úkony 597,18 Eur + 15,44 Eur + 20% DPH 122,52 Eur, spolu teda trovy právneho zastúpenia za úkony vo výške 796,24 Eur + 20% DPH v sume 159,25 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia ďalšieho konania teda 735,14 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 1.710,97 Eur.
Úkony právnej služby po zrušení rozsudku v poradí druhého 1. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 23.01.2014 v hodnote úkonu 298,59 Eur 2. porada s klientom dňa 09.01.2015 v hodnote úkonu 298,59 Eur 3. porada s klientom dňa 25.01.2015 v hodnote úkonu 298,59 Eur 4. účasť na pojednávaní 26.01.2016 v hodnote úkonu 298,59 Eur
+ režijný paušál na každý úkon v celkovej výške 33,59 eur + 20% DPH, celkom teda 1.473,54 eur.
Celkom teda trovy právneho zastúpenia vo výške 3.184,51 eur .( 1.710,97 + 1.473,54 )
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.